Zaujimalo by ma ci som jedina svedkom tohto ustavicneho fenomenu a ako to riesite vy? Doslova a do pismena nemam rada navstevy s detmi, nie kvoli detom samotnym ale ich spravaniu. Mam pocit, ze v dnesnej dobe sa nemozeme ani dospeli spolu v klude porozpravat, pretoze nam do rozhovoru neustale vstupuju deti. Nie rocne ani dvoj, ale take ze skoro 5 a pod. Pride mi to neskutocne otravne, ze nevieme s dospelakmi ukoncit jedinu myslienku a stale odvraciat pozornost na male dieta dozadujuce sa nasej interakcie ktore nam skace do reci. Rodicia mu budto nic nepovedia ale netrvaju na tom ze teraz sa rozpravaju dospeli. Na sviatky sme tu mali 2 rodicov s chlapcekom a liezol na nervy aj svojim rodicom, ignorovali ho sem tam napomenuli. Ja som v zavere skoncila tak ze som mu odpovedala na jeho opakujice sa otazky, a uz som bola vycerpana po hodine a pol. Oni traja aj s mm sa dobre bavili a ja som im zavidela dospelacku konverzaciu. Sama mam babatko a dobre mi padlo sa porozpravat s dospelymi ale bola som malo asertivna tak som skoncila ako “babysitterka”. Minule u nas boli znami s dcerkou, 4 roky a detto. Stale si pytala nasu pozornost, priam kricala cez celu obyvacku aby sme sa na nu pozerali, isli za nou, mama mama, plus stale otazky: a preco?….no nedala nam vydychnut. Jej rodicia to neriesili. Po viac nez hodine som uz vnutorne chcela aby odisli ale napadlo mi malej povedat: nechaj na chvilu porozpravat, teraz sa rozpravaju dospeli. Pozri tu si k nam sadkaj a nieco pekne nam nakresli (kupila som jej omalovanky, pastelky a babiku, aj nejake sladkosti, pustili sme aj rozpravky). Jej mama, sa na mna tak divne pozrela, asi ju zarazilo ze niekto sa opovazil jej nieco povedat, ale mne to prislo v tej chvili uz neunosne. Ako keby sa v dnesnej dobe muselo vsetko tocit nonstop len okolo deti a oni si preto vsade tu pozornost vyzaduju. Nedaj boze ze im niekto uda hranice. Napadlo mi ze ked to nevedli jej rodicia urobim to ja. Ako taketo situacie riesite vy?
Deti su otravne. Ja mam 2. Ked sa chcem rozpravat necham ich doma. Ak sa s niekym nechcem rozpravat, zoberiem ich so sebou. To je feedback pre teba 😊
najlepšia rada do života - nevychovávaj cudzie deti a nestaraj sa do výchovy iným! najhoršia budeš ty... nie je za čo 😉
Deti majú také obdobie. Okolo tých 4 rokov majú mnohé deti obdobie "A prečo?" ... Začínajú si tiež uvedomovať svoju osobnosť a cíti sa viac dospelacky a preto majú mnohé deti v tom veku tendenciu pridružiť sa k dospelým a viesť s nimi rozhovory ... Chce byť ako oni, chce sa cítiť dôležité (rovnako ako dospelí ľudia)
Chcela som napisat to iste, co Viestta. Ja mam 4 rocnu a ano, tiez stale skace do rozhovoru. Ale teda my jej hovorime, nech pocka, kym dorozpravame a potom nam povie. Ale je jasne, ze ak je sama medzi dospelymi a este mimo svojho domu, co ine ma robit, ako chciet rozpravat? Vsak aj vy rozpravate. Mna skor stvu dospeli, ktori skacu do reci a nepockaju, kym niekto dohovori.
Nič sa neboj, aj tvoje bábätko bude take keď vyrastie a aj ty si taka bola
Je to úplne prirodzene, dieťa chce byt v centre diania a tak sa dožaduje pozornosti
Vyckaj času...ja som myslela, že píšes o starších deťoch tento vek čo píšeš je o tom.Mna to neprekvapuje deti boli viac menej iba doma s rodičmi a tam určite rozprávajú všetci cez seba, v škôlke tiež..aj naša bola taká aj, keď som korigovala.aj tvoje dieťa bude mať fázu prečo a budeš celý deň odpoveď tak veľa šťastia, keď ten chlapček Ti po hodine aj pol išiel na nervy.
