Aký je váš názor na podávanie vitamínu D deťom?
Zaujímali by ma vaše názory na podávanie tejto dobroty deťom.Podľa mňa je to svinstvo,čo zahumusuje organizmus ☹ Čo na to hovoria v zahraničí?
my davame vigantol 2 kvapky denne a pokial viem, v zahranici (Svajciarsko urcite) to funguje tak isto ..
ahojte my v lete nedavame vigantol ale do juna sme davali kazdy den okrem soboty a nedele 2 kvapky
tu v Cechach sa dava 1 kvapka Vigantolu denne do 1 roka. Baby, ale ja tak zabudam, nastastie az teraz v lete a to snad slnieco napravi
aj my (v luxemburgu) mame nakazane podavat vitamin D v kvapkach. Prvy rok denne, potom cez zimne mesiace. Asi je to dolezitejsie o viac, ze sa neodporuca davat male deticky na slnko a ani ho moc nedavame... (kattum, ale ke zabudnem, tiez si hovorim, ze ved nejake slnko si ho urcite naslo 😉 )
a este mame brat aj fluor.
silvinka: a v sobotu , nedelu preco nie? 🙂
...zdravím... 🙂 ...dopĺňam štatistiku....1x/2kvap. ..každý deň 😵
pridávam, 1x/2kvap. .. každý deň 😉
ena neviem tak kazala nasa dr. ,a raz za mesiac sme brali kanavit ale to uz davno nebereme
Prečo je podľa teba Vit. D svinstvo? Veď je to normálny bežný vitamín, ktorý sa ale samozrejme nesmie predávkovať.
Ahojte! My sme v Nemecku. V porodnici nam dali Zymafluor (zmes vitaminu D a fluoru) s tym, ze treba davat od 10-teho dna kazdy den jednu kvapku. Moja hebamme mi ale povedala, ze na fluor je lepsie sa zatial vykaslat a mame si u detskej lekarky vypytat Vigantol (ciste vitamin D). To sme aj urobili - davam malemu 1 kvapku denne.
no mna by zaujimalo ked je to take strasne ci si davala déééčko svojim detom?ja nepoznam nikoho,kto by ho nedaval,prvy polrok,rok dve kvapky,ako u koho,potom po jednej,niektore deticky mali obdobie troch kvapiek 🙂 poznala som aj babu co nedavala dobre vit.déé 🙂 no a musela zvysit,pretoze jej dietatko malo makku cast hlavicky,aby to nepreslo aj na cele telo,a nemusela skoncit s bábom v nemocnici na injekciach,takze dolezite je nielen podávat,ale aj spravne dat vit.dé 🙂
Nic v zlom Kangaroo, ale aj mna by zaujimalo, preco si sa tak ostro vyjadrila na adresu vitaminu D. Mas s tym nejake prakticke skusenosti, alebo mas v tejto oblasti dobre teoreticke vedomosti? Chcelo by to trosku niecim podlozit take tvrdenia. Pekny dnicek!
my tiež v lete nedávame, ale teraz v tomto počasí, asi budeme musieť začať, ale ja som strašná, ja na to hrozne zabúdam... v lete je prísun déčka postačujúci zo slniečka (samozrejme nie pre deti do pol roka, ktoré by nemali byť vôbec vystavené slniečku)... inak papká aj danonino, ktoré je vraj obohatené o déčko...
vraj je kanavit (vitamín K) svinstvo, vraj zlé dávkovanie môže spôsobiť leukémiu... to som počula, ale či je to pravda neviem
deti do tretieho roku by sa priamo slnku nemali vystavovat,bo az po tretom roku zacina byt pokozka dietatka odolna atd.
my davame tiez kazdy den 2 kvapky Vigantolu.. tiez som na to casto zabudala, tak teraz ho mam v spalni na nocnom stoliku a hned rano ako sa zobudime mu ho dam..
kanavit davam raz za mesiac 1 kvapku..
nepripadá mi to prirodzené.Dľa mňa je to len niečo navyše čo pláta dieru v nedostatočných stravovacích návykoch matky.Možno je to ale haluz.Ja som to malému takmer vôbec nedávala.Jednak som to zabúdala,ale strašne z toho šabloval a aj lekár mi povolil dávať mu 1 kvapku každý druhý deň.Vždy keď som mu to dala,tak sa pekne vygrckal.No a vtedy som tak trochu pátrala,čo na to vo svete a marí sa mi,že som zachytila info že v Nórsku,či tam niekde na severe to nedávajú...Preto som si pýtala názory zo zahraničia.Že je to svinstvo je môj osobný názor.Nič viac.A inak malý mal od narodenia tvrdú lebku a má ju tvrdú doteraz-vyskúšala som to na vlastnej pere 🙂
tak to teda neviem, ako by som toho môjho mohla chrániť pred slnkom, aby sa jeho pokožka vôbec nevystavovala slnku, poriadne ho natriem daylongom (už som túto sezónu dva minula) a je, samozrejme najprudšiemu slnku sa vyhýbame, ale to sa vyhýbame už dlho s mužom, on je fototyp 1...
