Ako riešiť vzdor u 2,5 ročného dieťaťa?

Tvoj syncek sa sprava uplne prirodzene k svojmu veku. Zacina pouzivat svoju hlavu a tiez sa chce presadit v rozhodovani. A to je dobre. Potrebuje to pre svoj zdravy vyvin. Skus mu davat viac prilezitosti na vyber (idealne Len z dvoch moznosti), aby videl ze aj on moze rozhodovat o svojom zivote. Napriklad pri obliekani, pri jedle atd. Prave teraz je to pre neho dolezite. Jasne ze nie vzdy to ide a niekedy to rozhodnutie musis urobit ty,ale deti ich lahsie prijimaju od rodicov vtedy ked aj oni sami si mozu niekedy povedat ako to chcu. a ked ty musis ist von a nechce,tak vtedy sa skus s nimi dohodnut (chapem ze chces byt doma a hrat sa ale maminka musi ist do obchodu aby som mohla uvarit obed). Ked place za starkimi tak treba Len uznat jeho pocity (si velmi smutny ze starki odchadzaju), deti casto potrebuju Len pocut ze my chapeme ako sa citia. Preto casto pomoze Len ked popises tie pocity ktore Prave preziva. Drzim palce a prajem vela krasnych spolocnych chvil so syncekom.

Tiez si myslim, ze to je bezna sucast vyvoja, taketo stavy a obdobie. Pre inspiraciu, co mne trochu pomohlo: ked sa blizi nejaka takato problemova situacia alebo aktivita, skus odputat pozornost a zaujat tym, ze ho zapojis do toho, aby musel sam o niecom rozhodnut, napr.vybrat oblecko, chodnik/trasu, ideme schodmi alebo vytahom, chces tuto lyzicku alebo tuto. Alebo otazky: kto privola vytah? Dociahnes tam uz? Atd. Mne to väcsinou pomohlo prerusit tu "jeho nervacku strunu" a potom som pokracovala v rozhovore alebo nejakej cinnosti, kt.ho aj pocas toho drzi na uzde: zobrali si vrecko a zbierali kamienky, palicky, listy, hladali chrobacikov atd. Ked boli nervy vecer pri sprchovani, zacali sme ovoniavat sprchace a sampony a hadali sme, ako vonaju 🙂 Proste sa doslova poobzeraj okolo seba, chyt sa kazdej slamky obrazne povedane a vyuzi to 😉 A este jedna vec mi pomohla vo veku cca. 1-2 roky, ked nervacila dcera a revala a uz bolo vidno, ze to sama ani nevie zvladnut taky napor emocii a nervov, klakla som si meter od nej, vystrela ruky a zavolala k sebe a ona cela prekvapena isla, este sice po ceste skrikla, aby som nezabudla, ze je na mna fakt nastvana, ale potom uz bola cela stastna, ze je u mna a v tom objati sa ukludnila... To mi vtedy dokazovalo, co som citala v jednom clanku, ze deti sa ucia zvladat svoje emocie a obcas su prekvapene same zo seba a nevedia co s tym 🙂 To mi velmi pomohlo aj ked mala zacala vonku trucovat, hodila sa na zem a piskot vreskot z nicoho nic alebo za hlupost (pre mna). Tam pomohlo toto objatie a ukludnenie a fakt to spravila asi 5x a prestala. Tak drzim palce 😉

u nas jednoznacne najviac zabera v tychto pripadoch (vzdor, plakanie, hodenie sa na zem..) zoberiem syna do narucia, poviem dychaj pomaly z hlboka, neboj to prejde, sme obaja ticho, on po case dovzlykava a po chvili, ked sa uz upokoji si v klude vysvetlime, co sa stalo a ze bude dobre...a ideme robit inu cinnost. Predtym nic nepomahalo, jedine toto.