Maminky, zaujímalo by ma ako trávite deň so svojími 4 mesačnými deťmi? Malý sa posledné dni stále chce nosiť iba na rukách, ako ho položím, hneď plače. Už neviem, ako ho mám zaujať. Hračky ho nezaujímajú, mám pocit, že každý deň je veľmi stereotypný. Vlastne keď tak uvažujem nad tým, nemáme režim, okrem kúpania a samozrejme každodennej prechádzky.
Dcérka tiež od 4 mesiaca chce byt nonstop na rukách teraz bude mat 7m a už sedí takze už je to lepšie...stým velmo asi nič nespravis začal vnímať okolitý svet a všetko ho teraz bude zaujímať
Moja 3,5 mes malá sa rada pozerá aj z kresielka, má na stene nálepky veľké farebné zvieratiek tak to si rada pokuka, občas jej pustím aj nejakú pesničku z YouTube, aj to na pár minútiek denne pomôže a jej to vyplní deň. S hračkami sa sama tiež ešte moc nehrá, ale veľakrát ju s hračkami zabávam, tak aj to rada sleduje. Alebo ju po prebaľovaní necham chvíľu pokopkať holú, to ju tiež zabaví. A keď počasie dovolí chodíme poobede von.
Ahoj, ja som mala pred rokom tiez 4 mesacne babo. Maly bol odmalicka pozorny, vnimavy a natocny na fyzicky kontakt so mnou a s manzelom. Kamoska mi poradila ergonomicky nosic. Kupila som si zimnu nosicsku dlhu bundu po kolena a chodili sme doobeda na 2 hod vonku aj poobede. Medzitym papal, hrali sme sa v kresielku alebo som ho mala polozeneho na stehnach, hlavku na vyvysenych kolenach, aby na mna videl. Vela som mu citala detske riekanky, melodicke verse. Alebo bol na rukach, chodili sme po celom dome a komentovala som, co vidime. Kupila som si permanentku do ZOO na konci januara a chodili sme tam kazdy 2. den. Zvieratka ho velmi zaujimali uz v tom veku (pozeral z nosica alebo z mojej naruce). Ucili sme sa, ako robi lev, opica, ako skace kengura... ale teda mam to stastie ze mame zoologicku 10km od domu. Mozno, ked mas kamosku s posovne stsrym babom, kocikujte spolu. Ak nemas moznosti menit program ako vo vacsom meste, tak si ho men spolocnostou. Kazdu nedelu si podohaduj stretka na nadchadzajuci tyzden. Mozu to byt aj dochodci, nielen mlade baby na materskej. Navsteva babky na dedine....byvala ucitelka... skratka, vymanit sa zo stereotypu. Ak je tatko schopny, nechavaj ich po praci hodinku samycj to zvladnu. Ty si urob program mimo domu... babatko stereotyp az tak neubija skor maminu ;) viem, o com pisem
Mám 5 mesačnú, ja ju na rukách nosím minimálne, 80% času čo je hore je v detskej izbe na zemi na hracej podložke na brušku. Dávala som ju tak odmalička. Ja pri nej buď niečo robím, hrám sa s ňou, čítam jej, upratujem atď. Keď robím niečo v kuchyni, vezmem ju so sebou.
U nás deň vyzerá tak:
7.00 Vstávame, prebalím ju, nakŕmim
Idem si urobiť raňajky, vezmem ju so sebou, potom ju dám na podložku a ja pri nej ranajkujem a čítam si niečo
9:30 Ide spať, zaspí sama v postielke a spí cca hodinu
Potom sa zase hráme, neobedujeme sa a na obedny spanok ju idem vonku kocikovat
Poobede je opäť na podložke a hra sa, ja si dám kávu, niečo si robím popri nej.
Keď príde muž z práce tak ideme opäť kocikovat, to je zdriemne tak 40 min a potom sa s ňou hra muž. Ukladáme ju okolo 19.00 a večer mame pre seba.
Ja malú tiež niekedy nosím keď je nervózna, ale snažím sa minimálne, je mi už ťažká. Najradšej má keď sa s ňou pred zrkadlo postavim. Ja som sa vždy snažila zabaviť ju na podložke, teraz okolo nej rozložím hračky a "hra sa" sama.
@biela_sova Lenže takto ide do práce každý deň o 12tej a príde domov až pol tretej v noci. Takže tatko mi nepomôže.
Ja som s dcerou chodila na plavanie, na detske cvicenie. Su aj cvicenia pre mamicky, kde mozes mat dieta pri sebe a tie deti sa navzajom okukavaju. Doma ked som potrebovala nieco robit, tak som behala s nou po dome s kocikom, v kuchyni dostala vzdy nieco nove do ruky, varechu a pod. Samozrejme boli aj dni, ked to bola otrava s takym malym dietatom, hlavne v zime.
