Čo robiť ked sa dieťa hadže o zem?

@beky1813 to robím občas to funguje lenže ked sme niekde kde je aj premávka a on jednoducho si ide hlava nehlava tak jednoducho sa otočit musím...a dnes ihrisko pri ceste síce oddelene plotom murikom a chodníkom od cesty no ked chceme prest domov musíme cez tu cestu po tom ihrisku som si ho nevšímala otočila sa a išla no je tam umývarka a od tej sa dnes nechcel ani hnut lebo on chce pozerat ako sa umýva auto ako chvílu dobre kukali sme potom vravim už ideme domov už bolo aj chladno on nezaujem hadam 10x som mu to povedala aj som mu ušla poza budovu čo ma nevidel až potom šiel...ked sme konečne obišli buduvo je tam malý obchod on chce ist tam vravim nemam korunky nechali sme doma 2x som mu to zopakovala nie on tam chce ist tak som sa otočila milost pánko sa hodil na zem všetci na nas kukali lenže už tam bola aj cesta aj šli pred ten obchod auta musela som sa po neho vratit dohovarala som mu hrozila mu ze toto sa nerobi on nejde domov...ked sme sa dostali konečne domov išli sme schovat odražadlo do pivnice pred vchodom do pivnic mi trhal odražadlo z ruk a natahoval sa so mnou on lebo on sa chce ist ete vozit marne som mu vypravala že ideme už domov že staršia je chora už jej je určite za nami smutno nie on sa chce ist ete vozit...vzala som odražadlo šup s ním do pivnice...no horor jeden horor fakt a ja už neviem ako na neho...aj po zadku som mu dala...to ked staršia mala cca cez rok som raz takeho chlapca videla ako toto robil svojej mame vravím si do certa to si nevie dat rady s takým dietatom?no a teraz mam take aj ja

Nevšímaj si ho. Keď uvidí, že to s tebou nič nerobí, tak ho to prestane baviť. Kamoška mala s týmto tiež problém, len ona pristúpila k razantnejšiemu kroku. Už keď videla, že sa šteluje, aby sa hodil o zem, tak ho jednoducho predbehla a ,,hodila ,, no skôr položila ho ona a v ten deň to bolo naposledy, čo sa jej malý hodil o zem

Moja dcera toto tiez robi, trochu sa to zlepsilo za posledne mesiace ale este sa obcas hodi o zem. Ak sa da tak sa otocim a akoze idem aj bez nej, to sa postavi a ukludni. Ale ak sa neda tak mam v taske nieco pre nu, na co ju zvycajne nalakam a sadne si do kociara alebo do auta. Asi to nie je ten najlepsi sposob, ale nemozme vsade robit cirkus, napriklad u doktora a pod. Ona na este tak prenikavy hlas, ze ked mi zacne vrieskat pri uchu, tak ani nan nepocujem chvilu 😂

@lienka1701 na mojich zaberá technika, kde sa nevieš správať, tam nebudes chodiť. Obchod, ihrisko, navstevy kamarátov. ......proste nabuduce idem bez neho (obchod, navsteva), alebo nejdeme vôbec (ihrisko), pričom po kratšom čase to zase skúsime. Ale to az keď som už predtým isla na to chápavo a empaticky, lebo to skúšam najprv po dobrom.

Preskočiť 🙂

Na mojho plati tiez, ak sa nebudes pekne spravat, na buduce tam nejdeme a to dodrzim, na zaciatku este skusal ci to myslim vazne a uz teraz nema odvahu 🙂, ak sa nahodou stane, ze si nieco vynucuje placom alebo nebodaj krikom, odchadzam z miestnosti a ked chcem ist prec z ihriska presne mu poviem kedy odideme, napr.este sa pokolotocujeme a ideme a toto pouzivam aj pri inych cinnostiach presne zadam kedy pojdeme aby sa vedel pripravit, mozno trosku tvrde ale u nas funguje, ale nesmiem polavit a ani robit kompromis lebo to hned skusa na mna zas. Ma tri roky.

