Dvojročný syn strašne piští

na toto asi buhuzial pevne nervy a trpezlivost, ked robi zle detom treba zakrocit , ale inak on musi pochopit ze tym nic nedosiahne a potom s tym prestane

@zuzuk22 s kreslenim - normalka. V tom veku to mojho tiez vobev nebavilo. Az v 5.r.tomu prisiel na chut.dovtedy maximalne vodovky ci temperky.

V tom centre - ak zacne robit nieco nevhodne,po prvom.upozorneni s nim.treba odist. Casom (u niektorych deti to ale trva dlhsie) to pochopi.

V inych pripadoch jedine asi vydrzat,urcite neustupit,zapchat usi ci idealne odist z miestnosti.
Mojmu zacal vzdor,ked mal 20m. Ale on revaval.a.hadzal sa o zem. Tak bud bol odneseny bez slov domov alebo doma som.si ho nevsimala a zacala robit nieco co by ho mohlo zaujat.
Ono je to tazke,ked nevedia povedat,co chcu. Nasa ma 3,5r. A este sa stava,ze nerozumiem,co chce. Tak sa jeduje,ze az.

Tak pevne nervy.

S tým pištaním ťa chápem - aj moja neskutočne jačí. Ale dcéra je hluchá, nerozpráva a má 5,5 roka. Tiež nás ľudia v meste, na kúpalisku a pod. upozonujú že decko je nevychované, už som sa stretla aj s tým, že s takým deckom máme sedieť doma.

@bonaqa2013 tak to mas tazke . Ta obdivujem ze to zvládas . Ale netreba si takých všímať .

@siska53 dakujem . V tom centre myslíš ze ak zapiští a na upozornenie neprestane mam ho zobrat a ísť domov ?

Ahoj..ak pisti doma ignoruj...odid s izby a nehaj ho sameho..ak vonku..bez slova a s kamennou tvarou ho zober domov..on casom pochopi ze tadial cesta nevedie..mne sa mala buchla o zem v obchode..prekrocila som ju a povedala ze ked sa ukludni nech ma najde a skovala som sa za regal..ked pochopila ze nema divakov zdvihla sa..oprasila a oduta ma isla hladat.. ak v centre robi zle..upozorni..ak pokracuje tak mu povec..si zly a preto ideme domov a skutocne chod domov..je este malicky ale nie je hlupucky..pochopi ;) vsetci sme si cez to presli tak ti zelam len pevne nervy 🙂

@zuzuk22 presne tak, ak začne v centre pišťať, upozorni ho, že sa ti to nepáči a ak okamžite neprestane, odchádzate domov. Ak neprestane, odchod domov, myslím, že ak to viac krát zopakuješ, pochopí. Vonku to je zložité, vtedy je tiež dobré vrátiť sa hneď domov, ale chápem, že sa to vždy nedá. Doma je najlepšia totálna ignorácia, musí zistiť, že pišťaním nedosiahne vôbec nič, že si ho ani nebudeš všímať, ak začne pišťať, venuj sa mu, keď je v pohode, ak zase spustí, odíď robiť niečo iné - nakladaj do umývačky, choď povešať prádlo, nevšímaj si pišťanie za chrbátom. Keď budeš dôsledná a vytrvalá, prestane. Keď ubližuje deťom, okamžitý odchod. Keď píšeš, že to trvá už pol roka, tak sa mu zopár krát muselo podariť, že si pišťaním niečo vymohol, alebo aspoň vždy vzbudil takú pozornosť, akú potreboval, možno nie u teba, ale u iného dospelého člena rodiny. Kreslenie nerieš, pre ani nie dvojročné deti ešte nebýva až tak pútavé, ako napr. maľovanie prstovými farbami - v podstate otláčanie prstov, ruky, presýpanie napr. fazule z nádoby do nádoby(pod tvojím dohľadom samozrejme). Drž sa. 🙂 🙂

ahoj, mam s tym skusenost, kedze aj moja od narodenia velmi pisti,,, ludia su z toho prekvapeny , ale cim je starsia tak je to menej a menej, chce to hlavne vela trpezlivost,,, vcas predist pistaniu a proste vysvetlovat ze aj bez toho sa to da, moja ma uz cez dva roky ale cim je starsia tym je rozumnejsia a nejak aj na to pistanie zabuda a kedze vie aj pekne rozpravat radsej mi to povie co potrebuje a co chce,,, a ked vidi aj ostatne deti pri zlom spravani sama si uvedomuje ze to nieje pekne,,,,

@marianandidi dakujem za radu 🙂 vyskusam 🙂

@timea7 dakujem vyskusam určite 🙂 lenže on ňu slede ked dostane nervy a piští tak aj ked ho chcem ignorovať neda sa to vždy lebo on zvyčajne sa stale na mna zavesí o nohu alebo vylezie na mna a aj ked odýdem uteká za mnou a lepí sa na mna . Co mam vtedy robit ?

