Ľudia moji, neviem si rady s mojim synátorom... máme 20 mesiacov a takéééé strašnééé obdobie vzdoru, že to asi ani nieje možné... poobede to už nezvládam a vrieskam po ňom tak, že čakám kedy susedia zavolajú sociálku...🙂 Trieska sa o zem na počkanie pre každú hlúposť, vrieska tak, že teta z obchodu vyletela, že kto to zabíja aké zviera... doma, na námestí, v obchode, hocikde... bitie som nejako extra neskúšala, pochybujem že by to pomohlo, dohováranie pomáha tak po 5 min. môjho monologu počas jeho vrieskania, vysvetlovanie absolutne že nič... normálne že hanba ísť sním von... a doteraz také zlaté dieťa to bolo...🙂 ako ste to zvládali vy?
Hlavne nekričať a nevrieskať. Vzdor sa kričaním umocňuje. Trpezlivosť, zotrvať na svojom, nech si neublíži pri vzdore a odvrátiť jeho pozornosť od danej veci, ktorá v ňom vyvolala vzdor. Vydržať, vydržať, vydržať!
u nás sa tiež začalo takéto obdobie a to máme len 16 mesiacov. Mne sa osvedčilo keď sme doma, že ho dám do postieľky v izbe a akože odídem, sledujem ho nenápadne, najprv vrieska a potom si uvedomí, že nemá obecenstvo, tak prestane a po niekoľkých minútach na mňa volá. A jasné, dohováram a snažím sa vyhnúť situáciám, ktoré viem, že u neho vyvolajú vzdor. Keď sme vonku, len ho zoberiem do náručia a držím ho v tesnom objatí, kým sa neupokojí. Samozrejme sa mi občas ujde, ale aspoň si on neublíži 🙂 A tak ako písala cerez - vydržať 🙂
nekričat, nebit, trpezlivost, skusit dieta objat. u nas to trvá s prestávkami uz vyse roka, ked sa narodila dcérka, tak to bolo extrémne, to ziarlil, ale všetko sa dá zvládnut ked sa chce.
no aj my to mame, zacalo to uz asi v 13 mesiacoch, uplne ma to prekvapilo.. teraz mame 18 a teda vie sa mala tak hodit o zem a vrestat, ze si ludia myslia, ze ju bijeme... a zevraj to bude horsie 🙂)...super, ze?nam asi najlepsie pomaha predvidat,problem a skusim mu predist.. napr. nejakou hlupostou, srandou.. niekedy nap.r piskotou alebo jablkom ( ale samozrejme predtym, ako zacne vrieskar)- a niekedy sa mi proste nechce robit saska tak to necham prepuknut a poviem jej, ze ak nepretane tak ju necham izbe a zavre dvere a bude tam potom sama a moze si virestkat kolko len chce...a to niekedy zabera a prestane...hmm taj uvidime
prešli sme tým aj my... dobrá rada - žiadne monológy, čo nevysvetlíš cca 10-timi slovami, to nevysvetlíš vôbec... no prečkať vyhýbaním sa provokačných situácií...
