Má prosím niekto skúsenosť, čo robiť, ked ma môj 23 mesačný syn stále cápe. Keď sa mu niečo nepáči tak ma capne po tvári alebo keď stojí tak po nohe....ešte aj povie že mamu biť... , stále mu vysvetľujem , že sa to nesmie, vraveli mi že odísť a nechať ho ale keď niekam ideme a on nechce sa obliekať tak to sú také scény, alebo mu poviem , že už ideme búvať a on nechce, nechce ísť z vonku dnu , z vnútra von...prosím o nejaké názory ako ste postupovali vy , lebo niekedy by som mu už celkom naložila na zadok. Už som mu aj vrátila po ručičke, že ho teda budem aj ja biť a keď sa ho opýtam , že či mám aj ja jeho biť , tak povie že áno... Už ma to trápi, že je taký, ale neviem ako si s tým poradiť.
To ako keby ste písali o mojom synovi, robí presne toto isté už pár mesiacov. Deti v tomto veku ešte nevedia kontrolovat svoj hnev a zlost. Všade sa píše, že deti by sa nemali byt, ale u nás jediné čo pomáha je ked mu vrátime, samozrejme nie silno, ale iba vtedy si uvedomý, že robí zle. A ked ani to nepomúže tak ho necháme vyzúrit. Ked som už z nervami nakonci z toho tak si aj poplačem a vtedy vidí, že robí zle a v momente je pri mne a bozkava ma. Treba to asi len vydržat pokial prejde toto obdobie.
@borisvolcko ja v pripade, ze mi syn capne, postupujem tak, ze "uder" vratim (samozrejme primerane) a zaroven mu aj poviem, ze ma to boli. Iba vysvetlovanie nepomaha vobec u nas, ale nastastie sa to zmiernilo, lebo tiez mu to nie je prijemne, ked mu to vratim.
@borisvolcko úplný súhlas s @a2303 ... a nepýtala by som sa ho, či mu mám capnúť po ručičke - veď jemu je aj v tomto veku jasné, že to nespravíš a keď áno tak len tak, aby o tom ani nevedel, normálne by som mu dala po zadku - samozrejme nie tak, že mu naskáču "klobásy", ale tak aby to cítil a ver mi, že ten moment prekvapenia bude oveľa silnejší, ako samotný pocit....
vzdor...treba razne a citlivo
nevracat mu to, nie ste deti na ihrisku, si jeho mama...zadrzat mu ruku, stisnut, povedat nesmies...skusa kolko moze, musite mu dat s mm hranice co ano a co nie (aj nas zacal inak toto robit, ale len obcas a ked je unaveny)...odist nie je riesenie
ak nechce ist domov ci von, skus slovne finty typu chces vidiet auta, havov a pod., ja idem von a ked ty nechces ostanes doma (a ja sa chystam a jeho si nevsimam) a ked nezaberu, tak beriem na ruky a idem...ja som sef, nie on
posielam dobry clanok o vzdore
http://www.cpppappezinok.sk/2010/04/ach-ten-vzdor/
a ked uz on chce aby si ho bila, tak pomoze vela objatia, fyzicky kontakt, salenie sa s nim, chvalit ho
Moj syn /26 mesiacov/ zas stále rozpráva že zbijem uja, zrazím auto, budem biť sa s chlapcom a pod...tiež som z toho na nervy a vôbec netuším odliaľ tie reči má, pretože zásadne si pred ním dávame pozor čo pozeráme v TV, nerozprávame pred ním nič takého...Keď sa stane že mi capne, tak na neho škaredo pozriem a vie že spravil zle, povie prepáč mami. ALe tie jeho reči, no to fakt nechápem...sa normálne bojím aby z neho nebol nejaký násilník alebo čo.
@borisvolcko nájdi si čas a pohladaj na nete clánky o období vzdoru a ako vtedy reagovat, + clánky o vyvinovej psychologii v 2-3 roku zivota. Mne to velmi pomohlo. Bitka nieje vôbec riesenie, a ja som svoje dieta vtedy vôbec nebila. presli sme si hocicím, a do dnes sa mi rozum pozastavuje nad tym čo robil, hladala som hlavne odpovede prečo to robí. prečo si v lete oblieka von hrubé pančuchy a zimnu vetrovku, prečo chce spat v papučiach, prečo ma kope, hryzie, Dieta si v tomto období začína formovat svoje ja, skusa tvoje hranice, chce sa viac osamostatnit, začína vzdorovat a prejavuje na všetko negativizmus. u nas ako trest do dnes funguje vziat oblubenu hracku, nepozerat rozprávku, nedostane sladkost, nepôjde pôzriet babinu, ale bude sediet doma. v lete sme mu zakázali bicykel, v zime vezmem odrázadlo z domu, a funguje to vynikajuco. ja nechcem aby si moje dieta pamatalo z detstva za všetko len bitku, mne sa ulaví, ale dieta sa len rozplače a posluchne mozno na pár hodin.
