Ako si poradiť s neposlušným dieťaťom?

Nezmenilo sa niečo? Nepribudol súrodenec, nenastúpil do škôlky? Alebo nie si s ním menej ako doteraz? Najprv by som hľadala príčinu prečo je taký. Ja mám niečo podobné s 3 ročným ale trvá to už 10 mesiacov, odkedy sa mu narodil súrodenec. Pomôže iba nekonečno trpezlivosti. Ja už keď si neviem rady tak si predstavím že som na jeho mieste, to mi pomáha pochopiť jeho pocity a zostať pokojná.

Ano, zmenilo. Odsťahovali sme sa od jeho otca.

Náš malý bude mat 6 a nedávno tiež toto skúšal, a poviem ti ze ,nieje divák, nebude divadlo. Normálne som na neho hodila ignor, v kľude som mu povedala ze keď sa bude chcet porozprávať a nájsť kompromis som tu pre neho ale takéto vrieskanie počúvať nebudem. Uvedomil si a prešlo to, teraz sa vždy spolu snažíme nájsť kompromis alebo riešenie, niekedy keď nieje po jeho si ešte poplače trosku ale uz to nie sú také divadla. Prajem veľa trpezlivosti

Tak to vysvetľuje všetko. Jeho doterajší svet sa rozsypal, on to nechápe ešte a takto to dáva najavo. To len vysvetľovať že je stále ľúbený, že on za to nemôže, že si tu stále pre neho. Prajem veľa trpezlivosti, spolu to zvládnete 😉

@doriiis strieda sa to. Snazim sa byt trpezlivá, čo najviac mu vysvetlit prečo mu nieco nedovolim, prečo nieco musí urobiť atd ale s nim je to hrach o stenu niekedy. A vtedy už strácam trpezlivosť keď to nejde po dobrom.., lenze nejde to ani po zlom. Vacsinou dam tiež ignor a potom pride ako keby sa nechumelilo… ale za cenu vykricaneho hrdla

takto malé deti nedokážu pomenovať svoje emócie ako smútok, strach, nervozita, neistota..a pod. skús sa s ním veľa rozprávať, ako sa cíti , či je smutný alebo čokolvek čo prežíva..5 ročné dieťa sa stále neurologicky vyvíja a dozrieva a na správny vývoj potrebuje cítiť bezpečie a lásku..a ešte zrkadlí, ak si nešťastná, smutná, nahnevaná, nervozna ty tak takto sa prejavuje on..je o tom aj veľa kníh..

jemu sa rozpadol zivot a Ty sa pytas preco? :( on takto vyjadruje, ze nieco nie je v poriadku

ježiš mária jemu sa rozpadol život...to sú silné reči...ked bude mať 10,15 tak si z piatich rokov bude max pamätať obľúbenú hračku ak vôbec....matka asi mala dôvod ,že opustila otca...zostávať v nefunkčnom vzťahu kvôli dieťaťu (mladý človek hlavne čo asi je ked má 5 ročné dieťa) je fakt "rozumné".....mňa by zaujímalo či má toto chovanie aj pri otcovi? ked ho má otec....nemyslím ked ste spolu všetci traja...ked ho má čisto on...

@domca1408 prepac, ale to su dve rozdielne veci. Aj keby matka mala tisic dovodov sa od otca odstahovat a o tomto sa teraz nebavime, tak z pohladu 5 rocneho sa mu rozpadol svet. A nehovorime o tom, co bude o 10 ci 15 rokov, hovorime o tom co sa deje dnes, v dusicke 5 rocneho dietata, z jeho pohladu. A jeho svet su rodicia. Tak na to reaguje ako vie, to co citi, este nevie pomenovat ci spracovat. Deti neziju v buducnosti ani v minulosti, oni ziju teraz v tomto okamihu... kolko dospelakov si ide vypit alebo zasportovat do umoru, lebo potrebuju odreagovat ci riesit emocie, si predstav take male dieta... Ty sa na to pozeras z pohladu dospelaka, s odtupom. Keby sa Ti prisla vyplakat kamoska, tiez by si jej povedala neprehanaj o 5-10 rokov si na to uz ani nespomenies?

@domca1408 Nikto nenapísal, že autorka mala zostať s otcom dieťaťa. Iba že je pochopiteľné malého správanie, lebo sa mu zmenil život a musí sa s tým vysporiadať.

@domca1408 dakujem za komentár, mas úplnú pravdu. Pri otcovi ma správanie ešte horsie, minule si ho zobral sam na ihrisko a do pol hodiny mi volal aby som prisla za nimi lebo si nevie dať rady…

zhrnula by som to takto...to ako sa chová môže mať len dva dôvody...bud teda naozaj vnútorne nie je spokojný s tým, že rodičia nie sú spolu a toto je jeho prejav toho, a to by som riešila asi fakt aj s detskou psychologičkou, rozprávaním sa s ním, venovaním sa mu, hranie, výlety ale nie štýl, že teraz mu kúpim na čo si ukáže....a ked to nezaberie a nezlepší sa mu chovanie práve naopak tak to nebude o vašom rozchode. ale jednoducho chlapec skúša koľko vydržíš a čo si všetko vymôže svojim chovaním a tam si treba určite stanoviť hranice ktoré sa decko bude báť prekročiť. z môjho vlastného pohladu...celý život ma otlkala len mama 😀 ale napriek tomu ju milujem najviac na svete...skrátka som vždy vedela za čo tá bitka bola, čo som spravila zle, vedela som, že ked sa hodím o zem v obchode za niečo tak si doma nesadnem týžden na riť, že neuvidím obľúbený seriál aspoň mesiac...,v dnešnej dobe sa to nenosí trestať deti bitkou...a kam nás to dostalo, dnešné deti: nadávajú od škôlky, urážajú sa, nadávajú rodičom (toho som bola ako čašníčka xy krát svedkom ), nezabudnem na to ako sme v reštike mali taký dom na hranie pre deti. jedno decko tam cápalo dverami ale že furt. nonstop naschvál. šla som za rodičmi a oznámila som im, že to ruší aj ostatných hostí a aj ubytovaných hore na penzione. že sa sťažovali. a otec dieťaťa (asi dvojmetrový chlap): "dobre ale chodte mu to povedať vy lebo mna neposlúchne....takže sem nás dostala výchova bez riadneho výprasku! môj názor a kľudne ma ukrižujte 😀

@domca1408 akože fakt? Dieťa prišlo o svoj domov, keďže sa odsťahovali a o rodiča, ktorý nevieme aký bol ale pre dieťa bol oporný bod a ty tu ideš obhajovať bitku? Dieťa v akejkoľvek situácii potrebuje pochopenie a pozornosť. To že vystrája je výsledok, treba hľadať príčinu. Dieťa nie je cvičena opica, že keď neposlúcha tak ho treba zbiť aby nabudúce poslúchalo. Dieťa je rovnaký človek ako ty. Nie je o nič menej.

Ahoj, syn ma 9 a tiez bojujeme so spravanim, krici, vrieaka,bucha, nici veci okolo, papuluje, neda si nic vysvetlit, vie ze ked neposluchne vytoci ma a vzdy tak ide nikto mu nevyhovori, ze to co robi je zle...sme s manzelom zufali, je to od prazdnim horsie a horsie, peklo.U nas zmena nenastala ziadna, len prazdniny.