Dcéru som zatvárala za dvere,keď mávala návaly hnevu

nabuduce odid TY od malej. TY si mala problem, nie ona 🙂 neboj, este si veeela veci budes vycitat :D

Malej mi je luto, z casti chapem aj teba, novorodenec plus uplakana malá, ale bohuzial take male dieta vyjadruje svoje emocie zvacsa takto, myslim ze si jej mohla viac načúvať ,pozorovat ju aj ked viem ze pri novorodencovi je to narocne. V mojom okoli nepoznam dieta v takom veku ktore by neplakalo za blbosti.
Pises ze si ju zatvarala aby nezobudila novorodenca. Kedze babo spalo, mohla si sa s nou zatvorit, nic nehovorit pri hneve len ju pozorovat a ked by sa ukludnila tak si jej mohla situaciu vzdy vysvetlit.
Ale vascinou clovek nasledky svojich chyb vidi alebo sa ukazu neskoršie, takze si nemohla vediet co tym docielis.
Je zbytocne ta tu teraz obviňovať alebo poucovat ( to nam ide vsetkym naj ked sa nas to netýka).
Skusila by som pri naznaku malej placu a potlacania emocii, byt proste pri nej a pytat sa jej ako sa citi, ak sa citi zle objimat ju a ukazat jej ze si tu stale pre nu , ze ju chapes , ze aj ty ked si nahnevana mas chut niekedy plakat a dostat svoj hnev zo seba ( co my dospelí aj robime ale dieta podla nas by malo zvladat take situacie v pohode) ,ze az potrebuje plakat, pomozes jej prekonat tento hnev pocit ( neviem ake ma porozumenie malá) .
Novorodenec ta nepotrebuje ked spi, ten cas by som vyuzila na to ukazat malej ze si tu stale pre nu atd atd.

chcem ťa trošku povzbudiť, v článkoch o výchove detí sa často píše, že tento a tento míľnik - jeden rok, 3 roky, 7 rokov je najdôležitejší pre vývin dieťaťa a rodič tak môže nadobudnúť pocit, že keď niečo pokafre do určitého veku, tak už sa s tým prakticky nedá nič robiť. Nie je to tak, vždy môžeš korigovať svoje správanie, vždy sa môžeš poučiť a vychovávaš - hlavne príkladom stále. Ako mama dvoch takmer dospelých dievčat a 8 ročného chlapca ti môžem povedať, že vždy má zmysel snažiť sa o nápravu, tak ako stále, aj pomaly v dospelosti môžeš vzťah detí s rodičmi napraviť i pokaziť.
môj syn ako malý bol veľmi citlivý a uplakaný a snažila som sa vždy, keď plakal povedať, že kľudne si poplač, ak to potrebuješ, to čo sa ti stalo, je dôležité a chápem, že ťa to trápi. Koľkokrát už prestal plakať a ja som mu povedala, že však ešte si poplač a on s úsmevom, mami, ja už nedokážem, už mi viac netreba. Deťom stačí to vedomie, že môžu plakať a často plač až zázračne zmizne. 🙂. Neboj, všetko bude v poriadku a všetko sa dá napraviť. Si mama, čo ľúbi svoje deti a snaží sa na ne citlivo naladiť, to úplne stačí 🙂.

Vies, mna v tych Tvojich vetach zaraza to, ze chces od 2rocnej, aby zvladala svoje emocie... skus sa pozriet okolo seba, kolko poznas dospelych, ktori nie su schopni svoje emocie zvladnut? A aj sama na seba, pises pud nevidiet ju... to je do urcitej miery tiez Tvoja nezvladnuta emocia.... nie v ziadnom pripade Ti nechcem nic vycitat, skor pochopit. Neboj, kazdemu, mne prvej, sa stava, ze nezvladame... a najma pokial mas doma este dalsie babatko... a 2rocni vedia dobre pinkat na nervy do urcitej miery, aj ked to nerobia naschval, je to urcity milnik. Princip je naucit ich zvladat emocie, ale mozno cesta, ktoru si zvolila, nie je najlepsia. Do urcitej miery dcere posielas odkaz, ze ked sa hneva nechces ju vidiet, nemas ju rada... mozno tazsia cesta by bola skusit s nou zvladat emocie... napriklad ano Ty si sa chcela hrat s noznickami, ale je to nebezpecne. To co citis, je hnev/frustracia... je to normalne... mozes si chvilku poplakat, skus si predstavit, ze Tvoj hnev je taky cirny balonik, pod ideme do neho fukat nech ide prec... neviem, je to len priklad, Ty najlepsie poznas svoje dieta, ale je dolezite verbalizovat, popisat, aby sa naucilo spoznat emocie... vrodene to nie je a zvladat ich. A neboj, zla mama nie si, inac by si tu nepisala.

Nechápem, prečo by nemohla plakať. Veď si potrebuje vyventilovat emócie a ty ju máš tým podľa možností trochu sprevádzať. Píšem ako človek, čo urobil podobnú chybu - aj keď pri staršej a už po pár instanciach mi bolo jasné, že je to veľmi zla stratégia. Fakt, hned ako som s tým sekla, je vyrovnanejšia a postupom času úplne akoby silnejšia vnútorne. Dieťa ta potrebuje najviac, keď mu je ťažko. Dá sa to zvládnuť aj inak - to dáš...

