Dieťa (18 m.) príliš fixované na tatinka. Zažili ste?

jarka03
13. jan 2011

Môj 18-mesačný syn chce všetko robiť len s tatinom. Už bol raz vo veku 1 roka, keď zrazu všetko len a len s tatinom robiť. Nikdy som ho neudrela, ani nič podobné. Sme dosť tolerantní k deťom, normálna výchova - obaja. Od tatina dostane všetko, skoro aj odo mňa, ale snažím sa mu už určité veci zatrhnúť. Teraz tesne pred Vianocami znova prišiel čas, kedy je veľmi upätý na tatinka. Ak sa bojí, ide k nemu na ruky, ak je s niečím problém, ide za tatinom. Keď niečo chce robiť, hrať sa a podobne, vyberie si tatina. Ak by som to chcela robiť s ním, odtíska ma. Aj ak sa v noci zobudí, odtíska ma. Aj pri uspávaní - často ukazoval na dvere, že chce radšej s ocinom a nasleduje usedavý plač až nárek. S uspávaním tento problém riešim tak, že radšej som to na vianočné voľné dni nechala na tatina. Teraz po Vianociach je to ale rovnaké, vždy sa ho spýtam, s kým chce spinkať - ukazuje na tatinka, tak ich nechám. Ale mám strach, aby to nebolo naozaj natrvalo, že už so mnou nebude chcieť zaspávať. Nejde o to, že by ma nemal rád. Lásku prejavuje aj mne, pritúli sa, pri čítaní si sadne predo mňa, opiera sa o mňa. Môj problém je v tom - a to zásadný, že akoby tatinko bol jeho "maminkou" a ja tým druhým v rodine. Nemám poňatia, čím to je a som z toho nešťastná. Je to tak od jeho veku cca 1 roka, kedy sa vraví, že dieťa začne byť závislé od maminy. U nás to bolo naopak a tak to aj zostáva. Po tom jeho rôčiku sa to dosť ustálilo, ale teraz to začalo znova. Zažili ste to niekto? Prosím, píšte, ak máte podobnú skúsenosť, či už vlastnú alebo z počutia. Nikdy som totiž o takom niečom nepočula. Je časté, že ak sa rodičia rozviedli a dieťa je závislejšie na ocinovi, ale u nás je všetko v poriadku a sme fakt bežná starostlivá rodina. A ani žiadne odborné články, alebo v literatúre som o tom nenašla. Vopred ďakujem za všetky podnety.

berus222
13. jan 2011

@jarka03 aj nas maly je tatinov. zacal tiez asi od roka a od vtedy to trva. ja sa s nim nemozem hrat, len tatino, ..... ja ho nemozem ani tlacit v nakupnom voziku!!!! musi tatino. niekedy mam z toho depku, ale ved aj tatino je rodic. a povedzme si pravdu, keby som ja ako dieta bola cely den len so mnou, tak tiez chcem zmenu. 😅

wieruss
13. jan 2011

@jarka03 chapem, ze sa citis odtiskana a nechcena vlastnym syncekom... viac vyhladava ocina, ale to je normalne ... niektore deticky lipnu na rodicoch rovnakeho pohlavia, z vlastnej skusenosti - moj bracek ako zacal chodit tak len a len za ocom, najlepsia zabava bola s nim, najradsej s nim von, ked oco pozeral telku tak chcel aj on ... proste jeho "vzor" Urcite nerobis chybu ty, ze ho vychovavas trosku prisnejsie, to je predsa spravne, aby z neho vyrastol dobry clovek 😉
Uprimne z toho co pises mam ale pocit, ze skor ty sa az moc snazis ziskat si u maleho pozornost, aby bol naviazany na teba ... a maly ta odmieta, co tebe vytvara len vecsi zarmutok... Tvoj syncek ide do veku, ked si sam uvedomuje co chce , nechaj ho slobodne sa rozhodnut, cim viac sa budes snazit ho k sebe priputat, tym viac ho odpudis... Venuj mi pozornost, ak sa ti da tak uplnu, lebo velakrat je prave kvoli tomu oblubenejsi ten, ktory venuje plnu pozornost. Drzim palceky, hlavne klud, ako pises maly ta lubi aj ti lasku prejavuje ., tak sa neboj.. 🙂