@borisvolcko musim povedat ze urcite "bojove" tendencie su u chlapcov a nemusi to v nich nic vyvolat skratka je to v nich. Aspon ja to tak vnima som milo prekvapena radami ktore ti sem dali mamicky lebo s nimi plne suhlasim o urceni hranic a o vrateni...ono to ze vratit neznamena ze hned mu svihnes nazad samozrejme ze najskor skusas dohovorit vysvetlit ze ta to boli ze sa to nepatri a bla bla ale nie vzdy to padne u deti na urodnu podu tak potom preco nezopakovat to co si ty od neho dostala 😉
Ja teraz vidim rozdiel chlapec dievca mala ked mala tendenciu nas capnut a to sa stalo par krat a hned pochopila ze sa to nesmie alebo sa jej vrati uz to nerobila u maleho som mala niekedy pocit ze ho postengrujes a je este viac vyhecovany ale cim je vacsi tym viac chape a niekedy slova su viac ako ciny... 😀
@borisvolcko
takto som to riesila aj ja ako pise
@euka210
ked udrie rucickou, chytit ruku, jemne stisnut, pripadne drzat aj dlhsie a dorazne povedat, ze toto sa nerobi. tym, ze sa to vrati capnutim po ruke ci na zadok, skor len ho posmelujes v tom, ze takto sa riesi nespokojnost. netreba mu davat zly priklad.
2 rocne dietatko velmi dobre rozumie a vie, co robi... Takze ak nepomahaju slova, treba vratit (samozrejme primerane) s tym, ze boli to? A ukazat, ze aj teba to boli. Par krat zopakujes a mal by prestat, takto reaguju aj deti v skolke, ked im ine beru hracky a ked im druhe dieta vrati uder, prestanu 🙂
nikdy bitku neopatuj bitkou u dietata! treba sa sklonit na jeho uroven, razne ho chytit a prisnym tonom mu vysvetlit, ze to sa nerobi,ale naozaj razne ... da sa urobit aj to, ze ho za trest zavries do jeho izby s vysvetlenim preco a zaco 😉 ale fakt nikdy mu to nevracaj spat capnutim po ruke, ci zadku.
ja malemu casto dam po zadku, hlavne, ked bucha do skla od dveri ci zrkadla, ale nebijeme sa navzajom ...
baby, tie co pisete, ze "nevracat uder", ze sa tym nedava dobry prikald, ako riesit nespokojnost. Ale tu sa neriesi nespokojnost so spravanim, tu sa riesi bitie mamy. Podla mna tu ide o princip "aky pozicaj, taky vrat" - dieta tiez musi vediet aj na vlastnej kozi, co tym druhemu sposobuje. Tu nejde o vzajomnu bitku (!), preboha, nikto to tu takto nenapisal a ani nerobi. Ved neprehanajte a rozlisujte pojmy. (A ked dieta dostane facku od ineho dietata na ihrisku - ja budem radsej ked ju dotycnemu opatuje, ako mu zacne uplne zbytocne vysvetlovat, ze toto sa nerobi. Lebo druhykrat si to k nemu dotycny uz nedovoli, tomu verte.)
Ano, dieta musi vediet, ze bitka nie je prvoplanove riesenie, ale zase treba sa zastat aj sameho seba, niekedy aj fyzicky...
@hradnapani ved kludne vracaj uder, ale nekritizuj tie matky, ktore to robit nechcu ...
@hradnapani teda upresnenie: neriesi sa tu vratenie uderu ako prejavu nespokojnosti so spravanim vseobecne,ale konkretna situacia, ked dieta bije mamu. tu nejde o bitie dietata za to, ze nema vhodne spravanie, ale je to nazorna ukazka toho na vlastnej kozi toho, co sposobuje
@abbie nechapes ma. Ja nekritizujem. Ja som len chcela poukazat, ze treba aj rozlisovat medzi riadkami. Voci tvojej metode nemam ziadne namietky ani kritiku, videla si ju niekde? Len som vysvetlovala svoje riesenie. A tiez by som bola najstastnejsia, keby sa nemuselo siahat po ziadnom capnuti, ci v pripade, ze dieta bije mamu alebo ci bucha na dvere.
A dost ma stve, ze tu na fore, clvoek napise, ze "vrati uder" (pisane v uvodzovkach, t.j. je to uder ovela jemnejsi a ilustrativnejsi, aj s mimickym prejavom bolesti) a druhi to hned pochopia ako vzajomnu bitku...
