Poradte mi ako ste naucili svoje deti aby bez vas vydrzali aspon pol hodinku? Moj maly sice nemusi byt na mne naleeny no musi ma vidiet a ked ma nevidi tak zacina zalostivy,srdcervuci a neutichajuci plac.... ☹ no proste alebo dojdem hned alebo zacne plakat az tak ze z toho zvracka. V podstate je to moja chyba mala som ho to ucit no pravdupovediac sa to nedalo. BYvame daleko odrodiny sme tu sami a Majko sa boji cudzich, iba raz som od neho bola prec na 4 hodiny ked mi robili CT vysetrenie ale to mal iba 2 mesiace a odvtedy som uz nebola nikde a teraz potreujem ist na vysetrenie, uz som rozmyslala aj nad tym ze ma mm so synom pockaju v cakarni no on zacne plackat hned ako vojdem do ordinacie ☹ som z toho zufala a mm obvinuje mna.... neda si vysvetlit, ze ak by k nam castejsie chodila nasa rodina tak by to tak nebolo a ze je takpovediac celkom normalne ze nevie byt bezomna ked sme spolu 24 hodin 😒
Neviem, ci by pomohla rodina, lebo my sme zase opak, byvali sme s nasimi, mame velku rodinu a vzdy bola s niekym, od malicka vydrzi nastastie s mojou krstnou, ona mi ju dokonca aj obcas v noci postrazi, ked chceme ist niekam raz za cas von, ona je tam sice navyknuta, ale ked som ju zaniesla a odisla, ked videla, ze zaviera dvere, tiez spustila rev. Dva mesiace dozadu sme sa prestahovali, no ked sme same, tak tiez ma musi vidiet, akonahle vidi, ze niekam idem, hned ide za mnou, ak ju strazi priatel, ja idem sa trebars hore prezliect, tak tiez place, mozno to nie je az take strasne, no ked sme same, tak musi byt stale pri mne a musi ma mat na ociach, ja dufam, ze ono to prejde samo, este su asi prilis malicki nato alebo to jednoducho nemaju v povahe, boli sme na jednej mikulasskej party a boli tam decka, co sa tam bavili, hrali a jedno dievcatko, vyzeralo, ze ma okolo troch rokov a to akosi bolo tiez stale len na mame, ono je to asi aj o tom, ake je dieta spolocenske, moja chvalabohu, sa neboji cudzich, tiez sa chcela zapajat, len to boli velke decka, ale myslim, ze s tym problem nemala a hadam mat nebude, nebala sa ani Mikulasa a jeho partie 😉..treba asi pockat a uvidi sa, bud vyrastie alebo je to taka povaha, asi som neporadila, lebo ja tiez cakam, kedy bude trosicku viac samostatnejsia, ale nestazujem si 🙂...mohlo by to byt aj horsie.
@majulino akoby som počula o moje dcérke. do 1 roka som od nej nemohla odísť z miestnosti. dokonca som ju musela brať so sebou aj na WC. (a pritom rodinu máme poruke takže bola stále v kontakte aj s inými členmi rodiny). a keď mala 1 rok a 1mes. mala som nastúpiť do školy, čiže každý piatok od 7.20 do 19.20 mimo. veľmi som sa bála. ostávala s ňou moja mama a prvé dva piatky boli dosť náročné. ale nejak ju stále zabávala, dokonca sa jej podarilo ju aj 1x uložiť spať. potom to už šlo. pochopila že aj keď odídem, tak sa potom vrátim a budeme zase spolu. je pravda že celú sobotu na mne visela ako kliesť 😀 ale zvykli sme si a o to ľahší mala potom nástup do škôlky. raz začať treba a nebude to ľahké, hlavne pre manžela ak s ním ostane. treba mu vysvetliť že sa vrátiť. určite pred ním neutekaj, ale sa ani dlho nelúč. my sme to riešili tak že som jej síce povedala že dnes ide mamka preč, potom prišla babka, zabavila ju a keď bola zábava v plnom prúde, povedala som ahojte a šla som. držím palce aby ste to zvládli 🙂 možno to nakoniec nebude až také hrozné ako si predstavuješ. a ešte: rozhodne to ale nieje tvoja vina, že ja tak naviazaný. to je povahou dieťatka. so straším synom som taký problém vôbec nemala. ostal s hocikým už ako polročný.
