Deti neposlúchajú, alebo sa tvária, že nepočujú. Čo robiť?
ahojte, potrebovala by som poradit, ako vychadzat s dietatom v beznych situaciach, ked odmieta posluchat, nereaguje na poziadavky, otazky, prikazy. alebo sa tvari, ze nepocuje, neodpoveda, zatne sa. myslim napr. situacie, ze odchadzame von a ked sa mame obuvat, tak dcera sa zrazu tvari, ze nepocuje. poviem jej pekne, nech ide za mnou, ze sa obujeme a ona nic, opakuje sa to niekolkokrat, skusam roznymi sposobmi, no ona nic. alebo vchadzame do domu, ona sa zatne a sadne si na schody a nechce ist. zase jej poviem, ze ideme, volam ju, nic. alebo si ma umyt ruky zvonka, zase sa tvari, ze nepocuje alebo sa nahneva a hodi sa o zem. ak chcem dosiahnut, co treba, musim ju zobrat a odniest s jrikom. alebo mi po dlhom prehovarani rupnu nervy, lebo to je stale dokola to iste. dcera ma 2r a 2 m. co vy mohlo zabrat alebo ako sa k nej spravat v tychto situaciach?
u nas je pravidlo, ze toto sa musi spravit, ak to neurobis pojdes spat, to je vacsinou, ked nechce jest 🙂 🙂 🙂 🙂 cez cestu musi ist za ruku, pri ceste musi stat a obcas polavim, ze ide o nieco neskor spinkat , alebo ze hracky si uprace neskor ☹ 🙂 🙂 🙂
My to máme doma tiež... ale väčšinou sedí pri tom, pokiaľ neposlúchne, nedovolím mu hrať sa, ani nič iné... samozrejme horšie je, keď sa niekam ponáhľame... to chce nádych, výdych a vtedy musíme veľa obkecávať, zvládne to a poslúchne, ale dlhšie to trvá.
normálne som sa zasmiala 😉 ,ja to mám doma teraz po tretí raz,je to typické chovanie v tomto veku ,sú to malý trucanti ,čo robiť ,hlavne mať pevné nervy a dokola vysvetlovať a ak sa špatne chová ,povedať aké je špatné dievčatko ,keď neposlúcha a odísť ,ak sa pleští na zem a kríčí nevšímaj,alebo šup do izby a nechaj ju tam samú a povedz jej nech príde až sa ukludní,ale nezatváraj dvere..uvidíš ten krik čo bude ,ale opakovane je tam daj a upozorni...trvaj na svojich pravidlách,ale pravidlách ,ktoré dieťa pochopí a decky to aj vysvetliť...je to boj ,ale ty musíš vyhrávať....drž sa 😉
@aristka - bacha na tie hodnotenia typu "si zle dievcatko" - to by sa nemalo robit. Malo by sa poukazat na nevhodne spravanie - cize napr. nepaci sa mi, ked robis toto a toto, nie je to pekne, dobre, mozes tym niekomu ublizit a pod. Lebo inak si dieta moze vztiahnut na seba, ze je vseobecne zle (ze rodic ho povazuje za zle dieta) a mozu byt z toho psychicke problemy neskor, znizene sebavedomie a pod.
Plus este by som doplnila, ze to odidenie do inej izby, aby sa dieta ukludnilo ma byt na taky pocet minut, kolko ma dieta rokov a ma to byt v takej izbe, aby si nemohlo ublizit a v takej, kde by ho nerozptylili napr. hracky alebo nieco ine (aby to nechapalo ako odmenu, ze tam je, ale aby si uvedomilo, ze sa ma ukludnit) 😉
Ale nemyslim, ze je to boj ako taky, ze ja mam bojovat s dietatom a vyhravat. V takom klasickom boji vlastne nie je vitazom nikto. Skor sa snazim, aby sme "vyhrali" obaja - aby bolo urobene to, co treba tak, ze je to naozaj z oboch stran dobrovolne a z tej druhej aj pochopene. Boj zvadzam iba sama so sebou v tom, ze sa snazim naucit sa vacsej trpezlivosti a tomu, aby som nezacala skutocne bojovat a dokazovat si proste svoju prevahu nad tym dietatom (v casovej tiesni alebo pod vplyvom stresu z niecoho uplne ineho a pod.) - ze ja som rodic a ty budes proste uz len z toho principu robit prave teraz to, co ja chcem (co je nutne atd.) - snazim sa, aby mi proste naozaj islo o tu danu vec (aby bolo dieta oblecene, najedene, nachystane, upratane a pod.) a nie o to, aby som proste len dosiahla, ze to dieta ma urobit okamzite a tak, ako ja chcem len preto, ze som to povedala (lebo toto ja uz povazujem za skutocny boj) - preto obcas zlavim, zmenim taktiku a pod. - teda aspon vacsinou sa o to snazim. Trvam na vysledku, ale som ochotna zvazit sposob, ako ho dosiahnut 🙂
@katrinka8 ja napriklad nehovorim dcere,ze je zla. snazim sa jej vysvetlovat veci, preco sa co robi a ako. ale ked ju chyti to trucovanie a nic nepomaha, tak ju davam do kuta v jej izbicke a pridem potom, ked sa ukludnim ja 😀 lebo mna tieto denne boje strasne dokazu vytocit.
