Ako začať osamostatňovať dvojročné dieťa?

Ak má ísť o rok do škôlky, tak ma času ešte habadej. Za rok sa toho zmení veľa.
Skús s nou viac chodiť medzi iné deti, na ihriská a iné atrakcie.
A keď ju dáš do škôlky, tak sa nelúč. Fakt najviac tam plakali a plačú deti, ktorých rodičia z toho robia drámu. Objimaju ich tam, bozkávajú. Deti si potom myslia, že ich tam chcú nechať, že sa tak lúčia. Ja sa so synom lúčim vždy asi tak ze ho prezleciem, zazvoní si do triedy, poviem ahoj, on ahoj a idem. Žiadne objimanie, žiadne rozpravy o tom, že pre neho prídem, nech sa nebojí. Raz som to urobila a plakal, takže skutočne tomu sa vyhni. 🙂

@lenkakravcova Dovolím si doplniť: Nelúč sa dlho!
Dôležité je rozlúčiť sa korektne a nie ujsť, kým sa dieťa nepozerá. Presne ako si napísala, tie dlhé rozhovory sa udejú doma alebo cestou a priamo v škôlke už má byť všetko vysvetlené, iba pusa a objatie a každý ide do svojej "práce."

@tanyan tak tak. 🙂

To sa nedá naučiť, ona musí dozrieť na to. Neboj, za rok sa veľmi zmení. Hlavne ju nenut.

dakujem za pohlady a skusenosti. ano ma este rok cas. socializujem ju vela. pravidelne sa navstevujeme s kamoskami s detmi. bratranec sesternice. kruzky tanecny hudobny plavecky. hernicky. uz rok. ale aj v prostredi znamom a s lektorkou co zboznuje ani na wc neviem odist bez revu. takze neviem ci ju otuzovat na cas bezomna. ci vyckat. s manzelom vie byt v pohode aj 3hodky na vylete

Vyčkaj, ona dozrie... Nemusíš ju priebežne traumatizovať, nech má radšej ten pocit bezpečia, kým sa dá.

Moji boli taki, prvy siel do skolky az v 4r, kedze som bola doma s 2r. Dalsi boli zvyknuti na svokru, kedze sme byvali s nou a casto s nou boli od mala... ale len cez den. Treti je aj tak bojazlivy, siel v poho v 3r, ale norozpraval tam...az posledny rok zacal. Ani s cudzimi nebude hovorit. Doma je ukecany. Ide do skoly, tak uvidime.

ak plače, keď ideš na WC a ona má ostať pri lektorke, nebrala by som to ako problém, predsa je to len cudzia žena a tvoje dieťa nemá päť, ale dva. Ak by robila rodeo doma, kým si na WC, tak to by som už spozornela. Keď je s manželom aj tri hodiny bez problémov, čas postupne predlžuj a nechaj ju aj u babky, aj keď spočiatku na desať minút, kým odbehneš do obchodu. Vždy jej povedz, kam ideš a že sa o chvíľu vrátiš. Ak je takto na teba naviazaná, nedávala by som ju do škôlky v troch rokoch ale v štyroch, bude to trápenie pre všetkých. A počas tých dvoch rokov by som sa ju snažila postupne dlhšie a dlhšie nechávať s inými ľuďmi, aj ona bude staršia, zrelšia.

Synovec bolzvyknutý s mamou. Keď prišiel k babke, hral sa s anmi, i so starším dúrodencom... ael občas povedla.. Kde je mama??? Ked sme mu povedali že že je v záhrade, alebo v inej izbe,, bol kludný. Akonáhle sme smu povedali, že mama odišla,,, on plakal. Aj do jaslí ked šiel, celou cestou rev.... Zmena bola, keď prišla iná učitelka. Sedával s ňou na deke ( v lete), nehral sa s inými deťmi , rozprávali sa,, hovoril o nej i doma s úsmevom.. Po roku sa zmenil. Všetko v pohode.... Dieťa vycíti emocie, hovoriť mu v pozitívach.