ved si to precitaj poriadne 🙂 priamo znamena priamemu 😉 ako pises aj ty sa mu vyhybas 🙂
no je vela malickych babetiek,ktore su aj o dvanastej v meste bez satky ci klobucika,ruzovucke,spečene, ☹
ahojte neviete mi povedať či aj 15 mesačné bábo má brať vitD naďalej? ja som ho prestála dávať keď malá mala 1 rok. doktorka mi nič nepovedala, že jej ho mám dávať naďalej. pri duo som to dávala len do roka. tak neviem.
Kangaroo, aj vo F sa podava vit. D aj K, obidva musia byt podavane v umelej forme, nema to vobec suvis so stravovanim matky a rachitidu podla tvrdosti lebky nezistis 🙂 Tiez by ma zaujimalo, cim mas podlozene svoje tvrdenia.
ahojte nám kaázali kanavit 1x týždenne, tu čítam, že raz za mesiac? 😕 😕
prvy mesiac sa dava Kanavit raz tyzdenne a potom sa prechadza na raz mesacne 🙂
Vitamín D dávam každý deň 2 kvapky a vitamín K každý týždeň 1 kvapku.
Čo sa týka toho K-čka, tak lekárka mi povedala, že každý týždeň do troch mesiacov a potom 1-krát za mesiac.
my davame tiez dve kvapky vigantolu kazdy den, ja ho davam do caju, vraj sa ma davat do mlieka.....a kanavit do jedneho mesiaca sme davali raz tyzdenne jednu kvapku, teraz raz mesacne
davame 2 kvapky vigantolu kazdy den, vraj mame az do dvoch rokov, nam povedala detska doktorka 🙂
nikuska, musi sa to dat do mlieka, prosim Ta nedavaj to do caju, tento vitamin je rozpustny len v tukoch (t.j. aj v mlieku) a ak sa nerozpusti, telo ho nema ako vylucit a moze sa predavkovat!!!
bubatko, a ked ju nakojim a hned za tym jej dam tie kvapky v caji, myslis, ze je to problem?
lebo to tak robim uz 5 mesiacov, dufam, ze som jej nejako neposkodila
nikuska22: caj je voda, tam sa ti D cko nerozpusti.. asi najlepsie odstreknut trocha mlieka a na lyzicke do neho kvapnut vigantol..a dat babu
kanavit mám doktorka dala, keď malá bola plne kojená len jednu kvapku do mesiaca, potom, keď sme už dávali UM, tak sme prestali kanavit dávať. ak niekto potrebuje, mám plnú fľaštičku doma, mne to netreba, ak chcete, tak sa ozvite. pa 😉
Prevencia rachitídy - krivice
Pre primar.sk: Pneumo-Alergo centrum s.r.o.
Rachitída - krivica z nedostatku vitamínu D je špecifické ochorenie detského veku. Vitamín D Je už veľmi dávno známy ako antirachitický faktor a jeho základnou úlohou je zabezpečiť správny rast kostí. Toto ochorenie je podmienené zníženou tvorbou vitamínu D v dôsledku nedostatočného množstva slnečného žiarenia. K jej vzniku môže prispieť aj faktor výživy - nedostatočný prívod vitamínu D a tiež vápnika a fosforu.
Existuje u nás krivica ?
Začiatkom nášho storočia dosiahol výskyt rachitídy - krivice z nedostatku vitamínu D v Severnej Európe a tiež v USA až "epidemické" rozmery. Odhalením príčiny a možnosti účinnej prevencie ochorenia sa situácia natoľko zlepšila, že v 60-tych rokoch už mnohí spomínali rachitídu, ako klinickú kuriozitu . V priebehu posledného desaťročia sa však v rozvinutých krajinách, a tiež aj na Slovensku, objavili varujúce náznaky nového nárastu výskytu rachitídy z nedostatku vitamínu D.
Čo sú najčastejšie príčiny vzniku krivice ?
Zvýšenie výskytu rachitídy môže byť u nás podmienené problémami pri uskutočňovaní prevencie ochorenia. No nepochybne najdôležitejšími príčinami sú zmeny životného štýlu pri výchove dojčiat.