ja som to tiez riesila krikom ale to som bola extremne nervozna s tehu, inak som ju ignorovala a ver ze to bolo exremne tazke bo moja je strasne tvrdohlava a dokaze pistat aj dve hodiny a to ma uz 4roky, nikdy jej to nepomohlo nikdy som nepovolila ak som raz povedala nie tak to plati, ale ju to bavi stale, treba len vydrzat jasne ze obcas prasknu nervy a nakricim na nu ale co uz ked to inak nejde
s tymto obdobim sme si vytrpeli aj my a dost..casom som sa naucila ako na malu reagovat. netreba detom zakazovat kazdu debilitu, napr. ze bude spinave a pod, to len deti znervoznuje. Taktiez sa vyhybat slovickam ako, nesmies,nemozes, nerob to....negativne slovicka skus nahradit pozitivniny. napr. pozri tam a tam...ake tam je pekne... to pomaha ked chce ist niekde kde ja nie. No a havne stanoveny pevny rezim dna a vyvazena strava 🙂 drzim palce,je to niekdedy psychicky narocne, ale je dolezite ostat v pohode nech sa deje cokolvek
Moja takto začína... Vrešťala po mne zúrivo z postele "maminka! mama!", keď nechcela, aby som odišla z izby. Prv som dohovárala, chlácholila, ukladala do polohy ležmo, ale keď som prišla do 5.krát, dostala cap po riťuli. Znova nechcela, aby som odišla z izby, zase zle. Takže som ju nechala sa vyrevať, pustila som si nahlas televízor a ignorácia zabrala za 3 min. Ale som v šoku...téda sa nám to pekne začína.......... 😎
Tak aj my máme toto obdobie,malá ma 20mesiacov . A tiež si neviem poradiť. Hádže sa na zem, bije ma. Ale keď sme samé doma tak je anjel ale keďže bývame ešte u svokry ,keď príde domov tak mala je úplne iná vôbec ma. Nepočúva hlavne čo ja zakažem ona dovolí aj keď sa s ňou o tom stále hádam.myslím že to bude aj v tom,nie?
To si ja néviém prédstaviť ja mam 16 mésačnu alé toto nérobý ..Ja ju vycapém aj kéd plačé za niéčim čo chcé. Asi riadny vyprask mojéj séstry syn robél to tiíéš a nikdy ho zato nézbila ani nijako népotrastala vždy mu robila po voli
U nás sa toto vzdorovanie začalo niečo po roku (teraz 20 mesiacov)..Ešte poriadne nechodil, ale o zem sa vedel capnúť... Najprv zaberalo dohováranie, vysvetľovanie, odvádzanie pozornosti....teraz nezaberá nič...ani to čo predtým ani krik, ignorácia (to práve naopak, ide znovu robiť to, čo nesmie) ani odchod (otočí sa, dá pá-pá a ide si svoje), niekedy zaberie pár dobre mierených na riť a vtedy sa zasekne, neskutočne sa zamračí a je kľudný...prisahala som si, že svoje deti nikdy nebudem biť, no každé dieťa je iné a na každého platí niečo iné...ak sa dá, vyhýbame sa dopredu situáciam,ktoré ho môžu tak nahnevať, ale niekedy to nejde..je to neskutočne psychicky náročné, ale proste to raz musí prejsť...žiaden normálny zdravý dospelý človek sa o zem nehádže...tak nám prajem veľa trpezlivosti maminy!
Ak si ubližuje, treba ho zobrať na ruky a tuho stisnúť a až keď sa upokojí, vysvetliť situáciu. A keď bude starší, jednoducho si ho nevšímať, kým sa neupokojí. Rozhodne nebiť a nekričať. Je ťažké ustrážiť ruku v zlosti, ale ja som to robila tak, že som odišla do inej miestnosti, narátala som do desať a až potom sa sa odvážila vrátiť sa k dcére.