ahoj,pravdupovediac u nás je to tak isto.malá nechce niekedy ani muža vidieť. aj včera večer pri ňom revala.ja som s ňou tiež skoro stále sama. a keď aj niekto príde tak sa neustále za mnou obzerá.chodí so mnou všade. keď sa kúpem, idem na záchod tak ma tiež musí vidieť inak pustí taký plač.a neprestane.už som ju nechala aj viackrát vyplakať ale nepomohlo.kamarátka mi vravela, že u nich to bolo také isté až kým nešla do roboty a nenašli si opatrovateľku.a to moja nemá ešte ani rok, čo bude potom tak to neviem.
@majulino:
To je separacna uzkost. Tvoj syn si zacina uvedomovat, ze ty a on nie ste jedna osoba, ale dve. A samozrejme je to pre neho nieco uplne nove a pomalicky sa potrebuje naucit, ze sa vratis. Teda ze ked ta nevidi, tak to nezmamena, ze si prestala existovat alebo ze sa nevratis.
Moj za mnou liezol este aj na zachod... Tak som nechavala otvorene dvere. Skus mu povedat, idem do kuchyne, hned pridem. A rozpravaj sa s nim cely cas, aby ta pocul. Tak sa nauci, ze aj ked ta nevidi, stale si tam. A ked sa vratis, povedz, uz som zase tu! Mozte sa aj hrat na schovavacku, ze ty si zakryjes tvar (rukami, dekou, hocicim) a potom spravis kukuk! tu som!
Nemusis si robit vycitky, a manze nema pravdu, ze je to "tvoja chyba". Je to normalne vyvojove stadium u deti. U niektorych sa to prejavuje silnejsie, u niektorych slabsie. To nezmenis. Ale mozes to hravo zmiernit, teda naucit synceka, ze aj ked ta nevidi, stale si tam.
Co sa tyka tvojho vysetrenia: Ako sa syncek sprava, ked je zabaveny hrou? Teda ze manzel a syn by sli spolu napr. do parku, do detskeho kutiku, na prechadzku... Alebo si dohodni termin, kedy zvycajne spi, a daj ho spat do kociara, manzel sa bude prechadzat niekde v blizkosti a ty hned za nimi prides, ked budes hotova. Podla mna v cakarni nie je najlepsie, pre male dieta nuda, ak bude plakat, budu ostatni zazerat, teba by jeho plac iba stresoval, bohvie, aky vplyv by ten stres mal na vysledky...
Urcite ale synovi vzdy vysvetli, ze ides prec (aj ked len na wecko), a ze sa hned vratis. A najma, aj pred tym vysetrenim, vysvetli mu to, v klude a s usmevom, uisti ho, ze sa vratis, ze zatial bude robit to alebo tamto. Aj keby si sa rozhodla pre riesenie so spankom, vysvetli mu, ze ked sa zobudi, tak prides.
Moj syn bol zvyknuty na starych rodicov v principe od narodenia, ze bol u nich na par hodiniek z casu na cas. Napriek tomu mal fazu, ze pri luceni strasne plakal. Ale vzdy sme mu to este raz vysvetlili a s usmevom a uistenim, ze prenho zase prideme, sme odisli. Ja som casto mala zle svedomie, a ked som sa potom pytala, tak povedali, ze ho v principe hned zabavili a bolo dobre. Proste plakal strasne pri rozlucke, ale potom sa dal zabavit inak. Nikdy nebolo tak, ze by preplakal celu dobu, co bol u nich.
Aj ked to je tazke, ide aj o tvoje postavenie k celej situacii. Ked budes z toho smutna/rozrusena/vystresovana, tak to tvoj syn vyciti a bude aj on z toho vystresovany. Odlucenie sa od seba sa musite vlastne obaja postupne naucit. On sa musi naucit, ze sa vratis, a ty sa musis naucit to brat trosku lahsie a najma, ziadne zdlhave luciace sceny. Popredu vysvetlit, potom sa kratko rozlucit a pri rozlucke povedat, ze sa vtedy a vtedy vratis. Teda, teraz je s tebou otecko, ja pridem, ked sa vyspis/naobedujes/prides z prechadzky a pod. A potom dat pusu, zakyvat a s usmevom odist.
