Ako na vzdor?
Ahojte skúsené mamičky,
Poraďte mi prosím. Ja uz neviem čo robiť.Viem že je to normálne obdobie ale ja mam pocit že zlyhavam na plnej ciare. Nedá sa s ním ani pekne, ani škaredo. Vkuse vrieska, bucha je hlučný aj keď som vysvetlila že máme malé bábätko nech to nerobi, že ma z toho bolia uši. Naschvál začne ešte viac. Ráno sa nechce vyzliekať z pyzama, vkuse chce byť bosý, vôbec neodlozi hračky aj keď ho to učím. Snažím sa všetko vysvetľovať ale ozaj nemám energiu povedať 100x pod sa už obliekať. Počkám aj na očný kontakt s ním ale niekedy nereaguje vôbec. Keď nakricim začne aj on. Dostal aj po zadku ani to nepomáha. Proste len to čo si on zmyslí skákať z gauča a robiť neplechu...pokračujem v komentári
@andrea169 môj syncek ma 2roky+ 8mesiacov....inak aj vedomie,že nie len u nás je to tak ma kus ukludňuje a sucitim s vami... Inak je šikovný,múdry len ten vzdor ma privádza do sialnestva. Sme vonku 2x za deň - bicykel, odrážadlo, ihriská , niekedy len prechádzka. Ma program aj napriek tomu že máme malé bábo doma. Možno aj žiarli viem ale hranice by mal aj kebyže je jedináčik ....
@wonder13 hej človeku je o niečo ľahšie keď vie že nie je v tom sám 🙂. Aj my chodíme 2x za deň von aj sa mu dosť venujeme . Len ešte nerozpráva celkom tak aj tým krikom si tak vydobíja svoje . Ale je veľmi priečny . U vás to môže byt bábätkom to že žiarli a chce na seba pútať pozornosť . U prvého syna toto nebolo take obdobie vzdoru a tiež sú úplne iné povahy ale to bolo už vyše 20rokiv do zadu 😀. Tak som zvedavá čo nám tu poradia ✊inak super že stíhate pri bábätku toľko aktivít 👍
@wonder13 akoby som čítala o mojom dieťati,o par dni 4 roky ale čistá katastrofa, tiež malinke 3mesacne babo a absolútne žiadny rešpekt nič... V noci sa budi so skrekotom, jaci, pisti, ráno sa neoblecie sama, pri tom to vedela perfektne, jest sama už tiež nevie, výslovnosť ma hroznú... Chodila do škôlky ale iba pol roka nakoľko sme sa sťahovali a škôlku prerušili. Doma je síce s deťmi ale o to mi to pride horšie lebo len sám mobil a notebook
@wonder13 kocky mrzi ma ze to mate tiez tazke ale zaroven je to taka podpora, ze sa to nedeje len u nas doma, uz som zacinala mat pocit ze ja musim nieco robit mega zle...predtym tiez sem tam strajkoval ale nic hrozne, snazil sa. Teraz sam neje, neoblecie sa, jaci az vrieska co mu hlasivky pustia, robi neporiadok, vyplazuje jazyk alebo prska a este sa mi smeje ked ho napomeniem, drzi ako 🐵 ja chapem ze ziarli, ale snazim sa ho zapajat ze spolu babatko okupeme,prebalime,davam mu "dolezite ulohy" velkeho braceka ale ako naschval tazko sa nam uspava 3 mesacny drobec a ked ho pol pol hodine kolisania utisim zohne sa nad neho a zavresti mu do ucha 😮💨 a aby som sa citila este horsie cely den hlada len tata lebo mama ho stale hresi napomina a furt robi "psssst babatko spi..."
Ja viem co treba u nas Trpezlivost. Viac casu dopriat,aby pochopila slova a o co mi ide ... cim prudsie a rychlejsie chces,tym menej spolupracuje. ;)
@wonder13 no nic, ldn vydrzat...do puberty..potom budu zas ine problemy...
Mame doma 6rocneho a 3rocnu a mozem sa na usi postavit nic nezabera, dennodenne cele roky tie iste upozornenia,stale dokola...
@wonder13 Vies urcite ze to je vzdor a nie ziarlivost na noveho surodenca? Mozno sa tym spravanim snazi ziskat tvoju pozornost.
@monicka976 u nás to isté, konečne maleho uspim a on priebehne a začne vrieskať nad postieľkou. Keď som mu bránila vojsť do izby spustil vreskot, akonáhle zbadá že tam maličký nie je, už ho hľadá a budí. Preto musím chodiť s malým von s kočíkom na dlhé spánky. Ale nosí mu cumlík a plienku keď grcka, hladkal by ho aj hovorí že zo má rád. Skôr vyžaduje moju pozornosť,ale verte že každú voľnú chvíľu keď nie som s malým venujem jemu. Musíme sa ešte zžiť s tým, že uz nie je len on. Snáď to prejde.
@andreatytler určite je v tom aj žiarlivosť. Ale myslím že aj vzdor. Nerobí to iba mne totiž že sa tvari že nepočuje, atď....