@zuzuk22 určite nie po zadku, to nič nerieši, ty musíš vždy a za každých okolností zachovať kľud. On to má teraz ťažké, má obdobie vzdoru, nezvláda ešte svoje emócie a navyše ešte nerozpráva. Vezmi ho za ruku, nech ti ukáže, čo chce, samozrejme, nie vždy to budeš vedieť presne, keď to ešte nedokáže povedať a zrejme amok je preto, lebo chce to, čo nemôže dostať. Ak sa ti "omotá" okolo nohy, chce len vzbudiť ešte väčšiu pozornosť. Za pol roka to má už bohužiaľ dosť zafixované. Ak sa ti zavesí na nohu, zober ho na ruky, sadni si s ním k TV, zapni si ho, čítaj si teletext, skrátka, aj keď sa na teba lepí, daj mu najavo, že nie je stredobodom pozornosti. Na jeho jačanie nereaguj, zrejme je dôsledkom toho, že nemôže dostať to, čo chce. Chce to len trpezlivosť, kľud a dôslednosť, časom to prejde, keď sa rozrozpráva, bude to ľahšie.

Chapem ze je ti to neprijemne ked pisti ale pozri sa na to z druhej strany. Co ma robit dieta ktore este nerozprava a potrebuje sa vyjadrit? No robi to co dokaze - pisti. Snaz sa prist vzdy na to preco to robi a poriesit to - bud chce tvoju pozornost, nieco potrebuje, nieco sa mu nepaci.... zlepsi sa to ked zacne rozpravat, deti v tomto veku si buduju osobnost, skusaju hranice, treba byt trpezlivy a pomoct im v tom - vysvetlovat vsetko co robime, preco to tak robime, preco nieco nesmie atd. A trvat na hraniciach ktore urcis. Aj za cenu placu. Ale dolezite je vysvetlit preco nieco nesmie a zaroven uznat aj pripadny detsky hnev, nepotlacat ho. Samozrejme ak dietatko utoci fyzicky tak byt v strehu a zabranovat tomu plus vyscetlovat ze bitie nie je ok. Presla alebo este prechadzam si vsetkym tymto so synom (2r9m) takze viem ze to neni jednoduche ale da sa to zvladnut aj bez kriku a bitky 🙂

ahoj prosim ta mam ten isty problem teraz:((( vkuse len pisti place za vsetko vrieskaaa.... preslo vam to ako dlho to trvalo??? mas na to nejaku fintuu??? moj ma teraz 1rok a 4mesiace ... na usi uz nepocujem ;(((

@ninks moj maly vrieskal pomaly odkedy sa narodil, aj z neho vyrastol poriadny nervak, vrieskania sme si uzili viac nez dost. Veeeelmi sa to zlepsilo ked sa naucil rozpravat, teraz ma 2,5 roka a cirkus robi len ked mu nie je po voli, ale to uz je zo vzdoru... treba nekompromisne trvat na stanovenych hraniciach, ked sa upokoji, dookola vysvetlovat preco to a to nemoze... treba len vyzdrat, aj ked je to obcas na psychiatra 😊

@zuzuk22 a prosím bez urážky ? ty mu všetko vysvetľuješ s kľudom, alebo tiež občas kričíš ? vieš, ja som toto nezažila, ani nebolo kedy, pri obidvoch chlapcoch, stále sme sa hrali, prechádzali, rozprávali, vysvetľovali, priznám sa , že si neviem predstaviť, kedy by vrieskal? keď by v obchode nedostal sladkosť ? keď by sa nechcel držať za ruku ? fakt neviem, mne toto deti nerobili, robím v mš, tam sú deti čo vrieskajú, ale postupne pri mne ako kľudnej učiteľke, prestanú všetky vrieskať .... ide len o blbý zvyk, možno sa tak chce prejaviť. neviem....

Ja si myslím že takto dáva najavo ze ta potrebuje, ako píšeš lezie na teba.Keď moja malá má v sebe takú zlosť, tak väčšinou pomáha prave to že sa pomojkame.Určite to bude lepšie keď bude rozprávať...Skús ho naučiť nejako ukázať že sa hnevá .napriklad silno zaťať päste.Stale mu opakuj ked kriči že aj maminka sa taaakto silno hneva,ukazujte to spolu.Možno keď bude mať alternatívu ako sa vyjadriť,tak nebude pištať.
Moja má 26 M , začala rozprávať dost skoro, ale medzi prvými som ju nacila povedat ze Miuška je smutná,Miuška sa hnevá...prave preto lebo aj ona kričala.

