Dvojročný syn vrieska
Ahojte potrebujem poradit moj syn ked sa mu nieco nepaci zacne strasne vrieskat az je cerveny a vydrzi aj hodinu.Nemozem nikam s nim ist vcera sme boli v tescu nieco som mu nedovolila zacal robit svojr sceny vrieskat a skriabat ma do tvare vsetci sa otacali po nas.Prosim poradte ako sa spravat v takomto pripade doma ho poslem do izby alebo si ho nevsimam.Uz som skusala aj zovretie aj studenu vodu no nepomaha nic.az ked sa vykrici tak sa da utisit.
Dvojročnému sa ťažko vysvetľuje a dohaduje. Buď by som ho istý čas nebrala so sebou, pokiaľ je to možné a postupne by som ho namotivovala, že dopredu mu oznámiš kam sa ide a po čo sa ide a keď bude celú dobu dobrý a nebude vystrájať dostane malú odmenu.
Nas ide mat styri roky a stale ho to drzi :( Tiez casto zuri a ked je najhorsie,aj hlavu si trieska . Skusali sme krik,zakazy,po zadku sme dali,chvilu to zabere,ale o chvilu je rovnaky.. Dufam,ze z toho vyrastie,je to na nervy :( Drzim palce..
Ešte ma napadlo, že to môžeš skúsiť formou hry, tak to fungovalo u nás a zapojiť ho ako veľkého chlapca - pomocníčka, ktorý bude pomáhať pri nákupe. Doma si spolu sadnite, daj mu ceruzku, papier a diktuj mu čo treba kúpiť. Samozrejme si napíš aj pre seba. 😀 Keď prídete do obchodu, tak ho pošli po konkrétnu vec, ukáž mu kde je a nech dá do košíka.
Na konci nákupu choďte po malú odmenu, ktorú si vyberie.
@marus313 tak ja ti zase neodporučam čakať kým to samé prejde. Vrieskanie, hadzanie sa o zem dajme tomu prejde...ale to že ťa viciš pán bije a škriabe tak to prejsť nemusí a tvoje vlastné dieťa ta bude ,,otlkať,, lebo nemá hranice - tie netreba nutne stanovovať bitkou, trestom.
Neviem prečo si mnohé mamičky myslia že výchovné problémy sa ,,vyriešia samy,, a ,,nejako prejdu,,....no možno v nejakých málo percentách zmiznu, ale je pravdepodobné že skor prejdu do ešte väčších problémov ako boli na začiatku. Najprv sa len hadže o zem...potom kričí, kope...a potom ,,strieska,, vlastnu mamičku.
V prvom rade zabudni na to, že nikam nemožeš s dieťaťom chodiť - tvoje dieťa velmi rýchlo zistí že ťa može svojim nevhodným správaním manipulovať a to len začne teror.
Ak sa potrebuje vykričať tak to rob tak ako doteraz...odved ho do izby, povedz že tuto možeš kričať do omdletia zlatko a nevšímaj si...(dajme tomu nenapadne aby ta nevidel nakukni čo tam robí, ale nesmie ťa vidieť) dieťa ked nemá publikum tak zvyčajne prestane.
Nečudujem sa že sa všetci otačali ked sa nechaš vlastným dieťaťom otlkať...na druhej strane čo ta po ludoch. Chyť mu ruky a povedz rázne, pozeraj sa priamo do očí že toto robiť nebudeš lebo ma to bolí. Ak to nepomože tak mu to vráť nech vie že to bolí a je to nepríjemné - humanistky ma tu ukrkaju ale toto často funguje ak dieťa pociti že to čo robí druhým velmi ubližuje a ani jemu samému by sa to nepáčilo keby mu to robili. Viac krát som pisala že moja dcera ked bola v tomto veku nás bila - vysvetlovali sme, hovorili ,,nono,,bolí nás to, nerobí sa to a vysledok nula bodov....jedneho dna sa ,,vrhla,, biť manžela a ten jej dal tak na zadok že od vtedy je ,,svatý klud,,.
Tak ale my sme stará škola - moje deti (teraz su už väčšie a verim že maju nejake navyky ) by len raz na mna vztiahli ruku a konečná...zaručene by ju mali dolamanu. Ono to príde kruté, ale poviem vám že v diagnosťáku bolo takých detí čo rodičia nezvladali vychovu, deti im rozkazovali a oni ako ovce posluchali..takže radšej tu ruku zlomenu, ako celý život dossratý lebo to rodič nevychovával a len anjelskym hlasom sa prihovaral ,,nonono,,.
dakujem za rady ja len dufam ze je to obdobie vzdoru a cim skor ho to prejde ☺
Takže nechať ho samého v izbe, či iným spôsobom ho trestať to určite nie, to môže jeho stavy len zhoršiť. Taktiež žiadne "vrátiť mu to" veď tým sa naučí, že byť agresívny je normálne. Myslím, že takéto správanie detí vždy je spôsobené nejakou príčinou a treba pátrať po nej.