Deti sú väčšinou spontánne a extroverti mne sa zase tá zivelnost na nich páči.Nie nevychovanost🙂
no a teraz si predstav, že máš 5 rokov a okolo teba len dospelí a všetci ťa ignorujú, lebo chcú svoju dospelácku debatu. Alebo si to predstav aj v kolektíve seberovných, kde je 10 ľudí, všetci v družnej debate a teba ignorujú. Nepríjemné, však? Ako dospelá by si to samozrejme v tichosti akceptovala, ale zamrzelo by to.
Deti v tomto veku vo všeobecnosti nevedia ticho sedieť niekoľko hodín, navyše ak sú niekde na návšteve, tak je tam pre nich veľa nových podnetov, takže samozrejme sú zvedavé. A sú tam aj noví, zaujímaví ľudia, prípadne zaúraduje taká nejaké prirodzená žiarlivosť, že sa zrazu má o mamu deliť s cudzími ľuďmi. Je to normálne a keď tvoje milované bábätko príde do tohto veku, tak nebude iné a bude rovnako otravné ako teraz tie cudzie deti.
Ideálne pozvať na návštevu viac detí, nech sa zabavia spolu (áno, hrozia isté škody na majetku, ale tak nemôžeš mať aj ticho, aj pokoj, aj poriadok, aj návštevu) alebo sa proste nezúčastňovať akcií, kde sú aj deti.
Inak jedna vec je viesť deti k slušnosti, že do reči sa neskáče, ale úplne neznášam argument "teraz sa rozprávajú dospelí, ty tu nemáš miesto". Deti nie sú síce stredobodom vesmíru, ale nie sú ani nič menej, aby sme ich takto odstrkovali. Ak sa chceš porozprávať s kamoškou v kľude, tak dieťa nechaj doma s mužom alebo babke, ale neber ho niekam, kde ho potom mieniš odstrkovať.
To si ešte nikdy nikde nepočula, že deti majú obdobie "prečo, Prečo, prečo a PREČO?" a takto dokola nonstop? Aj náš teraz už 13 ročný to robil a teraz mu vadí ako skáče do reči nás 4 ročný. Z toho vyrastú. Ja teda vysvetlím, odpoviem, čo sa týka otázok Prečo, neignorujem, ak sa niečo pýta, ale ak pritom skáče do reči, upozorňujem. Učím dieta, že je slušné počkať, keď sa ľudia rozprávajú a neputat na seba pozornosť v tej chvíli krikom. Len počkať, keď poviem, hned to bude, vydrž, dopoviem niečo.
Pre tak malé deti je to úplne prirodzené. V podstate je prirodzené pre väčšinu z nás. Tá snaha o interakciu, v skupine ľudí zapojiť sa do rozhovoru.
Ty konkrétne tu píšeš o veľmi malých deťoch, u ktorých ja skutočne neočakávam, že budú chápať a akceptovať potrebu dospelých mať svoju vlastnú konverzáciu. Deti sú prirodzene sebecké. Nie v zlom slova zmysle.
Väčším deťom už viem vysvetliť, že potrebujeme chvíľu len my dospelí a oni sa zatiaľ majú venovať niečomu inému. Ale ani u nich neočakávam, že nám dajú hodinu dve na kávičku.
Nejako tak prirodzene nedelím deti a dospelých. Predpokladám, že sa bavíme o úplne bežných ľuďoch a nie o deti s diagnózami, či úplných neokrôchancov.
Ja som svoje deti učila aby neskakali do reči. Neznášam to ja a muž ani nehovorím. Boli naučené tak, že keď sme sa rozprávali, či už na návšteve alebo doma ja s mužom, tak ma oslovili, ja som zdvihla prst, vedeli ze ich registrujem a čakali. Keď som dorozpravala otočila som sa na ne, že čo si prosia. U nás to fungovalo a funguje dodnes. A používam to aj na muža aj on na mňa. (prevažne ked pozerám správy a práve niečo potrebuje). Pre mňa je skákanie do reči znak nevychovanosti.