jarka03
autor
13. jan 2011

@berus222 ja som z toho dosť nešťastná, síce sa to zlepšilo, odkedy je tatinko v práci (už 4.deň), ale tie dôležité veci, s ktorými ide dieťa za maminou, chce robiť len s tatinom. keď spadne, ide za ním. z vane po kúpaní vyberá len tatinko. keď sa zobudí, tiež z postieľky ho môže vziať len tatinko. ťažké je, keď sa v noci zobudí, tak mňa vôbec nechce ani vidieť, odtíska ma, a ak náhodou načiahnem k nemu ruky, tak spustí ešte väčší plač. a tiež je mi ľúto, že uspávať ho môže tiež len tatinko. to je asi to najhoršie. to som doteraz mohla aj ja (okrem toho obdobia okolo 1 roka, čo bolo tiež zlé, ale s uspávaním som nemala väčšie problémy, vtedy som to začala badať, že je akoby viac fixovaný na tatina, ale myslela som, že to je len prechodne). no a teraz, odkedy bol tatinko doma cez vianoce - 3 týždne, uspávať ho mohol len on. ja sa tomu už nebránim, aby som si ho "nepoštvala" ešte viac proti sebe. tieto 4 dni, čo sme doma sami, je v podstate v pohode, je veľmi zlatý, ale tie "gro veci maminkine" chce od tatina. nerozumiem tomu, vôbec, nič také sa nestalo, čo by bol dôvod. je mi ľúto priznať to pred niekým, pretože si pripadám ako mama, ktorá niečo zanedbala, alebo niečo neurobila, čo mala. a navyše - náš tatinko je fakt skvelý, veľmi sa stará a vlastne všetko robíme spolu. ľahšie by mi bolo, keby som vedela čím to je, aby som mohla popremýšľať, čo som urobila zle. ale nemám poňatia. a naozaj mám strach, že to tak zostane, zatiaľ to tak vyzerá. a tiež som o tom nikdy nikde nečítala - i keď možno tým, že som taký problém ešte nemala.

fem
13. jan 2011

ja to pripisujem ukoncenej separacii, dieta uz nie je tak uzkostne na mamicku, a prirodzene rozsiruje socialne vztahy, skvalitnuje vztahy a buduje doveru dalej, je to dolezita socialna zrucnost aj pre buducnost, ked si bude dalej a dalej budovat socialne vztahy, vek 1, 5 sa povazuje za vyrazne formovanie rodovej identity, identifikacie s rodom, v tom pripade otcom... u nas je to iste

jarka03
autor
13. jan 2011

@wieruss ďakujem. ten druhý odstavec si musím zafixovať 🙂 . keby mi neprejavoval lásku, tak asi by som bola v hlbokej depresii. to si neviem ani predstaviť. je mi to všetko veľmi ľúto. je tam veľa citu, ale práve rozumom som si tiež povedala, že ho nechám tak a nebudem sa natískať. máš asi pravdu v tom, že sa snažím si ho získať, aby bol naviazaný na mňa. preto to teraz - aspoň sa snažím - nechávať tak, nech robí s každým, čo chce. vieš, ono je prirodzené a všade sa píše-hovorí, že dieťa je viac pripútané na matku. a priznám sa, že ma nikdy nenapadlo, že by to mohlo byť inak (pokiaľ samozrejme nie sú v rodine problémy). stále ma to však trápi a hlavne si to neviem vysvetliť. nikdy som o tom nepočula, naozaj by som to ľahšie zvládala, keby som vedela, že "sa to stáva". ale ďakujem. snáď ak si to budem opakovať, to zvládnem.

fem
13. jan 2011

@jarka03 zvykne sa to este aj otocit

berus222
13. jan 2011

@jarka03 aj mna to dost trapi, ale nevnucujem sa mu. aj nas ked sa zobudi krici tati a nie mami, prebaluje sa len s tatinom a proste vsetko s tatinom. tiez som to u nikoho nevidela. aj nas tatino mi so vsetkym pomaha. ale u nas je mozno chyba v tom, ze mu aj viac dovoli ako ja. ja ho oducam od plienky, chodime pesi na prechadzky, uci sa sam jest,.... a na tatina staci mrknut a uz nemusi byt taky samostatny ako pri mne.tak asi preto. a u nas este vedie dedko. dokonca este viac ako tatino ked je s dedkom (ale na stastie s nim nebyva tak casto). takze ja to beriem tak, ze potrebuje chlapsky vzor. citim, ze ma lubi a to mi staci.

