Ako sa venujete 5-ročným deťom?
Ahojte, chcela by som sa s vami poradiť a vedieť ako to funguje v iných rodinách. Máme 5 ročnú dcéru, od malička veľmi náročnú na pozornosť, málokedy sa zahraje sama. Nonstop vyžaduje spoločnosť pri hraní. Kým bola menšia, venovala som sa jej v maximálnej možnej miere - nemôžem povedať že "tak som si ju naučila", lebo tak to proste vyžadovala, má takú povahu a temperament, a taktiež som sa jej venovať aj chcela. Po návrate z práce preberal štafetu manžel a venoval sa jej. Je veľmi milá, šikovná, ale... mám pocit že je čas aby sa vedela zabaviť aj sama. Mňa to už nebaví, stoja mi z toho všetky vlasy dupkom keď sa s ňou mám hrať s legom alebo hocičo iné. Bavia ma s ňou veci ako pexeso, karty, robiť nejaké výtvory apod. Ale už sa nechcem hrať. Chcem si doma porobiť čo potrebujem a myslím že aj ja si niekedy zaslúžim trochu relaxu, ktorý inak nemám ani večer - stále vyžaduje aby som s ňou zaspávala, a stále jej to neviem vysvetliť a presvedčiť ju aby zaspávala už sama (keď bola menšia, ani vyplakanie neprichádzalo do úvahy lebo sa z plaču bola schopná pogrcať). Keď ja niečo robím, volá na hranie manžela, a keď ani ten nemá čas, chce ísť cez ulicu k starým rodičom. Najhoršie je, že si pamätám seba presne v tomto veku, aká to bola nuda a nevedela/nechcela som sa hrať sama, ale tiež ma rodičia už nejak "donútili".
Ja som si myslela, že dieťa v tomto veku sa vie hrať samo v izbe, kresliť si, stavať kocky, lego, puzzle .... Prečo si proste nesadne v izbe, nevyberie sama nejaké hračky, a nehrá sa s nimi ? Ako to máte vy ? Ako sa deťom venujete ? Hrajete sa s nimi často a dlho ?
Mimo toho samozrejme chodíme von, na výlety, na záhradu... Mám výčitky svedomia že sa s ňou nehrám, keď ma tak strašne prosí a začne niekedy aj plakať aby som sa s ňou zahrala :( Ale fakt je toho už dosť.. Isto to poznáte, práca, domácnosť...
Mám 5 ročného a teda do istej doby bol taký istý. Nonstop vyžadoval pozornosť. Ale za posledný rok sa zmenil a vystačí si sám, hra sa s autíčkami, s legom nonstop a to baví aj manžela tak sa hrajú spolu, autodráha, drevené vláčiky s týmito hračkami sa vie prehrať sám dosť dlho. Spolu hráme pexeso, človeče, aktivity, bombu a rôzne iné hry max tak hodinku alebo niečo tvoríme to zaberie aj viacej času. Inak je samostatný a som za to rada. Čo sa týka zaspávania sme na tom rovnako stále vyžaduje moju alebo mužovu prítomnosť. Keď ho tam necháme buď reve alebo chodí za nami a že ma bohovsku trpezlivosť dojde aj tisíc krát.
Ja mám takú dcéru aj staršieho syna - sú veľmi extrovertní, stále potrebujú spoločnosť. Synovia sa s dcérou hrať nechcú, takže chodí stále za mnou. Okrem toho, že hráme človeče, pexeso atď. snažím sa ju zapájať do činností, ktoré potrebujem spraviť a ktoré zvláda - nosí prádlo do práčky, podáva mi štipce pri vešaní, mieša cesto (mne sa potom hádajú traja kto bude miešať 🙄), krája príborovým nožom a tak. Pomaličky sa to zlepšuje, už sa trošičku zabaví aj sama, napr. pri vyškrabávacích obrázkoch.
Presne naša Ninka ❤️ :D. Čo stým robiť neviem, ale veľakrát si vravím, že onedlho ztoho vyrastie a potom ma bude posielať preč.. a potom mi to jej "otravovanie" určite bude chýbať..
Mala som takú istú dobru, ale neuveriteľné otravnu🙂)u nás neexistovalo, že by sa chvilu hrala sama aj, keď kreslila pod sa pozrieť.To sú take typy deti.Ja som bola v šoku, keď som bola u kamarátky a ich dcéra sa hodinu hrala v izbe s bábikami rozprávala si pribehy
pusti jej telku,A inak normalna vec ak je jedinacik..
