Dvojročný syn plače bez dôvodu

@milacica22 ahoj, prikláňam sa k názoru @siss27 je to nástup obdobia vzdoru. Odporúčam literatúru z kníhkupectva ako zvládnuť toto obdobie - na každé dieťa platí niečo iné 🙂 A keď sa ti aj tak nepozdáva jeho správanie, nie je problém požiadať pediatričku o výmenný lístok k detskej neurologičke - vyšetrí ti malého a budeš vedieť na čom ste 😉 Vyšetrenie u neurológa nebolí - pozrie sa na základnú psychomotoriku, prípadne urobí EEG 🙂

@sissy27 ďakujem pekne, ja už mám fakt toho dosť, už som skúšala aj ignorovať ho, doma sa to dá ale vonka nie lebo keď leží na zemi a ja ho nezodvihnem a čakám kým ho to prejde, tak vyzerám ako trúba Už som sa stretla aj s tým že mi jedna mamička povedala že som neni normálna, že či mi to robí dobre sa dívať na svoje dieťa ako leží na zemi a ja mu nepomôžem. Vtedy som prišla domov aj ja revom :D preto som sa rozhodla napísať, nech mi aj ostaté mamičky napíšu čo u nich zabralo 🙂

@darina1952 Ďakujem, už aj nad tým som rozmýšľala, že za ňou zbehnem, za to nič nedám...aspoň budem vedieť či nemá nejaký vnútorný problém schovaný...

@milacica22 jááááj no takej premúdrelej mamičke rovno povedz, nech sa stará o seba a svoje dieťa... ja som tiež kedysi nechápala tie nervné matky na pokraji zrútenia, ktoré len hučali na vrieskajúce dieťa, ktoré sa prípadne šlahlo o zem a tak 😀 som vždy pretočila oči navrch hlavy že preboha načo mala dieťa keď sa k nemu takto správa, preboha ako to, že si nevie dať rady s jedným drobcom a podobne 😀 a potom prišlo aj na mňa 😀 áno, presne, na isté obdobie úplne nezvládnuteľné dieťa, zo mňa nervná mater nezvládajúca situáciu 😀 inak u nás toto obdobie po cca 3-4 mesiacoch ako prišlo tak aj odišlo, dodnes je dieťa "stabilizované" 😀

@milacica22 Tvoj syn je úplne v poriadku, moj robil to isté v tom veku. U nás pomohla ignorácia, iné mamičky ignoruj, je to tvoje dieťa, kludne ho nechaj ležať na zemi, neumrie z toho, neboj sa. Nech si každý myslí, čo chce. Ide o to,aby si bola dosledná, to čo robíš doma, to rob rovnako aj vonku, inak syn rýchlo zistí, že vonku si može s tebou robiť, čo chce a bude to ešte horšie. Ked má amok, kludne si sadni na lavičku a počkaj, kým ho to prejde. U nás zaberalo aj to, ked som sa tvárila, že odchádzam domov bez neho, chvílu nervačil, ale potom pekne išiel za mnou. Ked bol trochu starší, tak som mu vysvetlila, že ked bude pekný na ihrisku, tak može večer pozerať rozprávku v telke. Neboj sa, vyrastie z toho, chce to len trpezlivosť z tvojej strany.

@milacica22 Trochu mi to pripomina nasu 2,5 rocnu ale ona to robi len doma. Prave asi pred dvoma hodinami mala taky zachvat a tiez som rozmyslala ze sa na to mamiciek na MK opytam. Pekne sa hraje a znicoho nic sa zacne rozculovat ze jej napriklad nejde poskladat nejake lego a ked pridem aby som jej s tym pomohla tak zacne na mna kricat a odstrkovat ma. Potom zacne hadzat hracky okolo seba, hodi sa o zem az si buchne hlavu, tak vrieska este viac. Niekedy si aj hryzie do ruky alebo do oblecenia a potom krici ze au au. Nepomaha nic...aj som kricala, aj pekne na nu. No nakoniec sa dnes ukludnila tak ze som za nou zavrela dvere s tym ze ju uz nebudem pocuvat a ked sa ukludni tak sa spolu mozme ist hrat. O chvilu vysla z izby a prisla za mnou ze nech si idem s nou lazkat do postele..to este fnukala ale ked sme si lahli tak sa ukludnila a za 5 minut bola ako vymena, smiala sa a skakala akoby sa nic nestalo. Mava taketo zachvaty skoro kazdy den, vzdy znicoho nic zacne a potom zrazu prestane. Je to na nervy niekedy ale aspon ze mi to nerobi vonku....

myslim ze tymto obdobim si musi prejst kazde dieta.

