Ako na vzdorovitého skoro 3 ročného syna?

trpezlivostou, tvrdohlavostou, ale tvojou, flegmatickostou a ignoraciou. ked tieto styri veci spravne skombinujes v pravy cas pomoze ti to. ale je to boj na dlhsi cas. nie na jeden den. v prvom rade musis ty zistit co na syna plati a to rozvijat a drzat sa toho.

u nas celkom funguje metoda Supernanny Jo Frost - vysvetlit, ze sa to nerobi, 1x upozornit a ked nepomoze, ide na lavicku na chodbe (nase "trestne miesto", nudne aleb bezpecne). tam sedi tolko minut, kolko ma rokov, za ten cas s nim nekomunikujeme. zaujimave je, ze ak reve, po tych 2.5 minutach prestane a ukludni sa 😅 potom treba prist, este raz vysvetlit, preco tam sedel, objimeme sa a moze zliezt a ist sa dalej hrat 🙂

ak uz chyti amok, ze reve a nic ineho okolo seba nevidi ani nepocuje, tak ti nezostava nic ine, len ponahlat sa z mesta cinu, ako sa len da... nasledne by som to s dietatom uz velmi nerozoberala, leda ak si si ista, ze ho to upokojeneho nerozrusi znova... riesenim je mozno rozoberat rizikove situacie vopred a povedat dietatu, co od neho ocakavas - teraz pojdeme do obchodu, kupime toto, toto a toto, potom pojdeme k cucu, vyberies si jedno (dve, tri...), polozis tete predavacke na pult, zaplatime, az potom rozbalime... atd. ... nechat si scenar od dietata odsuhlasit... neviem ci to pomoze, vela zdaru prajem...

@lucia20 dobre si to napísala...akurát, že niekedy to aj u našich dvoch detí bývalo o nervy ... @dendulik...teraz je to už ok... nepútame pozornosť revom, ale ... hláškami ... obaja sú ukecaní a jasné, že musia všetko komentovať a teda poriadne nahlas... a tak zažívame (aj s manželom 😅 ...) trapasy rôzneho druhu😀 ... a to, náš malý, tiež toho veľa v tých dvoch - troch rokov veľa nenarozprával ... ale teraz mám pocit, že si to chce vynahradiť a ústa sa mu nezastavia...😀
no, želám veľa trpezlivosti😉

@dendulik je jedno v ktorom mesiaci sa dieťa narodilo 😉 ste v období vzdoru,takže skúša čo všetko môže ...je to teraz na Vás rodičoch,aby ste vymedzili určité hranice- u nás platilo počítať do 3,ak sa neukludnili potom prišiel trest=sadnúť si sám v izbe a premýšľať,zmizli hračky a podobne....potrebujete veľa trpezlivosti a pevné nervy 🙂 ...je to dlhý boj,ale stojí to za to ...venujte sa mu ďalej s láskou a trpezlivosťou,treba hlavne veľa vysvetľovať a stáť za svojimi rozhodnutiami...neboj zvládneš to,aj my ostatné sme s tým bojovali

keby som vedela, tak ti taaaak rada poradim. Asi vela trpezlivosti.. more more trpezlivosti, ba coby.. cele oceany. Mna jedine moje dieta dokaze vytocit do nebeskych vysin, lubim ju najviac na svete, no niekedy by som ju roztrhla, lebo neda sa s nou nijako.. ani po dobrom, ani "po zlom", je tvrdohlava a strasne prespekulovana a ked dostane svoj povestny zachvat zurivosti, tak na nu neplati absolutne nic, v skolke len pozerali, nevedeli, co maju s nou robit, nic nezaberalo.. len som ju rychlo nalozila do auta a tie 3 km odviezla hoci aj na prednej sedacke, len nech uz sme doma 😅 A este sa cudovali, ze aka som kludna (lebo som zvyknuta, ale tak mi vrela krv, ze som si len opakovala nadych, vydych). Nastastie v obchode mi scenu urobila len raz, obycajne to je inde a vzdy kvoli nejakej totalnej blbine 🙄

Noo, tak to by aj mňa zaujímalo 😀 😀 😀

pozri aj tu: https://www.modrykonik.sk/forum/ma-1-az-3-roky/problemy-s-2-5-rocnym-syncekom-je-to-detsky-vzdor/

dnes ráno sa môj 3 ročny syn hodil o zem, a to len preto ze som ho chcela prezliect z pyzama do teplákov. potom začal pistat, lebo chcel kolác a nie chleba. ked sme boli v čakárni u doktorky tak som sa za neho hanbila, nebudem rozpisovat čo robil, ako sa choval. niekedy je to extrém, hlavne ked príde návsteva a začne sa predvádzat. treba len vydrzat a mat kopec trpezlivosti, nič iné poradit neviem