jarka03
autor
13. jan 2011

@fem u nás zatiaľ ale nebol synček fixovaný na mňa, nikdy. keby to tak bolo, chápala by som to. aj tá identifikácia so svojím pohlavím, to je v poriadku. ale tak, ako je to u nás, to je zriedkavé - tomu nerozumiem. ja vidím problém v tom, že som nekojila, asi tak 2-4 týždne. od začiatku som bola úzkostlivá, a ani som si neužívala bábätko. celé tehotenstvo som sa tešila na to, že budem kojiť, že si to vychutnám - ten pocit, keď bude bábätko piť moje mliečko. a to, že som to nezvládla, ma trápi doteraz a nerada na to myslím. od začiatku som aj ja mala ten pocit, že som menšou oporou pre dieťa ako tatinko. ale neviem, či to tak bolo, len to tak cítim, keď sa nad tým zamýšľam. ale vraj to nie je v tom.

berus222
13. jan 2011

@jarka03 neeeee, toto si nehovor. budes sa zbytocne deptat.

fem
13. jan 2011

@jarka03 akokolvek to vidis, priputanost k mamicke musela prebehnut, tiez mozem povedat, ze vzdy hladal oporu v jednom, alebo v druhom...ja to beriem tak, ze od baba mal dobry vztah s tatinom, ze sa tatino nevyhybal starostlivosti onho...este mi napada, ze je dobre, ak do dna zakomponujes cinnosti, ktore mu vyrazne sposobuju radost...cize miesto bazirovania len na tych veciach, co sa musia...skor viac uvolnene spontanne cinnosti, aktivity, tie cinnosti, ktore maju deti s otcami radi, ze su uvolnenejsie... nejaka hra, aktivita vas oboch, kde sa nebaziruje na nutnosti...ja to nejako tak vnimam aj u nas, aby sa ten nas vztah posunul dopredu, nove zazitky, nove podoby komunikacie...nie stale o tom istom, co sa musi...

jarka03
autor
13. jan 2011

@fem ak by sa to otočilo, bola by som šťastná. to je to jediné, čo ma teraz trápi a vyčítam si to. ak dieťa nechce po celom dni strávenom spolu, aby som ho uspala, to veľmi bolí. a hodne som už preplakala. posledných pár dní som sa snažila nechať ich úplne tak - tatinka a synčeka. keby to prinieslo ovocie, tak by som plakala od radosti. 🙂

fem
13. jan 2011

@jarka03 vztah k mamicke, je zalozeny najma na dotykoch, na vseobjimajucej laske, na teple...ze si k dispozicii, kedy ta potrebuje, ze ho utisis, kedy place, ze mu davas istotu a k nicomu ho nenutis...ze ho vnimas takeho aky je...a nie na dojceni...vztah k mamicke je budovany na zaklade toho, ze dietatku davas istotu a bezpecie, aby sa mohol na teba, kedykolvek obratit aj v buducnosti, aby bol silny, ked nie je priamo s tebou...mne osobne na tento vek vyvin tvojho dietatka pripada prirodzeny...ak nie ukazkovy...tes sa,ze dokaze dalej rozsirovat a skvalitnovat vztahy..to je nenahraditelne potom, ked bude v skole a pod.

fem
13. jan 2011

@jarka03 nemusis sa od nich distancovat...dieta potrebuje prezit cez den kvalitny cas s kazdym rodicom o samote, to ano...vzajomne sa spoznavaju a pomaha to budovat osobnost...
ono necakaj, ze to pride hned to otocenie...tazko povedat...bud mu k dispozicii , ked to potrebuje...vzdy...bez ohladu na pracu...trav s nim radostne chvile...chvile aktivity, hry...