Neviem prečo chces ty dávať druhým deťom hranice?staraj sa o svoje a drzé k sebe nepozyvaj, keď Ťa tak irituju.A s kamoškou vybehni mimo domu sama.Vsetci čo majú deti časom otupeju a už vypúšťajú z hlavy krik, otázky, ja chcem, prečo a pod ..tvoje je ešte malé a preto Ťa to otravuje na 99% bude také isté.Jedine, že z neho spravíš zakriknute, lebo nebude môcť nič.
Ľahko sa hovorí, keď máš ešte len bábätko. Presne toto tá čaká. A čo majú ti rodičia robiť? Moja 5 ročná toľko cez deň rozpráva, že ja už vypinam pri tom a niekedy ani nevnímam, len zotrvačnosťou odpoviem. Keď si potrebujeme niečo povedať a skoci do reči, poviem nech chvíľu počká a potom môže povedať. Proste je to obdobie. Nemôžeš rátať s extra zábavnými návštevami s malými deťmi. To už neni ako za mladá. Keď chceme lepšiu konverzáciu, voláme kamosov večer, keď mala spi. Ale darmo sa pohoršujes. Je to proste tak
A mne sa zase nepaci,ked deti zahriaknu a musia sediet v kute a nerozpravat s dospelymi. Deti patria do zivota a je dobre,ked sa zapajaju do rozhovorov. Ked je to nevhodne,treba ich ucit,ze teraz sa rozpravaju dospely a potom sa mozu pripojit. Ked ta deti otravuju,je tvoj problem,nie deti.
Spravanie deti co opisujes je normalne a zdrave. Nie su nevychovane alebo rozmaznane. Ak ich niekto poziada aby vam dali chvilu cas na rozhovor, tak to urobia ale bude to velmi kratka chvila najma ak su deti extroverti alebo aktivni.
Ja by som kludne urobila aktivitu pre dieta mojej navsteve, tak ako si urobila ty, lebo je to moj dom a moje pravidla ale neda sa velmi hnevat na rodicov ze to neurobili oni. Treba tych rodicov brat teraz ako rodinu a to znamena ze dospelacka konverzacia s nimi bude prerusovana dietatom.
Ta kamoska asi zacitila tvoju zacinajucu nevrazivost voci jej dietatu a to ziadnej mame napadne dobre.
@kabinka11 ano presne tak. Ved ja rozumiem a respektujem ze deti su zvedave a chcu pozornost. Ale ja som bola tiez tak vychovavana, ze sme chodili po navstevach ale bud mi povedali moji rodicia ze im nemam vstupovat do rozhovoru, ze mam pockat a ze je to neslusne. Pride mi to normalne vola sa to vychova. Mam potom spravny pocit ze dnes sa razi cesta nevychovy, nechajme deti nech si robia co chcu, ved su to deti. Hm zaujimava doba.
tak dojdem na kavu ja ..moju nebavisediet kedsas niekymrozpravam .. pozera tv al sa hra na telefonealsi kresli..neskace doreci a ani obdobiepreconebolo utrpenie..odmalavie zekedmamdaconessmie otravovat .. aleasisommalaviac stastiaakorozumu pri nej.. ona jecelkovo taka ina .. nonie kazde dieta sa davychovata ... isto ty rodiciaskusali alenevyslo tak holdcakaju az "obdobie" sksonci ... a ty sa modli aby to tvoje nezacalo
Uvidíme či sa na to budeš pozerať rovnako keď ti to tvoje bábätko vyrastie 😄
Aj moja je taka, čo pomáha je pokračovať v rozhovore s osobou a nenechať sa prerušiť dieťaťom pokiaľ to nie je životu nevyhnutné. Keď do povieš vetu, otočiť sa na dieťa a spýtať sa co chcelo a potom povedať teraz sa rozprávam s tetou Hankou, keď sa do rozprávam môžeš ty hovorit
Mne to osobne tiež nesmierne vadí, moju 4rocnu sa už snažim viesť k tomu, aby dospelým neskakala do reči, no ale zatiaľ to nie je asi veľmi reálne, ona je strašne ukecana :D ale myslím, že je to na dobrej ceste, aj keď ešte nevie ako na to, tak teraz sa nas napríklad opýta, či sa nás môže niečo spýtať :D
Autorka: doporucujem tu staru klasiku-nikdy nehovor, ze sa Ti to nemoze stat, lebo zvycajne to byva tak, ze to dostanes aj s duplou-na svojom vlastnom dietati.