ale podstata otazky bola v tom, co robit este predtym, nez sa dostane do toho kuta a ja do stavu rozculenia. ked jej nieco poviem uz 10x a ziadna reakcia. napr. chcem po nej, aby sa vyzula, ked prideme domov a nie hned utekala obuta do izbicky a pod. mam ju odniest a vyzut sama? alebo opakovat donekonecna, kym sa nevyzuje?
@libertine obdobie vzdoru,u nás sme to vyriešili hrou,fintou ,žiadné sľuby,vyhrážky,no..no.no.. to nefunguje dlhodobo..
vedel,že ked príde dnu,musí si umyť ruky,predišli sme cirkusom tak,že som mu obkreslila ručičku,čo sa mu veľmi páčilo,ale ked som tam dokreslila škaredého bacila ,ktorého nesie dnu..na ruke ,,tak si umývaL ruky sám,dokonca dohliadol na to,aby si ich umyli všetci ..na dieťa sme išli detsky ..horšie je to podľa mna potom,už ked zo školky začnu deti nosiť moresy iných detí ,zo školy to isté,ked už skušaju deti čo všetko si možu dovoliť,tam už kreslenie bacilov veru nefunguje 😀 veľa zdaru a neboj,toto obdobie netrvá dlho,chce to len veľa trpezlivosti a takej hravej formy vysvetlovania aj formou príbehov u nás fungovalo
@libertine - ja som to myslela na ten prispevok od @aristka o 13:03 😉 Ale chapem Ta, to aj mna vie obcas vytocit do vyvrtky, ked je uz toho moc - ved zase sme ludia, no nie? 😀 Ale nasa je zase ten typ, ze ked je v tej izbicke sama, tak sa ona asi este viac vytoci, mam taky dojem. Ona obcas (nastastie fakt velmi malo sa to stava, mozno raz za mesiac) trucuje tak, ze robi neplechu (naschval nieco a smeje sa na tom a saskuje a pod. (my vytoceni), ja ju poslem sa ukludnit do jej izbicky a ona tam sice ide, ale zacne tam plakat (alebo skor revat, by sa dalo povedat) od trucu a ja sa zatial ukludnujem tam, kde som 😀
@katrinka8 skus ju vtedy napodobniť rob to isté,čo ona ,nášho z toho riadne vytrelo 😉
@libertine - ja ju zastavim este predtym, ako stihne vbehnut do izby obuta - poviem jej najprv (este ked otvaram dvere na byte), ze vyzut sa treba, ze vsetci sa vyzuvame a obvykle sa aj hned ide vyzut. Ale su dni, ked vidim, ze uz ide vpalit nevyzuta, vtedy ju zachytim, vratim do chodby a zopakujem, ze sa ma vyzut. Ale preventivne zatvaram dvere z chodby do izieb pri odchode z domu este, aby som ziskala cas, keby nahodou chcela vpalit dnu obuta 😀
@barcelona94901 - inak som aj to uz skusala, ale ta chytila amok, ze: Nerob to! zacala na mna kricat 😀
mala sa chova primerane veku, mohlo by to byt aj horsie 🙂
Krásny príklad obdobia vzdoru. Vitaj v klube. Ešte máte pred sebou 3 roky 😉