jarka03
autor
13. jan 2011

@fem u nás to tak ale je. je pravda, že (tento problém začal znova asi od 23.12., kedy začala tatinkova dovolenka) odkedy sa to začalo, sa viac snažím sa s ním blázniť. ja s ním viac čítam a robím pokojnejšie aktivity. tatinko vymýšľa hlavne akoby "telocvikové" huncútstva, oni sú vraj na bláznenie a my na maznanie. predtým, keď sme bývali sami doma, som ho nechávala aj pohrať samého, hoci nedalo sa to dlho. sám vydržal len chvíľu. ono to možno tak vyznelo z mojej poznámky, ale nie som prísna a ani si to nemôžem dovoliť 🙂. od tatinka dostane takmer všetko a ja by som bola fakt na konci a aj toho som sa vždy bála. @berus222 s tým kojením to tak je a neviem sa toho zbaviť. pripadám si, že som to nezvládla - práve to, čo je každej mamine prirodzené, ja som nedokázala. nedokážem inak myslieť.

kaja73
13. jan 2011

@jarka03 moj prvy syn bol vždy mamičkar,kojila som ho 2 roky a uživala som si to.Druhy je jeho opak,kojit sa nechcel,musela som odsavat a casom ani tak moje mlieko nechcel,uprednostnil UM.Je so mnou rad,ale ked to porovnam s prvym synom ,tak je ovela viac priputany k tatinovi a dedovi.To su osoby čislo 1.ked si može vybrat medzi mnou a tatinom,alebo dedom,tak si vybera ich.Ja to beriem tak,že som s nim v podstate cely den a tak potom chce ich.Zaspava len so mnou,ale ked sa udre,tak mu je jedno či pridem ja ,alebo tato.Dokonca slovo mama ešte nepovedal,ale tato už hovori 2m,aj dedo,aj baby.No čo narobim.Pre Petka som bolo roky jedina,a tatino sa citil trochu mimo.teraz mam občas take pocity jaAle som rada,že si konečne aj tatino prichadza na svoje. 😉

jarka03
autor
13. jan 2011

@fem to je krásne 🙂 a veľmi povzbudivé pre mňa 🙂 🙂 🙂 . myslím to, že ti "náš" vývin pripadá prirodzený.

fem
13. jan 2011

@jarka03 ono ti pomoze skor sa zmierit so situaciou, prosto je to normalne, tak ako to je...ak bude uzkostliva, tak dietatko to vyciti, deti nemaju radi negativne emocie, skor vyhladavaju tie pozitivne...takze vsetko je ok, vsetko, co prezivas ty, prezivam aj ja, a uz som sa stretla s tymto aj u inych mamiciek, presne v takom veku..ber to , ako to je...

jarka03
autor
13. jan 2011

@fem budem sa snažiť. a veriť, že to príde. je nádherné, keď príde ku mne od tatinka, akokeby dať mi najavo, že aj mňa ľúbi. ja som asi ten typ, že potrebujem mať všetko tak, ako to je. syn má byť mamičkin a dievčatko ocinove. preto sa tým tak trápim. tak uvidím.

jarka03
autor
13. jan 2011

@fem fakt si sa s tým stretla? ako to, že nikto o tom nehovorí ☹ . mne by veľmi pomohlo, keby som poznala mamičky, ktoré to majú doma podobné. aj že čítam od vás všetkých tieto príspevky je pre mňa super a budem sa asi menej trápiť.

fem
13. jan 2011

@jarka03 🙂 vies, ono to pride, ze pocas vychovy sa zbavime tych nazorov, ktore sme si zo skusenosti neoverili, vies tych, co sme niekde poculi..ale naisto nevieme, ako to je...ak je nieco ine ako sa hovori..tak jednoducho zmen nazor, pretoze to viac sedi s tym, co prezivas...takze nazory typu, kto ma byt ci milacik, alebo bez dojcenia to neide , su stereotypy, nestoja za to, aby sme sa pre nich trapili...tvoja skusenost, tvoje prezivanie je pravdive, nie nejake ustalene nazory...

jarka03
autor
13. jan 2011

@kaja73 no, my sme napríklad dnes mali spolu v podstate nádherný deň. prebláznili sme sa, naháňali, s vláčikom, s havinom, čítali sme, tancovali na pesničky. a dokonca večer sa mi prvýkrát zdalo, že moooožno pôjde so mnou spinkať. ale ukázal na tatinka, nie na mňa. už mi to prišlo trochu menej ľúto, aj vzhľadom k tomu, že sme mali pekný deň.