No tak moj maly ma teraz 22 mesiacov a zrovna sa to zacalo minuly tyzden...uplne ze z nicoho nic...teda, pisala som sem vcera prispevok, ze sme boli pred dvoma tyzdnami dva dni v nemocnici na pozorovani lebo si velmi silno udrel hlavu (nic mu nerobili) a potom doma hned ochorel a odvtedy je z anjela cert. Bolo to take zlate, prisposobive dieta a teraz sa jeduje za kazdu hovadinu, nechce ist do postielky...to absolutne odmieta...reve tam aj hodinu kym zaspi. Odmieta si dat dole papuce (to je uplny horor), odmieta sa ist vecer kupat, prezliekat.... Ja nanho nekricim, ani ho nebijem, skor ho chlacholim ale trvam na svojom a proste nasilu ho prezleciem, prebalim a hotovo...sa nemozem za kazdu vec s nim polhodinu natahovat, nie? A nechce ani sediet v stolicke a jest (berie antibiotika, tekze to mozno aj preto)...no zlee. Starsia dcera mala tiez riadne vzdory - ta ma aj riadne capla a doteraz je strasne vzdorovita a tvrdohlava...hned vzplanie...ale potom ju to aj mrzi (ma 10 rokov), desiiim sa puberty...asi pridem o vsetky vlasy 🙂
Booozinku a je to tu...moje super uzasne mile poslusne dobre dieta je fuc :/ pomoc...uz tri tyzdne pouziva syn iba slovo NIE...na vsetko! Nie obliect sa,nie krmit ho, chce sam, sam ale nevie,nie obut sa,proste NIE aj na to, co chce povedat ano. Doteraz som bola taka pysna, ako si vzdy nechal vsetko vysvetlit, teraz mozem aj po usiach skakat a ma to v pazi :/ ma 19 mes.ale taketo hnusne obdobie veruze prvykrat..za kazducku somarinu sa srdcervuco rozplace, nechapacka, trucuje, schvalne skusa moju vytrvalost aj trpezlivost. Trebars dnes, 20 minut vonku plakal a plakal,len preto ze chcel ist vedla k babke a ta nie je dnes doma. Tak ma zacal bit (to nikdy nerobil a ja tiez nie), odisla som od neho a nevsimala si ho. Po tych 20 min.zrazu prestal, a sli sme sa domov najest :D ale poviem vam, moje nervy na pokraji zrutenia sa...uff...dokedyyy toto bude??? Inak hadzanie sa o zem uz mame za sebou, to som sa z neho bud smiala alebo bez povsimnutia ho prekrocila ci odisla,tak s tym uz sekol :D
@luvika ako keby si o mojej dcere pisla... ( len zatial nebije) asi tyzden a pol je vsetko nie. Ale vsetko. Aj preventivne. Aj povie nie ale urobi akoze ano. Proste total nervy uz mam a trva to len v podstate kratko. Nie obut sa, nejde ku mne ked ju zavolam, nie jest - aj ked chce, prostr vsetko nie. Vecer dnes som ju uspava a este z polospanku hovorila ee a nie. To ma normalne nastartovalo a tak som zacala googlit ako sa mam k tomu postavit, lebo uz jej aj na zadok davam. Jasne, ze to nema ucinok. Ignorujem , skusam cokolvek. Ale uz je to na slucku , no neviem co idem robit najblizsi rok.. Z mojej zlatej dcerky je taky cert 😈😬😊
maly ma dva roky a vzdoruje, starsi ma sedemnast a vzdoruje, muz styridsatstyri a vzdoruje, dedko sedemdesiat a tiez vacsinou vzdoruje... nastastie sa nikto z nich nehadze o zem, len cakam, kedy to hodi o zem mna... myslim, ze cely zivot je vlastne nejaky vzdor, a to je v podstate dobre, ved nie sme ovecky... iba maly je baran.... a predsa len su aj svetle chvile, ked povedia aj "ano" alebo "dobre" co je dobre, a preto ma este o zem nehodilo 🙂
No mam 14-mesacnu dcerku zacina vzdorovat ked jej zoberiem nieco co jej do ruciciek nepatri zacne hned plakat -za par minut prestane necham kym ju to prejde.
a potom ťa čaká obdobie vzdoru, ked bude mať dva roky, tri roky, pojde do školky, päť rokov, do školy, pubertiak ... ja mám pocit, že vzdoruje odkedy sa narodil, len sa to vždy inak nazve, aby sa to v memoároch neplietlo 😀 ... ale vyplatilo sa mi ignorovať, proste som nemala nervy, tak som vypla obraz aj zvuk, mlela som si svoje, oni svoje ale väčšinou ich to prešlo, moj nezáujem ich šokoval viac ako hračka ktoru nedostali... teda iba syna, dcera je tvrda hlava stale