@ivangeline áno, určite sú aj trpezlivejsie matky ako som ja ale snažím sa aj ja pochopiť ho, vcítiť sa do jeho situácie, byť tak trpezliva. Len niekedy ten pohár s trpezlivosťou pretečie už 🤣
@wonder13 Je to normalne. Potom pevne urci hranicu. Daj trest. Ale nevybuchni,ak sa da... A velmi rychlo zmen prostredie/situaciu/ina hra/... proste vzdial sa od toho a neostavaj zbytocne v tom napati. Je tazke zmenit seba. Spytaj sa mozno aj svojich rodicov,ake to bolo. Pospominaj na detstvo. Skusaj rozne metody. Mozno staci len jasne povedat co bude ak sa neoblecie. Mozno staci sa spytat,co chce on? Skusit to inac a hravo? (Ja viem,ani mne sa nechce velakrat usmievat. :D) Pesnicka? Kreativita urcite pomoze!
@ivangeline áno, bolo obdobie ešte keď bol sám že sme sa obliekali výlučne pri Spievankove , ale tie časy uz pominuli. Dávam na výber kam chce ísť (ihrisko,bicykel, dvor atď ...)on naschvál taký čas sa prieči a nič nechce len doma byť. A potom keď už sme vonku zas je proboem dostať ho domov.
Výchova mojich rodičov pre mňa nie je vzorom bohuzial, mama sa snažila ale otec bol preč a tým pádom bola aj prísna dosť a často vynervovana z 2 deti, nič som nemohla len to robiť čo mi bolo prikázane. Takze preto aj tapam a snažím sa vyhnúť týmto spôsobom výchovy.
@wonder13 Ani pre mna to nie je lahke. Ist respektujucou vychovou. Pacia sa mi teraz prednasky na efektivnu vychovu. Skus kuk youtube. Aj kniha je. 🙂
@wonder13 Ja som akurat dokoncila kurz Nevychova a vela veci sa da krasne pouzit. Skus. U nas je dohoda velmi oblubena. Ja mu poviem co od neho chcem a on mi povie co chce on a potom hladama kompromis. Potom je par veci, ktore riesim nasilu, alebo vydieranim, nie je to idelane, ale zatial sa mi nepodarilo s nim dohodnut. Napriklad ani nas syn nema rad ponozky a tak ma na vyber, ze si oblecie ponozy alebo svetrik. Vzdy si zvoli tie ponozky. Ak by si zvolil svetrik, nechala by som ho. Bose nohy (ak je inak dobre obleceny) su dobry sposob otuzovania. Z pizama sa mu tiez nechce. Tam mam pravidlo ze moze ostat v pizame ak sa hra na posteli alebo gauci. Akonahle chce ist na zem, zoberiem mu hracku s tym ze sa musi najskor obliect. Ak by zdrzoval prechadzku, zobrala by som ho na prechadzku v pizame Oblecenie do tasky, pre pripad ze by si to rozmyslel.
Vonku ma nikdy nedrzi za ruku, ale urobila som to pravidlo pri prechode cez cestu. Tak chytim a nepustim. Ak sa mu nepaci a protestuje, nevadi. Ma na to narok.
V Nevychove je jedna zaujimava vec... vnutorne hranice - neucia rodicov ako nastavit dietatu hranice a dodrziavat ich, ale ucia rodicov ako si nastavit svoje vnutorne hranice. Pouvazuj co uz je pre teba neunosne a vtedy si veci zariad, tak ako je pre teba dolezite. Ked bol syn mensi a vsade chodil za mnou, vzdy ked sme isli po chodbe okolo macacieho zachoda, tak tam zahrabol rukou. Vzdy som striehla ale on bol aj tak rychlejsi. Neskutcne ma to vytacalo a snazila som sa vselijako mu to vysvetlit, zakazat, nakricat ale stale to robil. Jedneho dna som si povedala, ze co robim je blbost, lebo to nikam nevedie. Uvedomila som si ze je pre mna velmi dolezite aby nechytal macaci zachod aj za cenu toho ze ho dam do ohratky (a bude chvilu plakat) ked budem musiet ist po chodbe. Proste som sa tak nastavila ze uz nebudem kricat ani nervacit a urobim to co povazujem za dolezite. A vies co... ten krpec uz nikdy do macacieho zachoda nesie🙂l. Asi to vycitil.
@wonder13 pri obliekaní sa ho snažim zaujať tým že nech si sám vyberie tričko ktoré chce, že nech mi ukáže ako si skladá pyžamko... Ale je to strašné keď chcem ísť von ja nachystana s babom a on v pyžame. Vonku nechce ísť za ruku (predtým sme pekne chodili spolu) iba utekať cesta necesta... Nechcem mu dirigovat všetko ale proste čo je nebezpečné alebo sa to nerobí jednoucho , tak nedovolím. Ako mám dosiahnuť aby poslúchol ? Nejaký tip , rada... Prípade čo robím zle ? .
Raz som sa už rozplakala od nervov a vtedy prišiel a mojkal ma ale nechcem sa týmto smerom uberat ....do škôlky ide od septembra.