Mám 5 ročnú stále vyžadujúcu pozornosť, len ja som si ju ešte aj skutočne naučila sama, po narodení mladšieho z výčitiek svedomia 🤭 teraz to "odčiňujem" tak, že jej pravidelne natiahnem budík s tým, že kým zazvoní, musí sa zabaviť sama, potom pôjdem s ňou robiť to a to. Najskôr som nastavila 5 minút, teraz sme na 15tich. Nie je to žiaden zázrak, ale ani neočakávam, že to bude zo dňa na deň. A teda neriešim, či sa počas tých jej minút hrá alebo len civí do steny. Niekedy leží na gauči celý čas a hypnotizuje ma, čo ma neskutočne rozčuľuje, ale ignorujem to 😄 väčšinou si ale už nájde nejakú svoju zábavu. No a vždy to dodržím a aj keď nestihnem to svoje, po zazvonení budíka sa jej venujem. A venujem sa jej tak, ako si ona želá, u nás je to stále nejaký role play. Na Labkovu patrolu, Kuzelnu Berusku, Harryho Pottera, skrátka podľa jej aktuálnej preferencie. Niekedy mám pocit, že by som radšej šla do bane kopať, než sa hrať na ďalšiu rozprávkovú postavu, ale všímam si, že čím viac jej vyjdem s nadsenim pri hre v ústrety, tým viac je ona ochotná vyjsť v ústrety mne v mojich žiadostiach.
Rozmaznala si si ju....
Ale nič si z toho nerob, vela deti je na tom podobne, aj my sme k tomu chvíľu smerovali ked bola dcéra mala.
Rodic to myslí dobre, akurát tým ze mu robí animátora dieťaťu škodí. Deti sa potrebujú "nudiť" potrebujú sa sami naučiť si nájsť nejakú činnosť, je to pre nich dolezite, pre rozvoj fantázie, kreativity.
Skúste zmeniť pravidlá, ale hlavne si to musíš ty zmeniť sama v hlave a pochopiť ze 5 ročnej tým iba skodis keď sa s ňou nonstop hras.
Daj si záväzok pre seba aj pre nu ze napr večer o 18.00 sa s ňou budeš hrať nejakú zmysluplnú hru - pexeso, niečo tvorivé... A budeš sa jej venovať plných 30 minút ..
Keď príde neodhanaj ju, ponúkni jej ze môže robiť nejakú činnosť s tebou, pomáhať ti varit, umývačku vykladať, skratka dospelácke povinnosti. Nakup pracovné zošity, n avliekanie horákov, , puzzle môže si pri tebe skladať kým pracuješ.
Bud trpezlivá, počúvaj ju, rozprávaj sa s ňou, ale nepolavuj. Keď sa bude nudiť vždy jej ponúkni ze ti môže pomôcť s tvojou činnosťou a potom o 18.00 sa budete hrať... Uvidíš ona si postupne zvykne, hranie sa s barbinami je zábavnejšie nez umývanie riadu
Ďakujem baby, dobre sa to číta 🙏 a aspoň viem, že v tom nie som sama.
@elizabet173 presne si to vystihla 👍
Starsi syn sa vedel prehrat od malinka. Ako sa ako tristvrterocny naucil liezt, v jednej izbe sa 15 min prehral s vysavacom, v druhej vytahoval z police knihy. Super, mohla som si upratat kuchynu. Aj som sa s nim casto hravala a doteraz (je predskolak) sa krasne prehra sam. Nechapala som, ked mi niekto hovoril, ze ich dieta sa hrat nechce a nevie.
Uz to chapem.
Mladsi syn je ine kafe. Ma 2,5 roka a cakam, kedy to pride. Ze ma nebude otravovat a prehra sa sam. Je velmi spolocensky, chce sa hrat len so mnou alebo pri mne. Priznam sa, ze sa mi uz v mojom veku a po tolkych rokoch doma nechce. A zaroven mam stale cosi na robote.
Moj syn je navyse iny level - co chyti do ruky, to dokazi. 🙈 s autickom nejazdi po zemi, ale skusa, co sa da z neho oddelit...
Rad by sa hral so starsim, ale ten sa s nim hrat nechce. Lebo ho vyrusuje, zasahuje mu do hry, nici mu, co si postavi... nie su este (aj kvoli veku) zladeni
@elizabet173 áno jasné do škôlky chodí od 3r. Našťastie také veci ako píšeš sa dajú, napr vypiť si kávu, vie vydržať, s tým problém nie je. Len mne vadí to, že na hranie nonstop potrebuje asistenciu. Že sa nejde sama hrať do izby... Ale trochu ma ukludnilo aspoň vedomie, že sú jednoducho také deti
@lujza123 ďakujem 🙏
och my mame doma to iste len v chlapcenskom podani ale vekovo a povahovo to iste. Teraz skusam mu povedat, ze sa zahram s nim za polhodinku lebo mam pracu, tak zacal sa trosku sam hrat s hrackami. Ale ozaj vydrzi chvilku bez nas aj to je uspech.