8,5 mesačná dcéra behá po schodoch
Moja 8,5 mesačná dcéra je veľmi akčné dieťa. Chcem vedieť, či je tu viacej takých mamičiek, čo ich deti stvárajú podobné kúsky. Malá od 6 mesiacov sedí. Od cca 6,5 mesiaca chodí popri stenách a nábytku. Chodí za ručičky. Lozenie po schodoch ju neskutočne baví. Malá mi fakt pripravuje neskutočne horúce chvíle. Už mám strach čo zasa príde najnovšie.
@erika2222 verim ze je to narocne lebo takto male dietko nema este pud sebazachovi takze treba byt v strehu... mi sme mali nastastie opacny pripad a veru sme si uvedomili ze si to musime svojim sposobom aj vazit lebo ked nas zacal stvarat kusy tak uz bol moc "mudri" na to aby sa prizabil... nas sa v 9 mesiacoch naucil len pretocit s bruska na chrbatik..... ale zase vidim potom ze to dieta napreduje aj pomalsie z toho dovodu ze ma strach... nas sa nikdy len tak sam nepustil dole schodami aj ked ho to bavilo a vedel po nich chodit lebo uz vedel ze moze padnut...pekne pocka poda ruku... mensie deti dasto vidim ze su preto odvaznejsie ze este na tie nasledky nemyslia... tak prajem vela trpezlivosti...
ale schody to je lakadlo asi pre vsetky deti ale vybyva sa to to je take ze ked sa to nove naucia ich to bavi ... mesiac alebo tak a je po zabave 🙂
Tiež mám akčné dieťa takze viem o čom hovoríš 😆 Stále musím mat jedno oko na nej. Na tie schody by som poradila zábranu. Budeš mat malinko väčší pokoj na duši 😉
ojojoooj toto o mojom synovi 😀 Akčný je jeho druhé meno. šikovný je až moc, zo všetkým sa príliš ponáhlal. od 4m sa pretáčal, v 6m štvornožkoval a v 10m sám chodil a to sme ho predtým ani za ruky nevodili. schody miloval tiež tak sme na ne dali hneď zábranu inak by som ani variť nepostavila. ale oveľa viac miluje loziť do výšok. máme gauč pod oknom tak zhruba odkedy začal chodiť, vyliezol na gauč, z neho na operadlo a do okna na parapet kde sa postavil a tancoval, skákal, búchal na okno. ja infarkt lebo keby z tade padne tak asi rovno na hlavu na zem. žiadne vysvetlovanie nepomáhalo, 350x za deň som ho z tade dala dole, on sa zachichotal a už bol zas hore, nič som nevedela spraviť, len pri ňom. neskôr začal loziť na kuchynský stôl, musela som pri ňom nechať len 1-2 stoličky a aj tie som počas dňa vykladala hore na stôl, potom si vytiahol šuplíky na linke a po nich ako po schodoch vyšiel na linku. no úplná pohroma. časom sa to zlepšilo ale zas prišiel vzdor a za všetko čo mu zakážem sa sa hádže na zem alebo dupe nohami, pud sebazáchovy stále nemá, keď ideme dolu schodmi tak si chce po nich poskakovať alebo sa rozbehne plnou parou dolu a ledva ho chytám.... Má tak silné ruky, že kamkoľvek s nimi dočiahne, dokáže sa rukami vytiahnuť do výšky a už len nohami hľadá kam by sa zaprel. vonku mi lozí po susedových plotoch a pod..... Nikto z rodiny si ho netrúfa strážiť celý deň, lebo by mu museli byť nonstop za zadkom. Moja mamina má rešpekt vziať ho na hodinu na ihrisko lebo celú hodinu len lieta za ním a zachraňuje ho 🙂 Všetci sa mi čudujú že za tie 2 roky čo má, sa mu nestala vážnejšia nehoda okrem nejakých hrčí a škrabancov 😀
Fakt želám každej mamičke s podobým dieťaťom len pevné nervy a hlboké dýchanie 😀
môj začal chodiť oveľa neskôr, ale schody ho fascinovali veľmi dlho a tiež vyliezol všade a nikto ho nechcel strážiť, teraz je už veľký (8 rokov) a stále je hyperaktívny, navyše sa mu stále niekto musí venovať, on proste nedá pokoj kým ho človek nezačne naozaj počúvať 🙂 ale aj tak ho ľúbime
a ešte ma napadlo, že úplná katastrofa bolo cykloodrážadlo. Dostal ho v 18m lebo tá plastová motorka ho vôbec nezaujala. Asi týždeň chodil na odrážadle opatrne a pomaličky a potom to začalo. bezhlavo sa rozbehol po ceste, skúšal vrážať do obruvníkov, do odstavených áut, hore kopcom dolu kopcom. v tom čase som chodila von (cez tie letné horúčavy) v teniskách, v jednej ruke mobil, v druhej flašku s vodou pre malého a klusala som celou dedinou za ním. ak išlo auto, tak som musela vyvinúť riadny šprint aby som ho dobehla a odviedla na kraj lebo jemu bolo fuk že ide auto. Za 2 mesiace som nabehala viac ako za celý život lebo prvé čo spravil keď som otvorila dvere na dome, bolo že letel pred ten bicykel. Teraz ho strašne bavia traktory tak von chodí minimálne s jedným v ruke a s tým sa nedá šoférovať na tom cykloodrážadle tak už mesiac stojí na terase. som zvedavá kedy ho to chytí zas 😀
a kočiar sme odstavili keď sa naučil chodiť, lebo vyslovene neznášal byť pripútaný vonku, dodnes obdivujem deti, ktoré poslušne sedia v kočíku 🙂 aj v hlbokom od cca 10 mesiacov stál a držal sa striešky, dobreže na mňa nevolali sociálku, ale on inak vrieskal na celé mesto a nosiť na rukách som ho nevládala
ja mám podobný prípad doma, na rozdiel od staršieho brata, ktorý vždy rozumne počkal, nikdy nešiel na cestu, počkal na semafore, mám teraz doma malého kaskadéra, ktorý už stihol zletieť zo schodov, vyskočiť z postielky a pod
@erika2222 no musíš mať oči aj na chrbte....kamarátka má takú dcéru, už má päť, tak už trocha aj dokáže predvídať, že sa jej niečo môže stať, ale boli pravidelnými návštevníkmi na pohotovosti.....úplne vážne mala strach, že príde k nej sociálka. Na schodoch síce zábranu mala, lenže ona vyliezla na krb (nechápem ako) treskla z neho, na stole si odbila zo zuba, chodenie po parapetných doskách nebolo ničím nezvyčajným, úprimne ti poviem, že by som ju nechcela strážiť a to strážim deti často a s deťmi pracujem roky. Snaž sa predvídať a teš sa z toho, že je obratná.
U nás tak isto v tom istom veku. Teraz ma 9 mesiacov a stále kdesi prcha a šplhá sa.🙂
Mas sikovnu dcerku. Moja mladsia chodi sama od 8 mesiaca, ale mam pocit, ze akcnejsia bola jej sestra, co zacala chodit neskor...horuce chvile vedia pripravit vsetky deti, aj potesenie, aj nervy, ale hlavne, ze su zdrave. A potom ten fajny vzdor...no radost za radostou 😀