No asi len pretrpieť toto obdobie, moja 2,5 ročná detto. Málokedy ju dokážem ukecať a odvrátiť pozornosť na niečo iné, a nie vždy mám tú trpezlivosť... Ja ju nechávam väčšinou vyrevať - aj v obchode, aj von na chodníku - pokiaľ neleží v mláke 😉 . Keď za ňou idem hneď ako ju to chytí a prihováram sa jej tak ma odmieta - chytí ešte väčšie nervy. Tak ju chvíľu ( 10 - 20 min. podľa potreby ) nechám tak a potom keď za ňou prídem už ma chce, zoberiem ju, a ukľudní sa, aj mi povie prečo sa naštvala... Horšie je to, keď musím niekam ísť a ponáhľať sa a začne toto vyvádzať - vtedy je všetko na silu , obliekanie, spotená ja , spotená ona ,a pod pazuchou ju nesiem ( samozrejme revúcu a kopajúcu nohami rukami) z bodu A do do bodu B. Je to vyčerpávajúce - fyzicky aj psychicky ☹

aivill ach panečku, to ako keby som ja písala, presne taká istá je aj moja malá......... a teraz ešte keď som aj tehu, tak je to nááááááááááááročnejšie ešte viac...... 😒 😒 😒

Mozno, ked je uz od detstve urevany, tak len tak nezrezignuje... predpoklad pevnej vole... este ako ju spravne podporit vo vychove, ze? Stanovit si, co je pre mna (neho) dolezite, aby robil/ nerobil, zvazit, ci je to adekvatne jeho veku a tlmocit mu svoje ocakavania... Najlepsie dopredu. Niektore deti nemaju radi zmeny, rychlost je pre deti nepochopitelna (my vieme, preco sa ponahlame, ale oni nechapu). Ked poznam reakcie svojho dietata, ucit sa predchadzat tym nie najlepsim. Snazit sa zistit ako... ale nie, ze by sme nestanovovali hranice. Ale komunikovat ich dietatu tak, aby im rozumelo. Castokrat je "chyba" v komunikacii: dieta pocuje nieco ine ako mu hovorime. Pacili sa mi knizky: Jak mluvit s detmi, aby... a tiez vyborna knizka, ktora aj hovori, ako pristupovat k negativnym (pre nas velmi zatazujucim) emociam druhych ludi (aj vlastnych deti): Respektovat a byt respektovan (oni robia aj kurzy, su z CR, ale chodia aj na Slovensko, cez rozne materske centra sa da ist na kurz..., ale aj knizka vela da).
Castokrat je to o hraniciach: odtial-potial mozes. Ale aj o kontakte s dietatom, ten je fajn si drzat aj v blbej nalade dietata, co je nadludsky vykon (ale moze sa stat jednoduchsim spravnym reagovanim). Odporucam si prelistovat tie knizky, mozno nieco najdes, co by si chcela vyskusat🙂
A este: detsky nervovy system je este dost nezrely, nie je tam tolko prepojeni, ma pravo reagovat skratmi a podobne... na nas je, aby sme dietatu pomohli osonostne dozriet (o tom zase dobre pise Margot Sunderland v knizke Rodicovstvo je veda, kde su zhrnute a popularne popisane poznatky zo studia neurofyziologie). Drzim palce!

U nás zaberalo to, že sme mu dopredu povedali kam ideme, prečo tam ideme. V odbchodoch sme mali dohodu, že ak bude dobrý može si kúpiť nejakú maličkosť. Ak bol nákup na dlhšie išli sme s manželom spolu. Asi 2 krát vyniesol vrešťajúceho syna von z obchodu a raz som musela nákup nechať nákupom a ísť s malým preč. Niekedy odmietol nastúpiť do autobusu. Išli sme až na ten tretí 🙂 Deti milujú skákanie po mlákach. Mali povolené až na spiatočnej ceste.
Jednoducho deti prejavujú svoju volu. Na nás rodičoch je ukázať kde sú hranice, čo je slušné a čo nie.

Staršej dcére sa dalo vysvetliť,na verejnosti som sňou problémy nemala,rada počúvala ako jej vysvetlujem.horšie bolo doma, doma ma vytáčala do nepríčetnosti.Mladšia je iná ma tiež 3roky auž sme odložili kočík,že budeme už bez neho ved je velká.Navyše kočík je už zničený anový sa nám teda neoplatí kupovať.Katastrofu ale prežívam snou v meste ,v obchodoch všetko chce vidieť pochytať,v kočíku sa jej to nedalo.Potom s plačom vychádzame von.Ja chápem ,že to chce čas,ale to nepoznám kedže staršia bola iná v tom smere.Ked má dcerka ten vzdor tak nevidí nepočuje ,môžem jej vysvetlovať ,nanu to neplatí.V našom prípade treba len počkať kym podrastie,kým to prejde a asi aj vo vašom.hocijaké tresty sú ako hrach na stenu keby sme hádzali to som sa naučila pri staršej .s detmi treba po dobrom inak sa nám to vypomstí.Ak som už nevládala aporiadne si doma vykričala hrdlo,poprípade som vylepila po zadku ,tak smôjho zlého dieťaťa bolo v tom momente ešťe horšie výsledok,vynervovaná matka a vynervované dieťa.Dobre píše ,aj mamka predomnou,že napr sadnúť na lavičku hanby aporomýšlať nad sebou.

