Chce sa spytat na jednu vec. Mam 11 mesacnych synov (no uz naozaj skoro rok). Jeden je ok co sa tyka citov ale druhy... uz neviem co s nim. Od narodenia sa nechcel tulit, ani hladkat, mojkat alebo cokolvek ale trosku sme ho k tomu priviedli. Sice nie je mojkavy ale uz zvykol prist, potulit sa, pohladkat, boztekovat, pekne sme sa rozpravali atd. Posledny tyzden je to ale horor. Boci odo mna, ked nieco poviem ako keby som ani nepovedala, ked ho pritulim ci pobozkam odtahuje sa, ruky mi dava prec zo seba, neusmeje sa, len po mne vrci a vydava zlostne panovacne zvuky. Robi vyslovene napriek. K manzelovi je privetivejsi. Pozitivna stimulacia nefunguje iba negativna a ja negativnu nemusim. Nerada (pokial to nie je nevyhnutne) mu hovorim, ze sa mama hneva lebo je zly. Ale zase to funguje. Tak sa pytam, ci aj niektora z vas ma takeho hudrosa frflosa a co s tym robi. Alebo to moze byt obdobie vzdoru tak skoro?? 😕 Dakujem
mala sa zacala tiez tulit az okolo 18 mesiacov. Ale aj teraz sa radsej skor blazni a skace po nas ako sa necha objimat a bozkavat. Ona je taky maly jaso. A je viac takych deti, takze by som to vobec neriesila 😉
amdeis,
neviem, či sa to zmení. Najstarší syn robil to isté. nikdy sa nepýtal na ruky. Nepritúli sa. Miluje pochvalu a ak urobím len niečo pre neho, napríklad jeho obľúbené jedlo.
Nie je dobré ak mu hovoríš, že je zlý. Ja sa vždy opýtam:,, ako mohol taký dobrý chlapček urobiť takú zlú vec".
Možno by pomohlo ak by si sa občas venovala len jemu a robila jeho obľúbenú činnosť.
Hlavne mu hovor, že ho ľúbiš. Veta- aj ja Ťa ľúbim - je tá najkrajšia.
Držím palce!!!!
Dakujem Vam. Ja ho nekarham casto, skor velmi zriedkavo pretoze ani ja to nemam rada. Preferujem skor pochvaly.
amdeis
aj nas je taky. ziadny tulko. teraz dava pusu na dobru noc ale tuli sa malokedy. zato v poslednej dobe je tiez riadne zurivy a dakedy uz nevladzem, tiez mu dohovaram a idem nanho milo ale dakedy skriknem, chapem tvoje pocity, tiez som rozmyslala ci uz vzdor ked sa o zem pleiska ale proste ma vlastnu hlavu....teraz uz chodime a vsetko sam sam 🙂) drzim palce
amdeis, naša malá bola tiež taká.... ale zdovodnili nám to tým, že bola predčasne narodená, mesiac sama v inkubátore, ani mi ju vybrať nemohli..... ale už sa to lepšííííííííííííííííííííí teraz je až príliš maznavá.... 😀
chcelo to len čas a neskutočnú trpezlivosť.... hlavne to nesmieš brať osobne....
ahoj maminy, idem sa vam vyrozpravat, tiez neviem ako dalej, uz mi asi zlyhala trpezlivost. Moja mala je od uplneho malinkata OSOBNOST, nikdy ani dnes nechce na ruky, ak ju vezmeme (napriklad place, ze si ublizila, alebo je to nutne pre jej prenos) tak nas strasne dokope, pohryzie. Nikdy nam neda najavo pritulnost, ziadne bozteky u nas neexistuju, nema problem nas bit, je velmi neposlusna, mozem si hovorit, co len chcem jej je to jedno. Niekedy (ale to vazne len vynimocne) ma rada ak ju pochvalim, ale nezabera to casto. Je privelmi ziva, vylieza na okna, parapety, nezabera na nu vobec take, ze maminka je smutna, aj som sa pred nou rozplakala a jej je to jedno. Uz neviem ako na nu, mam ju sto chuti odniest do detskeho domova, tolko je tam deti, co by chcelo mat maminu, ale toto moje, ja neviem co to mam doma... ani neviem ako napisat, aka som zufala
strociatka,
mne to robil najstarší a robí to doteraz. Niekedy rozmýšlam nad detským psycholóm. Je to veľmi šikovný a až príliš múdry chlapec.
