Ako naučiť dieťa, aby sa zabavilo samé?
Viem je to aj moja chyba, hlavne manželova, máme svoje vytúžené dieťatko a odmalička to dosť prežívame. Hlavne manžel. Stále chodil za ním stále mu bol za zadkom aby nespadol neublizil si. Tým pádom malý sa na to naučil že stále mu niekto robil animátora. Nonstop.
Teraz z toho máme problém, vôbec sa nevie zabaviť sám.
Skúšam triky že najem sa potom dôjdem za tebou zatiaľ sa zahraj v izbe sám. Alebo toto dorobim a budeme sa hrať spolu. No veľakrát je z toho rev on chce hneď hrať sa s nami. Ťahá nás preč od taniera, nič nemôžme robiť musíme byť stále pri ňom a hrať sa s ním.
Prosím poraďte ako ho naučiť aby sa zabavilo aj samé?
Výčitky nepotrebujem, viem že sme to pokaslali no už sa to nedá vrátiť späť.
Nech reve, kým sa naješ môže sa hrať pri tebe, vo svojej izbe alebo revať, je to na ňom.
Naucis ho tak,ze mu spravite surodenca, clovek je tvor spolocensky a nie samotar, aj ked vynimky sa najdu.
nemyslim, ze ste to pokazili.. su deti, co sa vedia zabavit same a su deti, co sa nevedia.. dieta, co sa rado hra samo, by sa potesilo, keby ste mu dali konecne pokoj a nechodili mu stale za zadkom 😀 kedze vase to vyzaduje, patri asi medzi deti, ktore sa sami zabavit nevedia/nechcu a bolo by to tak, aj keby ste ho 'nerozmaznali' .. mozte vymysliet nejake hry, kde sa s nim sice hrate, ale stoji vas to minimalnu namahu - ste sice ucastni, ale skor ako pozorovatelia, nez ako priami akteri.. aj pri jedle napr. sa da s dietatom zahrat, trebars, ze ste na obede v restauracii - on moze byt casnik, lebo tiez host a najete sa pri tom celkom v pohode 🙂
Ked ma cinnost,kt rad robi,taktiez je to taky problem? Moj 2r sa vyhra s plastelinou. S autami. No a pravdou je viac deti,menej animatorstva. ;D
Tak že si vymedzis hranice. Napríklad mu ukážeš na hodinách že keď bude ručička tu budeme sa hrať skôr nie. Nebude to bez kriku a zlosti, doteraz ste sa nechali od malého komandovat tak to pre neho bude nepríjemné prekvapenie keď povieš nie a bude sa s tým musieť vyrovnať. Nemôže mať nejaké hračky v izbe kde jedávate? Možno mu vadí byť v izbe sám a preto vás chce mať pri sebe.
Ja si myslím že sa to robí tak, že mu nájdeš vhodnu hru, ktorá ho naozaj baví, chvíľu sa s ním hras a potom sa nenápadne vzdialis.. čiže hráte sa s plastelínou, rozprávaš sa s ním, mackate a ty síce rozprávaš rovnako ako "ake pekne vieš urobiť, skús aj slimáka.. poznáš tú pesničku? a bla, bla, blaaaa" a začneš si nenápadne utierať riad, komunikovať s ním ďalej ale bez toho aby si komentovala to, že sa s snim už neras a chces robiť niečo ine .. on si to proste nevšimne lebo sa s ním stále rozprávaš len nemackas plastelínu s ním.. takto to treba opakovať a opakovať a dieťa si zvykne.. neskôr sa už netreba ani nenapadne vzďaľovať..
Môj najmladsi syn je veľký extrovert potrebuje stále rozprávať, mať stále pozornosť.. ale zahrať sa vie sám lebo to robím takto.. sadnem si k nemu, chvíľu sa tvarim ako súper ma baví skladať si lego a potom sa idem napiť.. stále ho počúvam, reagujem a on sa už hrá sám..
Má 4 roky. Skúšala som už všetko možné aj potichu odísť z detskej no keď zbadá že nie som pri ňom reve že mama kde si pod sa so mnou hrať. Hračky má dovolené si zobrať aj do kuchyne nech pri mne sa hrá no nechce stále len so mnou nonstop. To isté aj s manželom. Teraz nastúpil v septembri do škôlky a učiteľka mi hovorí že sám sa nezahrá že stále je pri nej nalepený.
Zacni sa tvarit uponahlano, ze pockaj musim este toto je dolezite.
A skusila si mu zadavat ulohy ty? Myslim prevziat nad jeho aktivitou kontrolu sposobom ok budeme sa hrat spolu na utieranie prachu, ukladanie oblecenia, vesania pradla atd. Mohlo by ho to prijemne unavit.
Kamoskin maly bol rovnaky , kedze bol na to nauceny nebolo mozne to uťať hned treba postupne . Ona začala že sa hrali spolu a ptm odišla na 1-2 minuty a vratila sa ked prisiel za nou skor tak znizila čas a naopak časom zvyšovala interval až nakoniec sa zahrá aj sám ale trvalo to velmi dlho
dosť aj pomohlo že mu púštala rozprávky z radia na počúvanie kedže ticho mu nerobilo dobre proste musel mať nejaky pocit že je niekto tam
kamoska povie vzdy ze zaspievame si dve pesnicky a ptm pojdeme aby vedel cca aky casovy interval je to o chvilu
@aliaray1 Áno to robíme spolu no dlho nevydrží pri činnostiach alebo povie že nudí sa a vymýšľa
Ešte ma napadlo že možno aj to je chyba že má veľa hračiek a že ho to rozptyľuje a potom nevie a čím sa má zahrať. Má aj omaľovánky aj to musím pri ňom sedieť povie mi že mama listuj a vyber mi obraz ktorý si mám vymaľovať. Tiež mi to nepríde ok.
