Ako na 21 mesačného syna?
Ahojte. Rozhodla som sa tu napísať, pretože už pomaličky začínam byť bezradná. Máme 21-mes. synčeka, ktorý je od narodenia veľmi temperamentný, dosť vyžadujúci našu pozornosť, neskôr sa prejavila aj jeho tvrdohlavosť (vzhľadom na moju a MM povahu sa to dalo len očakávať 😀 ). Avšak posledné obdobie to už prerastá do takých krajností, že začínam byť zúfalá a bezradná.
Akékoľvek obliekanie, prebaľovanie, kúpanie je veľký problém. Vždy potrebuje robiť presne pravý opak. Ak ideme von, nechce isť von a nechce sa obliekať. Keď sa máme z vonku vrátiť dovnútra, opäť je zle. Príprava na spánok, ďalší výlev zlosti. Aj napriek tomu, že prejdeme celý náš rituál pred spaním, napije sa, prezlečie, pusinka, zakývame hračkám, lebo aj tie idú spinkať, zoberieme plienku na spinkanie a dudku, a v tom to začne. Neskutočný výlev zlosti, ba priam až hysterický záchvat. Niekedy príde záchvat a ani nepoznám dôvod. Proste niečo robím, napr. chystám raňajky, on si niečo zmyslí, niečo odo mňa chce, avšak nie vždy sa mi darí rozpoznať o čo mu ide. Snažím sa mu vysvetliť, že pripravujem raňajky, že o chvíľu ideme jesť a pod. A potom sa to spustí... A takto dookola deň za dňom.
To že je tvrdohlavý, na to som si už zvykla. Ľúbime ho takého aký je, aj vtedy, keď nám vyjadruje svoje emócie a nám sa to moc nepáči. Ale o tom predsa výchova je. Len v poslednej dobe to už prechádza všetky medze. Začínam sa sa v tom utápať a netuším čo robím zle. Už sa aj stalo, že mi praskli nervy, potom ma to neskutočne mrzelo. Ale čo už, vrátiť sa to už nedalo.
Veľmi často hádže hračky. Vysvetlím mu, že napr. kačičku to bolí, že nesmie takto hádzať. Niekedy ju vezme a pomojká, ale o chvíľu ju hodí znova. Viem, že toto je údajne normálne v tomto veku, ale kedy to už normálne nebude?
Práve čítam knihu Vychovávame deti a rastieme s nimi. Skúšam využívať všetky možné rady a skúsenosti z tejto knihy. Samozrejme nič nejde hneď, ani prečítaním nejakej knihy. Ale aj keď už z časti viem aplikovať to, o čom autorka píše, netuším ako postupovať, keď po uznaní pocitov dieťaťa príde výlev zlosti (ako sa to aj v knihe píše) a dieťa začne nenormálne jačať, bije ma a pod. Ako v tejto situácii reagovať? Snažím sa mu s kľudom v hlase povedať, že nie biť, maminku to bolí. Ale jeho to ešte viac nahnevá.
Nehovorím o tom, keď niekde sme. Boli sme u starých rodičov, tam to bolo ešte intenzívnejšie, ešte citlivejšie reagoval na akýkoľvek podnet a ešte intenzívnejšie boli jeho výlevy zlosti. Brala som to ako zmenu prostredia. Aj to, že bolo kolo neho viac ľudí. Ale dieťa má isť onedlho do jaslí. Ako to potom zvládne tam? A čo si s ním počnú vychovávateľky?
Poprosím Vás o radu, ktoré ste niečím podobným prešli. Ako "prežiť" toto obdobie? Ako sa nenechať vytočiť? Príp. čo robím zle? Kde robím/e chybu?
Vopred sa ospravedlňujem sa dlhý príspevok, ale potrebovala som to už zo seba dať von. Vopred všetkým ďakujem.
