6-ročná dcéra mi prerástla cez hlavu
Uz to doma akosi nezvladam. Viem, ze si za to mozem sama, uz som si kvoli tomu nie raz aj vynadala alebo poplakala. Mame 6 rocnu prvacku, ale to co sa s nou deje v poslednom case, je cista katastrofa. Totalne mi prerastla cez hlavu, na vsetko brutalne odvrava, papuluje, hadze "ksichty" , drza je neskutocne, odmieta sa ucit, krici... Moj manzel je s nami minimum casu, otvorene pred detmi (mame aj skolkara) mi dava najavo, ze zla vychova je moja neschopnost, ze si za to mozem sama a on mi s tym-dcerou- nepomoze. A casto vidim, ze mi vo vychove hadze polena pod nohy- co ja zakazem, on dovoli atd. On ju po jej zlom spravani casto vyobjima, vybozkava, odmeni... Ale ja si s nou neviem dat rady. Da sa to este v tomto veku nejako zvratit? Alebo viete odporucit nejaku knihu/clanky ktore nejakym smerom "navedu na vychovu"? Popripade skusali ste riesit so psychologom spravanie - konkretne situacie, ako sa zachovat atd.? Dakujem
Načo ste s takým človekom, ktorý vás pred deťmi uráža a hádže vám polená pod nohy? V prvom rade by som riešila toto, pretože keď je manželstvo v problémoch, často sa to odráža práve na deťoch.
A este doplnim, u nas je to tak, ze ja som prisnejsia. Ale asi to tak mame, my maminy. Ze mame toho na starosti viacej a vela veci pod palcom, tak to potom aj tak vychadza. S manzelom je urcite vacsia sranda, ako so mnou. Ale uz sa s tym zmierujem pomaly.
muzovi pri jednej takej situacii kedy bude dcerka zla a on bude robi moje nunu nunu, tak presne vtedy povedat, ze to je aj dosledok toho ako on ju rozmaznava v tom momente a ze keby on bol na tvojom mieste, tak dcera sa sprava este horsie. Potom v klude mu povedat, ze vo vychove je lepsie ked drzite spolu. K dcerke- ako reagujes ked krici alebo nieco nechce robit? plati na nu nieco?
Skus nám napísať aj konkrétne situácie , kedy sa to deje , čo tomu predchádza . Ja som naozaj zástanca “tvrdšej” výchovy a určite si nenechám aby som sa stala dieťaťu ja otrokom , ale je situácia a situácia. Tak skus niečo konkrétne .
A čo tým chce muž dosiahnuť?Spraviť tebe zle?
On by mal ísť k psychológovi
Nebude sa učiť...nebude pozerať TV, mať mobil, chodiť na zmrzlinu.Nedovolit všetko dať hranice.Bude kričať tak nech ide do izby.Ked bude niečo chcieť tiež jej povedz, že sa Ti tiež nechce.Este je mala ešte to podchytis už sa mení školský kolektív...
Dcéra musí zistiť, že každa jej zlá reakcia bude mať dôsledok.mozno, keby bol muž s vami dosť času a ty nebola na 2 deti sama bolo by to iné.Nech nehádže všetko na teba, lebo o 5 r budete plakať obaja.Ale to, čo robí muž je katastrofa veď on ju vlastne podporuje v priekoch voči tebe.
Máte nastavené nejaké pravidlá? A dodržiavate ich? Čo tresty?
Nie, v manzelovom veku uz napravu neurobis. No dcere treba nastavit pevne pravidla a hranice a tie striktne ale s laskou dodrziavat. Nozno sa nueck deje v skole- citi sa neprijata, ziarli na spoluziacky alebo jej niekto ubluzuje. Dala by som rec s ucitelkou a mozno aj vyhladala idbornu pomoc. Lebo sk s nou nevies dat rady ked ma 6 co bude ked bude mat 16- na toto sa musis pripravit a cim skor zariadit napravu. Drzim palce.
U nas to bolo presne to iste. Zabralo to,ze som sa tvarila ze mam moc roboty a nestiham. Prave v tej chvili som mala akoze toho moc a povedala som,,dnes sa s tebou bude ucit tatinko. Syn stastny,dovtedy kym zistil ze aj tatinko vie kricat a napominat. Potom bol on za toho ,,zleho,, A potom bola dobra aj maminka😄 Vyskusaj
Aj ja mam 6 ročnú dcéru a nie je to vždy ľahké, ale základom je praca na sebe. Jasné, že nepomáha, ak je tvoj muž stále preč, ale to, čo môžeš spraviť ty, pre svoje dieťa je napr. nasledovné: Snažiť sa o to, aby si bola oddýchnutá a vyspatá. Vtedy vieš byť viac trpezlivá a stanoviť hranice bez zbytočného kriku a vyhrotenia situacie. Nekritizovat ju, keď robí niečo zle, iba jej raz a dôrazne pri pohľade do očí povedať, že toto nie a vysvetliť prečo. Chváliť vždy, keď niečo spraví dobre. Nehadat sa s nou. Zadávať jej ,,zodpovedne,, úlohy, primerané jej veku, nech pomáha a vždy si ju pritulit a pochváliť. Ani jeden deň jej nezabudnúť povedať, že ju lubis ( aj keď nepočúva). Nechať ju porozprávať o škole, kamarátoch a zážitkoch, nech sa vyrozpráva a povie, čo bolo. Plniť sľuby, resp. neslubovat to, čo nemôžeš splniť. Nikdy nehovoriť negativne o jej otcovi, aj keby si mala dôvod. Skôr ho skús podporiť a pochváliť pred dcérou ( ak sa to hodí), aby ona videla, že si ho vazis a ako sa respekt prejavuje. Určite aj on, keď to uvidí, inšpiruje sa. A v neposlednom rade, ja ako veriaca sa každý deň modlím za všetky moje deti. Je jedna skvelá kniha od Stormie Omartian - Moc modlitby rodiča. Podľa mňa má každý rodič z tejto knihy veľký osoh. A možno by nezaškodila ani modlitba za manžela od tej istej autorky. U nás to funguje veľmi pekne, už len to, že posielam pozitívne myšlienky smerom k ostatným členom rodiny je úžasná vec. A nebud hlavne sklamaná, keď sa bude dcéra vzpierat a zlostit. To robia všetky deti a veľmi rýchlo ich to prejde. Búrky prídu, dôležité je ako ich preckas. A nikdy sa nevzdávaj, ide predsa o tvoje dieťa.