@milacica22 tak takato mamicka asi uz bud zabudla, ze to tiez zazivala, alebo ju to este len caka, alebo si to dietatko nechava do puberty 😀 ja to nechapem, vyjadrovat sa k inym matkam, naco?
nas vzdor este asi len caka, takze neviem zatial poradit, ale aj u nas uz su aj prve naznaky jedovitosti 😀 ked ale vidim vonku take dieta, co sa jeduje, tak len pozorujem, ako to mamina riesi, aby som sa mohla inspirovat do buducna 😀 pripadne si len povzdychnem, ze nas to tiez caka 😀 preto citavam taketo diskusie, aby som bola pripravena reagovat 😀

@sima410 existujú aj deti, ktoré obdobie vzdoru nemajú, napr. moj starší syn nič také nikdy nerobil, ani raz nemal záchvat hnevu, nehodil sa mi nikdy o zem, bol mimoriadne dobručké a pokojné dieťa, teraz má 15 a stále je to taký flegmatik, nič ho nerozhádže, hrá šach a aj v poslednej minúte dokáže v klude vyhrať, ani brvou nepohne 😀 zato s mladším sme si užili vzdoru až až

Ano, ma problem, ktory maju vsetky deti v jeho veku - obdobie vzdoru 😅 S tym k lekarke naozaj nemusis ist 😉 Ved ho nechaj, nech sa hadze a vresti, snaz sa nevsimat si to...cim viac to riesis, tym viac ho bavi robit to, potvrdzuje si tym svoju dolezitost. Vykasli sa na ostatne mamicky, co si mylsia...nech sa staraju o svoje deti. Jasne, ze ked bude lezat na studenej zemi pol hodinu, tak ho zober pod pazuchu a hajde domov. Doma, ked ho prejde amok, mu povedz, ze ste z ihriska odisli preto, ako sa spraval...

@milacica22 vzdor. Vydrzat,pevne nervy.
Prve dieta to dostalo v 20.m.,druhe v presne 2r. Ako aj tvoj.

@milacica22 ta matka si ten komentar mohla odpustit..
Alebo aspon inak.poradit. Ja som to vonku riesila tak ze vzala na ruky ci do kocika a hajde bez slov prec. Doma som ich nechala leziacich na zemi,nech sa utisia sami.

Mamičky ďakujem za vaše rady 🙂 akurát som si povzdychla, že mám zas za sebou jeden z vzrušujúcich dní vzdoru :D A teda keď si predstavím, že takých mám pred sebou ešte veľa, tak sa musím obrniť riadnou trpezlivosťou. Je to moje prvé dieťa, tak som sa aj bála, že či mu niečo nie je, ale keď tak počúvam rady aj okoloidúcich mamičiek tak poväčšina mi povie, že oni si tým prešli tiež. Musím ho fakt len ignorovať, ja som sa mu schovala aj za panelák a jemu vôbec nevadilo, že tam nie som, sa pridal k cudzím ľuďom...takže fakt len trpezlivosť a ignorácia, len dúfam, že to rýchlo prejde 🙂

@milacica22 tak, ako ti tu píšu ostatné - obdobie vzdoru ako vyšité, tvoje dieťa nedokáže zvládnuť svoje emócie, skúša, kde sú hranice. Na hlúpe poznámky okoloidúcich sa vykašli, najviac rozumu majú tí ktorí to nikdy nezažili. Najlepšie zaberá naozaj ignorácia, ak ste doma, nechaj ho, nech sa o zem hodí, nevšímaj si ho, rob si svoje, nebude mať obecenstvo, nebude komu robiť divadlo. Pozor ale na to, že takto musia reagovať všetci dospelí okolo neho, či už otec dieťaťa, jeho babky, teta....ak ste vonku a začne robiť cirkus, tak ho zober a idete domov, aj keď ste vonku len tri minúty. On postupne zistí, že mu plač a hádzanie sa o zem nepomôže, že tým nič nezíska. Ak je v amoku, je zbytočné mu niečo vysvetľovať, je naozaj najlepšie si ho nevšímať. Tvoje dieťa nesmie vycítiť, že ťa jeho cirkus akýmkolvek spôsobom vyvedie z miery. Mám v triede chlapčeka, má 2,5 o zem sa hádzal aj desať krát denne, po troch týždňoch prestal, zistil, že mu ej to k ničomu. Nikdy mu ale nesmieš ustúpiť, ak to raz dosiahne po dvadsaťminútovom reve, nabudúce bude revať ešte viac. držím palce, nech to čím skôr prejde.

presne tak ako tu citam , vela vela vela trpezlivosti, drzim palce nech to skoro prejde aspon toto najhorsie obdobie.

@mickao dohováranie je zbytočné, maximálne mu môžeš povedať, že nech vrieska, koľko sa mu chce, nič sa nezmení. Neodchádzaj z izby, ostaň tam, lebo zjavne obecenstvo potrebuje, ale nevšímaj si ho, čítaj si časopis, píš SMS, pozeraj niečo na nete....keď ho prejde zlosť a príde k tebe so vzlykaním -čo mám robiť, tak mu povedz že keď s mu chce vrieskať, nech vrieska, ale nech ide vrieskať do kúpeľne, lebo ty ho počúvať nemusíš. A nechaj ho rozhodovať o veciach, pri ktorých si to môžeš dovoliť - aké tričko si oblečie, kadiaľ pôjdete do obchodu a pod.

