Ako naučiť dieťa vážiť si veci?

Ahoj, tiez sa nad tym casto zamyslam. Moji maju 11 a 8 a akoze si myslim ze maju vsetko. Nenakupujeme znackove handry keďže ten vyznam fakt nevidim keď to do roka (nie vsetko) vyrastu. V ich veku som mala jedny nohavice a 2-3 pulovre plus nejake pletene ktore som neznasala...a napriek tomu ze som bola jedinacik, nic som nemala. Boli sme prijmovo velmi nizko, nasi mali pôžičky. Dovolenka bola takmer kazdy rok ale tak max na chatu vSturove (v unimobunke) a to sme z okresu nz. Moje deti si vobec nevážia nic poriadne. Vlanajsi kabat syn nechce nosit lebo je modry a on chce cierny (ale vlani sa mu pacil ak ho nosil). Dcera detto s cervenym kabatom .. Proste si pridem len ako chodiaca penazenka. Je mi strasne luto ze sice takmer vsetko maju ale nevážia si to. Cca pred mesiacom sme dcere rozpravali s mojou mamou o mojom detstve...cudovala sa ale nezmenilo to jej pohlad

My to s deťmi nemáme, tak dobou to asi nebude 🤷. Tvoje dieťa pravdepodobne chce zapadnúť do kolektívu a v hlave má predstavu, že najlepšie to bude cez materiálne veci. Moje deti tú potrebu majú v inom zmysle, najstaršia napr. "frčí" na merchoch - tiež chce dať najavo istú príslušnosť k istej skupine (fanúšikov). Vie, že novú mikinu/tričko/šiltovku dostane na nejaký sviatok, ak si ich vypýta. Občas pofrfle, ale v podstate je s tým ok - vždy to tak u nás bolo, veci sa nekupovali len preto, že sa nejakému dieťaťu niečo páči alebo chce. Žiaľ, nespomínam si už na nástup do školy, pravdepodobne sa občas posťažovala, že nekúpim, ale nejak extra to neprežívala. Druhá detto. Tretí ešte nie je v škole, ale tiež nevidím, že by mal nejaké "značkové" tendencie. Možno to bude tým, že u nás sa nosia veci z decathlonu/slovenky/lindexu, alebo len tak z jedného butiku, občas aj z pepca, a nikto tu nikdy neriešil či sme značkoví alebo nie... Neviem. Možno ten tretí zrazu prekvapí 🤷.

Je úplne normálne že si dieťa žiada, to neznamená že je nevdacne . Naučiť dieťa vážiť si veci nieje otázkou jedného roka . Celkovo vychovať dobrého človeka je umenie, ktoré málokto z nás ovláda. Ale teda k veci. My s manželom deťom nekupujeme nové hračky, výnimkou sú narodeniny a Vianoce čo pre nich znamená raz v roku lebo sú Decembrový. Hračky dedia po starších deťoch v rodine. Teda sú vďačný aj za opotrebované hračky. Ďalšie pravidlo je že ich nemajú veľa . Mám chlapca a dievča takže každý má jeden box hračiek, ostatné sú v pivnici odložené. Keď mali toho veľa namiesto hrania urobili neporiadok. Hračky si musia upratať. A zapájame ich do domácich prác. Dcéra má 5 rokov vie vyložiť umývačku riadu... Syn má 7 samozrejme jemu dávam zložitejšie veci . Ja dúfam že svoje deti naučím vážiť si nielen veci ale hlavne ľudí. Pretože nik z nás nieje tým čím je bez pomoci druhých . Ja som veriaca takže u mňa v prvom rade bez Božej pomoci. Ale rozhodne sa netreba vzdávať. Doba je skazena v podstate vždy ale to si robíme my sami .

Ako sa to "zle" prejavuje? Koľko má dieťa rokov? A ako reagujete vy ako rodicia na to jej správanie. Ak má dieťa 3-4roky nechápe hodnotu peňazí a nevie ani co je to značkové oblecenie.
Moja pred puberta ma veľa nie všetko a už vôbec nie načo si zmyslu ale veľa. Značkové resp dizajnérske veci nema. A zvyšok typu gap, next, tara atď nie sú pre mňa značkové veci.
Jedno obdobie mala taka ze chce to aj ono a prečo nie, a vtedy som jej párkrát vysvetlila ze nemôže mať všetko a keď si bude zarábať môže si kúpiť co uzná za vhodné. Ze sú deti ktoré nemajú ani polovicu toho co ona. Párkrát videla ako žijú iné spolužiačky, párkrát ako sme darovali veci a hračky a potom to prestalo.
Apropo pohľad jej zmenila aj návšteva rétro múzea 🙈😇

Vždy tam bude vplyv okolia, jasne že bude chcieť hracky ktoré videla v škôlke alebo ktoré majú v škôlke ostatní. Ale je to už na tebe k čomu ju budeš viesť ty, na začiatku sa to ťažko vysvetľuje, že nemôže mat všetko čo vidí v škôlke, že to takto nefunguje. Je mala jasne že bude z toho smutná. Ale byt tebou by som nepoľavila vo vysvetľovaní a v postoji aký máš, ona to pochopí len nie hneď. Takze treba mat pevne nervy a ono to prejde. Presne ako je tu už písané dieťa je zrkadlom rodiča.

