Ako nestratiť nervy a ako reagovať na 3-ročné dieťa?
Ahojte, idem si po radu, ze ako spravne reagovat, nezblaznit sa a nestratit nervy. Dieta ma 3roky, mam aj starsie, ktore nam toto NIKDY nerobilo:
- chce prekrojit chlebik, ja prekrojim, zacne revat, ze som zle porekrojila a nechce ho jest
- ideme spat, zakryjem ho, reve, ze som mu zle dala perinu
- ideme autom, otec ho da do autosedacky, on reve, ze ho zle dal. Otec napravi pasy, vsetko skontroluje, nic nepomaha, proste je zle
- ideme jest, on chce na stolicke sediet, kde uz sedi surodenec. Neda sa mu vysvetlit, ze ten druhy uz papa obed a ine 3stolicky su volne.
Atd atd..
Co robit? Kludne vysvetlovanie nepomaha. Napravim 100x tu perinu, a itak je zle.
Ignorovat? Odist? Razne povedat? Ja ked prisnejsie zdvihnem hlas, on zacne tiez zvysenym hlasom na mna.
Dakujem
ak sa dieta na nieco stazuje, tak zistim, ci ma ozaj dovod, ak uznam, ze je to len vymyslanie, oznamim, ze na to nebudem dalej reagovat a ani nereagujem.. ak place, krici, vyvadza, tak ho nejaky cas necham a ak uz mi dochadza trpezlivost to znasat, zase mu oznamim, ze uz mam toho dost a ked neprestane, tak budem reagovat tak a tak (napriklad, ze odide z kuchyne bez vecere a podobe) a potom to aj splnim.. nevycitam si, ani ked 'stratim nervy' - aj ja som clovek, nie fackovaci panak, co musi vsetko zniest a tiez mam svoje hranice
ale je tu este aj iny uhol pohladu, ze preco to dieta robi.. moze ist o to, ze ma taku povahu, ale moze ist aj o to, ze su to len zastupne problemy za nejaky iny, vaznejsi problem, ktory ho trapi, ale ktory nevie riesit, alebo o tom ani nevie hovorit.. tu pomoze zistit, o co ide a ked sa vyriesi tato vec, dieta nebude mat dovod vymyslat si hovadiny, len aby odventilovalo svoju frustraciu
Cista ja v detstve. A dodnes mam rada svoje rutiny a veci po svojom, inak som nervozna.
Presne tak, iba ta skusa a skusa, kolko mu povolis. Rozhodne by som vsetko nerobila podla jeho vole. Ja zvyknem ratat do desat v tichosti a nejak to proste predycham a idem dalej, vylevy sa snazim ignorovat 😀
Moj mal tiez take obdobie. Pomohlo len nechat ho vyplakat a byt pri nom, ponukat utechu/objatie, ale nie “riesenia”. A zistovat, ci za tym nie je nieco ine (napr. blby den v skolke).
Niekedy chce len svoje presadit mozno.
A niekedy je to možno len nakopenie emocii za nieco, co sa udialo skor a nevie to spracovať, povedat, vysvetlit v danej chvíli... Ako dospelý, vybuchne kvoli malickosti, ale je za tým cosi ine
Joj, toto ja mam teraz s mojou 2 a pol ročnou.... Dennodenne skúša moju trpezlivosť a oreve sa toľko, ze ja nechápem, ze vôbec vládze. A tiež nič nepomáha... Rady, ze nechaj ju, nech si plače, nechaj ju, nech je hladná, nech je smadna, keď sa jej nepáči, to nič nerieši. U nás aj jahoda je zle odtrhnúta, tričko zle oblečené, obe rovnaké topánky ju hnevajú, ze ružová je ružová a nie zelená, ze vták letel nízko, ze chrobák ma dve krídla, ze zemiak som prekrojila, ze voda tečie dole.... Vedela by som hodiny pokračovať. Ze mam oči tam, kde mam. Ze som si ráno vložila šošovky a ona to videla, lebo nechcela odísť. Ze rozprávam, ze nerozprávam, ze v knihe je vlk... Len musíme vydržať a zachovať si chladnu hlavu. Ale poviem, ze toto moje tretie dieťa mi dáva zabrať. A pritom je taka úžasná a zlata, kým ju nechytí jej zla chvíľka.
Toto ma hadam 98 percent deti,’polovica mojho instagramoveho feedu su vtipne videa o zle narezanych jablkach a nespravne obuvanych topankach a hysakoch. Nic si z toho nerob, nadych vydych
Nechcem absolútne nič predbiehať ani privolávat ale väčšinou autisti majú svoje zaužívané rutiny a tých sa držia a ak je niečo len o milimeter inak ako je ich predstava už je zle.... A môžeš robiť čo chces pokiaľ to nie je zas späť tak ako to má v hlave uložené on tak je zle.(Keď išli na ihrisko inou cestou ...cestoviny mali iný tvar ako poznal...veci boli inde a inak uložené atď atď milión situácii).... Sestra má autistu tak podľa toho sudim... Ale teda verím že to nebude váš prípad a že to bude len nejaký momentálny vzdor
Prekrojila si chclebik a nie je spokojný? Tak nech neje. Nemusí. Bude mu lepšie chutiť obed.
Nepáči sa sa mu ako si ho prikryla? Tak sa prikryje sám.
Chce si sadnúť na stoličku kde sedí súrodenec? Zajtra a keď chce plakať, no tak nech si poplace
On jednoducho skúša kam sa dá zájsť, kde až môže ísť. Je to len a len na tebe, kde mu dovolíš až ísť, koľko si ochotná tolerovať
Kričať nie, skôr byt razna a celé to zastaviť. Proste musí vidieť, ze toto sa mu tolerovať nebude.