27 mesačný synček je na mňa veľmi naviazaný. Poradíte?
Ahojte mamicky, mam 27 mes. synceka a od mala je na mna velmi naviazany. Vzdy som k nemu vstavala len ja, kedze je kojeny, zaspaval len so mnou, von chodil len so mnou... Manzel to s nim velmi nevedel a teraz maly nechce nikoho, len mna. Nemam ho ani ku komu dat, aby mi pomohol. Ked sa vzdialim z miestnosti, je z toho zufaly. Som so silami v koncoch, ale hlavne sa bojim toho, ako znesie skolku. Nedaleko nas otvorili sukromne jasle, uvazujem, ze ho tam budem raz tyzdenne davat na par hodin. Mate nejake podobne skusenosti? A ako z toho von? Trpime obaja...
To chce cas..a postupne ho ucit byt bez teba. Moj sice s pribuznymi nejaky problem nemal,ale s cudzimi ano. Reval. A to smz ho chxeli peipravit na skolku. To mal kusok cez 3roky. Ked mal 3 a tristvrte,zacal chodit do sukromnej.. Aj si pomaly zvykal ale po chorobe to bolo peklo. Kedze som bola doma s mladsou,tak sme ho uz nechali doma. Dovodov bolo viac, nielen ten,ze on reval.. Inak skolka bola fajn. Teraz ho konecne prijali do statnej,ma 4,5r.,dost dlho si zvykal,lebi do toho choroby,ktore prerusili adaptaciu,ale..teraz nechodil da sa povedat mesiac do skolky-choroba a prazdniny a super,isiel v pohode,nie je uplakany.vraj len ked mu niekto ublizi..teraz ma uz ale 4,9r.
Preto pisem,ze to chce cas. Uvidime,ako to bude s malou,tam nemam velmi na vyber.
ja mam doma to iste..dcerka ma 2 a pol...a tiez som ju nemala kde dat a tak som stale s nou a vysledok je stejny...katastrofa...tiez neviem ako z toho von...lebo strasne place neostane ani s ☹ muzom....
tiež som za postupné odúčanie, aj keď to bude mať asi v povahe a nikdy extra smelý nebude, ale vydrží bez teba postupne od pol hodiny aj pol dňa. Zo začiatku buďte s manželom spolu, potom ho nechaj na pár minút s ním samého a postupne čas predlžuj. Je to lepšie, ako šok, keď by si (nechcem to ani náhodou privolať) musela ísť do nemocnice si slepákom a on by musel ostať bez teba pár dní. Aj keď si trošku poplače, bude to len vynucovanie si toho, čo chce on, veď otca hádam pozná 🙂 . Neskôr keď toto zvládne, to skúsiš s babkou a postupne si zvykne. A nezabúdaj, že niektoré deti si na škôlku nezvyknú nikdy - ja, zvykla som si až ako učiteľka 😀 😀 😀 😀 Inak deti vycítia obavy matky a jej strach, keď vy budete presvedčené o tom, že robíte dobre, zvládne to dieťa lepšie.
moja mala je na tom podobne...tiez ma 27 a chodi so mnou niekedy aj na zachod...ked potrebujem niekam ist, nechce ma pustit...vacsinou to riesime tak, ze ten kto ju ma varovat (babka alebo tatino) ju niecim zaujme a ja sa vyparim nebadane...ak nic ine, tak sa pusti rozpravka v telke...a ked zisti, ze som tam neni, tak sa len pyta kde som a ked sa jej pekne vysvetli, ze o chvilu sa vratim (v najhorsom, ze jej nieco prinesiem), tak je dobra a ja sa snazim nebyt dlho...vacsinou ju povaruje babka...ked som tam ju nechce, ale ked tam nie som tak ju lubi a tuli sa jej...
Skoda, ze ro nieje diskusia, ale otazka ja mma ten isty peoblem a uz som zufala, dnes sme boli v detskom centre a chcela som ist na obocko bez sance ani s detmi sa nechce hrat boji sa ich, lebo raz ho jeden chlapcek zhodil dost brutalne vkuse len place ked su ine deti uz som fakt na prasky