@mickao každá mamina dieťaťa, ktoré sa takto správa, si myslí, že je extrémom, ale nie je to tak. Mám s deťmi dlhoročné skúsenosti, ak je dospelý kľudný a dostatočne vytrvalý, dieťa to časom prestane baviť. Niektoré skôr, iné neskôr, no nesmie sa nikdy stať, že si krikom niečo vyreve. Ako si reagovala, keď šmaril pohár s vodou o zem? Neviem, presne, koľko má tvoje dieťa rokov, ale ak má viac, ako tri , tak by som mu povedala, že ak chcel iný pohár, mal si ho vypýtať. Vodu do neho dostane, keď tú vyliatu poutiera.

@mickao no v troch rokoch a piatich mesiacoch má ešte stále na všetko to, čo si popísala právo. A nehanbi sa za neho, snažíš sa predsa robiť všetko preto, aby si jeho prejavy aspoň stlmila. On má problémy sám so sebou, nedokáže ešte zvládnuť sám seba. Ty si tá, ktorá určí hranice, hranice vnášajú do jeho života kľud, bezpečie, aj keď to na prvý pohľad vyzerá opačne. Robíš to výborne, keď sa snažíš predchádzať jeho amoku tým, že mu napr. dáš vybrať, ktorý pohár si vyberie. Ak si vyberie a napriek tomu ho šmarí o zem, nedostane nič, môže vrieskať koľko chce, ty sa budeš venovať niečomu inému. Takto musíš postupovať vždy a za každých okolností, je jedno, či doma, či u lekára, či na návšteve. Na hlúpe poznámky nereaguj, píšem tu často, že najviac rozumu majú tí, čo majú doma dieťa, pri ktorom toto nikdy nezažili, ktoré kam dáš, tam je, len ho treba ticho položiť. Nedaj sa vydierať rečami, že ho neľúbiš, keď ti to povie, nereaguj na to, ale tak ako mu to denne rozprávaš, rozprávaj mu to naďalej. Snaž sa dať mu najavo, že ťa jeho správanie nevyvedie z miery, že môže kľudne vrieskať, hádzať o zem hocičo, aj seba, ty ostávaš kľudná. Povedz mu, že ak niečo chce, nech ti to povie, ale keď kričí, že mu nerozumieš, že ti to musí pošepkať do ucha a ty mu pomôžeš. Skús, keď bude vrieskať sa k nemu zohnúť a ukáž prstom na ucho, či to nezaberie. Že niekde nepozdraví, nerieš, môj mi popredu povedal, že "nepozdlavím nikdoho" aby som vedela, na čom som 😀 , pochváľ ho, ak pozdraví, on skúša, čo to urobí. Ak mu dáš najavo, že si tu pre neho, ak potrebuje pomôcť, ľúbiš ho, ale nebudeš tolerovať jeho správanie, časom to zmizne. Do kúta ho nedávaj, je to pre dieťa ponižujúce, lepšia je ignorácia. Keď vreští, leží na zemi, prekroč ho a choď si urobiť kávu, lakovať nechty. Takto ale musia vždy a za každých okolností postupovať všetci dospelí, ktorí s ním prichádzajú do styku. Stačí, ak ho raz napr. babka poľutuje, alebo tebe povie otec, čo s ním robíš, že zase reve, dieťa si to zapamätá. Niekomu trvá zistenie, že revom a hnevom nič nedosiahne dlhšie, niekomu kratšie, je to ale aj nezrelosťou jeho nervovej sústavy. Návštevou psychológa nič nepokazíš, poradí ti, ako s ním zaobchádzať. Držím palce.

@mickao ešte som chcela dodať, že je veľmi dôležitý pravidelný režim, stále vrátane víkendov, vnáša do života dieťaťa systém a poriadok. Písali sme si aj v téme o škôlke, mám trošku pocit, že syn u teba veľmi rýchlo zistil, že ak bude vytrvalý, ustúpiš. Neexistuje! More lásky, ale budeš si trvať na svojom, aj keby čo bolo. On to potrebuje cítiť, že ťa nijakým spôsobom neohne, potom bude aj jeho správanie iné. Takto cíti, že za určitých okolností, niekedy.....predpokladám, že takto v škôlke nereaguje nikdy, alebo to skúšal len zopár krát, lebo veľmi rýchlo zistil, že učiteľky sú z iného cesta ako mamina, že s nimi nepohne jeho vrešťanie, ani hádzanie sa o zem.

@milacica22 no tej mamicke by som povedala nech sa stara o seba a nie o mňa.