Ahojte mamicky.Mame 2 rocnu dceru a sprava sa ako keby mala 15 🙂 stale chce pozerat rozpravky a ked jej zakazeme strasne place a zacne vymyslat ze chce mobil alebo fotak.ked nie je ako chce sa urazi sadne si do roha a dava na nas urazlive pohlady alebo zacne plakat,ale ked chceme nieco od nej tak si nas nevsima a robi sa ze nas nepocuje.nechce sa hrat.jeden den je dobra a na druhy den ani dotknut ani pozriet co je taka zla.Ja uz neviem co mam robit aj vysvetlujeme aj kricime aj po zadku dostane a nic.A vracia nam uz 3 tyzden ale len v noci a niekedy prespi cely den boli sme u lekara aj na pohotovosti a nic nezistili.myslime si ze su to zubky posledne stolicky ale nic nevidim ze by jej nejake isli.poradte co to moze byt.neviem ci je chora ci je to len vzdor.mate take skusenosti ? dakujem dievcata za odpovede 😉
my mame 2,5 rocneho ma podobne tahy ale musi mat hranice. Vecer si vypyta ze chce 1 diel prasiatko Pepa pozerat, ked skonci sa rozplace ze chce aj druhy diel (treti, stvrty, milionty). Ale nic to, pocitac sa vypne a on po chvili prestane....Ak by sme to neukoncili by cely den pri telke presedel.
Ze dava urazene pohlady? nech dava...ja som rodic, ja musim vediet co je pre neho dobre. Myslim ze aj on sam sa lepsie citi v prostredi kde presne vie co moze a co nie, co je este ok, co vie ze sa mama bude hnevat. Ano porusuje to, ale odtoho som matka ze ho nanovo usmernim,....mam pocit ze je vo veku ze skusa ci si ma vycvici ci nie...ale v niektorych veciach musis byt zasadova...
par dni placu a prejde ten hnev ked pochopi ze to myslis vazne.
Hlavne nie zakazat a potom na velke prostesty ustupit...
Niekedy je tiez velmi priecny (minule sme prisli domov ze risko vyzuj sa...nie...vyzuj sa...nie...este asi 2 krat som h poprosila, on stal zataty na chodbe v topankach a nechcel sa vyzut. Nakoniec som ho vyzula, vyzliekla, on protestovat, zaviedla som ho do izby, on spustil srdcervuci plac a ja som odisla (s tym ze som mu povedala ze sa teraz hnevam lebo ma neposluchol).
Odisli sme prec, este asi 5 minut lutostivo nariekal, potom sam prisiel sa ospravedlnit ze on uz bude posluchat a vsetko bolo zase v najlepsom poriadku....ie nadarmo sa hovori 'ohybaj ma mamko, pokial som ja janko....'
Normalne obdobie vzdoru, zuby na toto maju uz len minimalny vplyv, proste skusa co sa da, co moze a kde su hranice
aj moja sa niekedy rozplace ked nedovolim mobil alebo vypnem telku,...fajne svoj nazor vyjadrila ale ja som matka a vychovavam ja...chvilku si poplace zatvari sa urazene a za chvilu je vysmiata ako leco....lenze ja bud vysvetlim a odvediem pozornost na ine alebo vysvetlim a ignorujem....nekricim a nebijem....ale asi som v tomto divna lebo kamaratky mi vzdy vravia ze u ich deti (rovnako starych ) nic ako po zadku alebo krik neplati...a ze ich to vytaca...ked deti trucuju a hadzu sa o zem a pritom je to podla mna prirodzeny vyvoj dietata ked sa snazi si urcit hranice...
Normalne obdobie vzdoru. Pre dieta je dobre, ked sa nauci zvladat urcity stupen frustracie. Vyhybat sa tomu za kazdu cenu nie je dobre. Za to, ze je frustrovana, ked nie je po jej, ju ale netrestajte. Je este mala, musi sa naucit svoje emocie spracovavat. To ale neznamena, ze jej mate ustupovat. Ked jej nieco zakazete, nedate a zacne revat, normalne jej povedz: "Viem, ze si este chcela pozerat, ale dohodli sme sa len na jednej rozpravke. Mrzi ta to, hnevas sa, ale ja neustupim. Vyplac sa a ked to prejde, pojdeme von (jest, hrat sa, kupat sa, citat si, utriet riad...). Nikdy jej nesmies ustupit, ak spravi scenu na verejnosti. To si koledujes o to, ze tie sceny budu gradovat do dokonalosti. Nie vzdy sa to da, ale lepsie je za pohladov vsetkych rychlo odniest do sukromia a nechat vyzurit.
