Mam takmer 3oj rocneho synceka a posledne dni zacal byt velmi vzdorovity, protivny. Ked nema nieco po voli, tak sa takmer hodi o zem, hadze hracky, krici, zacne buchat pastickami do steny. Ked niekoho stretneme na ulici, tak sa schovava za mna, s tym, ze sa hanbi. Predtym v pohode pozdravil. Koho stretneme na ulici, ide kazdemu do tasky, ze ci ma pre neho cokoladu 😉 Uz sa niekedy hanbim. Pritom doma ma pomaly kila cokolady a sladkosti, ale nechce. Vcera som stretla kamosku s malym (1,5 rocnym dietatom), moj maly mu skoro vyjedol vsetky keksy a nedal sa zastavit 🙂 a ked sa lucili, skoro sa mi hodil o zem, lebo chcel zostat s nim. Ako na vzdorovite dieta? Obcas zvysim hlas, to zabera. Ale uz ked zvysim hlas, maly sa hnes chyti za uska a za hlavu.. Obcas dostane po zadku, ale to vynimocne.
Ale nechcem nanho zvysovat hlas. Niekedy si ho nevsimam, necham ho tak, kym ho to prejde. Hlavne ked nie je v domacom prostredi, vtedy vymysla. Dakujem 🙂
@nina233 nechces capnut po zadku, nechces zvysovat hlas, nechces robit nic. dat usmev k tomu ze zje kamaratovi vsetky kekse sa mi tiez nezda. akoze sa nedal zastavit???!! ved ak uz nereaguje on, poprosim tu maminu, aby to zbalila. tvoj pristup nie je ok. hlavne na verejnosti ale aj doma treba dat najavo ze sa ti to chovanie nepaci a nebudes ho akceptovat. vzdor je normalny, ale takto ti bude o chvilku skakat po hlave.
hovorilo sa, ohybaj ma mamko, pokym som ja janko. neohnes ma mamo, ked ja budem jano....
v dnes ultra demokratickej vychove, "ani sa skaredo nepozriem, aby dieta nemalo traumu" sa na to casto zabuda a deti sa potom nevedia vtrepat do koze
samozrejme, ze mu to vysvetlujem, preco urcite veci nemoze, aj doma, aj vonku, aj na navsteve. Aj mu dam trest, nieco mu zakazem, niekedy zoberiem hracky, aj ho postavim do kuta, nech trucuje. Az taka demokraticka zasa nie som. Jednoducho ma zaujima nazor ostatnych, o sebe som sa velmi nerozpisovala. Uz si pripadam ako papagaj, preco to nemoze, preco sa treba o hracky delit, preco nemoze ist ludom do tasky, preco nemoze zjest kamaratovi chrumky a pod. A riesim to v danej situacii hned, nie az potom.
@nina233 dietatu sa v tomto období formuje osobnost a skusa tvoje hranice, chce byt samostatnejsie a presadit si svoje. my vzdorujeme uz skoro rok, presla som si aj surodeneckou ziarlivostou a naučila som sa takej trpezlivosti o ktorej sa mi ani nesnívalo. teraz znovu vymysla a skusa moje hranice, ale nebijem ho, ani nekricim, stací vziat oblubenu hracku, ziadne sladkosti, ziadna rozprávka, toto su tresty pre moje dieta ako facka alebo po holej riti.
@nina233 ahoj, aj my to prozivame 😀 A myslim kazdy, kdo ma zdrave dite 🙂 Podle me to vysvetlovani je fajn, ale zase ne dokolecka dokola. Rict jednou, klidnym hlasem, neposlechnes, nasleduje akce - napr. zacne se rozcilovat pri louceni, tak reknu jednou, ze jdeme, kdyz se rozciluje, reknu, ze odchazim sama. Sice este chvilu je vztekla, ale jde. Vztekani se a hazeni o zem jako takoveho si nevsimam, ignoruju, chci vyvolat v dcerce pocit, ze je to zbytecne vubec delat.
Co se tyce keksu od cizich - toto mame taky, vsechno od cizich lip chutna, to je jasne 😀 Povolim jeden a pak dost, at se to schova a je pokoj. Pokud se vzteka a chce jeste, nasleduje zase ignorace. Mas pravdu, ze clovek je jako papousek kolikrat, ale tak co by jsme po nich chtely, musi se naucit, co je dobre a zle a napoprve to urcite nebue 🙂 Drzim palce.