Je to tazke a narocne obdobie, ja som kolkokrat potom v kine miestami nevnimala film, lebo som stale pred ocami videla, ako plakal, ked som odchadzala. Ale ked sme sa vratili, tak nas vysmiaty vital. A vzdy rad k starym rodicom chodi, to je pre mna dokaz, ze z toho nemal ziadnu traumu a ze sa naozaj dobre onho postarali. Teraz ho naopak musime casto upozornit, nech nam da aspon pusu na rozlucku 😉
@majulino hoci neviem co je to separacna uzkost, viem co je to vztahova vazba (pracujem s detmi z detskeho domova) a ak sa tvoj syn prejavuje v roku placom je tu UPLNE prirodzene - ZDRAVE dieta, ktore si buduje vztahovu vazbu s tebou, kedze vacsinu casu travis s nim ty a nie mm. citaj aj tu http://nanicmama.sme.sk/vsetko-ostatne/vztahova... je to najlepsie co mozes dat svojmu dietat do zivot. takze nestresuj a raduj sa ze mas rocneho synceka, ktory ma zdravy vyvyn do buducnosti, neboj ked bude mat 10-12 uz mu budes ukradnuta a nebude s tebou chciet nikam chodit 😀 😀 😀 😀 tak si to uzivaj so synom
nasa ma 2,4 roka a furt je s nami, tiez nie je zvyknuta na cudzich ludi a place este aj u nasich rodicov takze neboj vyrastie casom z toho 😀 😀 😀 😀
@emita
@xlucia
@kolinia
@katika227
@ichbinich
@kacena4 dakujem vam za pomoc, ja nemam problem ked sme doma, teda kym nejdem na wc 😀 vtedy place ale inak sa mozem ist okupat najest upratat navarit, on sa zahra sam nepotrebuje ma pri hre iba si pride cca kazdych 20 min osobne skontrolovat ci som tam ale castejsie krici mama? ja mu odpoviem som tu a on je spokojny a o chvilu zase a tak v kuse dookola, nikdy som pred nim neutekala a ni som sa dlho nelucila ked sme to skusali,prste som mu pekne vysvetlila on mi kyvol ze ano ostanem s tatom zakyval mi poslal pusu dal pusu a po chvili brutalny rev a uz ma tahal k svojim veciam ze ide aj on, napriklad vcera som isla na postu aj s mm a majkom. mako ostal stat na ihrisku tak som pomalicky isla cely cas sa dival a ked som bola nakonci chodnika odrazu rev a mama a neutisil sa kym som neprisla a nezobrala ho... tak je to stale ked sme boli u svokra tak som isla do obchodiku co je na konci ulice a on ostal s mm pekne sa hrali a odrazu mama a rev plakal este aj ked zaspal take vzlyky co mi srdce rvalo, nepomoze mi ani keby som isla na vysetrenie ked bude spinkat statisticky sa zobudi akonahle zatvorim vchodove dvere od bytu mame to vyskusane cca 35 x so 100% uspesnostou ☹ ☹ ja chapem ze je to vyvojove stadium ved mam š rocneho brata aj tam som to videla a to moj otec a moje ľ sestry aj babky s nim boli dennodenne no musela byt aj mama ale ako to vysvetlit mm a svokrovi s frajerkou, dokonca ot vie pochopit aj moj otec podla ktoreho nie je nik co by vedel nieco lepsie ako on a iba on je ten dokonaly bez ktoreho nic nefunguje, svokor mi vycita ze vraj ho nenecham sameho a keby som s aradila jeho radami typu o 19:30 nakrmit okupat dat do postielky zhasnut a zatvorit dvere nemala by som taky problem alebo keby aspon spal v postielke a nie somnou naposteli, podla neho sa s nimprilis aoberama v kuse mu beham za zadkom a mm zacina byt rovnaky ako jeho otec.... 😠 ☹ 😒