@wena Lenže môj strašne plače, keď ho nemám na rukách, ide má poraziť z toho, dokonca aj u pediatričky, keď sme boli na preventívnej prehliadke, taký plač spustil akonáhle som ho položila, že aj sestrička s doktorkou len pozerali. Sestrička mu ešte hovorí, že ty, ale dávaš mamine zabrať . On sa chce stále nosiť iba a sledovať. Nič iné ho nebaví. To ešte nehovorím o tom, že ako ma bolí chrbtica z toho nosenia.
A máš nosič? Ja si dám malú niekedy aj tam a ona pozerá a ja mám voľné ruky. Lebo verím, že chrbat musí riadne bolieť. Moja malá tiež plače keď ju nosím a potom položím, podľa mňa to je prirodzené lebo na rukach je lepšie. Ale snažím sa jej hneď ukázať nejakú hračku co ju zaujme a už je po plači.
Joj skoda. A pribuzni, kamoska? Aspon 1x tyzdenne by sa s nim nepohrali na hodinku?
Ahoj.ja mam tiez 4mesacneho synceka.a presne to iste ako pises.a ktomu este 5rocnu dcerku.vkuse len na rukach chce byt,ked musim nieco porobit place ako o zivot.spanok ma katastrofalny,v noci sa budi kazde 2h,nakojim ho ale nevie zaspat hned naspat..ja ho 90%dna nosim,prekladam,ked nevladzem dam ho na par minut do hojdacky,ked sa mu zunuje tak ho ponosim, potom polozim na podlozky ukazujem hracky,potom zas ponosim,dcerka ho tiez na par minut vie zabavit aby neplakal,a celkom ho bavi ked sedim,opiera sa chrbtom o mna a ja spievam pesnicky, hociake,,alebo pustam hracky ktore maju melodie. Varit,upratovat atd jedine ked spi..a to ma vacsinou kratke spanky,30-40min. Nikededy sa podari 1-1,5h
Chce to len trpezlivost,rychlo sa meni spravanie babatiek,raz je lepsie raz horsie..aj dcerka bola taka narocna ked bola babo
@wena On ani v nosiči nechce byť, jedine na rukách sa nosiť, ide ma už poraziť z toho. Partnerova sestra je dr., má atestáciu z pediatrie, povedala mi, že je to také obdobie, že treba iba vydržať, že ho to prejde. On teraz spoznáva svet, všetko ho zaujíma, sleduje všetko. Len môj chrbát nie som si istá či vydrží. Bola som aj kvôli bolesti chrbtice u neurológa, ten mi nedal nič špeciálne, že mám brať guajacuran. Aj keď ideme na prechádzku, aj vtedy zvykne plakať, že chce ísť na ruky, keď ho mám v kočíku. Preto chodíme von, keď má čas spánku. Už som na prášky z toho. Mám ešte staršieho syna, ten je autista, má 6 rokov, ten zas chce, aby som položila malého, aby som ho nenosila, Takže je to fakt na zbláznenie.
Ja zas rada spominam na obdobie ked mal syn 3-4 mesiace lebo uz sa vedel prevalovat, otacat uz sa vedel dostat k hracke ram sa prehral a co ja hodne teda syn vyuzil tak bola hracia hrazdicka to bola top vec aku sme dostali ta ho velmi bavila. Ja ho nenosila na rukach lebo aj mi bol tazky a on sam si to ani nejak nevyzadoval a som rada mozno keby reagoval tak placom ako tvoj tiez by som bola bezradna.
Mam síce už takmer dvojročného, keď mal 4 mesiace bolo leto, ale snažila som si tie dni spestriť ako sa len dalo, chodila som na prechádzky, stále inde, sadla som do autá a išla som vždy na iné miesto, nebavilo ma chodiť do toho istého parku a dosť to prospelo aj mojej psychike. Nakoľko na prispôsobovanie sa kamarátkam a režimu ich deti popri mojom náročnom dieťati som veľakrát nemala chuť, zobrala som sa sama a išla sa niekde najesť, na zákusok atd..Zvykla som chodiť aj do schoping centier ale všetko sa to dalo, len keď maly spal..Bol aj je dosť náročný, nechcel byt ani v kočíku, ale vždy som to naplánovala tak, aby väčšinu prespal..Podľa mna je základ nemať každý deň ten istý, tu istú trasu prechádzky, tie iste miesta atd..Asi záleží aj odkiaľ si, ja z BA a tých možnosti je dosť..