fem
13. jan 2011

@jarka03 ja osobne sa s tymto nejako nezaoberam, tesim sa ak prezijeme krasny den v podstate som rada, ked niekto prevezme moje ulohy a aj si oddychnem...

kaja73
13. jan 2011

@jarka03 no,ked mate len jeho,tak možno treba zapracovat na druhom babu 😉 to bude zas tvoje 😀 Aj u nas sa to vystriedalo.Toto ber len tak pomimo. 😉

jarka03
autor
13. jan 2011

@fem ĎAKUJEM 🙂 🙂 🙂 ešte mám trošku strach z jednej veci. že keď začne rozprávať, bude to vyjadrovať slovne: nechcem ísť s tebou spinkať, nechcem ísť s tebou do škôlky. chcem, aby mi dal tatino kašu. a podobne. drobček ešte nerozpráva, hovorí amam, mamamamama, niekedy aj mama. začína vavavava, babababa. ale to mama dlho hovorí aj na tatina, aj inokedy, len tak pre seba. o tom som čítala, to je bežné.
teraz to všetko vyjadruje neverbálne. ale ak začne rozprávať a vyjadrí to slovami, to ma bude dosť trápiť.

jarka03
autor
13. jan 2011

@kaja73 druhé bábo by som chcela, ale priateľ už nechce. on má dospelého syna z prvého manželstva. pár krát sme sa o tom vážne bavili a nepresvedčím ho už asi. ale pár mesiacov to nechám a znova skúsim nadhodiť túto tému 🙂 . ale ako ho poznám, nepochodím.

mi2
13. jan 2011

Ahojte, som rada za tuto temu maminky, lebo ja mam presne taky pocit ako jarka03, len som to este s nikym nepreberala a nedala najavo... no moj 18 mes. syncek ma pri prvej moznej prilezitosti vymeni za ocka a ja som mimo. Ocko chodi z prace neskoro a tak ked ho uz ma na ociach, tak mna odtiska ..... ☹ Inak je to taky pusinkovy maznacik, cez den je maminkar, ale vecer a vikend nevie ani kto som ☹ No aj ked mi je to luto, ci robim pre neho dost vela, tesim sa, ze ma rad i ocka. No najväcsmi luto mi je to kazdu nedelu v kostole, kedy sa ho nemozem ani dotknut z ocinkovho narucia a bojim sa zlej mienky okolitych veriacich, ze si budu suskat, ze to dieta ani k mame nechce ist a este u nej mrnci a taha sa k ockovi..... Viem znei to detinsky, vsak prave preto som o tom doteray ani nehovorila, ale aspon takouto formou som sa mohla vyrozpravat ...... dakujem

kaja73
13. jan 2011

@jarka03 to znamena, že priatel je už asi trochu starši.Možno to vela vysvetluje.mladi chlapi su zahladeni často do seba a riešia "velke" problemy,tito starši už maju čo to za sebou a vedia si ziskat deturence.Aspon u nas to plati.Moj mm ako mlady tatino,nič moc,teraz po 12 rokoch je už iny,zrelši a aj sa k malemu inak sprava ako predtym k Petkovi.Dedo ten bol oblubeny už aj u Petka.Takže mužske "šediny" su pre deti pritažlive.

fem
13. jan 2011

@jarka03 ked pride ta chvila, tak mu to rozumne vysvetlis, ze napr. teraz s tatinom nemoze byt, ze ide s tebou, ze chapes, ze chce byt s tatinom, ale ze sa neda...to je ok...to pochopi...len nie je dobre, ak presviedcame dieta, ze to co citi, je zle, treba skor potvrdit, co citi a potom podat info, vysvetlenie aky je stav...

tilly
13. jan 2011

ahojte, pridavam sa do klubu odstrcenych maminiek 😉
moj 5 rocny je len tatinov a mladsi uz po nom opakuje... uz som len stroj na kojenie a zabezpecovanie zakladnych potrieb...

jarka03
autor
13. jan 2011

doteraz som si myslela, že som dosť ojedinelý prípad, ale vidím, že nie som sama, kto má tento problém. som rada tomu, že sa môžem o tom baviť s niekým, kto to prežil, prípadne dokáže pochopiť. moje známe mamičky totiž o tom nepočuli a už som to chcela nechať "ututlané vo vnútri" ☹ . ďakujem vám všetkým za príspevky.