Ako na skoro trojročného nerváka?

@dzejn80 Vydržať to si vravím stále,že musím vydržať,ale on je taky od tých dvoch rokov a stále sa to stupňuje,myslela som si,že čím bude starší tak sa bude viac meniť k lepšiemu,rozumnejšiemu ale za ten rok ešte viac "zdivel"on je proste nervák a nedá k sebe pristúpiť všetko len tak ako on chce,mam strach čo bude v škôlke.

To čo opisuješ, tak ma doma skoro každa druha mama, dieta si tym obdobim vzdoru musi prejst a z vlastnej skusenosti si dovolim tvrdit, že ked nezabralo dohovaranie, vysvetlovanie, krik, po riti, zakaz rozpravky, tak som sa robila hluchou a po čase ked zistil že mu nevenujem pozornost, tak prestal aj sam. A hlavne vela trpezlivosti

@vierulienkaa prave dnes som sa dozvedela,ze deti su nervaci z viacerych dovodov. Prvy najhlavnejsi je ten,ze sa im este vyvija nervova sustava,takze vacsina deti z toho casom vyrastie.
Dalsie dovody su genetika a spravanie sa rodicov.
Ak rodic tiez nezvlada emocie,je vybusnejsi,dieta to opakuje. No a k tomu uz ta genetika cize niektori z nas su nachylnejsi na emotivnejsie prejavy aj neskor.

Jednoducho to a obdoboe vzdoru robi svoje. Takze pevne nervy.ja to mam dakedy dvojmo. Prve v druhej faze a druhe v prvej faze vzdoru.
Mala robi nzpr.to,ze chce babu,ale hoci vie a moze si po nu ist,ona chce,aby som sla ja. No nejdem. Lebo nie ja tu babu chcem.
A tiez,ak sa jej nieco nepodari,tak zacne revat a hodi s tym. To robil aj maly,ten teraz uz skor len si pojaci a zavola ma na pomoc. Aj to je pokrok. Dost dlho som mu vysvetlovala,ako zareagovat,ked sa nieco nedari a aj na vlastnom priklade. A dobre je aj prejavit pochopenie,ze je to rozculujuce,ze ti to nejde a prip.skusit navrhnut riesenie.

@sante81 u nas žiadne zákazy nefunguju,rozprávky,po riti nič nezaberá skôr ho to ešte viac vytočí on bude vrieskať do nepričetna a sam sa neukludní bude vrieskať,kopať,vzlykať od plaču ale neprestane on vydrží aj hodinu vkuse vrieskať,až kým ho nevezmem a neukludním.

@siska53 no neviem či v tom bude nejaka genetika,ja som bola ako dieťa kludná kam ma položili tam ma aj našli aspoň tak mi to vravia 😀,manžel je mierumilovný kludný človek a syn je úplny opak nas dvoch.

@vierulienkaa tak u vas len to prve - vyvijajuca sa nervova sustava a casom by to malo prejst,ak ste aj vy dvaja kludasi..

My podobne, nas je reaktivny ako sopka, ked nieco chce, nieco nejde, nieco je inak ako podla jeho predstav hneď to všetci vieme, zlosti sa potom kričí reve neskôr kope atd áno vydrží dlho predlho a neukludni sa sam az ked mu pomôžem, ale vždy ho nechám chvíľu revat lebo inak ma nepustí k sebe, az po chvíli vzdoru mi dovolí sa k nemu priblizit a upokojiť, hádam to prejde, každý sme nejakí, snažím sa vsak, aby bol slušný k ľudom, pozdrav podakuj zakyvaj papa, počkaj pusti niekoho atd na tom trvám a za to su veľké tresty, lebo viem, že je rozumný a doslova vychcany, ked mu to vyhovuje tak by nas bozkával od hlavy po päty a ked nie ani neodzdravi, total ignoracia, no na druhej strane som tolerantnejsia ak treba pomôcť s tričkom, topánkami, alebo sa mi rozbehne na prechádzke iným smerom, nemôžem ho nonstop buzerovat a tak mame oblasti kde som velka sekera a potom iné kde popustam aj viac ako treba, tiez trojročný