Jinak u nas dost pomaha taky pocitani - reknu treba slez z toho, nejde, pocitam jedna, dva, tri, na tri dostane malou pres zadek, k tomu tri jsme se dostali mozna dvakrat za celou dobu. Proste jak vidi, ze pocitam, uz poslechne. Taky vymyslela napr. strasne srdceryvny oblicej, kdyz ji neco nedovolim, tak tomu se vzdy zacnu smat a pak se smejem obe a je pokoj. 😀
@sante81 ja som tiez za to, ze bitkou a krikom sa nic nevyriesi. Obcas to aplikujem, ale nema to dlhy ucinok. Ale na maleho nezebera ani to, ze mu zoberiem hracku alebo sladkost. Vtedy spusti ako sirena. Uz si pripadam od rana do vecera, ze nic ine nerobim, len zakazujem a vysvetlujem. Na neho niekedy neplati nic. Len vymysla a vymysla. Tak ty uz mas skusenosti, presla si si aj surodeneckou ziarlivostou. Trpezliva som bola niekedy viac, uz toho ubuda 😉
@nina233 tak mne dcera vzdoruje asi od 1 roka a 3 mesiacov, nežartujem... hodí sa o zem, krik v obchode, rev, neuposluchnutie ked jej niečo zakažem, dobrym hlasom nepomôže skoro nikdy, po zadku nepomáha, samozrejme tiež vysvetlujem, aj som si pokričala, to tiež nepomáha....
doma to riešime tak, že ak naozaj už preháňa, tak ju berieme do postielky a povieme že ide spať, lebo neposlucha.... toto zaberá, vyplače sa a ked slúbi, že už bude poslúchat, tak ju berieme z postielky...
na verejnosti je to horšie, ked si niečo zaumieni a my jej to nechceme dovoliť... ale minule spravil mm jednu fintu, vzal kočík a priputal ju tam tými pásmi a prechádzal sa s nou po obchode až kým sa nevykričala a neslubila, že už prestane s krikom... to tiež zabralo... ale je to naozaj náročné tento každodenný boj 😔
@sharmana je to skuska trpezlivosti, to ano. Doteraz to bolo celkom v pohode, obcas sa nieco vyskytlo, ale teraz sa to nejako rozbehlo 😉 . Dufam, ze to coskoro prejde. Na kazdeho drobca plati nieco ine, to je fakt. A maly nechce uz cez den spavat, nakolko nocny spanok ma aj 12 - 13 hodin, tak je vyspaty. Ale energie ma stale za 4och 😉
@nina233 u nás je to asi tak, že 2x vysvetlím - prvý raz normálne, druhý raz zopakujem a poviem, že sa tretí raz opakovať nebudem... tretí raz nasleduje trest - zakážem sladkosť, vezmem hračku, ide spať bez rozprávky, pokiaľ je to niečo veľmi zlé, dám na prdel... keď ideme von, povieme si, čo ideme kúpiť a čo z toho môžeme zjesť za pekné správanie a dobrý nákup - akože nie jemu ako úplatok, ale spolu za dobre odvedenú prácu (nákup, úrad, doktor)...takže motiváciu má, keď neposlúcha, nezjeme... nekupujem drahé veci, napríklad si rozdelíme mandarinku, nejaký keksík za cca 15-17centov... deťom netreba veľké veci, stačia maličkosti, ale stáť si za tým... keď poviem, že nedám, tak nedám a nedovolím ani iným (tato, babka, dedko)... dieťa musí mať istotu ak-tak... nie raz tak a druhý deň inak, potom skúša, čo to dá... a neboj, aj ja si niekedy trhám vlasy a najradšej by som sa niekde odsťahovala... ale poviem si, že obdobie vzdoru znamená, že sa vyvíja tak, ako sa má, tak z toho nebudem robiť problém... veď kto vie, čo budeme mať v puberte 😀 😀 😀
@nina233 ahoj, aj my sme v obdobi vzdoru, uz nejaky ten mesiac. neviem, ci ti velmi poradim, ale napisem, ako to prebieha u nas. moja hlavna zasada je ignorovanie, ak to na nu pride a u nas to funguje vyborne. ale je pravda, ze som to robila hned od zaciatku. najprv si buchala hlavickou o zem alebo o linku, tak som len sledovala, aby si nic neurobila, ale nijako som to nekomentovala, nedohovarala jej, nekricala, len som bola ticho a velmi rychlo ju to preslo, trvalo to mozno tak tyzden, ked videla, ze s mamkou to nic nerobi, tak ju to prestalo bavit. potom mala prestavku a teraz je ten naozajstny vzdor. uz si aj lahne v obchode alebo zacne kricat, plakat a tocit sa dokola 🙂 vobec na to nereagujem, stojim pri nej a cakam. mne je z toho aj dost smiesno, starsie panie ma okukuju, co som to za matku, ze dieta lezi na zemi a mame skacu kutiky, ale tak podla mna nema ziadny zmysel sa rozculovat. mm ma skor sklon jej dohovarat, ale to je podla mna zbytocne v takej situacii, lebo ani poriadne nevnima a je tak pohltena tym co preziva, ze od nej ani nemozem cakat, ze sa bude spravat "rozumne", ked jej budem nieco vysvetlovat. toto ti asi