@mooonika1975 prosim, tiez bez urazky, ale myslis si, ze zuzuk22 alebo ja sa s detmi nehrame, nerozpravame, neprechadzame....? Venujem malemu maximum casu a pozornosti a aj tak si najde dovod sa jedovat aj ked sa snazim tomu predchadzat a vzdy sa s nim v ramci moznosti dohodnut, ale jednoducho staci ze sa zle vyspi, je mrzuty a vtedy nanho neplati vobec nic, nejde to ani po dobrom, ani po zlom, skusala som vsetko, hoci je pravda, ze pozitivny a pokojny pristup ma o trosku lepsi efekt, ale uplne zabranit sa tomu neda. Obcas sa jednoducho len potrebuje vykricat a vsetko je ok. Pises, ze si to pri svojich detoch nezazila, tak si za to podakuj, ze mas take deti, ale netvrd, ze je to len chyba rodica... ako pises, nezazila si, tak nevies ake je to narocne cely den drzat nervy pod kontrolou, ked male dieta jednoducho vrieska cely den a ty ani netusis preco. Verim ze deti z toho vyrastu, u mojho maleho sa to zlepsuje, pojde do skolky, tak verim, ze medzi ostatnymi detmi ho to celkom prejde

@anemone123 Úplne s tebou súhlasím, ja mám tiež 3, 5rocneho "nervacika".. obdobie vzdoru zacalo hadzanim sa o zem, to našťastie prešlo, a teraz máme obdobie pišťania.. Je to niekedy fakt nepríjemné, minule sme boli napríklad v botanickej záhrade(áno, prechádzali sme sa,hrali) a keď už videl že ideme domov tak spustil taký krik že si jedna pani až zakryla uši s poznámkou že "riadne decibely". Človek sa v takej situácii cíti fakt nepríjemne, ale toto je hlavne o povahe dieťaťa. Moj syn má povahu po manželovi, sme si toho obaja vedomí, ja som úplný kľudas, aj so synom jednám veľkú väčšinu času kľudne. @mooonika1975 to nenapísala celkom šťastne, lebo určite mamičky takýchto detí sa im venujú ako vedia, ale sami musia prísť na to čo na nich platí, a niekedy proste neplatí nič. Ja som sa ako au-pair starala o veľa detí, a ani jedno nebolo taký nervacik ako to moje. Ťažko je súdiť človeku ktorý má kľudné dieťa. Môj druhý syn je
úplny opak(povaha po mne😄)

@xima musím oponovať, takéto malé dieťa má len naučené fotmy správania, sú našim odrazom

@anemone123 ešte treba rozlišovať plač a vresk, ktorým si dieťa niečo vynucuje

@anemone123 a v škôlke ho to neprejde, iba zbadá iné formy správania😉

@mooonika1975 to je, myslim, samozrejme. Kazda matka si pozna dieta a vie kedy place naozaj a kedy len zo vzdoru a primerane na to reaguje.

@mooonika1975 no... asi sa zhodneme, ze sa nezhodneme... nase spravanie voci sebe v rodine aj voci ostatnym je uplne standardne, pokojne, nikto po nikom nevrieska... moj maly je uplakany od narodenia... nehovor mi ze mesacne babo ma "naucene formy spravania". Opakujem, nemala si take dieta a trvam na tom, ze ani netusis ake to je, tak prosim, nesud.

@anemone123 zase píšeš uplakané. Takže zase hovoríme o inom. Nevadí, zhodnúť sa nemusíme, každý si z debaty vezme svoje. Pekný vecer😍

@mooonika1975 nie, je to o povahe dieťaťa. To by boli potom všetci súrodenci v jednej rodine rovnakí, a málokedy sú

@xima nesúhlasím , povaha sa nevyvíja v takom mladom veku, a čo sa tyka súrodencov, iné je vychovávať prvé, druhé a viac detí, lebo tá rodina sa tiež v tých zmenených podmienkach správa rozne

@mooonika1975 a ja zase nesúhlasím, povaha je človeku daná, vyvíja sa správanie. Keď, ako ste povedali, sú deti našim odrazom( s tým do istej miery súhlasím), všetky deti v jednej rodine vidia predsa rovnaké správanie rodičov, a predsa má každé dieťa tú svoju povahu

@xima správanie rodičov pri jedináčikovi je iné ako pri troch deťoch, 😉

@mooonika1975 geny su zakladom povahy dietata babky dedkovia mama oco ... mozes s povahou pracovat zmiernovat ale povaha je povaha. som z dvojciat ja som uplne kludna nic ma nevytoci sestra pravy opak ide hned do hadky je raznejsia a vybusna a rodicia nas vychovavali rovnako v rovnakej skolke skole. nekricalo sa nikdy sme nic nemali zakazane proste povaha. a to mam este brata ktory je uplny flegmatik no so sestrou bol stale problem ako my toto vies vysvetlit?? ked hovoris ze zakladom je jednanie vychova venovanie.?! sme traja s tromi odlisnymi povahami ;)