Dcera bude mat 6 a je taka ista. Syn ma 2 a pol a on sa prehra aj sam. Podla mna to vobec nie je vasa chyba. Su deti, ktore neustale potrebuju spolocnost, byt pri niekom. Nasa bola prisavka uz od porodnice. A ked sa jej aj venujem 8 hodin v kuse, raz poviem nie alebo pockaj a uz sa durdi. Hold, jej problem. Taku ozaj pozornost som tolerovala cca do 2 - 3 rokov, aj to hlavne kvoli tomu, aby si neublizila, ale teraz, ked sa chce zduvat, nech sa zduva.
To su asi ti prvorodeni, lebo nas prvy bol tiez taky, dalsi sa hrali sami ci uz spolu v pohode. 4r je dost velky aby uz chapal a tak ho zacat postupne korigovat k "samostatnosti" hoci za cenu trucu, hnevu ci placu...ja zase pri najmladsom klasika mojkacik a vela som ustupovala, az som musela nastavit ine pravidla za cenu trucu a placu...staci neustupit a raz dva sa naucil...
nas (teraz 5,5r) bol tiez taky (tiez jedinacik, prve dieta, prve vnuca), ale slo to postupne. on zas nie je taky, ze by vrieskal alebo nejako trucoval (to zvykne v inych situaciach...) cize som mu oznamila, ze mam mamovske povinnosti, potrebujem (dopln svoje) a potom pridem. najskor kratsie veci, napr. umyjem umyvadlo, prichystam ti ranajky/veceru, povysavam toto, vybavim jeden mail, neskor aj dlhsie, napr. uvarim polievku, potrebujem chvilu uradovat a pod. obcas mi chce nieco ukazat medzitym, tak pridem a zas odidem. a vsimla som si, ze dolezite je potom, ked mam cas alebo skoncim tu danu cinnost, "neklamat" a necakat, ze on zas pride, sama za nim iniciativne dojst, ze podme sa hrat. potom akoby nema potrebu si to kompenzovat, ked prave nemozem.
samozrejme takto idealne to nejde vzdy - zavisi aj od toho, aky ma den, momentalne nastavenie, co sa dialo v skolke atd. atd. takze neocakavam od neho dokonalost kazdy den, niekedy to ide lepsie, inokedy horsie, teraz bol vela chory, tak uz sa fakt nudil a nevedel, co so sebou, nebavilo ho nic.
inak tiez ma privela hraciek, musime to postupne redukovat.
Ja si nemyslím, že je to o naučení. Okolo prvej dcéry som lietala ako družica, lebo som nemala čo iné robiť celé dni a ona nechcela nič iné, len svätý pokoj na svoje vylomeniny 😅 druhé dieťa nemalo od narodenia ani z polovice toľko mojej pozornosti, takže žiadne naučenie nebolo, a predsa ono sa nevie zabaviť samé a to prvé rozmaznávané sa od pár mesiacov vedelo 🤷🏻♂️
Každopádne, išla by som na to úplne pozvoľna, postupne. Začať spolu zaujímavú aktivitu, potom natiahnuť budík na 5 minút s tým, že keď zazvoní, vrátiš sa k nemu. Keď bude zvládať 5 minút hry sám, predĺžiť na 7 minút, potom na 10, 15, 20 a tak. Hlavne bez nátlaku, lebo mne sa osvedčilo, že čím väčší tlak, tým väčší odpor 🙂
To podla mna nie je o nauceni ale o povahe.
Ak je dieta extrovert, bude trpiet ak sa bude musiet hrat sam.
Ja mam extroverta a kreslenie u neho funguje takto:
Mami, ty budes mat zelenu pastelku a ja modru.
O 10 sekund: Teraz si pastelky vymenime
O 10 sekund: Teraz si ty zober cervenu.
Proste je uplne jedno co kreslime. Dolezita je ta interakcia.
To mas pocit viny, lebo ste sa venovali svojmu dietatu? Same sa hrat nebude este dlho. Moja je jedinacka, ma 5 rokov a tiez sa s nou stale hrame. Ked ju nieco zaujme, sustredi sa na to sama, ale interakciu vyzaduje stale. Vsetko robi s nami. Ano, je to obcas unavne, ale nie je to vobec nic zle. Ak mas male batola, tak neviem, co vlastne chces pocut. To, co robi je uplne normalne a v poriadku.
Deti v batolacom veku sa este nevedia sustredit na cinnost viac ako par minut, to je dane ich vyvinom.
@andreatytler My to mame uplne rovnako. A uz od babatka bola takato manažérka 😁
@scorpionflower1 Aj mne je to cudne ked si niekto mysli ze pokaslal vychovu tym ze sa dietatu stale venuje🙂. Jasne ze treba nechat dieta aby ono iniciovalo vacsinu aktivyt aby tam len pasivne nesedelo a nechalo si od rodica robit program, ale ak potrebuje partaka do hry, tak to nedava zmysel mu to odmietat.
kolko ma rokov?