@majulino nestresuj a hlavne nedaj na reci "starych" ludi, vtedy bola doba ina, supli deti v 1-2 rokoch do jasli a decko si muselo zvyknut ☹ ☹ ☹ a sme tu my, prezili sme to, vacsinou, dnes je vsak doba ina, preto je rodicovska do 3 rokov, lebo sa zistilo ze je to zdrave pre psychicky vyvin dietata, preto stat prispieva na rodicak, aby nemusel nieskor riesit ine veci s detmi 😝 nedaj sa zdeptat starsimi "mudrejsimi" riad sa srdcom a to ze sa vyplace, je to prirodzene, sak dieta placom prejavuje bolest, hoci aj psychycku za tebou nie len telesnu, ale po x krat takto zazitych chvilkach si uvedomi, ze vzdy sa vratis a budes tu pre neho a to ho utvrdi, ze ta moze pustit z dohladu. ja som mala takeho syna, bezo mna ani na krok a to mal uz takmer 2 roky a vyrastol z toho 😀 😀 😀 a aj dcerka je teraz podobna, proste su deti, ktore su citlivejsie a niektorym je to suma-fuk ci ich ma niekto cudzi alebo nie stoj si za svojim a nedaj sa odradit . nasa dcerka najmensia sa sama vypyta do postielky, kedy chce spat a mozu sa stary rodicia aj rozkrajat ze preco este nie je v posteli. lahne a do 5 min. je sama vo velkej postele tvrda, tak naco ju stresovat hodinovym uspavanim o 2 hodky skor ako si to ona ziada. a napr. syn mi od 2 rokov poobede nespaval ani v skolke, proste nepotreboval tak preco by som ho mala nutit, stresovat lebo preto ze vacsina deti to potrebuje
ver sebe, ty vies najlespie co je dobre pre tvoje dieta 😵 😵 😵 😵 😵 😵 😵
napr. volakedy sa deti kupali kazdy vecer, dnes sa to neodporuca - doba sa zmenila, dnesna voda vysusuje detom pokozku tak sa odporuca 2-3x do tyzdna podla potreby tak aj toto treba vysvetlit svokrovi, doba sa meni. volakedy sa jedlo doradu od malicka, dnes si mamicka 3x rozmysli co da dietatu jest, ci v tom nie su alergeny....
@majulino ahoj. vôbec to nie je tvoja vina a takisto si myslím, že keby aj vaša rodina chodila častejšie k vám, tak to iné nebude. som presne v tej istej situácii. my sa s našimi vídame každý týždeň a keď si ju vezme moja mamina na ruky, hneď je plač, tak isto aj sestra aj svokra. jednoducho, to sú také deti a musíme počkať, kým z toho vyrastú. niekedy ma to trošku aj jeduje, lebo, keď sme u našich a chcem ísť len na WC, tak už sa stresujem, že bude zase nariekať.
držím palce, aby sa to čo najskôr dalo do normálu. papa
@kacena4 neviem dat ako najlepsie na svete to, ze dieta je zavisle na matke je chore🙂dieta treba zvykat na viacero ludi lebo sa moze stat, ze matka ochorie, nedajboze musi do nemocnice a co potom chuda dieta?podla mna pre prirodzeny zdravy psychicky vyvoj je dolezite dieta zvykat aj na inych ludi....a aj pre psychohygienu matky
Nas Matejko ma 2 roky a 8 mesiacov a este stale place - priam hystericky. Otvorene dvere na WC, pripadne on uplakany vedla sprchoveho kuta, ked sa ja kupem - to je na dennom poriadku. Ja som sa snazila vsetky moje aktivity - ako nakupy, kavicky s kamoskami a pod. vtesnat do casu, kedy spal. Ale doktorov a vysetrenie sa bohuzial nie vzdy da zariadit ako clovek chce. Tak som si povedala, ze ide predsa o moje zdravie - ze tam proste musim ist a isla som. Co ine mi ostavalo? Este vo vytahu som syna pocula plakat - ako ho manzel upokojoval. Určite by som ho nebrala do cakarne!!!! To sme zazili raz a boli z toho nervozni nielen dalsi pacienti, ale aj Mudr. a sestricka. Ja sa upokojujem, ze snad z toho vyrastu niekedy. 🙂 ...ale kedy???? 😉
@majulino: To je blbe, ze nemas/stracas podporu rodiny, najma manzela ☹ Su isti ludia, ktorym fakt nevyvsetlis nic. Lebo zjedli vsetku mudrost sveta alebo si myslia, ze iba ich metody a nazory su tie spravne. V tom pripade potrebujes najma pevne nervy a dve usi - jednym dnu a druhym von. Nie je to vzdy lahke, zvlast, ked ti niekto nieco vycita priamo a je to niekto blizky. Komentare a "rady" od cudzich sa ignoruju lahsie...