ja len toľko,že som rada,nie som v tom sama 😀

@vierulienkaa vitaj v klube, ja mam doma to iste, a to ma uz 3,5 roka, je ako z besnych vajec, ked ma nieco urobit, je zrazu hlucha ako poleno, ked jej nieco zakazem, este ma bude provokovat tym, ze to schvalne urobi, ked sa jej nieco nedari, nervyyyyy, ked nieco nie je podla nej, zuri, ked jej nieco nedovolim, tak amen tma, amok a skoncili sme...ziadne vysvetlovanie nepomaha, mozem jej opakovat do aleluja, preco nemoze alebo musi to a to, mozem mat milion logickych dovodov, jej to je fuk...jedine, co pomaha predchadzat tymto otrasnym vykyvom nalady, je ovladanie tej mojej nalady, ked som nervna ja, je nervna aj ona, ked sa ovladam a beriem jej vylomeniny s humorom, tak sa zacne smiat aj ona a aj si da povedat, snazim sa pracovat hlavne na sebe, aby som sa vedela ovladat, ono je to pri tak tvrdohlavom dietati niekedy fakt tazke, ale naozaj si vsimam, ze ona reaguje podla mojej nalady, takze sa ju snazim brat s nadhladom

Ahoj baby obnovim to tu trosku 🙂 ja mam dcerku ktora ma 3 rokya 3 mesiace no ked dostane zachvat katastrofa človek jej nemoze nic povedat lebo ma zacne capat idem s nou von alebo priatel podotykam len jeden rodic je klud posluchne pekne ide ideme obaja a uz vymysla na ruky potom narocky robi sprostosti ked neni po jej ostane stat a vrieskat pokial ju na ruky nevezmeme chceme sa osamostatnit lebo byvame u svokrovcou lenze ak pojdeme do bytu do tyzdna nás z tade poslu prec ze rusime susedov a to este v auguste cakame prirastok som na nervy uz neviem co by zabralo

..nikdy by som neverila ze je nieco take mozne, lebo mam dcerkuz ktorej sme sa naplno venovali, a je beyproblemova, dala si vzdy povedat, a vsetko si vysvetlit...a teraz mame drobca, 2,5rocka a to je upný opak...tajfunik...vsade lieta, vsade jeho plno ma energiuuu..ked ma dobre dniky tak fajn..ale ked to nanho dojde tak amen...vsetko ho nahneva,a dost sa otlka, aj sestricku skube za vlasy, hocikedy pouziva tu silu anevie ju premenit na nic len bitku,,..vecer ked yaspavame kukam nanho aky j anjelik na vsetko zabudnem ale niekedy naoyaj nemam silu s nim bojovat..cg´hcela by som tak vediet, kedy ho to prejde, lebo inac je sikovny, a velmi bystry a srdecny...a najhorsie ked sme niekdde na navsteve uniekoho kto ma drobcov takých cukrickov tak nas vyzera taky malýcertik...tak mi je ho niekedy luto, ale dufam ze to moje dohovaranie raz zaberiee..raz..

Ahoj, neda mi to, aby som nepridala vlastnu skusenost. Suhlasim s tym, ze z toho casom vyrastu, otazka je aky dlhy bude ten cas. Ja mam trovh chalanov, prvy je celkom v pohode, uz ma 12, ale nas druhorodeny, to by bolo na roman. Od jedneho roka mal podobne prejavy ako tu pisete. Teraz ma 10 a je to uz ovela lepsie, ale este stale chyta nervy, ked mu nieco nie je vhod, lahne si ma zem a jaci a vrieska... Ziadne zazracne metody nie su, len trpezlivost a trpezlivost a pochopit, ze vase dieta je proste take. A hlavne musi vediet, ze ho mate radi aj ked je take ake je. Tak drzim palce, je to beh na dlhe trate...

@katben005 sorry, ale desaťročnému by som ani náhodou netolerovala to, čo opisuješ, trpezlivosť ti j k ničomu, ak je dieťa zdravé, tak už ako päťročné má ako-tak zvládnuté svoje emócie. Ak nie, je niekde chyba. Súhlasím s tebou, že je každé dieťa iné, ale každé robí len to, čo mu je dovolené a umožnené.

Tvoja reakcia mi vyvolava len usmev na perach, pretoze najlepsie sa nam vychovavaju cudzie deti. Velmi lahko sa radi druhym mamickam a poucuje, co by ich dieta malo a nemalo...Ale nie sme v tej rodine ani netravime s tym dietatom cas, tak ako ty nie si s mojim dietatom, preto to nemozes objektivne posudit.