1) Zvyšujúci sa rozvoj priemyslu, vyhýbanie sa slnečnému žiareniu. Pôsobením slnečného žiarenia sa mení provitamín D, nachádzajúci sa v koži, na účinný vitamín D. Znížená intenzita ultrafialového žiarenia v zimnom období je spojená so zníženou tvorbou vitamínu D. Túto skutočnosť treba mať na zreteli aj preto, lebo mierny nedostatok vitamínu D sa môže vyvíjať v priebehu zimy podstatne častejšie, než sa to obyčajne predpokladá.
2) Faktory nesprávnej výživy dojčiat. Deti, ktoré už nie sú dojčené často dostávajú mlieko neobohatené o vitamín D, vápnik a fosfor ( ako je napr. Feminar, Sunar). Tieto by sa mali nahradiť mliekami s dostatočným množstvom vitamínu D, vápnika a fosforu ( ako je napr. Aptamil, Albanlac, Beba a iné), ktoré sú približne cenovo rovnako dostupné. Ochorenie je tiež častejšie u detí kŕmených prevažne múčnou stravou, ktorá znižuje vstrebávanie vápnika z čreva a u detí s rôznymi druhmi "alternatívnych" výživových postupov ( vegánska, lakto-ovo-vegetariánska, makrobiotická a iné). "Alternatívne" výživové postupy, ktoré spôsobujú nedostatočný prívod bielkovín, vápnika a fosforu sú vhodné až po 3. roku života.
Ako podávať vitamín D ako prevenciu u donosených detí ?
Ideálne sa má podávať 400 - 800 jednotiek vitamínu D ( t.zn. Vigantol - prípadne Infadin 2 kvapky denne ) všetkým dojčatám, nezávisle od spôsobu ich výživy alebo ročného obdobia pri ich narodení. U dojčených detí sa má uprednostniť denné preventívne dávkovanie vo forme kvapiek vitamínu D ( 1 - 2 kvapky denne v 20 ml odstriekaného materského mlieka v prvej dennej dávke ). Neskôr sa môže aplikovať vitamín D v polyvitaminóznych prípravkoch alebo v tabletkovej forme ( ako napr. Multi-Tabs, Infant-Care, Glynnvit a iné). V prípade, že sa nedá zaručiť denný prívod vitamínu D alebo vznikajú pochybnosti o dostatočnej zodpovednosti a spoľahlivosti rodičov, prichádzajú do úvahy tzv. "nárazové" dávky každé 3 mesiace.
Rovnaké sú princípy prevencie rachitídy aj u umelo živených detí. V týchto prípadoch však patrí budúcnosť mliekam obohateným o vitamín D, ktoré sú určené pre umelú výživu dojčiat (ako napr. Aptamil, Beba, Albanlac a iné). Tento jednoduchý a pohodlný spôsob dodávania vitamínu D znižuje riziko vzniku predávkovania a prípadných technických chýb pri podávaní vitamínových kvapiek. Týmto deťom by sa mala podávať 1 kvapka vitamínu D (Vigantol, Infadin) denne v 20 ml mlieka ( nikdy nepodávame v nemliečnej strave) v prvej dennej dávke. Dávku by sme nemali podávať v celom množstve mlieka, lebo dieťa ho nemusí vypiť. Ak dieťa vypije dostatočné množstvo obohateného mlieka ( 800 - 1000 ml - približne po 6 - mesiaci života) a tým aj dostane optimálne množstvo vitamínu D za deň , vitamín D (vo forme Infadinu, Vigantolu, alebo polyvitaminóznych prípravkov ) nepodávame.
Ako dlho vykonávať prevenciu vitamínom D?
Väčšina odborníkov dnes zastáva názor, že dodávka vitamínu D má byť zabezpečená aspoň do konca druhého roku života. V prospech toho svedčia správy, podľa ktorých môže byť už mierny nedostatok vitamínu D spojený s oneskorením rastu dieťaťa, slabosťou svalov a s častejším výskytom ochorení dýchacích ciest a málokrvnosti. V oblastiach so zvýšeným množstvom slnečného žiarenia by sa dalo uvažovať o prerušení podávania vitamínu D v priebehu letného obdobia, ale len po 6. mesiaci života. Osobitnú pozornosť treba venovať obdobiu dospievania, kedy intenzívny rast kostí kladie zvýšené nároky na organizmus. Rýchlo rastúcim dospievajúcim je môžné začiatkom jesene podať "nárazovú" dávku vitamínu D (200.000 IU) a zabezpečiť tak udržanie primeraného vitamínového stavu do jarného obdobia.
Podávať vitamín D aj tehotným ženám ?
