Aký je váš najväčší problém pri učení sa s deťmi?

Moj najvacsi problem je byt trpezliva mama 🤣

Dve veci:
1. presvedcit dieta, ze musi byt trpezlive, ked mu nieco nejde
2. sama pri tom nevybuchnut ako tlakovy hrniec, ked je nervozne, ze mu to nejde, ze to nechape, ze to nechce robit a place, alebo sa jeduje a odmieta to robit.

Hlavne na zaciatku, ked sa uci pisat a ruka si zvyka na iny typ jemnej motoriky. Vtedy sa svaly vedia rychlo unavit z neustaleho jemneho napatia v nich a to strasne rozculuje.

@moonlight1210 ako prsktizovat presvedcenie?Moja predskolak tiez jed nieco jej nejde,nechce pokracovst.

U nas to bolo mnozstvo uloh. Aj 2-3 hodiny a to bola sikovna. Potom este bonusove ulohy, vikendove ulohy.....projekty. Nemalo to konca kraja. Aka som happy, ze su uz na druhom stupni🥳 .

Keď sa dieťaťu poriadne venuješ v prvom ročníku, po zvyšok školy je samostatné a stačí občas skontrolovať či má všetko, či sa naučil na písomku a podobne.
Najväčší problém mám keď je v učebnici napísaná blbosť. Raz som synovi povedala, že príklad je z matematického hľadiska správny ale v skutočnosti sa to tak počítať nemôže. On to povedal v škole, učitelka si na neho zasadla a znechutila mu celý predmet. Takže aj keby si v učebnici geografie našla info že zem je plochá radšej si zahryzni do jazyka 😂

Od začiatku sa zameraj na to, aby dieťa robilo úlohy samostatne, ty len skontroluj, pripadne poraď, ak treba. Dôležité je aj naučiť ho, že sú to jeho povinnosti a ono je za to zodpovedné. Neseď pri ňom celý čas, povedz mu, čo má robiť a príď za ním až o chvíľku. Ušetríš si tým veľa času, nervov a problémov v ďalších rokoch.

Hlavne treba začať hneď so začiatkom školy. Urobiť systém, kedy a ako sa učíme. Veľmi zle sa potom zvyky menia vo vyššom ročníku. Naučiť dieťa prejst si učivo, pozrieť co robili, či niečo nechýba. Učiť ho prísť si dat vysvetliť... ale aj v praci, lebo moja vie ze ma prist,vale nepride.

A potom asi trpezlivosť:D to je moja slabosť, divím sa ze sociálnka u nás nebola, ked som ju od piky učila v 5r matiku... :D

@mamula20 toto nefunguje u kazdeho, moje dieťa sa učilo samo a keby som ju nechala, aby to tak pokračovalo, v 8tr prídem na to ze nič nevie. S dôverou to nemá nič. Ako sa vraví, dôveruj ale preveruj.

Ze sa mi strasne nechce a trpezlivost 😀

U nás je najväčší problém vyrovnať sa s veľmi silnou frustráciou a pokračovať v snažení, ak sa niečo nedarí. Ale tak ja som bola v detstve rovnaká, takže zhruba viem, čo mu rozhodne nepomôže a čo pomôže.

@elmivelmi davat si ciele a odmenu za ne. "Dopises riadok a dostanes nieco." Napr. jej nalepis hviezdicku na tabulu. Ked nazbiera pat hviezdiciek, smie si najblizsie v obchode vybrat cokoladku, aku sama chce (pocet hviezdiciek podla sikovnosti, aby to dietatu nepripadalo dlho/nedosiahnutelne/demotivujuce).

Davat si prestavky.

Prejst od jedneho ucenia k uceniu uplne niecoho ineho, co zamestna inu cast tela.
Napr. od nacviku pisania k citaniu pismenok, kresleniu, vypocitat par lahsich prikladov (neviem, co robia predskolaci teraz). Najlepsie take veci, co dietatu idu dobre, to ho zas ukludni, lebo to kazdeho ukludni, ked sa mu zas nieco dari bez vacsej namahy, a ked robi vec, ktorej rozumie a dobre ju ovlada. Vrati to sebadoveru a chut.

Nie kazdy raz to napriek tomu zabera. 🙂

A dat si tu namahu zaviest system.
Po skole mame oddych, prezlecieme sa, nieco male sa zje, chvilu sa dieta pohra. Cca dokopy mx. hodinu. Potom sa idu robit ulohy. Vylozit celu tasku (zaniest nedojedenu desiatu do kuchyne 🙂 ), polozit si tie zosity a knihy, kde su ulohy, na stol.
Zvysok ostane na kopke na zemi.
Ked sa roznym sposobom (s nervami i bez nich) porobia ulohy, tak pozriet rozvrh, nachystat veci na dalsi den, dat do tasky, zvysok dat do suflikov na ucebnice a zosity.

A potom nechat dietatu volnu zabavu az do vecera podla moznosti. Aby citilo odmenu za to, ze si pracu urobilo prvu. A aj to slovene pomenovat: "Vidis, vsetko mas hotove, teraz sa mozes hrat, az kym nepojdes spat. Uz nemusis uz mysliet na skolu a na ulohy, lebo su hotove. Je to super, vsak?" (Alebo tak nejak.) Aby si tu suvislost s dobrym pocitom vedome uvedomovalo.

Nase sa s prichodom puberty samozrejme zlajdacili a ulohy robia sice vcas, ale kolkokrat az vecer. Ale celu zakladku po asi siedmu triedu to krasne fungovalo. Iba mi do prace pisali cez msgn: uz som doma, idem si pisat ulohy. Uz mam ulohy hotove, idem sa hrat/pozerat telku/cakam na teba/... Kde su tie krasne casy. 😢

Moj problem bol ze ma to vobec nebavilo 🙄 Nastastie od takej 3. triedy sa uz pripravovali sami. Teraz ked treba vyskusat tak vyskusam, ale uz sa neangazujem, ked potrebuju tak pridu. Pri priprave na primacky na strednu som trochu zatlacila, resp. som to koordinovala. Mam znamu co sa aj so siedmakom ucila, sam by si to neustrazil (to si myslela ona).

Ja som bola dieťa, ktoré sa učilo vždy samé. Skoro ma odviezli na psychiatriu, keď mone dieťa nastúpilo do prvej triedy. Ona ničomu nerozumela. Nech som sa jej to snažila vysvetliť akokoľvek nechápala. Tak som to vzdala a začali sme sa hrať. Priklady sme robili s lego kockami, guličkami. Písmenká sme krelili v múke. Prosto hocičo aby dokázala fungovať. Kým ostatní v triede čítali slabiky, my sme doma čítali písmená. Keď v triede čítali slova, tak my sme začali slabikovať. Učiteľka stále vravela, že je šikovná ale my sme sa učili po škole aj 3 hodiny, kým sme spravili úlohy. Už som bola v koncoch, tak som dcéru vzala so cpp. A máme hneď niekoľko diagnóz porúch učenia
. Ak by som ju nechala tak, nech sa učí sama,mala by 4-5 ky. Učíme sa spolu každý deň a má 1-2ky. Z diktátov nosí aj 3ky,ale má dyslexiu, takže neriešim.