Mám so 6 ročnou to isté. Ja ale viem, že to ide od jedného dievčatka, jej super kamošky, ktorá sa veľmi často vychvaľuje vecami a predbieha sa, že ona má všetko viac, väčšie, lepšie. Beriem to u nás ako príležitosť k rastu a často "trápim" dcéru protiotázkami, prečo si myslí, že mať viac je lepšie, či to nemá aj nejaké nevýhody, či si myslí, že je dôležité mať práve toto, v čom je lepšie to, čo má kamoška od toho, čo má ona, čo je pre ňu ešte dôležitejšie okrem týchto vecí, čo je pre tú vec ochotná obetovať. Takisto veľa riešime financie, účty, dôležitosť šetrenia, rôzne výšky príjmov. A vieš čo, niekedy mi dá vo svojom veku takú odpoveď, že ma posadí na zadok 😄 ale hlavnú časť problému vyriešilo vreckové. Každý týždeň dostane 1€, to mňa fakt nebolí, a sama si hospodári a keď v obchode niečo chce, môže si kúpiť za svoje, tak prepočítava, či na to vôbec má, koľko by jej zostalo a či to za to vôbec stojí. Na 90% sa rozhodne, že to za tie peniaze nestojí 😄

Ahoj, ja mám trochu iný názor. My našej 4 ročnej kúpime takmer všetko čo chce alebo čo sa jej páči. Hračky dostáva hocikedy nie len na sviatky, keď sme niekde v obchode a niečo sa jej zapáči tak jej to kúpime. Rovnako aj oblečenie, knižky atd. Je zvyknutá chodit s nami casto na vylety, dovolenky, na rozne detske atrakcie. My s mužom si tiež kúpime čo sa nám páči, takže pre mňa je to samozrejmosť dopriať aj jej. Napriek tomu dcéra si veci váži, neničí hracky, nemá problém hracky a oblečenie ktoré už nechce vytriediť a darujeme ich iným deťom. Castokrat ani nic nechce ked sme niekde v hrackarstve, podla mna tym ze nezazila nedostatok, tak ma tú potrebu materiálnych veci naplnenu. Vysvetlujeme jej ze chodime do prace a tam zarabame peniaze a ze vsetko co si kupime nieco stoji. Chodí do súkromnej škôlky a ja som nezažila zatiaľ že by riešila nejaké porovnávanie alebo že by zúfalo chcela to čo má niekto iný.

Moje deti maju aj znackove veci, aj "vsetko" a aj tak im na materialnom nezalezi, nic nevyzaduju, skor chcu, aby ich oblecenie malo - skryte - znacky, nechodia ako vykladna skrina ci reklamny plagat... doslova tak... co tie veci stoja nevedia, ani vediet nebudu, kym si zacnu nakupovat za vlastne... rovnako si uzivaju leto u deda, ako v 5* luxusnom hoteli ci na top lyzovacke... neviem, moji su taki splachovaci, neriesia, neporovnavaju a uz vobec nezhadzuju kvoli socialnym problemom... mozno aj preto, ze sa doma o peniazoch proste nikto nebavi, vedia, ze rodicia sa kvoli tomu - museli ucit, studovat, pracuju - ano v tomto smere chcem, nech vedia, ze to nie je len tak... .. tricko je pre nich stale tricko, tenisky proste tenisky... oook pri jordanoch syn robi vynimku 😂 Ale to je asi jedine.

Presne.
My takéto problémy nemáme. Zas je pravda, že máme lepší štandard, čiže možno ťažko povedať pri deťoch, ktoré chodia úplne obyčajne.
Ale aj tak. Možno je to v povahe, možno výchove.
Ja som mala detstvo totálne skromne a nikdy ma netrápilo, čo kto ma. Keď ja mam niečo viac, takisto nemám potrebu chváliť sa ani počúvať aké mam čo pekne. Áno a dodam, že dcéry si nejako prirodzene šetria veci. K tomu aj vediem. Mam vždy doma poriadok. Nejako to pochopili.

U nás je problém v tom že je spojená trieda kde aj 3-6 ročné deti a tie staršie si samozrejme robia srandy z mladších . Minule mi mala začala v šatni plakať že staršie dievča sa jej smeje lebo nemá retiazku a neviem aké šaty a pod... Riešili sme to aj s riaditeľkou ale nič sa nezmenilo , minulý rok som aj dávala žiadosti do iných škôlok ale z kapacitných dôvodov ju nezobrali keďže má miesto v spádovej ... Neviem ako to riešiť a je mi to strašne ľúto lebo my s manželom si nepotrpíme na materiálne veci ja si zásadne kupujem veci v secondhande keď sa mi niečo zničí , všetky peniaze čo máme investujeme do cestovania a poznávania . Lenže je ťažko malej vysvetliť že to že ona videla pol sveta je viac ako retiazka ktorá ani do škôlky nepatrí. Raz som jej dokonca kúpila obyčajnú z pepca nech teda má aj ona a tie staršie ju tak spracovali že jej to zobrali . Učiteľky to neriešili lebo vraj im to dala ( viem že sama od seba by zrovna toto nedala) takže už neviem ako to riešiť

To treba dosledne riesit s ucitelkou v skolke, take veci sa nenosia, lebo sa deti o to dotahuju, beru si to, a to aj co sa tyka hraciek a aj co sa tyka takychto veci... treba na rodicku pripomenut vsetkym rodicom, ze to robi zlobu medzi detmi a zbytocnu "zavist" a emocie a rozbroje... blby kolektiv ste vychytali :( Nasi mali tiez presne tieto spojene triedy 3-6 rocne a toto nikdy nebolo...