@libertine z francuzskej vychovy taky maly trik: nehovoria detom bud dobry, ked chcu od neho nieco... povedia mu bud rozumny, vtedy dieta tak nejak citi, ze ma slobodu v rozhodovani, moze to urobit po svojom a deti su rozumne, oni casto uz vedia co je dobre a co zle, len nas skusaju ako budeme reagovat... jasne, iste to nemusi vzdy zabrat... 🙂 ale za pokus to stoji... takze miesto toho bud dobry a nehadz to na zem (znie to ako prikaz a dieta nema moznost slobodne sa rozhodnut)... skuste: bud rozumny a rozmysli si co urobis (dieta vie co od neho chcete a citi ze ma slobodu v rozhodovani a verte ze aj vie co je spravna volba)... velmi dobre je detom davat na vyber urobis toto alebo toto... samozrejme vyber musi byt vzdy taky, ze vy dopredu viete co si dieta vyberie a dieta je zaroven spokojne, ze sa mohlo slobodne rozhodnut (nebol to prikaz)... s detmi treba stale vyjednavat 🙂... prajem pevne nervy a dobre napady, pretoze tie casto treba, aby nas deti neprechytracili 🙂 vzdy musime byt o krok dopredu
ja skusam aj davat na vyber, aj vyjednavat. ten vyber obcas zaberie, ale len obcas. a vyjednavanie nula bodov, nasa dcera nevyjednava 😀 bud je po jej alebo nic. este ani raz to nezafungovalo a to sme na nu skusali vsetky jej oblubene veci.
@katrinka8 nepochopila si to ,prečítaj si znova ,čo som napísala,je rozdieľ povedať zlé dievčatko vo všeobecnosti a je rozdieľ povedať zlé dievčatko lebo neposlúchaš..lebo to dieťatko si inak neuvedomí ,že to čo robí je zlé..či je dobrá ,že neposlúcha...a iné je rozprávať sa z 2,5 ročným dieťaťom a iné zo starším......takže pokiaľ nezaberie vysvetlovanie a truci pokračujú ,treba upozorniť a aj riešenie izbou pomáha..a hádam nemusím upozorňovať matku ,že ju má dať do izbičky,kde si neublíži...či a ďalšia vec ,to sú skúsenosti ,mám tri deti prešla som si tým a aktuálne aj prechádzam a nie je problém...moje deti veˇmi často počujú aké sú krásne a samozrejme chválim.....ak je treba treba pokarhať ,ale treba aj chváliť....
@aristka - ja sa domnievam, ze 2-rocne dieta nedokaze pochopit rozdiel medzi "zle dievcatko" vseobecne a "zle dievcatko" na danu situaciu - berie to proste, ze je zle, ak sa mu to opakuje castejsie, moze si to vztiahnut na to, co som vyssie pisala. Ci uz v danej chvili alebo vseobecne, je to priradenie urcitej vlastnosti. Z psychologickeho hladiska sa to neodporuca (takisto sa neodporuca ani taketo kladne hodnotenie cloveka ako takeho), ja sa s tym stotoznujem, preto si specialne na to "zly" (ale aj "dobry") davam pozor.
Dcerke hovorim, ze to, co momentalne robi, sa mi bud nepaci, lebo... alebo ze to nie je spravne, lebo... alebo ze ked robis toto a toto, moze to mat za nsledok to a to, prip., ze ked robis toto a toto, tak ma to hneva, lebo...