@centaire_za Obdobie vzdoru a obdobie negacie...na vsetko nie a pravy opak toho co cakas...vsetko ti bude negovat...toto nechcem papat,toto si neobleciem..nie,nejdeme von,nie nejdem sa kupat-aj ked predtym toto vsetko robil rad...treba len vydrzat,je to normalne,aj my sme si tym presli..a v jasliach,to je najmensi problem,tam si toto nedovoli a aj ked ano,tam si s nim poradia,nebude prvy ani posledny 🙂
@timea7
@pupavka123
ďakujem
@centaire_za nemáš za čo, najmä nemaj pocit, že si jediná, ktorá má takéto dieťa, alebo že si niečo nezvládla, vôbec nie. Každé dieťa je iné, a je primitívne mať pocit, aké mám vychované dieťa, ak je ono od prírody tiché, nepriebojné, nedokáže si žiadnym spôsobom presadzovať svoju vôľu. A v jasliach si poradia, nebudú tam mať také dieťa prvý krát a okrem toho, dieťa sa inak prejavuje doma a inak v jasliach, škôlke.
@centaire_za no ak má ísť onedlho do jaslí a skutočne je to nevyhnutné, tak by som sa s riešením poponáhľala, lebo nástupom do jaslí, sa to môže s veľkou pravdepodobnosťou vyhrotiť ešte viac. Má zrejme odbobie vzdoru kombimnované so zaujímavou povahou 😉 ...ale je to stále o komunikácii.
Skús pozrieť http://www.nevychova.cz/nevychovatv/jedina-vec-...
Ahoj presne toto mame doma aj mi len nas ma 23mes a uplne ukazky vzdoru. Deto amo pises nieco pripravujem vysvetlim ze teraz nemozem a hysak na svete. Ked to nejde po dobrom poslem do deckej nech sa skludni alebo si ho nevsimam a teraz po novom idem k dcere ze o zleho adamka sa maminka nehra. A potom klud treba vydrzar a donemlatom vysvetlovat. Napr muzovy si dovoli omnoho viac ja len trosku zvisim hlas a vie ze nieco sa deje. Je to zlozite ti verim len mu urc hranice a uvidis bude dobre 😊
@timea7
ešte raz ďakujem. je super, že sú tu aj prispievateľky so skúsenosťami z jaslí/škôlok. my máme prvé dieťa a aj keď sa snažím niekedy poradiť aj so staršími, že ako postupovali oni, príp. aká som bola ja alebo MM ako dieťa, tak dostanem odpoveď, že "my si to už nepamatáme" 😀 ale ono asi je najlepsie, nechať sa viest vlastnym rozumom.
to či mám vychované alebo nevychované dieťa neriešim, ani komenty druhých. nikto nepozná moje dieťa lepšie ako ja. a to či je alebo nie je nevychované sa ukáže až ooooveľa neskôr
@centaire_za presne tak, každé dieťa je iné. A dieťa, ktoré poslúchne na prvý krát vždy a každého tiež nie je dobre vychované, musí si vedieť presadiť aj svoj názor. Držte sa, o pár rokov budeš len spomínať. Moji rodičia mohli o mojom bratovi knihu napísať, aspoň päť dielov......tiež bol také číslo a prezradím ti, že to dotiahol veľmi vysoko, aj keď v detstve boli z neho zúfalí 😉 😉 😉 😉 😉 😉
@centaire_za poviem ti, ze mam 6rocneho syna a je presne takej povahy ako tvoj, vzdorom sa to neskoncilo, ma 6 a trva to dodnes....tiez som precitala kopu mudrych knih, vyskusala akdeco, som pedagog a podla inych mam "nevychovane" dieta.....ale ja uz viem, ze je to povaha a tu nezmenis......poviem ti len tolko, ze skolku i skolu zvladal bravurne....ziadne vacsie problemy so spravanim, poznamky, nic......tam je to proste uplne o inom.......