V prvom rade mu dáva tebe niečo vyzerať, toho by som upratala ako prvého, potom riešila dcéru. Ak neposlucha vypnúť net, mobil. A inak v 6r. je prva puberta😁
@danielahamar 6 rocny uz ma mat mobil a net? Tak to ziram...
a dovod preco sa takto sprava??
prve co mi napadlo len,z e zrkadli vas vztah s muzom, z toho co pises a tvoju nepohodu..
Ahoj, problem nie je v tvojej dcere, ale v manzelovi. Ja by som sla, takto k psychologovi alebo k manzelkemu terapeutovi.
Tvoja dcera citi, ze nie je medzi vami sulad a ona to vyuziva.
U nas bolo toto iste. Z inych dovodov sme sa rozviedli. A bala som sa ako budem zvladat synovu (vtedy 12 rocny) vychovu. Zmenil sa o 180 stupnov, od tej chvile, co sme sa odstahovali. Zacal sa ucit, posluchat, pomahat...sem tam papuloval a boli aj tazke chvile, ale kazdodenne hadky, kriky prestali. Sem tam ma s niecim vytocil, su aj 3-4mesiace kedy sa absolutne nehadame.
Musite si to poriesit s manzelom vy dvaja, vas vztah dat do poriadku a potom aj dcerka bude v poriadku.
@mirko84 áno sú rodiny, kde majú a nie je to nič nezvyčajné v dnešnej dobe
Ahoj, nie nemôžeš si za to tak úplne sama...za to môže aj tvoj muž. On s vami väčšinu nieje a keď je tak kritizuje tvoju výchovu? Akoze čo? Nech vychováva aj on frajer.
Máte problém vy dvaja, a der to vidia a cítia....dajte sa dokopy, porieste si to medzi sebou rozhovor, poradňa, atď...nájdi si čas a porozprávaj mu, že to deti už lezú krkom a nedávala to, aby ti pomohol, upozornil aj on...atď. chce to mať nastavené presné pravidlá a nepodkopavat ich vzájomné...možno sa ti nepáčilo že muž na deti skrical a ty si to tak nehcrela tak si ho vytesnila a vychovávala sama. Respektuj mužove reakcie a výchovu ( keď si nastavíte pravidlá a hranice vo výchove ktoré budete obaja brať).
Ja mám v muzovi oporu a dobre mi to padne, keď sa moja 6rocna tvári kyslo a nereaguje, keď 4 ročná ani na 4x ,,nepočuje,, a ja už penim poprosím muža, on povie raz a dôrazne a hneď sa maká. Samozrejme sú chvíle keď muž vypeni a hoci sa mi to nepáči že tak reaguje -cholerik, nemiešam sa do toho, nebránim deti. On si to vyrieši, deti to pochopia.
Pointa-deti potrebuju rovnako matkinu ruku ako aj otcovu vo výchove...
Moja 5 ročná toto robí. Samozrejme manžel drží pri mne. A už som išla skutočne za hranicu svojej presnosti a pomohlo trochu, vidím ze sa snaží trosku ovládať posledné dní. Lebo také správanie som čakala okolo 15tky .
Nechaj mužovi obe deti na celý víkend a choď k rodičom alebo na wellness. Nech si to skúsi. Naozaj to urob. Uvidíš, že to pomôže. Len musíš nabrať odvahu. Tie deti sú vaše spoločné, aj otca potrebujú.
Za tie hlúpe mužove poznámky a podkopávanie tvojej autority by dom asi muža tresla panvicou po hlave a možno sa spamätá. Vo výchove musia rodičia vždy ťahať,a rovnaký koniec. Neexistuje, že ja zakazem a manžel dovolí alebo naopak. O chvíľu si s ňou takýmto štýlom už vôbec nedáte rady. Sadnúť s mužom a dohodnúť jasné pravidlá a kompromisy . A aj mužovi treba pripomenúť, že výchovu detí ste zodpovední obaja nie len ty. Tak nech sa zamyslí čím k výchove detí prispieva on. A vaše deti= vaša vizitka. Nie len tvoja
Asi najhorsie v tomto je to, ze manzel nedrzi s tebou, ze tvoju dceru este aj odmeni po jej zlom spravani. My napr sme mali teraz take tazsie obdobie. 5.5 rocny syn mal take 2m obdobie, akoby mal pubertu alebo co. Ale s manzelom sme boli za jedno. Potom sme mu zacali zbierat body za spravanie, za spanie, jedenie, hygienu atd. Neviem, ci toto zafungovalo, ale po tyzdni ho aj toto zle spravanie preslo. Tiez papuloval. Krical po nas, popritom sme sa vzdy snazili s nim dobre vychadzat, snazim sa nech si vyberie co bude jest, co si oblecie atd, dostava aj hracky, chodime na vylety. Ale vtedy sme si povedali, ze dost, len za odmenu. Nie, ze on tu bude po nas kricat a dostane potom hracku, alebo drobnost, ked si zmysli. Popritom je zlaty, rozumny naozaj. Ale niekedy je to tazko.