@katben005 kľudne ti úsmev na perách vyvolať môže, ja roky cudzie deti vychovávam už desiatky rokov, takže mi tu môže kto chce písať, čo chce, viem svoje. Sú medzi nimi aj deti so všelijakými výchovnými problémami, ak systematicky s dieťaťom pracujú rodičia, učiteľky v škôlke a psychológ, takéto prejavy sú odstránené ešte pred vstupom do základnej školy. Že sa deti v prítomnosti rodičov správajú inak, ako v prítomnosti iných dospelých, je úplne normálne. Ja tu nikoho nepoučujem, len nesúhlasím s tvojím tvrdením, že pri hádzaní sa po zem a jačaní desaťročného dieťaťa pomôže trpezlivosť. Ak by som mala v triede deti, ktoré nikdy nemali takéto prejavy a nemusela som to denne riešiť, tak by som sa normálne nudila.

@katben005 no na 10r ma prejavy dost mimo normu, tu musim chytit stranu @timea7 , hadzanie sa o zem a vrestanie tak do 6r, max... a to som sama nervacka a mam take obe deti 😀
ale zasa na nervaka sa najlepsie ide ignoraciou, moje dietky vrestia ( divadlo) ja si nevsimam, samozrejme v spolocnosti taketo prejavy netolerujem. ich to prejde.
Dceru mam 10r a 3r, mala vymysla, hadze sa o zem, vresti, kope , bije sa... ale viem to korigovat, starsia uz len fuci , vzdycha a myka plecami... nasiera ma to 100x viac ako ked bola mala a nervacila 😀 😀 😀

@eeffka ďakujem, s vlastným som zažila len jednu skúsenosť tresknutia sa o zem, ale za to premyslene! Tak sme ho prekročili, nechali jačať, sadli sme si k telke a popíjali kávu. Nebolo obecenstvo, nebolo komu robiť divadlo. Ale viem, že nie vždy sa to tak dá, ak má napríklad otec, babka iný názor na výchovu, často pár reakciami zničia to, o čo sa matka mesiac snaží 😖 V škôlke je to na dennom poriadku, aspoň je veselo, intenzita sa zvyšuje poobede,v čase príchodu rodičov. 😎 Ale ak by sa mi trieskalo o zem desaťročné dieťa a jačalo, tak by som s tým určite niečo robila, aj keď si myslím, že čas, kedy sa to malo riešiť, je dávno prešvihnutý, ale trpezlivosť v tomto prípade asi veľmi nepomôže. Dieťa v tomto veku (písala som aj v prvom príspevku a píšem aj teraz o zdravom dieťati, nie o dieťati, ktoré nedokáže svoje potreby vyjadriť inak) už veľmi dobre chápe čo a ako a čo na koho zaberá. Nedávno som bola svedkom v jednej rodine, majú malé dievčatko, necelé dva roky, ako sa odulo a caplo na zem. urobilo to vraj druhý krát v živote. Všetci sa rozosmiali, čo som síce nepovažovala za úplne najšťastnejšie riešenie, dôležité však bolo, že dieťa nedostalo vec, pre ktorú sa hodilo o zem, zahanbilo sa a odbehlo preč. Nikto sa k tomu nevracal, od vtedy to ešte neskúšala. Pre ňu bolo dôležité zistenie, že toto nie je prostriedok na to, aby dosiahlo svoj cieľ a že rodičia majú právo niekedy povedať nie. U detí je to normálny prejav, je na na nás dospelých, čo s tým urobíme.

@vierulienkaa Moja dcerka bola uvrestana urevana odmalicka...do dvoch rokov revala furt, od dvoch do troch este duplom😀 Tiez som.si nevedela ani len predstavit, co to bude v skolke. V septembri isla do skolky, v ten isty den ako bola prvykrat v skolke sa jej narodila sestricka, takze toho bolo na nu dost. Do januara este bola urevana, ale v skolke bola zlata a zvladala to super, po tych 4 mes v skolke uz bola zlata aj tam aj doma. Takze az tak dopredu by som nerozmyslala, je aky je, v skolke mu trosku skrotia emocie...snad.