Je známe, že závažný nedostatok vitamínu D u tehotných žien narušuje primerané zabudovanie vápnika a fosforu do organizmu plodu, čo sa môže prejaviť rachitídou hneď po narodení dieťaťa. Dodávka vitamínu D matke výrazne zlepšuje hmotnostný prírastok dieťaťa v priebehu prvého roku života. Tehotné ženy majú od začiatku 4.-5. mesiaca tehotenstva dostávať denne 400 IU, alebo 1000 IU vitamínu D, ak sa začne podávať až od konca 30. týždňa gravidity.
Podávať vyššie dávky predčasne narodeným deťom ?
Predčasne narodené deti sú zvlášť ohrozené poruchami látkovej výmeny. Rachitída sa obyčajne prejavuje už v priebehu prvých troch mesiacov života u 60% detí s pôrodnou hmotnosťou nižšiou ako 1500 g a u 75% predčasne narodených detí s pôrodnou hmotnosťou pod 1000 g. Môžu sa vyskytovať spontánne zlomeniny kostí, dýchacie ťažkosti, častejšie infekcie alebo oneskorený rast dieťaťa. Predčasne narodené deti majú výrazne znížené zásoby vápnika a fosforu v porovnaní s donosenými novorodencami a urýchlené ukladanie týchto látok do kostí nemôže byť zabezpečené ženským mliekom alebo bežnými mliečnymi prípravkami. Dostatočný prísun fosforu a vápnika v správnom pomere je preto základným predpokladom účinnej prevencie a liečby rachitídy predčasne narodených detí. Najlepšie výsledky sa dosiahli doplnením ženského mlieka vápnikom a fosforom. Zvýšený prívod týchto látok môže byť umelo živeným predčasne narodeným deťom podávaný prostredníctvom špeciálnych mliečnych prípravkov vyvinutých pre túto skupinu detí (napr. Enfalac prem., Nenatal..). Dnes sa odporúčajú vysoké, tzv. "nadfyziologické" dávky vitamínu D v množstve 1000 - 1600 IU denne. Dĺžka podávania zvýšených dávok závisí od zrelosti dieťaťa pri narodení. Deti narodené medzi 31. - 36. týždňom tehotenstva obyčajne potrebujú zvýšené dávky vitamínu D v priebehu prvých 3 - 4 mesiacov života, zatiaľ čo deti narodené v ešte skoršom termíne by ich mali dostávať dlhšiu dobu, až do 7. - 8. mesiaca od narodenia. Po tomto období môže prevencia vitamínom D pokračovať v obvyklých dávkach pre donosené deti. Tieto zvýšené dávky vitamínu D musíme podávať pod prísnou kontrolou lekára, pretože neprimerane vysoké dávky môžu viesť k viacerým nežiadúcim účinkom predávkovania vitamínu D.
Čo by mali robiť rodičia pri predchádzaní rachitídy ?
1) Pravidelne navštevovať preventívne prehliadky s dieťaťom u praktického lekára pre deti a dorast.
2) Pri podávaní vitamínu D v kvapkách dodržiavať správnu techniku podávania.
U dojčených detí sa má uprednostniť denné preventívne dávkovanie vo forme kvapiek vitamínu D ( 1 - 2 kvapky denne v 20 ml odstriekaného materského mlieka v prvej dennej dávke ). Nikdy nepodávať v nemliečnej strave !
3) Pri prevencii u umelo živených detí podávať obohatené mlieka určené pre umelú výživu dojčiat (ako napr. Aptamil, Beba, Albanlac a iné). Týmto deťom by sa mala podávať 1 kvapka denne v 20 ml mlieka ( nikdy nepodávame v nemliečnej strave) v prvej dennej dávke. Dávku by sme nemali podávať v celom množstve mlieka, lebo dieťa ho nemusí vypiť.
Neskôr sa môže aplikovať vitamín D v polyvitaminóznych prípravkoch alebo v tabletkovej forme ( ako napr. Multi-Tabs, Infant-Care, Glynnvit a iné).
4) Správna a vyvážená výživa dojčiat a batoliat s dostatočným množstvom bielkovín a minerálnych látok. Do 3 rokov života nezavádzať alternatívne výživové postupy - vegetariánske, lakto-ovo-vegetariánske, priveľa múčnej stravy a iné.
5) Bolo by žiadúce, aby deti už od prvého mesiaca života (aj v zimných mesiacoch, pokiaľ teplota neklesne pod 0° C) boli pravidelne, aspoň 20 minút denne, vystavované slnečnému žiareniu v oblasti tváre, resp. aj rúk, na miestach chránených od vetra (napr. na loggiach).
6) Poradiť sa s praktickým lekárom pre deti a dorast pri zaostávaní rastu dieťaťa, oneskorení zubnej dentície, zležanej hlavičke, svalovej slabosti a pri častejších respiračných infekciách.
zdroj: www.primar.sk