Keď bol malinký nikdy sa nepýtal na ruky, jednoducho ako Tvoja malá.
Nezabralo na neho nič. A okolo 3 rokov to bolo najhoršie. Veľakrát sa zaťal a neišlo s ním pohnúť, najhoršie boli nákupy, cesty autobusom, nástup do školky.
Musíš si zaviesť pravidlá, to u nás zaberalo. Dávaj jej najavo, že ju ľúbiš. Ona to vie aj keď to nedá najavo.
Ale mám aj krásne zážitky, kedy som pochopila, že ma má rád. Mal 2 roky a čakala som 2. syna. Ráno mi bývalo zle a on ma stále hladkal a hovoril: Všetko dobré bude. Takže som vedela, že má naozaj rád. Bolo to aj prvýkrát čo mi dal sám od seba pusu 🙂
tieto zazitky zial postradame, pritulnost nula bodov a mam pocit, ze na nu prislo aj obdobie vzdoru, tak trpime vsetci zucastneni... chcem sa opytat atrami, ake pravidla ste doma zaviedli? a hlavne ako sa vam podarilo na nich zotrvat?
no neviem či ta potešim, ale starší syn z toho vobec nevyrastol ☹ a to ma 13 rokov. vždy bol u ako dieta ufrflany, malo sa usmieval, nikdy nebol s ničim spokojny a ono mu to ostalo. jasne že nebol taký stale, sem tam sa pritulil, rad si nechal "skrabkat" chrbatik, ale vzdy mi to prislo a aj teraz, že je taký iba ked ON CHCE. teraz mam 14 mes. syna a je to pravy opak, stale usmievavý, velmi prítulný, veselý chlapček už od narodenia. ale toho nasho frfloša by sme aj tak nedali za nič na svete 😉
jeeeej evina dik, niekedy su vazne dobre dni a vtedy mi svitne svetielko nadeje, ved je to predsa len babula, hadam to raz bude lepsie
strociatka - ten starší bol tiež taký, do skolky som chodila vzdy že preboha, čo zase vyparatil, koho zbil...v skole to boli zas sustavne poznamky...teraz je to lepšie, ale zase prichadza do puberty a to je zase ina tema 😝
ono je to skutočne nnaročne starať sa o take dieťa po celý den, ja som s tym starším bola doma do 5 rokov, kedže mal oslabenu imunitu.
držím palce 😉
@strociatka Ahoj, čítam tvoj príspevok ( pekne starý 😉) ale musela som reagovať. Tiež mám doma momentalne 18m princeznú a je veľmi podobna rej tvojej.. nemojka sa vôbec, vypytam si pusinku, streli mi facku, chcem ju pomojkať tak ma odtláča búcha, no des.. robi to s každým, nue len somnou.. mam este dvoch synov 17 a 13 ročný ten mladší ten je mojkavý straaaašne, starší bol tiež, rád sa nechal mojkať boli to take mamine pijavičky a tato naša herečka.. nepočúva, robi si čo chce.. chcem sa spytať, aká slečna ti doma vyrastla? Zmenilo sa to? Dufam, že si ju nedala do domova 😂
@strociatka
Neviem,ci by om to nazvala hundrosom...napr.nas maly je od malicka taky,ze sa nerad tuli a pod....Tiez sme ho to ako tak naucili....ale muis mat naladu...Ak cudzim....skoro vobec...Neda sa im hytit na´ruky...starke horko-tazko po neviemkolkej vyzve pobozka....ale no a co? Nemusime byt predsa vsetci takli,ze sa radi chytame,tulime..myslimz,e to treba respektovat aj u deti...
Ked nas maly ma naladu,tak to vyuzijekm a bozkavam so,ale dlho to nevydrzi a da jasne slovne najavo,ze si to nezela...a ja to respektujem..
Od narodenia ma lepsi vztah s muzom..naprioek tomuz,e sa mu venujem, som s nim ovela viac,ako on (mozno prave preto)..ale co uz...vzdy je jeden z rodicov uprednostnovany a u nas je to manzel....
Vzdorom by som to nenazvala....
A len jednu radu....nevrav dietatu,ze je zle..Povedz napr..Mrzi ma, lebo mi nechces dat pusu.. alebo Som smutna, lebo sa so mnou skaredo rozpravas..ale nevrav,ze je zly 😉 To nie je kritika, len rada 😵