Ja by som asi skusila , teda brat to skusil na svojho synatora a zabralo ked uz vydel ze sa hodi o zem tak si k nemu čupol alebo sadol na lavičku a povzbudzoval ho aby sa este hodil a este raz zopakoval to 3 krat a ked to bolo nieco co uz mohol a brat to vyslovene chcel tedy to on nechcel ""zakázane ovocie najlepšie chuty" neboli zakazane nechutilo viac to uz nespravil aj jed mal pamiatku este par dny rozbyte koleno :D

@lienka1701 Nase deti sa teda nikdy nehadzali o zem. Mozno tak dva x . My sme ich k tomu vzdy vyzyvali este pred skutkom. Prosto ako sa sa im nieco nezdalo tak sme hned zareagovali tak ze sme povedali Hod sa o zem. A akosi nikdy nic. 😉 Inak ja sa povazujem za vcelku prisneho v tejto jemnuckej ukecanej dobe. Vzdy vyznavam tvrde nekompromisne tresty. Hracky lietali do kosa aj z okien bez ohladu na cenu ale s kludnou hlavou. Neznasam krik a ani fyzicke tresty u nas nikdy nefungovali. Keby som sa mal s deckom takto natahovat o odrazadlo tak by som ho vytrhol z ruk a tak by som ho smaril zo schodov ze by som ho musel uz len pozametat. Takisto sa museli naucit vonku posluchat a ked nie tak sme tam neisli pokial sa nenaucili spravat. Maly ked mal obdobie odporu tak bol vklude pol roka bez pocitaca,tel,tabletu. Co sa tyka tych hysakov. Neviem ktore to bolo ale tiez tak dostalo zachvat tak som ho proste zdrapil dal podpazu jak mech a mohlo sa metat kricat kolko chce a sup bez vybavovania a slova domov. Bohuzial sme rodicia. Mame ako zakonnu tak moralnu zodpovednost za deti a musia nas posluchat. Mne pripada ze v dnesnej dobe sa moc s detmi rozprava a malo jedna. Samozrejme ze by sa malo s detmi dost rozpravat ale o veciach ktore v tom veku dokazu pochopit a o temach ktore prisluchaju ich veku .

@lienka1701 Ten sloh v kocke. Musíme byt tvrdsi razajtnejsi ako nase deti a casto x im proste musime viac zneprijemnit zivot ako oni nam aby pochopili co oni robia rodicom a okoliu svojim spravanim. Rodic ma byt v prvom rade autorita a az v druhom najlepsi kamarat. Hlavne v malom veku a az potom sa to moze otocit. Funguje to i opacne ale to su skor vynimky.

