3-ročnému dieťaťu nie je rozumieť
Mojmu 3 rocnemu dietatu nerozumiet. Chodime aj k logopedicke, cvicime rec na zaklade odporucani logopedicky. Ale moje dieta aj napriek vysvetleniu, ako ma rozpravat -rozprava casto s privretymi ustami, alebo prehlta slabiky, alebo velmi rychlo rozprava. Ja uz niekedy mam pocit, ze konecne nieco pekne povedal, ale asi som si uz na rec mojho dietata zvykla, lebo len ja mu rozumiem. Myslite, ze casom sa to upravi?
ORL vyšetrenia ste nerobili? Má sluch ok?
Upravi ,hej
Moj nastupil v 3r do skolky ked mu bolo rozumiet fakt malinko . Skolka a kolektiv ho tahali vo vsetkom dopredu
@martul OK
@radka1403 Aj my kazdy den cvicime. Ale kazdy den musim pripominat, aby otvaral usta pri rozpravani. Je to velmi tazke. Vkuse sa zavudne a rozprava so zavretymi ustami
Neviem, odkial si, ale ak by aj nie z BA + okolia, tu vedia poradit i online:
https://detskarec.sk/o-nas
Len je to teda platene. Cennik maju na stranke, ak chces, pozri.
Co mna napada, je skusit si s nim sadnut pred zrkadlo a tam trenovat slova, pozerat pritom na svoj obraz do zrkadla, ci su usta pri rozpravani otvorene...
Pripadne sa zahrat, ze ste nepocujuci a musite si odcitat z pier... sadnut si oproti sebe, zacni Ty ako ukazka, mozes pri tom i jemne sepkat. Zacnite jednoduchymi dvojslabicnymi slovami, napr. mama, tato, auto, doma, macka... A potom on nech zopakuje slovo, ktore si povedala Ty. Potom zase nech syncek nejake slovo povie tak, aby si mu ho Ty mohla odcitat z pier, vysvetli mu, ze musi poriadne otvarat usta a hybat perami, aby si mu mohla z nich odcitat, kekdze teraz si "nepocujuca".
Ked to zvladne, prejdite na 3-slabicne slova, potom na kratke dvojslovne vety s jednoduchymi slovami, napr. mama vari, auto stoji...
Potom sa mozete zahrat hru na sposob sarady, len teda upravenu na vas problem. Obaja sa postavite a Ty mu budes davat jednoduche pokyny vo forme dvojslovnych viet a on ich musi napodobnit, napr. zaba skace, povies ich iba tichuckym sepotom, ale so zvyraznenym pohybom ust. Ked ulohu splni, povies tu vetu uz nahlas, opat s prehnane zvyraznenym pohybom ust a pier, tym hlasnym povedanim, si akoze skontroluje, ci to zvladol, ak ano, pokojne si zavedte nejaku tabulku, napr. papier a nan si bud kreslite body za uspesne vykonanie ulohy alebo nech si nalepuje nejake mininalepky (hviezdicky napr. - v papiernictve je tychto motivacnych mininalepiek na vyber az-az).
Potom sa vymenite a on da ulohu Tebe, opat len velmi miernym sepotom a zvyraznenym pohybom ust, napr. zajac bezi - a Ty sa to budes snazit napodobnit. On potom povie vetu nahlas a s poriadnym otvaranim ust a Ty si das bod do tabulky, ked zvladnes. Dohodnite sa, ze aby bol uspesny, musi kazdy den ziskat napr. 5 bodov / nalepiek, postupne narocnost zvysujte.
Aby si mu hru urobila zabavnejsou, mozes niekedy urobit uplnu hlupost, napr. povie mama vari a Ty zacnes skakat ako zaba. Ked potom povie, ze to Ti nekazal, zacnes sa tvarit a lamentovat, ze sa Ti to nepodarilo a ci to moze skusit povedat este raz a viac otvarat usta, lebo ze aj Ty chces nalepku / bod...
No a samozrejme je dolezite, aby pri tejto hre zazival uspech, o to ide, aby si to rozpravanie spajal s pozitivnymi pocitmi.