Mladší syn je tiež vzdorovitý, ked sa zatne nikto s ním nepohne. Raz začal vyvádzať v obchode, tak aby nezbural pol obchodu, zobrala som ho pod pazuchu, do druhej ruky kočík a rýchlo von. Vo dverách som sa zrazila so staršou pani, ktorá bola úplne zhrozená, ako to CHUDA dieťa držím, ved mi spadne. 🙂 Moja rada znie hlavne veľa trpezlivosti, aj ked sa to nedá, ked máš nervy na dranc- potom radšej odísť do druhej miestnosti a nechať vychladnúť aj dieťa aj seba. Z krizových situacii si nerobiť ťažkú hlavu, vymedziť hranice a nepopustiť. 😀

@aivill super som sa nasmiala na tvojom prispevku, uprimne, je to tak ako pises. tie deti na skusaju. skusaju kolko vydrzime. mam synka 2 roky a 4 mesiace. obstojne uz rozprava, da sa s nim inak velmi pekne dohodnut, ale niekedy chyti nervy, nevie co chce, vola na mna a zaroven ma odmieta, akakolvek snaha o ukludnenie len dopomoze k eskalacii hnevu atd... cize ja robim to, ze 1-2 krat poviem preco nieco robim (napriklad preco vypinam rozpravky, vysvetlim mu to) potom nasleduje faza ignoracie (stale vsak jednym okom samozrejme davam pozor aby si neublizil) potom po istom case skusim presmerovat pozornost, ked to nejde, znova ignorujem. Pokial to nepomoha, ukazem mu, ze sa mi nepaci co robi, tak prisnejsie, aby pochopil, ze toto sa nerobi (napriklad ho zatvorim revuceho do izby) a obvykle toto uz je finale. potom sa skludni a pride za mnou. ja ho vyobjimam a je to vsetko zas ok. Podla mna toto je prirodzena vyvinova faza, decka sa takto snazia zakusit trosku moci. dolezite je deti neodmietat, nenadavat im, neoznacovat, vlastne im len pomoct to prekonat. drzim nam vsetkym palce 🙂

Tak napred bych zkusila mu v tom obchode klidnym hlasem rict, ze kdyz se takto bude chovat, zadne cucu nedostane. A na tom trvat. Odejit z obchodu bez cucu. Druhy den to same, jit do obchodu a uvidis, jak se bude chovat. Bude zlobit, zase nic. A tak to zkouset, dokud mu nedojde, ze tudy cesta nevede. A kdyz bude hodny, dostane cucu a vseci budou stastni. (krome proticukrove ligy 😀 )
Nasa taky zkousi, uz to bylo i dobre, ale co se druha narodila, tak zase zacala vic zkouset. Ale my ji to nezerem, tak ona casem prijde na to, ze krikem a vztekem si nic nevydobije. Ted na ni casto pouzivam vety typu: Kdyz takto kricis, ja ti nerozumim..Kdyz places, nerozumim, co mi rikas..To celkem zabira. Proste opakuju jednu z tech vet a cekam, kdy se uklidni a normalne mi rekne, co se stalo, nebo co chce. Kdyz ji to nemuzu splnit, to co zrovna chce, pokusim se vysvetlit proc, a kdyz zacne znovu s vriskotem, odchazim. Bud z pokoje, nebo venku smerem od ni.
Ale priznam se, ze nekdy taky mi dojde trpelivost, nejsme z kamene, ze.... 😀
Ale vidim ve svem okoli, ze kazde detatko je jine a na kazde zabira neco jineho 🙂 Ty znas svoje nejlip...
@ikke moc se mi libi tvoje odpoved, to urcite vyzkousim! Jen skoda, ze to neni diskuse, by me zajimalo, co delas, kdyz na te lavicce nechce sedet a odchazi z ni pryc... 😀