Doma je novorodenec, takže žiarlivosť a putá nie pozornosti a ty si urobila opak, nechala samu... Ja ti rozumiem, únava, dve malé deti. Teraz výčitky. Ale neboj, mala nebude mať z pár razov nasledky😉ani zle spomienky, skus od nej odísť keď začne jacat a povedz, že keď sa ukludni, môže sa prísť maznat, ak zobudí malé, treba zdôrazniť, vidíš, mohli sme mať čas pre seba, ale žiaľ si zobudila babo, druy x si to rozmysli a pod.

Neboj sa, bude v poriadku aj nervičky prejdú, to že ju zavrieš za dvere z teba nerobí zlú matku
, predsa ju tam nezamkneš a nenechá š hodiny samú. Deti majú rôzne obdobia, keď potrebuje nech plače, nech sa vyventiluje, trebárs aj za dverami. Si super mama💓

podľa mňa si nič zlé nespravila. neboj sa, toto je úplne normálne, že máš takýto stav, že si myslíš, že si jej ublížila. ale to vôbec nie je pravda, takže hlavne sa upokoj

Aj takto začínajú detské depresie ktoré môžu pretrvávať až do dospelosti. Chce to zmenu prístupu. Ona svojím správaním reaguje na teba a ty zasa na ňu lebo v nej vidíš niečo čo ťa dráždi vlastne na sebe samej ...

Od 2r cakat ze zvladne ovladat emocie je naivne, odpozorovala, ze ak sa rozplace skoci zavrwta v izbe, nechce byt zavreta v izbe a tak potlaca emocie.to nieje dobre, ak sa nauci potlacat emocie, ze nema ukazat ako sa citi, ze sa to nepatri, ze sa tak dievcatko nesprava, raz sa to vypomsti. Nechce ostat zavrwta v izbe, preto neplace. Je to i nervy, ja mam inak obdarene dvojicky, tak sa nasiel sposob, ked sa hnevala hodila loptu, ked potrebovala byt sama zavrie sa do vezs so smykalkou predtym sa skryvala za postel. Potrebovala byt videna, s nami no zaroven mat svoj klud. Najdi sposob, ako by mohla vyventilovat svoje emocie....cokolvek ptijatelne velku, hodit loptu, buchat do fitlopty pasyickami, cokolvek....

ma este len 2 roky, takze proste uz tu bolo popisane, ze by som neocakavala od neja nejake zazraky hlavne teda co sa ovladania hnevu tyka, u takychto deti je to proste este normalne

Tak si urobila chybu, napravis. Ziadna z nas nie je dokonala. Ja mam tiez velmi citliveho syna a bohuzial to tiez nie vzdy zvladnem. V prvom rade by som jej hovorila, ze je normalne plakat a moze, ked to tak citi a potrebuje potlacane emocie narobia v dospelom zivote vela problemov. A ucit sa ich citit po 20 - 30r - moj pripad, je tazke. Tiez by som od nej neodchadzala ani sa ju nesnazila kontaktovat fyzicky ani slovne. Len by som s nou bola, aby vedela, ze nie je sama. Doprajes jej vedomu pozornost, ale netlacis na nu. Ked bude pripravena, pride. Syn ma v zachvate tiez odmieta. Ale potrebuje ma pri sebe. Aj keby sa hadzal o zem 15 minut, ma 3 roky. Tak pei nom sedim, dovolim mu to, nepodporujem ani nepotlacam a potom sa porozpravame, ked sa ukludni. To, ze ty to nezvladas, divat sa na nu, ako place.... to si musis poriesit ty...rovnako ako ja som si. Sme mamy, treba to urobit pre nase deti, prekonat vlastne strachy a bolesti. Drzim palce.

Začnem od konca. Zobrať nožničky lebo sa môže poraniť je pre teba blbosť ale pre ňu nie. Zobrala si jej ich lebo TY vieš že sa môže poraniť, tomu ale ona ešte nerozumie a pre ňu je to dôležitá vec a nová. A prepáč ale že v 2 rokoch nezvláda svoje emócie ti vadí? Veď ty máš tak cca okolo 25-30 a zjavne och nezvládala áno ty keď si ju zavrela do izby a To máš o minimálne 20 rokov viac skúsenosti s tým ako na zvládanie emocii. Dieťa je schopne sebaovládania od cca 4 rokov. A logicky má aj ona teraz extrémne ťažké obdobie keď k Vám pribudol nový člen rodiny a zrazu nie je stredobodom.. Netuším však ako vy si to mohla napraviť. Asi by som sa spojila s nejakým psychológom a poradila sa, ak to chceš reálne riešiť s trápi tá to. A prepáč za tak priamu správu..

Ešte doplním. Tým nechcem povedať že si zlá mama. Uvedomila si si že tade cesta nevedie. A práve preto ak by som s tým ja nevedela sama nič urobiť tak by som sa skontaktovala so psychológom

Ako mohlo mat kopec ludi v baby boom case dve deti po sebe ? To sa genetika naozaj tak pokazila alebo boli taketo tresty bezne a preto je tu tolko psychopatov v dospelosti? Co sa s detmi deje ???