Navyse, je vo veku, ked vacsina deti nie je schopna urobit sama veci, o ktore ich niekto poziada od stola. Su schopne upratat spolu s tebou, obliect sa, ked si aktivne pri nich a podavas im veci. Ked nevidi tvoju aktivnu ucast, nevnima to. Toto je vek dietata, ked pohodlnost rodica napacha najvacsie skody na vychove. Ja mam k tomu tiez sklony, potom si to vycitam. Ked jej das nejaky prikaz, vzdy si k nej cupni, chyt ju za ruku, bud pri nej a plne sa sustred na to, aby tvoju insrukciu splnila. A potom ju pochval. Ked mas iba ju, je to pomerne jednoduche. Ked bol moj syn vo veku tvojej dcery, mala som 1,5 rocnu dceru a novorodenca. Vtedy je tazke byt dosledny (a tak to aj vyzeralo so synovov vychovov), ale ty mas idealne podmienky.
aj u nas to je tak - syn ma dva roky, tiez chce vsetko sam a ked nie je podla neho, tak place, alebo sa urazi a vsetko, co sa da povysypuje po zemi, tiez uz stracam nervy 🙂 ale chce to len trpezlivost a vydrzat - vyrastie z toho. Starsia dcerka bola tiez taka, teraz ma 4,5 a uz je to celkom fajn 🙂 drzim palce.
@miruskac
k vecernemu vracaniu bez priciny?
- co veceria?
- kedy veceria?
- kolko toho zje?
- je to len tak z kludneho spanku sa zrazu povraciam, alebo to pride po jedovani sa, ze napr. nechcem spat.
k tomu ze musi byt tak, ako ona chce - tak to nie je - je to tak, ze musi byt tolko, kolko jej dovolite. to ze niekto nieco chce, neznamena, ze to tak jednoducho bude......tak to funguje aj v zivote dospelych a deti ak chcu prezit a normalne zit a normalne sa v spolocnosti v dospelosti obracat sa to musia tiez raz naucit....ze chciet neznamena aj to rovno dostat a v prip. ze nie koniec sveta......
urcite si hranice a zvladnete to bez vacsich problemov.
sedi v kute a zazera? nech....ak ju nechate v klude, nebudete si ju vsimat za par min. ju to prejde....ze sa jeduje? nech....ma pravo na svoje emocie.....
Pravidla doma mame ale niekdy povolim a uz sme zase tam kde sme boli 🙂 a dnes som zistila ze jej idu posledne stolicky tak preto je taka niekedy na nervi.dakujem baby za super rady urcite ste ma povzbudili a budem dokladnejsie 🙂
@miruskac keď niekedy povolíš,tak s ti pravidlá zbytočné, to ako keby sme niekedy mohli prejsť križovatku aj na červenú. Tvoje dieťa je potom zmätené a nevie čo je vlastne správne a čo nie. Pevné hranice vnášaj do jeho života kľud. Inak nepochopila som, na čo je tvojmu dieťaťu k životu mobil. Že sa urazí, ignoruj. Venuj sa jej, ale nedaj sa vydierať jej plačom.
@miruskac každý si dovolí len toľko, koľko mu dovolíš ty... deti špeciálne... zakážete jej rozprávku - oduje sa, rozplače sa, dostane po zadku - a potom nasleduje čo? to nepíšeš...
ja osobne by som to neriešila zákazom, ale tým, že jej presne stanovím čas, kedy bude pozerať rozprávku a dopredu jej poviem, čo budeme robiť potom... čiže teraz si pozrieš túto rozprávku a keď rozprávka skončí, tak mi pomôžeš upiecť koláč ... nie je v tom žiadny zákaz, ale jasne určené hranice... a tie má dodržiavať nie len dieťa, ale v prvom rade ty ako autorita...
vracanie ťažko povedať, môže to byť stravovaním, nejaká choroba, ale aj nervy... tam len riešiť s lekárom a popritom sa doma snažiť nastaviť pravidlá...