Kedze vsetko robis pekne s vysvetlovanim, odpovedanim na synove mama? a pod., vlastne robis uz teraz vsetko pre to, aby si zvykol a nenasilne. Takze ti najma treba pevne nervy... Ja viem, ze to rve srdce, ale su v zivote situacie, ked sa inak neda. Je ine nechat dieta revat same v izbe, ako ho nechat v opatere inej blizkej osobe, ktora robi vsetko pre to, aby sa dieta ukludnilo. A tiez to nerobis kazdy den... Takze v takych situaciach, aj ked je to velmi takze, si treba uvedomit, ano, place za mnou, ja som z toho tiez smutna, ale po prve je to na chvilu a po druhe teraz nemam inu moznost.
Co sa tyka tej 100% uspesnosti, ze sa zobudi, ked budes zatvarat dvere: ty na to myslis, tak to tak je. Sama si presvedcena o tom, ze sa zobudi, tak sa zobudi. Znie to ako psycho, viem. Ale ja som bola v podobnej situacii: ked syn konecne zaspal a chcela som ist robit to alebo tamto, v principe sa hned zobudil. Potom som niekde citala o tom, ze treba odchadzat s myslienkou, "teraz budes pekne spat". Mozes to vyslovit alebo si iba pomysliet. Najprv som si tiez myslela, to je hovadina. Ja na nieco taketo neverim, neverim ani na homeopatiu. Ja som proste pragmatik. Ale potom som to vyskusala. Co som mala stratit? Nic! Tak som to skusila. Syn zaspal, ja som odisla s myslienkou, ty teraz budes pekne spat a ja pojdem spravit to a ono. A fungovalo to! Proste nemysliet na to, ze zase ja tak nic nestihnem, lebo sa do 5 minut zobudi, ale mysliet na to, on bude spat a ja pracovat.
A viem, aj, ako je to, ked dieta este v spanku vzlyka... ☹ Tiez som to zazila. Nebola som pri nom, ked zaspaval, a vtedy sa nedal utisit a uspat svokrou inak, proste sa jej v naruci "doplakal" do spanku. A to ma sama troch synov a ma kopec trikov, ktore funguju aj na mojho syna 😉 Ale v ten jeden vecer proste neslo nic ine. Ked som sa vratila, este vzlykal zo spanku ☹ Ale ked sa zobudil, tak som si ho pritulila a povedala som mu, ze som tu pri nom.
Metody a rady tvojho svokra su prezitky rokov 50-tych, ktore este stale bohuzial strasia a najma zneistuju mamy. Ty vies najlepsie vyciti, co je pre tvoje dieta to najlepsie. Ked potrebuje s tebou spat, lebo ta potrebuje na blizku, tak mu tu blizkost davas a to je spravne! Moj 3-rocny tiez spi so mnou a inak je to velmi samostatny chlapec. Co tvoje dieta potrebuje nevie najlepsie ani pediater, ani knizky, ani znami a neznami s ich dobre mienenymi radami. To vies iba ty. Spoliehaj sa dalej na tvoj materinsky cit, tym urcite nic nepokazis. A urcite si syna nerozmaznas, ako by ti tvrdili ostatni. Deti sa rozmaznavaju inak, nie venovanim sa a pozornostou. Napriklad kopcami darcekov ako "nahradu" za nevenovanie sa...