Maminky tak ja síce nervoša mám, ale iba takéto pár sekundového, ale môj muž bol vraj mega nervák a mega mamičkár. Od zlosti aj z pohára odhryzol a do vankúšov hrýzol no v momente, ako sa mu začala puberta bol pokojný. Svokra mi hovorila, že ani nevedela, kedy tú pubertu akože mal a aj teraz je obrovský flegmoš a keď ho aj niečo vytočí, tak to musí byť fakt vážny dôvod.
Ja som opakom. Ja som bola ako decko anjel. No prišla puberta a už to išlo. Teraz som obrovský nervák, nemať muža flegmatika ale tiež nerváka, tak sa asi pozabijame, takže možno je aj lepšie mať nervavé malé deti ako nervavých pubertiakov 😀 🙂

@timea7 Nechceš ma síce poučovať, ale naznačuješ, že som zrejme urobila nejakú chybu vo výchove, keď sa moje desaťročné dieťa občas hodí na zem a jačí. No, keď ide o to vychovávanie - ja som tiež učiteľka, mám štátnice z psychológie a pedagogiky a tiež už roky vychovávam a vzdelávam deti a prečítala som desiatky kníh o výchove. To síce neznamená, že som nikdy nijakú chybu vo výchove neurobila. Ale tiež to neznamená to, že keď to tvoje deti, alebo deti, s ktorými si sa niekedy stretla nerobia, že som moje dieťa vychovala a vychovávam zle. Tak, ako som spomenula vyššie, jednoducho každé dieťa je iné a to čo platí u jedného, nemusí platiť u druhého. Som presvedčená o tom, že keby si moje dieťa vychovávala ty alebo hocikto iný, ťažko by dosiahol lepšie výsledky. A keď som povedala, že je potrebná trpezlivosť, neznamená to, že som jeho správanie neriešila a len som sa prizerala.

ja nič nenaznačujem, to si si vyvodila ty sama, ani som nikde nepísala, že si vo výchove urobila chybu, tiež som nikde neuviedla, že ja tie chyby nerobím. Naopak, ak pozrieš do iných tém, týkajúcich sa detí, zistíš, že naopak priznávam, že chyby robíme všetci. Práve, že ty si to tak napísala, alebo možno ja som to tak pochopila, že pomôže jedine trpezlivosť. Ale sama vidíš, že nepomohla, preto som aj napísala, že asi nepomôže. A to, že sme učiteľky, neznamená, že nemôžeme mať výchovné problémy s deťmi. A nie je to o tom, že som sa niekedy s nejakými deťmi stretla, už mi ich prešlo cez ruky stovky....

Ahojte dievčatá tak ja sa tiež pripájam do klubu a dnes som sa už odhodlala vám napísať lebo už naozaj nevládzem.Náš Matúš ma 2 roky aj 2 mesiace a od narodenia je uplakané dieťa ale teraz sa to už nedá vydržať za všetko sa hnevá ,čo vezme do ruky to zachvíľu skončí na zemi a on reve ako by som ho z kože drala.Dnes kedže je krásne sme išli von podotýkam už z revom nič sa mu nepáčilo ani odrážadlo,ani lopatka proste nič len plač a plač a to mal v puse dudu .Tak sme išli dnu a tam som ho nechala pol hodinku vyrevať .Lenže aj tak so všetkým trieskal a hádzal.Bojím sa či nemá poruchu v správaní lebo toto sa mi zdá už priveľa .Takže plne chápem čo prežívate ale fakt už neviem ako daľej.

aaaaaaaaaaach baby to akoby ste písali o nás,,poriadna kopka sa nás tu zišla čo m áme doma takýchto nervákov,,u nás rovnako máme 3 a pol roka,,v školke anjelik ale domaa,,,rovnako ako bolo spomenuté vyššie pracujem na sebe lebo som tiež lahko výbušná a mala potom opakuje,,snažím sa si ju n evšímat ak teda ma svoj den D,, a je ako z divých vajec,,alebo to otočit na srandu nič iné nepomáha,,proste sa neprekrikovat,,lebo to nem á zmysel,, 😉