Ja ti nejdem davat rady...lebo ja sa viem tiez tak na malej rozculit vnutorne do nepricetnosti....ze musim sa ovladat aby som jej nestruhla...🙂 ale minule mi prisla straasne smiesna....ona teraz tiez ide do obdobia vdoru....uz to skusa ako sa len da......a postaví sa do stredu miestnosti otvori usta a zacne straasne pistať...ako keby ju vraždili ešte hlavu zaklana...ale robila už aj to čo pišeš ti.....
No a tiež som to riešila ale ako pišem minule mi to prišlo tak strašne smiešne...že som sa začala nahlas smiať....a si mala vidieť ako sice len na okamih zastali jej ústa a nevedela čo....ale samozrejme sa hned spamatala....
Robi to furt, ale mne to pomohlo v tom, že asi preto ma to tak štvalo...že ten krik a rev v každej matke asi vzbudzuje podvedomu uzkosť, že nie je niečo v poriadku ( ona napr. tak isto reve, ked si napr. hlavu rozbila)...no a aneviem tak som sa nejako ukludnila asi....lebo som uplne jasne videla...ako to ona ,,filmuje" ako jej ide len o to čo chce.....
Tak asi len tolko ze sa asi vyrovnať s tym, že je to obdobie a prejde.....ale ked ta to naozaj trapi tak treba zajst aj za detskym psychošom...on ti naj poradi, čo je pre teba a tvoje dieťa najlepšie použiť. Lebo tieto rady su pre naše deti a na tvoje vobec nemusia zaberať......
AJ ked jasne hranice...režim a bla bla...ti umožnia predvidať už taketo spravanie a to sa mne osvedčilo...že už viem kedy sa bude takto spravať a nedam jej priležitosť....
Napr. ona ked vyjde von ani za svet najnovšie dnu....aj ked je teraz mierne chora....tak napr. dnes ju manžel zobral a normalne ako babku preniesol z vonku za dvere...ja som vedela, že nastane krik...tak už som ju čakala so ,,širokým" usmevom a strčila jej do úst kus čokolady...prišlo mi to vtipne aj som testovala čo bude....a fakt...kukala jak puk a papala čokoladu...sice potom trošku mrnčala ale nie kvoli tomu, že je vnutri....ale udajne ma zmrznute ručičky ,,Fňuk"...no smiešna bola....tak som ju vlastne neodmenila sa krik ale pritom tak zmenila pozornosť..že aj zabudla prečo chcela plakať...:DD tiež idem skusať....
Sice aj 1-2-3 a bude šup po zadku zabera celkom....ale nebavi ma to...a dnes mi povedala, že ano ona chce po ritke:DD
Asi treba len zapisovať a v za 20 rokov sa na tom budeme smiať stale...nielen sem tam...

obdobie detského vzdoru je obrovskou skúškou pre rodičov........či a ako si vieme poradiť....pomôcť.......no k vlastným deťom si častokrát nevieme nájsť cestu......ktorá je ta správna? nechať dieťa revať do nepríčetnosti aby vedelo že má počúvať rodiča?........alebo vysvetlovať.......aspoň sa o to snažiť........viem nervy sú nervy......čo platí na jedného neplatí na druhého......občas má dieťa obrovský problém z nepochopenia.....inokedy vie ako na rodiča.. 😝 ...častokrát dieťa ani nevie prečo.....len ten amok....ja chcem.....ja nechcem.....ja si viem v duchu počítať do 10 alebo 20 😀 😀 😀 ..........preto viem že i rodičia vedia reagovať lepšie keď nie sú podráždenní......vraví sa že toto obdobie neskôr skončí?.....no skončí ja si myslím že sa iba zmiernia príznaky...........a pokračuje sa ďalej.........preto je to o citlivosti......ujasnenie si pravidiel.......správne a vhodne predísť amoku.......ale sa mi píše.....však? obdivujem kľudných rodičov čo ich nič nerozčúli......no poniektorí majú deti priam nevychované a oni to vôbec neriešia 😕................môj už 6 roč. sa vie ešte aj dnes rozčúliť ak nemá pásik na pančuške zarovno s nechtíkmi............čižmičky musia byť takto uložené ........... 😀 😀 😀 😀 .... tielko musí mať v slipkách.....roláčik v pančuškách atď...........a keď ide spať musí mať rovno paplanček a občas si ho v noci skontroluje...... 😅 😅 😅 😅 .........tak týmto mi predchádzame....... 🙂

ahojte moja mala ma3.5roka mali sme take fazy ked chcela po kazdom zhasnut splachnut a pod...v noci mala zachvaty nepricetna ked chcela telefonovat a ist na zachod kde sa to najlepsie ozyva a tam to nabralo extra silu potom to preslo a teraz sa nam narodil maly a ja som bola v nemocnici este bola poho apo 2 tyzdoch sme zase na zaciatku zapina zhasina splachuje a v noci sme sa nevyspali ani raz a pritom maleho nadovsetko zboznuje drzim setkym palce nech to obdobie prejde a pevne nervy pa