Mna napriklad hneva, ked svokra dcerku chvali, ked nieco zje (je slaby jedak) slovami - No ty si krasna. Viem, ze to mysli dobre a chce ju motivovat a pochvalit, ale vytvara to potom v nej pocit, ze ked neje, nie je krasna (dobra, mila pod.). A tu si moze kazdy dosadit, akukolvek cinnostci situaciu, kedy dietatu hovorim, ze je take alebo onake, ked ju vykonava. Nikoho nenutim, aby to robil - kazdy ma predsa svoje sposoby a metody, skusenosti atd., ale ja suhlasim v tomto s psychologmi - moj nazor je, ze hovorit detom, ze su zle sa mi nezda dobre 😉
@katrinka8 a ty robíš s deťmi alebo si psychologička..akože prepáč ,mám niečo odrobené s ľudmi a mám tri deti ,ale ty sa vyjadruješ k tvojmu dieťaťu neúmerne k jeho veku ,dúfaj ,že tvoje malá ťa chápe čo jej vysvetluješ....a každá z nás si vychováva die´ta ako uzná za vhodné,takže ty si rob svoje psych,postupy a ja svoje ľudské postupy.... 😉
@aristka - s detmi som robila, s ludmi robim, plus mam pedagogicko-psychologicke minimum, ked uz tu mame vytahovat taketo veci, ktore podla mna vobec nie su podstatne - ja sa v prvom rade riadim svojou intuiciou, obcas si nieco precitam na temu vychova a intuitivne sa k tomu nazoru bud priklonim alebo nie - s ohladom na nasu rodinu, nasu situaciu, nase dieta. Ja som napisala svoj nazor, Ty svoj, kazda si koniec-koncov robime to, co uzname najlepsie pre nase vlastne deti. Moje dieta rozumie (ma 3 roky), co mu hovorim, nema s mojim vyjadrovanim problem a tiez si nemyslim, ze by som sa vyjadrovala psychologicky, vyjadrujem sa tak, ako to citim, ze je spravne pre nasu rodinu 😉 - jednoducho mi nejde do ust povedat dietatu, ze je zle. Ja Teba nenutim, aby si robila "podla mna", iba nesuhlasim s Tvojim nazorom ohladne vyjadrovania sa na adresu dietata, ze je zle (z akehokolvek dovodu, v akejkovlek situacii) 🙂 Podla mna ziadne dieta nie je zle, len sa niektore deti (vlastne mozno aj vsetky obcas) nevhodne spravaju - z akehokolvek dovodu - ci uz z nevedomosti, z trucu, z toho, ze nechapu situcaiu, z toho, ze s v strese, su unavene... to je proste jedno. Nepisala som, ze som psycholog, nie som, ale zrovna s tymto ich tvrdenim a poznatkom suhlasim.
potrebovala by som poradit, uz som mierne sialena s mojho 3,5rocneho syna..vie trucovat kvoli uplnym blbostiam a nevie s nim pohnut ani parny valec. Dnes sme sli do skolky, a maly si zmyslem ze nechce aby som parkovala tak kde som zaparkovala ale mam parkovat inde (na mieste vyhradenom pre vozickaroch), dobru chvilu som sa mu to snazila vyhovorit, vysvetlit ze tam nesmiem, rozplakal sa, zatal sa, mam tam proste zaparkovat a hotovo, som ho nedokazala dostat s auta, potom z parkoviska, utekal mi, schoval sa mi v skolke pod schody a po pol hodine som sa uz s tej nahromadenej zlosti rozplakala, to ho mierne zlomilo a vyliezol s ukrytu ale to uz som bola celkovo vynervovana, hodila som na neho teplaky nech sa oblecie a nakricala na neho, teraz si to vycitam :(, do prace som meskala 15min a viem ze ked po obede pridem po neho tak bude chciet znova parkovat tam a znova to iste divadlo. Mame spolu pekny vztah, vela sa rozpravame, urcujeme pravidla a tak, len teraz zacal takto vymyslat, trucovat, nepocuvat a nevieme s nim pohnut. Co s nim?
Ahojte maminy ja mam doma 3 rocne diavcatko,ale mam pocit ako keby mala 15 a isla do puberty....vobec nereaguje na moje prikazy ...nechce za sebou nic upratat a je dokonca uz aj drza odvrava a uz neviem co mam robit :( ak uz nakoniec nieco urobi tak si pritom musi dupnut :/ poradte mi ako jej mam ukazat ze musi si za sebou popratat veci alebo hracky a ze ma rodicov pocuvat
@libertine Ahoj. necitala som co Ti baby pisali, ale u nas fungovalo nasledovne: nechces sa obut/ obliect, fajn, ideme von, budes bosa/ neoblecena. nechces ist domov, fajn, sed na schodoch. ale budes tu sama, lebo ja idem domov. ked sa jedovali, prosim, tam je detska. a u nas funguje aj 3x a dost a pri tretom raze uz kricim. po tretom raze uz vyvodzujeme nasledky. takto pristupujem k detom od malicka. uz rocne dieta vie, ze niektore veci sa nerobia a musi posluchat.
a inak, u nas ked ignoruju a neodpovedaju, tak pohrozime doktorkou, lebo ak naozaj nepocuju, tak to treba riesit. a este u nas zafungovalo, ze som ich zacala ignorovat aj ja. a pri takych veciach, co boli pre ne dolezite.
je to proste kto z koho. a obavam sa, ze to nie je len obdobie, ale bude to take cely zivot, ci uz vo vacsej miere alebo v mensej. pretoze to "obdobie" sa preklenie do dalsieho "obdobia".