A celkovo tiez nebude na skodu precvicit svaly okolo ust, to je celkom zabavne. Jednak pitie slamkou napr. a potom tiez pred zrkadlom, vyplazujte jazyk, vycerte zuby ako nahnevany pes, otvarajte usta najviac ako viete, usmievajte sa najviac ako sa vam to podari, skusajte sa usmiat iba lavou polovicou ust, potom pravou a tiez cvicenia jazykom, napr. hovorte La-La-La a vsimajte si, ako pritom jazyk klopka na horne zubky zozadu...
Skusajte spolu pred zrkadlom hovorit aj dlhe slova (alebo zdrobneniny - bude to akoze hra, ze vy ste trpaslikovia vsetko je u vas velmi malicke) a Ty ich obcas skomol a zasmejte sa na tom spolu a vyzvi ho, aby Ta to slovo naucil hovorit spravne - najlepsie to pojde, ked bude poriadne otvarat usta a zdoraznovat slabiky, aby si to akoze pochopila. Mozes k tomu vytlacit i obrazky / urobit si karticky, nemusi ich byt vela, na zaciatok i 10 napriklad. Napr. bude na obrazku polievka, no kedze u vas je vsetko akoze malicke, tak ked si vytiahnes tu karticku, budes nahlas rozmyslat v style: "Aha, to poznam, to mam rada, to je polievka! ...hm, ale u nas je vsetko malicke, tak je to... hm... Popletocka!" ...ak sa syn nechyti a nezacne Ta automaticky opravovat (nechaj si to pokojne zopakovat aj 2-3-krat, kym to povies spravne, aby bol motivovany riadne otvarat usta), skus sa tvarit, ze rozmyslas, ako by sa to len mohlo povedat spravne: "Polievka to nie je, tu jedia deti... tak... polievisko! aha, nie... to by bola velka ako pre obrov, ale my sme trpaslici... "
Hry sa daju s obmenami hrat i vonku na prechadzke, napr. mu Ty, akoby bol nepocujuci, povies nieco, co vidis a on musi uhadnut, co si myslela, samozrejme s poriadnym otvaranim ust, lebo Ty si si napr. akoze zabudla umyt usi a teraz dobre nepocujes, napr. modre auto, kvety, macka... Potom si ulohy vymenite.
Dolezite je takisto dodrziavat nejaky rozumny cas s ohladom na jeho schopnosti, teda nenutit ho hrat tieto hry napr. polhodinu v kuse stylom, ze musi a hotovo. Snaz sa vystihnut chvilku, kedy je dobre naladeny a radsej 2-3-krat denne po 5 min ako mu to sprotivit a nebude chciet vobec.
...isto by sa dalo i vela inych hier vymysliet, snaz sa to vzdy drzat v pozitivnom veselom duchu... ono je to velmi frustrujuce pre dieta, ked vnima, ze mu druhi nerozumeju a Ty za neho musis vsetko "prekladat". My sme si tym presli, ale teda u nas to bol zdravotny problem, velmi velka nosna mandla a po OP sa to rychlo vratilo do normalu. Ale na tu frustraciu dcery, ked jej druhi nerozumeli napriek tomu, ze uz predtym rozpravala cisto, som nezabudla.
Aj nam pomohlo cvicenie. Dolezite je, ze pri cviceni to robi spravne a postupne to prejde aj do normalnej reci. Nezabudni ho ale aj pochvalit a povzbudit aj za malinke kroky.
U nás bolo presne to isté, nikto mu nerozumel iba ja :D ... od troch rokov som s ním chodila k logopedičke a každý den sme cvičili. Ja som s ním musela ešte chodiť na logopediu 4 roky ale nelutujem, krásne čisto teraz rozpráva. niekedy to je ťažké, nie je trpezlivosť, čas, dieťaťu sa nechce .... ale zvládli sme to. Keď si pozerám spätne videá ako rozprával, som rada že som s ním tú logopediu cvičila, to je najmenej čo som pre neho mohla spraviť. Ešte je maličký, chce to veľa času.