@pravomila príčinou je obdobie vzdoru kedy sa dieťa začína presadzovať, uvedomovať si viaac svoje ja a to čo ono samo chce. Kedže to nevie vyjadriť ,,normálnym,, sposobom robí to inštinktívne - plačem, všímaju si ma...To je celá veda a príčina..nič iné.
Dieťa sa iste nenaučí to že ,,byť agresívny je normálne,, Naučilo by sa to v prípade ak by klíma domácnosti, denná atmosféra bola pretkaná krikom, násilím bol by to ,,denný chleba,, ktorý dieťa dostáva. Takto sa naučí len to že zistí na vlastnej koži, zadku alebo neviem čom, že to čo robí sposobuje bolesť druhým a zakusi to. To je ten veeelky rozdiel medzi otlkaním hlava nehlava, ktorým sa dieťa učí byť agresívne a ,,vychovným,, capnutím kde dieťa zistí ze ,,au to bolí,, a nepači sa to mne, nechcem aby mi to robili tak to nebudem robiť ani ja.
Držím palce. Mam 2,5 ročného syna- zlobra. U nas to iste aj ked si myslím (nechcem zakríknuť) sa to zlepšilo. Ale tak isto vrieska ale ze ručí, bije , hryzie, podotýkam ma 105cm a 16 kíl a ked ho zoberiem na ruky a jednu mi vrazi tak to stojí zato. Neprejde okolo dcéry aby jej neslapol, nepotiahol vlasy a rano vstával s tym ze "tosku zbijem Kuba"-to je nas pes. Toho som musela stale ratovať. Bola som na prášky. Uz sa teším co bude od septembra v škôlke.
Obdobie vzdoru - to áno, ale nemyslím, že je v poriadku, keď dieťa mamu bije, dokáže vrieskať hodinu, ubližuje si.... tam už musí byť nejaká objektívna príčina. A súhlasím, že netreba čakať, že ono to prejde, ale treba to riešiť. Ja len vychádzam z toho, že moja dcérka 2r 5m má takéto nejaké sklony (aj keď omnoho miernejšie) vtedy, keď je unavená, keď mala príliš veľa podnetov... A taktiež je nervózna, keď som nervózna ja. Naopak, keď som v pohode, keď jej prejavujem dostatok pozornosti, dostatočne s ňou komunikujem, je to poklad. Tak len myslím, že deti, ktoré sa takto správajú, tak im niečo chýba, alebo sú pod nejakým nesprávnym vplyvom. A na to sa treba zamerať viac ako na samotné riešenie dôsledku.
Pri troch deťoch som nezažila ani minútu takéhoto obdobia vzdoru,tak rozmýšľam čím to je? neviem....
@pravomila suhlasím s tebou...deti možu reagovať neprimerane aj vtedy ak su unavené, maju vela podnetov...ale také deti su skor mrzuté, mrnčia, plaču a su podraždené lebo ich nervova sustava potrebuje spracovať mnoho podnetov, ktoré zažili, videli. To je pochopitelné, na druhej strane ani unava ani pretlak podnetov nemože byť dovodom na to aby sme akceptovali to že dieťa ma ,,otlka,,. Prejde mu to raz, dva razy a stane sa mu to zvykom.. kamoškin ,,malý,, nema problém mamu ,,kopnuť,, aj v obchode a to ma už 10 rokov a ona sa zmože len na to ,,nekop ma,,... 😖 Tak ako kde sa stala chyba? V zarodku ked to začal robiť ako malé milé dieťatko to mala zatrhnuť...teraz ju nakope do zadele a ona nič. No, v puberte to bude mať ťažké...ale može si za to sama.
U nas vacsinou pomahalo odvedenie pozornosti na nieco ine. Odporucam ostat s chladnou hlavou (viem, ze sa to lahko hovori..), vtedy clovek vie pohotovejsie riesit krizove situacie. Krik a bitka to len zhorsuju. Najma rodicia sa vyhecuju este viac, dieta je v amoku a vobec to nevnima. Ak je mozne, tak predchadzat situaciam, ktore vyvolavaju zachvaty. Za zaklad povazujem stanovenie si pravidiel ako pri hre a aj ich dodrziavat. Nielen vo vztahu matka-dieta ale cela rodina. Dieta by malo citit, ze ked nieco plati, tak naozaj. Ak k zachvatu uz pride, tak len sa pobrat rychlo prec, po jeho odzneni si o tom pohovorit. Je to male dieta, ktore sa uci narabat s emociami. Povedzme si na rovinu, ze mnohi dospeli sa nedokazu ovladat, nemozeme to ocakavat od dvojrocneho dietata. Takze naucit dieta zvladat krizove situacie, chce to vela nervov a trpezlivosti. Drzim palce!