takze nechcem ti kazit iluzie, ale mozno to nebude len vzdor 😅
inak vzdy budu okolo teba typy ludi, kt. maju doma presny opak (alebo subezdetni), cize dieta, kt. kde polozis tam bude sediet aj 2 hodiny.....ale to my mamy deti, kt. nesedia ani minutu asi tazko vysvetlime.....no a potom ti, kt. to chapu, respektuju, zazili a uz maju aj velke taketo deti a vsetci tito mi vravia, ze tie deti su v dospelosti priebojnejsie, nemaju problem s nicim si poradit a tak, ekdze su take aktivne a priebojne (akurat v detstve s tym este nevedia narabt, tak sa to prejavuje rpesne tak ako pises...)....neviem, ci je to pravda, neviem aky syn bude....ale toto siopakujem, ze dufam, ze raz tu energiu, co ma aj spravne vyuzije..... 🙂
@centaire_za odporucam skupinku https://www.modrykonik.sk/group/2043/
mne velmi pomohli a pomahaju maminy v tejto skupine... k tomu uznaniu pocitov to skor chapem z danej knihy tak, ze sa dokazem vcitit do prezivania danej emocie dietata a nie vzdy a za kazdu cenu treba pomenovat to co vidim a cítim... ked uznavam pocity maleho, tak nie slovne, inak ho tiez vyprovokujem este k vacsim nervom...
@centaire_za ahoj, nedalo mi nenapisat ti po precitani tvojho prispevku, nakolko sama mam podobny problem. Nas maly ma 2roky a je tiez takyto silno tvrdohlavy a odmieta vsetko co od neho chceme. a co zas on chce od nas, musime hned vyhoviet, inak je ohen na streche...a tiez som z toho velmi zufala, k tomu sa pripojilo aj tehotenstvo, a ja mam obavy ako to cele budeme zvladat pri druhom dietati. ale vkladam do toho velke nadeje, ze mu to prospeje casom, ked si zvykne ze nie je sam a neskaceme, ako si on zazela. lebo teraz je prvorodeny zo vsetkych stran , a je stredobodom pozornosti, okrem toho byvame u rodicov a teda aj to priprieva k znemozneniu mojej/nasej vychovy... ale co je dolezite, preco pisem- tych jasiel by som sa vobec neobavala. my ale aj plno inych ludi s podobnym spravanim maju podobnu skusenost. s nami je maly ako dabel, a v jasliach je ako anjelik. ja som z toho velmi prekvapena, ale zakazdym sa sestriciek pytam ci este stale nas maly poslucha, a ci nerobi zle detom, a nema vzdory, a oni mi len milo odpovedia, ze on je jedno z najbezproblemovejsich deticiek, a ze je kludnucky tichucky, co samozrejme nechapem, akoby o inom dietati hovorili, lebo dma je pravy opak. Proste nas maly si voci cudzim tolko nedovoli, a ma velky respect, ale akonahle ho vyzdvihnem v jasliach, ako by si tu zatlacenu energiu musel niekde vyventilovat a pri maminke je uz hrdina. este len vychadzame z budovy skolky a on sa uz smelo pusta do ineho starsieho chlapca... a tiez verim ze sa jeho spravanie casom zlepsi. ale na druhej strane si myslim ze on ma aj takuto povahu a nebudeme to s nim mat nikdy lahke.
@centaire_za najprv ti napíšem, že jaslí sa vôbec nemusíš báť, vychovávateľky si s ním poradia. Mám v škôlke len o pár mesiacov staršie deti, tiež majú niektoré tieto "záchvaty", ale čím ďalej tým menej. Tvoje dieťa je práve vo veku, keď nastupuje obdobie vzdoru, ono zisťuje, pokiaľ sú hranice a navyše ešte nie je zrelé na to, aby zvládlo svoje emócie. Musíš dať jasne najavo, že ťa to nijako nerozhádže, že jeho amoky absolútne nič nezmenia. Pokiaľ ťa začne biť, tak mu chyť ruky a dôrazne mu povedz nie! On veľmi dobre vie, že ťa to bolí a že to nesmie. A povedz mu, že ak neprestane, tak ide do postieľky. Keď pokračuje, tak ho tej postieľky strč a jeho jedy ignoruj. Snaž sa ty zachovať kľud, viem, že je to ťažké, ale ak mu ukážeš, že ťa jeho amoky nechávajú chladnou, jeho to po čase prestane baviť, Musíte k nemu pristupovať s manželom úplne rovnako. Ak sa hnevá a reve, povedz mu, že nevieš, prečo sa hnevá, že mu chceš pomôcť, ale musí ti to povedať, alebo ukázať. Držím palce.