@vierulienkaa u nas take to obdobie vzdoru trvalo iba par mesiacov, nastastie zaberalo to ako nanho. Osobne si myslim, ze sme dost prisni rodicia s manzelom obaja a maly ma z nas respekt. Ked bol mensi, dostal sem tam po riti,taku vychovnu,ale zistila sm,ze v tom momente to nemalo zidny vyznam...u nas velmi zabralo vysvetlovanie,vysvetlovanie a vysvetlovanie,aj ked som castokrat mala pocit,ze to nezabera a ide to jednym uchom von, druhym von a ze o 5 minut to urobil zas....Ale ono sa mu to vsetko v hlave ukladalo a ked podrastol, chapal princip a to co som mu cely cas vysvetlovala...
Zaberalo u nas to,ze ako sa sprava on ku nam,tak sa budeme my ku nemu....cize, ked on nechcel spravit to,co som ju nakazala....nabuduce som nespravila ja to co on odomna ziadal....platili a to plati doteraz zakazy - zakaz toho co ma rad-rozpravok, ale treba to naozaj dodrzat, nie ze 2 hodiny zabudnem,co som povedala a rozpravku mu pustim....ked sa bude doprosovat a hucat,proste vydrzat a vysvetlit mu,preco som tak konala. To iste s hrackami-ak sa k nim nevhodne sprava a pod. odlozili sme na skrinu a az kym som neuznala za vhodne, nedala som mu to.....nie raz takto skoncilo plne vrece v skrini na par dni,aby si uvedomil ako sa ma s hrackami hrat....

Musim povedat, ze takto to u nas fungovalo, funguje doteraz, mame v tom system, ktory aj on chape a snazime sa to dodrzat. Vzdy mu vsetko yvsvetlim a aj ked sa aj teraz stane,ze nieco spravi, vzdy to do par sekund ci minut skonci tak,ze spravi to co ja chcem....a este sa aj ospravedlni....takto sme ho to ucili od mala a musim zaklopat,ze nam to naozaj funguje a nie jedna mamicka sa cuduje,ze poslucha a ma respekt....Snad som trosku poradila a vyskusate a podari sa Vam najst si z toho nieco,co aj Vam zaberie....drzim palce.... 😉 😉 😉

a este by som dodala,aby to nevyznelo,ze sme len prisni,ze samozrejme hned v zapati ako sme "prisni" sa hned polubime a odpustime si to,ze sme neposluchali alebo kricali.... 🙂

@lady511 jasné, že prekrikovanie nemá zmysel, dieťa krik postupne začne ignorovať. A v škôlke učiteľky majú na starosti len deti, nevaria, neperú, nežehlia, neupratujú, nenakupujú, keby si mala na starosti len ju, tiež by si možno reagovala inak. A ešte, kde je viac detí, tam je výchova ľahšia, ide to akosi "samospádom 😎 ", deti vnímajú, ako reaguje učiteľka na iné dieťa, ktoré sa hnevá, zisťujú, že sa i to neoplatí, tak to veľa krát ani neskúšajú, aj keď doma by vyskúšali 😀

@klauduska vôbec to nevyznelo prísne, vyznelo to rozumne 🙂 , to, že má dieťa pevne určené pravidlá, neznamená, že ho rodičia nemilujú, naopak. 🙂

Ahojte aj ja sa chcem zapojiť do Vašej debaty. Mám skoro 3 ročného syna,ktorý dostáva takéto záchvaty zlosti posledné 2 týždne. Rozhnevá sa úplne sám a pre hoc akú maličkosť. Nepomáha kričať ani dať po zadku . Nechcela som niečo zanedbať tak som zavolala do detského psychologického centra a povedali že toto je obdobie vzdoru a treba vydržať a poradili metódu ,,ovládania samej seba,,. Spočíva v ukľudnení hlavne samej seba a keďže dieťa reaguje na rodičovský dych tak sa tiež ukľudní. Treba si ho chytiť a iba držať a ukľudní sa.
U nás to zatiaľ zaberá. A ešte poradili knihu Malý tyran ak by mal niekto záujem o literatúru.

@astanulka je to presne tak, ako píšeš, krik a capnutie po zadku nič neriešia, keď dieťa zistí, že pri jeho prejavoch zlosti zostaneš kludná, že to s tebou nič nerobí, je to prvý krok k tomu, aby s tým prestalo. Kniha Malý tyran je fajn, tiež ju odporúčam všetkým rodičom.