@17juraj17 dakujem

@lienka1701 hádzanie o zem, kričanie, robenie napriek... To všetko sú prejavy obdobia vzdoru. Deti to robia vtedy, keď si začnú uvedomovať samé seba, to že môžu nejakým spôsobom ovládať svet, pôsobiť na neho. Ak túto potrebu (konať, tvoriť, ovplyvňovať... ) nemajú dostatočne naplnenú, prejavujú sa takto. Nechcem sa ťa vôbec dotknúť a nemyslím to zle, určite sa o deti krásne staráš, venuješ sa im... Ale skús ich viac "pustiť do svojho sveta" a naopak vojdi do toho ich. Áno, máme kopec našich dospeláckych starostí, stále málo času, stále potrebujeme niečo stihnúť... Je to náročné, ale veľmi účinné: zapájaj deti do každodenných činností. Neber ohľad koľko neporiadku sa pri tom urobí 😉 postupne sa to zlepší. Nechaj ich doma upratovať- zametať, utierať nábytok... Varte spolu, pečte... Je dôležité dať im činnosť, ktorú ako-tak zvládnu, prispôsobiť im pomôcky... Ale pozor, efekt nie je dôležitý. Dôležité je aby boli v činnosti a ty si s nimi vytvorila jeden tím. Potom to už nebude o tom že "TY potrebuješ ísť z ihriska domov", ale VÁS doma čaká to a to, a je čas ísť, aby ste to všetko mohli vybaviť, urobiť. Odchod z ihriska daj deťom vedieť včas. Aspoň 5-10 minút predtým. Deti sa v čase orientujú inak a potrebujú sa s tým vysporiadať. Väčšie už môžeš usmerniť podľa hodiniek. Ukážeš jej "ak bude táto ručička tu, pôjdeme, o.k.?" Oni si to potom zvyknú chodiť kontrolovať 🙂
Pozastavila by som sa pri tej príhode s umývaním auta. Z toho ako popisuješ, je vidieť, že to, že sa malý chcel dívať jednoducho nejako prežiješ, otravuje ťa to. To sa týka toho ICH sveta. Umývanie auta, smetiari ktorí vyklápajú smeti, húkajuca sanitka ktorá frčí okolo... akákoľvek REÁLNA ľudská činnosť, to sú pre deti ohromné momenty, ktoré ty ako rodič môžeš nielen využiť pri výchove (rozprávate sa čo sa tam deje, prečo, načo začo 🙂 ale ak sa ti podarí pozerať sa občas na svet ICH očami, ohromne to obohatí aj tvoj vnútorný život. (Je to pre ne lepšie ako celé Spievankovo aj s Jarošom dokopy 😀 Pozorovanie života okolo detí unaví aj mentálne a to je viac ako fyzická únava po ihrisku 😉
Viem, že je to o nervy stále bojovať so svojimi deťmi, nerváčiť a mať pocit, že ty si tá zlá...
Chce to len dobrú taktiku. Urobte si kreslený plánik celého týždňa, v jednotlivých dňoch si vkladajte obrázky činností počas dňa. Režim a poriadok majú deti radi, ale nedokážu si ho predstaviť tak, ako my. Takéto obrazové prepojenie ich bude baviť 😉
Na nete nájdeš kopec námetov, ale môžete si ich aj spolu vytvoriť. Aspoň nech kartičky vyfarbia. Buď si to urobte na chladničku formou magnetiek, alebo na normálnu nástenku s pripináčikmi. Deti si vždy výberu obrázok činnosti ktorú idú robiť, alebo ju práve dokončili (pre malého to bude možno väčšia motivácia " poď už ideme domov a označíš si kartičkou, že si sa vrátil z ihriska" 😉
Samozrejme ak používate (ty, alebo aj deti mobil, tablet...) treba to eliminovať na minimum. Keď ste spolu, buďte spolu a vnímajte sa. (Lebo na ihrisku som videla aj také javy, že mamina jednou rukou hojdá dieťa a v druhej mobil... Ale dieťa vo veku, kedy by ho radšej mohla učiť ako sa má hojdať samé 🤦‍♀️

@luvivinka no ah nasim dam na zadok no ked takto syn vystraha ani na zadok nepomoze

Nam kazala lekarka hlavne dat pozor aby si neublizil ako prioritu, nech sa hodi na zem na trave podla moznosti . U nas zabralo klop-klop ked to zacal robit ze som si cupla silno ho objala (stisla) ze nemal v podstate moznost sa hybat a tak sa upokojil. Bolo to narocne moj syn bol valibuk, tazky, silny pevny ale drzala som ho silno stiskala. Navyse stale mi nie vsetko rozumie co mu vravim takze vysvetlivat mu to nemalo velmi vyznam. Zauzivali sme si par slov tipu, nevadi, ty si pekny chlapcek. Je to narocne ale urcite si nevsimat okolie, v klude nech citi klud aj z vas, ved co okolie vidi mamu co stiska bozka svoje uplakane dieta. Priorita teda nech si neublizi! A teraz ked uz je mu tazko rovno pride sa stiskat a smoklit.