@anjelicek26 nesúhlasím. Deti sa musia naučiť spracovať, že nemá každý to isté a učiť sa to akceptovať.
Mne sa napríklad neľúbi že zakladateľka cestuje pol sveta veď to musí tiež stať majetok a dcérka túži po niečom a nedostane kvôli tomu, že matka to nepovažuje za dôležité.
Aspoň tak som to pochopila.

Toto som nikdy nezazila zeby si nieco dieta pytalo Lebo spoluziaci maju . Ano vravela ze niektore maju mobil zdedeny po mame . Ale nepyta mobil vie ze tak do strednej ho vobec nepotrebuje. Mà 8r a tesi sa zo vsetkeho aj z plasteliny. Vzdy mala rada retiazky . Prstene a naramky nikdy Lebo tie zavadzaju. Mala aj ako 4r retiazky lacne detske od cinana kade chodila ukazovala to ludom jednu mala Ariel privesok. Potom mala obdobie hyperaktivne ked jej ten privesok plieskal do tvare Lebo moc skakala Tak mala obdobie bez retiazkove. A teraz som jej nasla daky gemstone privesok a pouziva ho ako sensory fidget toy 😆. Mne to pride prenhane co riesis daky nahrdelmik pre dieta za par euro a tolko radosti. A teda precestovane mà dost a jej je jedno ci je v 5* hoteli ci je v chatke na zlatych pieskoch. Oblecko znacky neriesila ked mala 4r muselo to byt unicorn 🦄 duhove a trblietkove. .teraz mà aj znackove ale hladam v zlavach ze to stoji rovnako ako mensie znacky . A nie Preto ze to musi byt znacka ale ze mam svoju oblubenu paci sa mi ich styl a kvalita. No a cestuju aj ine deti oni si vsetko povedia. Pozerali sme video o disney atrakciach lebo tam ideme Boli sme ked mala 2.5r no uz si moc nepamata. A poznala vsetky atrakcie po mene Tak som čumela no vysvetlila mi ze niektore deti tam chodia casto a rozpravaju o svojich oblubenych atrakciach. Ale nikdy sa nestazovala ze aj ona chce ist do Disney Lebo chodime vselikde a Proste nezavidi druhym tesi sa vzdy ked niekde ideme nech je to kdekolvek. Za kazdy vylet atrakcie je vdacna. Ved v sekaci maju aj nieco na krk 😉 Ved nepyta nahrdelnik zo zlata 24k a diamanty. Trosku respektuj aj jej osobnost ona nemusi byt tvoja kopia aby bola “ dobra .” Ozaj chce len malickost .

Aj my sme doma v kategórii vyšší štandard, ale v zásade nekupujeme všetko čo si dieťa želá. Máme toho dosť, lebo sme veľká rodina a teda darov bolo vzdy dosť. Ale stopla som to, lebo i keď majú deti všetko stále chcú viac, nedovolím, vysvetľujem. Dieťa sa musí naučiť prijať fakt, že nemôže mať všetko, pretože nemôže mať všetko. Musí mať sny, túžby, ale aj sklamania, to ho posilňuje. Je smutné, ak mi deti prvého stupňa ZŠ zahlásila, že oni nechce na Vianoce nič, že majú všetko- lebo mnohé naozaj majú, to sa zdá rodičom ok? Je to na dlhé vysvetľovanie, pracujem s deťmi takže vidím, čo sa deje. A je mi ľúto, že keď už su mnohi rodičia zaveseni furt na mobile (veď kto dnes nie je), že ignorujú informacie ktoré o tomto všetkom hovoria. Hrajú hry alebo sledujú kto ako žije, čo je trendy ale že by si radšej prečítali článok s nejakým odborníkom ktorý poukazuje na to, čo sa medzi deťmi deje, prečo sa to deje, to bohužiaľ nie a to je smutné a potom sa čudujú, že koľko detí má psychické problémy.

Vieš, nie všetko, čo tvoje dieťa zažije a s kým sa stretne, dokážeš ovplyvniť. No veľmi záleží na tom, ako ty k tomu pristupujes. Takze do istej miery sa rozčuľovať, hodnotiť, kritizovať a rozoberať niekoho iného nemá význam.
Zamerala by som sa na svoje hodnoty, vyjadrenia, vyhla sa porovnávaniu a najmä sústredila sa na to, aby deti pochopili rozdiel medzi tým, čo je potreba a ako ju naplniť a čo je naša túžba, čo “iba” chcem.