@libertine heh, teraz pozeram, ze si to riesila pred pol rokom. snad uz to malu akotak preslo 🙂
@dasa28 aj moja starsia je taka udrdlana. obcas mi to pride, ze ma 15. u nas funguje to, co som pisala v prispevku predtym a este aj to, ked jej dame veeeeela prace a nema cas sa nudit. ma cas aj na hranie, ale ja davam detom dost domacich prac, pravdaze primerane k ich veku. obcas si podrdle, ale pomohlo to. aspon na teraz 🙂
@k_a_j_k_a ale praveze nepreslo. Skor sa to este zhorsilo. Ja dufam, ze to uz vrcholi a ze potom to zacne ustupovat. Teraz uz mava take zurive vystupy, ze vresti a hystericky krici a skrieka. Niekedy ma dobre dni. Ale ked sa zle zobudi, tak sa s nou neda vydrzat. Proste skusa, co si moze dovolit.
@dasa28 u nas funguje ignoracia typu, dobre, chod si sam, sprav si sam, ja idem prec alebo sa opytam, ci mam zacat kricat alebo ked nieco poviem, zdoraznim, ze viackrat to opakovat nebudem a ked zlyha uplne vsetko, tak potom jedine trocha kriku 🙂
@libertine - ahoj, aj my to pozname 😀 No ja som si to vyclenila na veci, ktore proste urobit musi za kazdych okolnosti - cize pokial ide o bezpecnost - napr. na ceste, na parkovisku, alebo ked doma robi nieco nebezpecne, kde by si mohla ublizit alebo o zdravie, prip. kde hrozi znicenie niecoho velmi doleziteho - vtedy ma nezaujima reakcia, ale snazim sa zabranit "nevhodnemu" konaniu - cize nech si krici, jaci, proste nesmie behat bezhlavo po parkovisku, musi zastat, ked ideme prejst cez cestu, nesmie buchat po niecom, co sa moze rozbit apod. Vtedy proste ked neposluchne (neocuje, nechce atd.), proste pridem, chytim za ruku a musi robit to, co je nutne v danej chvili.
Potom su veci, ktore je tiez nutne urobit - ako umyt si ruky, obliect sa, ked niekam ideme, a pod. - vtedy sa snazim najprv ju nejako presvedcit, preco je dolezite to urobit - vysvetlit, prip. motivoat, alebo si zoberiem dakeho plysaka a pod. a akoze on jej hovori, nech to a to... a pod. Nikedy zaberie, niekedy nie. Tiez zavisi od tocho, ci sa velmi ponahlame alebo nie - napr. obvykle trvam na tom, aby sa obliekala sama (iba pomaham) a radsej pockam, hoci to trva aj 3x tak, ako by som to robila ja. Ale napr. dnes rano, ked sme sa ponahlali do skolky a dieta placuce som doslova musela navliekat do siat, aby som ju presvedcila, ze do skolky ist musi (3. den v skolke, placuce dieta, unavene dieta, vycerpane dieta) - som si dala prioritu neznechutit jej tu skolku uz uplne a pave naopak, ukludnit ju. Tak som musela s kludom rozpravat, obliekat ju, prehovarat, preco je dobre ist do skolky, preco nemoze ostat doma a pod. - v stave, ze sa bolo treba ponahlat a dieta sa zatalo a nechcelo ist, plakalo, spolupraca takmer ziadna.
Ja to vidim tak, ze si treba urcit priority, kedy je naozaj nutne okamzite zasiahnutie bez ohladu na situaciu (zdravie, bezpecnost), kedy sa da z poziadaviek zlavit, kedy sa da pockat, kedy treba pomoct .... Je to zlozite, najma, ak clovek chce reagovat na rovnake situacie vacsinou rovnako - aby dieta nebolo zmatene. Ja mam vsak este pravidlo, ze ak naniecom trvam, tak trvam na tom naozaj - nepomoze ani truc ani nic. Proste sa to urobit musi. Polavim napr. s casom - nemusi hned (napr. upratat, umyt zubky a pod.), ale napr. za 5 minut a pod. Ale musi. A kym to nie je urobene, tak "sa dalej nejde". Ale tak spolieham sa na to, ze vekom sa to zlepsi 😀