@montemotherone
Opisuješ situáciu, keď je dieťa väčšie.
Čo v prípade, že nerváči 12-mesačné? Čo mám robiť?
Od narodenia je temperamentná a prejavuje sa to stále výraznejšie.
Naposledy sme od detí odchádzali so záchvatom, až lapala po dychu (a to sa jej reálne venujem celý deň, pri varení je v učiacej veží a podobne). Krik, škrabanie, kopanie, prepínanie (keď chce vyliezť na mňa ale vyššie sa nedá 🤷 a podobne). Nehovoriac o tom, keď sme niekde v obchode, vonku atď

No u nášho malého pomohlo napodobnovanie jeho spravania -samozrejme iba doma, vonku by som nemala odvahu. Ak nieco chcel a hodil sa o zem aj ja som si ľahla a začala akože plakať, v miernejsej forme ale malo to uspech. Najprv sa zarazil a potom sa začal smiať. A smiali sme sa obidvaja. Musim povedat ze je to celkom fajn takto sa uvolnit po stresoch v praci😁. Par krat stacilo a uz si max lahne v obchode ak nieco chce . Vtedy mu sa ho opytam ci sa mu tam dobre lezi a chvilku ho necham. Uz pochopil ze to neúčinkuje.

Hod sa aj ty😊 tá reklama na napadla

@nika3136 uf, 12 mesiacov je skoro 🤔 To už asi treba riešiť aj s neurologom. Ťažko povedať. Píšeš, že "sa jej venuješ". To je široký pojem. Zase obskakovanie dieťaťa a venovanie prílišnej pozornosti môže byť aj na škodu veci. Pri varení je v učiacej veži. Čo robí. Je v činnosti, či len sleduje a ty jej rozprávaš... Je potrebné aby bola naozaj v aktivite. Aby ruky pracovali, mozog fičal... Skús pozrieť Montessori aktivity pre takto malé deti. Presýpanie, prelievanie... Potrebuje mať pri tom absolútny kľud, ty ticho a používať čo najmenej slov. Len tie, ktorými chceš usmerniť činnosť. Najlepšie NIE, a na konci HOTOVO, UPRACEME...
Je to na dlhšie. Možno nie pre každý typ povahy, ale určite pomôže upokojiť. Rovnako ty musíš spomaliť, menej rozprávať... Dnes to často vidím u snaživých maminiek že vkuse pri dieťati melú. Ale z pohľadu fungovania mozgu, dieťa buď počúva, alebo sleduje čo mu ukazuješ, prípadne čo robí samé. Takže je to kontraproduktívne 🤷 Stačí ukázať, usmerniť a nechať pracovať dieťa. Hlavne všetko upokojiť. Dnes je doba uponáhľaná, nerovná... Deti to len zrkadlia 😕

@montemotherone práveže sa snažím držať sa týchto vecí :/ prečítala som aj zopár základných kníh o montessori, ponúkam jej aktivity primerané jej veku aj keď je pravda, že takéto premiestňovanie či hľadanie napríklad pod miskou jej ešte nejde.
Stále je vo sne strkania si všetkého do úst, nerváčenia. Takže aj vo veži jej ponúkam predmety ale maximálne pobúcha a zhodí.
Rada by som sa vyhla prípadným problémom do budúcna, lebo vidím, že keď nemá to, čo chce, až sa trasie od nervov a zatína päste 😕 neviem kde sa to v tom malom telíčku berie.
Jediné pozitívum v tejto nešťastnej situácii je asi iba to, že ma naučila zostať pokojná (a možno sa už nevládzem rozčuľovať 😄 ).
Na neurológii sme boli s iným problémom pred dvomi mesiacmi, veľmi tam vystrájala, zase sa napínala, nechcela sa dať obliecy.
Lekárka sa iba spýtala čo už dokáže, skontrolovala či sa drží, prešla už 3 kroky ku mne a to bolo všetko.
Má podľa tvojho názoru cenu žiadať o nejaké ďalšie vyšetrenie? Asi som ťa obrala o kopec času a kladiem zbytočné otázky, ale už som na to prikrátka.