Aj ja som bola vychovana tak,ze deti boli separovane od dospelych. Hned nas zahnali sa hrat inde do inej izby a veruze som mala problem komunikovat s dospelymi. Nepaci sa mi taky sposob vychovy.
Deti sa v byte / dome nudia potrebuju sa hrat vonku s rovestnikmi. Ja mam kamosku ktorej 9r by mi poskakala po gauci ako doma a chceli by s mensou cely dom obehat aj do spalne. A bol by krik nahanacky Takze Ja robim play date vonku na dvore kde sa deti hraju a my mami v klude pokecame. Ty si predstavujes tie klasicke post komunisticke navstevy kde rodicia boli v obyvacke deti si nevsimali a poslali ich ticho sa hrat do detskej .. ale tak to uz nikto nerobi. Ty mas babo tak nevies co to dieta vek 4r .. Moj 2r je taky ukecany ako radio. Na Svk mas milion moznosti ist do cukrarne ci restiky ktora mà svoje hojdacky smyklavky.. casto ohradene, tam si mozes pokecat a deti sa vyhraju. Navstevy u niekoho doma su nuda aj pre mna 😬
Ano, teba tak vychovavali, lenze predpokladam, ze si pamatas navstevy, ked si mala 8,9 a viac rokov. Nie 4 ci 5. V tomto veku je to ozaj normalne. Aj ked jej das pastelky, nech si kresli, tak bude chodit kazdu minutu, ako vyfarbila saty, ako vyfarbila oci,..samozrejme, ze dieta treba usmernovat, lenze v tomto veku sa to este len ucia.
Autorka, ty si vazne myslis, ze 4 rocnemu dietatu vysvetlis, aby neskakali do rozhovoru dospelych? 😂
Precitaj si tuto debatu za 4 roky ked tvoje dieta vyrastie a potom verim ze aj ty sa zasmejes na tom co si napisala 😃
my máme len jednu dcéru, má čerstvých 6. keď máme "dospelácku" návštevu a je jediné dieťa, hrá sa v izbe, občas príde k nám, kreslí si (ako si aj ty písala vyššie), zapojí sa do rozhovoru, občas k nej vybehneme, ale všetko s mierou, nikdy neskáče drzo do reči alebo nekričí na nás a nevyžaduje sa drzo pozornosti. Neposielame ju preč, vie, že neprekáža, ale aj to, že niekedy sa dospelí chcú porozprávať bez detí. Keď sú u nás aj deti, hrajú sa v byte (my sme v obývačke, a deti sa môžu hrať v izbe a v spálni, najedia sa v kuchyni, alebo prídu k nám), nevyžadujú drzo našu pozornosť. Nevravím, občas dobehnú, niečo sa opýtať, niečo sa ich aj my opýtame, zapojíme trochu do rozhovoru, ale vždy máme čas baviť sa dospelí medzi sebou "za zatvorenými dverami".... je to o veľa o výchove - decká vedia, že môžu prísť a vedia, že aj my dospelí potrebujeme "pustiť paru" 🙂 .... minule sme sa u nás stretli, bolo nás 5 rodín a 10 detí od 5r do 12r. ani sme o nich nevedeli, chalani sa hrali na našej posteli s legom a kockami (prišli keď potrebovali poradiť), dievky v izbe spol. hry, s kuchynkou, s bábikami, čítali si. Keď sme sa tí istí stretli u známych v dome a vypadla elektrika, sedeli sme spolu pri sviečkach a rozprávali príbehy kým elektrika naskočila, potom sa deti rozpŕchli po dome...