@kacena4 ja si z nich nerobim, no cim viacej sa tie vycitky stupnuju, tym viacej sa k nim mm priklana ☹ , donedavna si myslel a kazdemu aj povedal, ze nech si hovoria co chcu, je to stale iba nas syn a my rozhodneme co je pre as a pre neho najlepsie, no teraz to ide dole s kopca ☹ vsetko mu vadi vsetko robim zle a vsetko je len moja vina 😠 a milujem ked mi povie po tom co mu odporujem ze uz ti nikdy nic nepoviem vychovavaj si ho ako chces a to iba kvoli tomu ze nesuhlasim s jeho nazorom alebo ze mu poviem racionalny dovod preco nie 😠 teda aspon pre mna, napriklad spanie v postielke, po mesiaci som to vzdala a zobrala ho na postel lebo nespal ani vo dne ani v noci ked sa narodil bola som znicena teraz mi vycita ze som ho tam mala nechat,alebo nech ho dam do postielky teraz,no este stale ho kojim a najma v noci (teda obsluzi sa sam a ja sa vyspim 🙂
@mia18112 oh,tak to ti nezavidim ja nastestie mozem ist do sprchy aj v klude si navarit, teda pokial prave nechce cicik 🙂 ja viem ze z toho vyrasti, tot priklad mojho brata tiez do 2 rokov nechcel byt bez mamy teraz ma 3 a zaspava sam zo dna na den da si pustit rozpravku na dvd a zaspi a to ho kojila do 35 mesiacov
@majulino neboj zla mama nie si, len ti "dakto" podkopava tvoju autoritu 😀 😀 😀 😀 😅 😅 😅 😅 a k tomu spaniu v posteli, kludne sa s mm dohodnite, ze on ho nauci spavat v postielke, lebo kedze ty kojis tak bude chciet byt pri tebe a nema to vyznam stresovat ho ked citi z teba mliecko. je to aj jeho syn tak nech sa pricini k jeho vychove a nie len slovne ale aj manualne, su tatovia, ktory spia s dietatom v jednej izbe kym mama v druhej aby sa dieta odnaucilo od nocneho kojenia (co je inak dost zle na zuby lebo mliecko je svojim sposobom sladke 😉 ) ja som tak tiez dcerku odnaucila a papala len vecer a potom cez den kedy chcela a naucila sa spat v posteli svojej
ale to je na zvazeni ci to uz chces oddelit ho od seba, na druhej strane, uvedom si,ze mozno to vadi mm ze nie ste ani len v posteli sami ale mate tam jeho a kym sa vy nezosynchronizujete (rodicia) dieta to bude citit 😖 😖
@kacena4 jemu to doteraz nevadilo, majko je strasne zlaty a v konecnom dosledku by spalaj tak len s nami v izbe, dokonca bol mm rad ze je s nami majko rano ho budi hladkanim a boztekmi a to sa mu paci on len tera zacal citat knihu akychsi 5 dni ci ako sa to vola a tam psycholog pise ze dieta musi mat vlastny priestor no nas ho nechce mali by ste ho vidiet ked potrebujem pozmyvat podlahu a dam ho do postielky co vystraja... samozrejme, ze nechcem aby pri nas spal navzdy! no aspon kym pochopi ze nikam nejdem a ze si nemoze buchat hlavicku ked nie je pri mamke ☹ , ak ho totizto dam do postielky bude si v kuse buchat hlavicku a ja sa bojim aby si neublizil 😢 😖 uz som si presla tym, ze si ju otrieskaval o stenu rohy postele rohy skriniek o okno 😒 ☹ a nechcem aby s ato zase opakovalo
Kocky ja mam podobny a velky problem. Maly bol super cele skoro tri roky. Aj teraz je ale asi 3 tyzdne hysaci. Nechce sa sam hrat v obyvacke, kym som v kuchyni, neviem sa pohnut ani na krok. Preco ma to trapi je, ze cele tri roky bolo vsetko super. Na buduci tyzden ma nastupit do skolky a teraz zacal stymto. Bojim sa ako to bude. Lebo to nie je plac ale hysak.... Az ho napina. Nevravim ze teraz nie je dokonaly, ale toto ma uplne odrovnalo. Bojim sa rana v skolke... Bojim sa vsetkeho co nas tam caka.... A to som si myslela ze to bude super, bude s detmi a tak. Teraz ho nezaujimaju ani ine deti, nic, len ja....
@majulino to sa neda naucit. to je zivotna etapa, zvlast u prvorodenych. druhy syn bol uz zvyknuty ze nie je len so mnou a bral to inak.