@sardinka333 tak s tebou na 101% suhlasim a udelujem ti medailu 😉
@marus313 stiahnut za ruku kdesi za regal a seknut 2-3 vychovne. 🙄 Aby sme sa potom necudovali, co z tych deti rastie ked nemaju ziadne hranice, limity... lebo ved ono z toho vyrastie a treba nechat rozvijat jeho individualitu ...
Alebo ma napadlo, že keď začne vrieskať, vrieskaj aj Ty. To budú oči. 😀
@cerez vzdor sa zmierni tým, že si nebude všímať ked bude robiť ,,tyjátro,,...chytí ho za ,,paprčku,, odvedie do izby a šmitec ...tu si možeš vrieskať aj do omdletia. Ked to urobí x krát tak proste časom prestane. Zistí ze vzdorom nič nedosiahne. Ked sa ukludní tak nech pride povedať čo ma ,,na srdci,,....inak by som ho ignorovala (v stave vzdorovej nepričetnosti) Ak by ma udrel - chytim pevne ruku a razne poviem ,,toto robiť nebudeš,,. Udrie znovu? Udriem aj ja so slovami ,,pači sa ti to?,, je ti to prijemné, lebo mna to velmi bolí,, ,,takto sa budeme k sebe správať,,? Neverím že nepochopí...možno nie na prvý krát, ale neskor určite.
Lebo žial existuje ,,syndrom zanedbaného remena,, ked sa s dieťaťom len v rukavičkách jedná, samé ,,nonono,, ,,tytyty,, rodičia su ako psy čo štekaju ale nikdy nekusnu a ich ratolesť to vie, a je jedno kolko ma rokov...mamička niečo hovorí a dieťatko počuje ,,blabla blabla,, a robí si svoje....a potom pride do školky, školy a problémy su na svete.
Ja som za zásadovovsť, mať hranice. Nie som za ťuťu-muťu. Tiež som vyskúšala pri svojom synovi všetko možné, dokým som pochopila aj jeho povahu. Vôbec nefungovalo to isté čo pri dcére. Skúšala som dať aj do izby, aj sedieť na stoličke a nič nefungovalo. Húkal aj dve hodiny a myslela som, že s manželom prídeme o nervy. Nepopustila som a syn pochopil, že tudy cesta nevede. Dnes nám stačí s manželom napočítať do 3 a syn už vie, že nesmie, inak nebude východa. Vonku keď mal vzdor, syna som upozornila ak neprestane, ide sa domov. Neprestal, robil scény, išlo sa domov. Šiel ako prevesené prádlo na mojich rukách. Myslela som, že ich budem mať vyťahané. Doma húkal, ja sedela vedľa. So mnou nepohlo. Povedala som mu normálnym hlasom, že keď skončí, môže prísť za mnou. Držalo ho to aj hodinu. Unavený prišiel, povedala som mu čo sa mi nepáčilo. Ak toto bude opakovať, aj nabudúce pôjde domov. Takto sa to zopakovalo niekoľkokrát a dnes len poviem, čo ho čaká a stiahne sa. Takže zásadovosť.
@sardinka333
@marus313 moj malý ma "len" rok a pol a takto vystrája hádže sa do zeme plače neskutočné až ryčí....všetko možné som skúšala nepomáhalo....tak som urobila to čo on začal vrieskať ryčať hodil sa do zeme (doma chcel digi teplomer) rupli mi nervy hodila som sa na zem a začala to iste revať ryčať 😀 by si videla jaky šokovaný ostal 😀 keď som stíchla pozeral na mňa jak 😕 a išiel začať zase ryčať tak ja zase tak isto...ešte na mňa pozeral a odišiel sa hrať 😅 odvtedy to robím takto keď niečo vymýšľa 😀
@kristinkahugo to u nas zatial take brutal nieje aj ked sem tam sa z dcerkou pochytia on reve len ked si chce vydobit svoje
u nas pomaha zaujat niecim inym, ked nezaberie, tak ju vezmem za ruku a ide sa ...len mne je to jedno ci sa niekto pozera al. nie a najlepsie je ked sa niekto prihovori vtedy je v momente ako leco vysmiata
My sme sice velmi prisni rodicia ale nikdy som nieco take nezazila 😨 Za dobre spravanie si vzdy moze nieco z obchodu vybrat 🙂
Viem, ze je to pre mamicky strasne frustrujuce, ale toto moze byt jeho obdobie vzdoru a predpokladam, ze s tym neurobis nic, to musi prejst samo, ziadne fyzicke ci ine tresty neodporucam, musi z toho vyrast. Deti mojej sestry robili toto a plus nato si trieskali hlavy o nabytok ci o zem, hrozny pohlad, ale preslo to samo, aj s nimi bola u lekara, ale doktorka tiez radila vydrzat...Vela sil a pevne nervy zelam...Vselico nam tie deti v zivote pripravia......