velmi nepomoze, ale predsa, vela zalezi aj od povahy, to ano, ale podla mna je velmi dolezite zacat hned urcivat hranice. ja sa napriklad snazim nekricat pre kazdu blbost, aj kvoli tomu, aby vedela, ze ked mamka krici, znamena to, ze to uz naozaj prehnala, aby ten krik vnimala nie ako samozrejmost ale ze naozaj nieco nie je ok, funguje to, aspon u nas, ale na druhej strane trvam na tom, co poviem. mame menej prikazov a zakazov, ale ak uz, trvam na nich. pekne na nej vidim, ako sa snazi davat nas doma do poriadku, je to take mile vidiet, ako skusa, ale snazim sa jej hned vysvetlit, ze to nebude fungovat tak, ze napr. ona bude hadzat kocky naschval na zem a mamka ich bude dookola dvihat, ale ze co si naschval hodi na zem, to si aj sama dvihne, najprv zacala krutit pusku a dojimat psimi ockami so sibalskym usmevom, ale pochopila, ze nic z toho, tak uz ich naschval nehadze 🙂 a este sa chodi urazat do inej izby a pripadne ide poohovarat toho, na koho sa urazila tomu druhemu 🙂 tam je potichucky urazena, len zazera, ale o chvilocku pride vysmiata a hrame sa dalej. neviem, no, myslim, ze dieta musi mat respekt pred rodicom. nie strach, ale respekt. ja sa snazim o respekt v zmysle nie buzeracie, posluchat na slovo, ale ked mamka nieco povie, ma na to dovod a vacsinou ked jej to vysvetlim, chvilku porozmysla a urobi co ma, ale snazim sa fakt byt kludna, aj ked sa to vzdy neda, samozrejme, neokrikovat cely den a hlavne za kazdu blbost. mam kamaratku, ktora to robi presne naopak, maly ju uplne slabikarovo vydiera, hned mu da vsetko co chce, lebo nemoze vidiet ako place, pritom je to obycajny vzdorovity plac, s ktorym prestane okamzite ako dostane to, co chcel, aj povie, ze je strasne makka, ale aj tak to tak robi a uz teraz si s nim nevie rady, pretoze ju aboslutne neposlucha a neberie ju vazne. s tymi keksikmi, asi len skryt, my povieme, ze uz nie su, niekedy to neriesi a ide robit nieco ine, niekedy zacne vrieskat, ale opat ignoracia, alebo poviem, ze ju bude boliet brusko, na hocijake jedlo, ktore nemoze jest a to na nu zabera velmi, hoci nas brusko nebolieva, nastastie. a to s tou taskou, mne sa to nezda take strasne, nemam sa za co hanbit, kto ma dieta pochopi, kto nema, tak nech nepochopi. ty poznas svoje dieta, ale ja by som asi len vysvetlila, skor tak, ze to je tetina taska a nie nasa a preto do nej nema chodit (u nas to zabera v obchode, ked si ide odniest nejaku blbost, ze poviem, ze to nie je nase a preto si to nemozeme zobrat, idealne ak niekde pri nas stoji predavacka, poviem, ze to je tejto tety, tak to pekne polozi naspat a da papa 🙂 a hlavne by som si to uz potom radsej nevsimala, ak sa to da, ak nie je az velmi neodbytny 🙂 pripadne sa snazila dat mu nieco ine, proste nejako by som sa snazila uz na to neupriamovat pozornost, nekricat, aby mu to nepripadalo este zaujimavejsie a aby to este viac nechcel. s tym, ze sa hanbi, to je normalne uplne, teda zmena spravania v tomto smere, to neries, to sa zmeni este stokrat a hlavne s tym vela neurobis, vyvoj. aj to, ze chce ostat s kamosom, tiez by som to v ramci moznosti ignorovala, minule sme mali doma presne tento vystup, ale dost brutalny, este som az take nieco nevidela, az agresia poriadna voci rodicom a oni sa jej prave snazili dohovarat, ale pri kazdom dohovarani nasledoval este vacsi plac, nervy a kopance, no, nic prijemne. mne sa zatial osvedcilo ignorovat, ked vidim, ze je to fakt amok, dohovaranie sposobuje u nas len podrazdenie a faza ukludnenia sa len predlzuje. tak, poriadne som sa rozpisala, neviem, ci som ti nejako pomohla, ale takto je to u nas. je to velka "sranda" niekedy a ked si k tomu predstavim este nejake surodenecke ziarlenie... 😕
@nina233 Vysvetlovat,vysvetlovat a este raz vysvetlovat 😉 Nemas nenormalne dieta,je to uplne v poriadku...ved prejavuje svoju volu a svoj nazor a tvojou ulohou je ho korigovat.Ak lezie cudzim do tasky treba mu razne ale laskavo vysvetlit ze to sa nerobi,je dost stary na to aby to pochopil.Tak isto ak berie detom jedlo ci hracky...uz nieje babetko a tak ho treba upozornovat co sa smie a co nie.To ze je vzdorovity je zasa normalne,su take vsetky deti...proste mu treba nastavit hranice 😉