@hradnapani dieta zakladatelky ma len 23 mesiacov a je velky rozdiel, ked toto robi batola, ako 3 rocne dieta ... zacina mu obdobie vzdoru, to ho moze capat aj x krat denne... ja sa priklanam k trestu ako k neustalemu capaniu po ruke, ci zadku ...moj syn v jasliach sacal do deti a co myslis, ze co robili ucitelky? sotili ho spat, ci mu dali po zadku? musel si za trest sadnut na stolicku a chvilku sediet a nehrat sa, do mesiaca prestal a uz sa nikoho ani nedotkne
@hradnapani lenze aj tym, ze dieta chytis za ruku a nepustis hned davas dorazne najavo, ze sa ti to nepaci, dieta velmi dobre pochopi, co tym myslis, ked sa nemoze vyslobodit a musi ta pocuvat...
capnutie moze pochopit aj tak, ze voci mame sa to neoplati, lebo je silnejsia, ale skusim to takto poriesit so slabsimi detmi v skolke, na ihrisku, uvidime co to da... a zase bude cakat na reakciu, kto je silnejsi. do silnejsieho (toho kto uder vrati) si uz nebude zacinat, ale najde niekoho vhodnejsieho. potom sa to dostaneme do zacarovaneho kruhu a budeme riesit, preco je tolko agresivnych deti na ihirsku ci v skolke...
ked to aplikujem na mojich velkych, tak najlepsie sa mi vychovava v aute. s detmi preberieme situaciu zo vsetkych stran, ja nemam moznost to riesit fyzicky, lebo by som nemohla soferovat, oni nemaju moznost buchnut dvere predo mnou, lebo tam musia sediet. a prave debaty na vychovne temy sme najlepsie poriesili prave takto...
@borisvolcko aj nas krpec nas bil ked bol zurivy, zacal s tym kratko po tom, ako sme mu obcas v obdobi vzdoru capli po zadku vychovnu. proste videl ze to robime, tak si asi v tej svojej malej hlavke povedal, ze tak sa to robi, ked je niekto nahnevany. prestali sme s tym a prestal aj on 😉 . par mesiacov bol pokoj. ked som bola druhy krat tehu, nervy som mala v kybli a zase mi obcas uslo, zacal bit aj on nas. prestali sme s tym a uz pol roka ani naznak toho, ze by nas chcel udriet. predtym to bolo na dennom poriadku.
teraz mame iny problem- mala sestricka ho obcas nahodou kopne, ked lezi na chrbatiku a kope nozkami, tak zacal kopat aj on ju. musime si dat pozor, aby ho nekopala, dufam ze to zaberie 🙂
@abbie vies, ja vzdy budem zastavat nazor, ze fyzicke prejavy by mali byt az na poslednom mieste. Az po vysvetlovani, inej forme trestu atd, ale treba napokon brat aj do uvahy temperament, povahu dietata a jeho schopnost chapat. Moj syn vobec nechape trest typu, budes sediet sam niekde na stolicke a pod. ale vratenemu "uderu" chape velmi dobre a vyrazne sa znizilo jeho capanie voci mne i voci druhym...
Ja casto premyslam nad tym, ze kde je ta hranica, ze kolko toho moze chapat a nechapat, ci nad tym len mavnut, ze je to vzdor alebo ci uz chape aj nieco viac. Lebo kazde dieta dozrieva v inom case, je to tazke 😉
@borisvolcko Takže začnem najskôr, tým, že je úplne nesprávne dieťaťu vracať bitku a to myslím aj po ruke. Dieťa sa učí od nás a potom má akurát zmätok v hlavičke, že ho hrešíme za niečo, čo robíme aj my. Skôr predvídať, ak viem, že dieťa nebude chieť ísť domov, tak ho prilákam na nejakú činnosť ( čo má rado) domov predom, nie keď sa až začne hnevať. Keď sa začne biť, tak mu chytiť rúčku a povedať rázne, nie s krikom, že to sa nesmie .
zadrzat predtym nez sa to stane pevne rucicku a razne mu povedat ze to nesmie..
@euka210 Ďakujem za veľmi dobrý článok...
@hradnapani rovesnik je rovesnik, to je ine. Dospely nema v tomto konat afektovo ako dieta. Predstav si, ze ako dieta udries autoritu, tak ocakavas ze bude inak reagovat ako tvoj kamarat s ktorym sa bijes. Potom sa uder stane nieco uplne normalne ako forma komunikacie.
@euka210 fuha,a pisala som niekde, ze to robim v afekte? stale mam pocit, ze nechcete rozumiet. Opakujem teda este raz: fyzicky prejav (vratenie "uderu") je u nas poslednou moznostou. Ja to vraciam v podstate obrazne (vlastne tych pripadov je stale menej a menej), nema to silu, nie som zlostna, ale nastavujem mu zrkadlo. Verte neverte, velmi nam to pomohlo... Ovela menej cape mna i ostatne osoby v rodine, nerobi to uz ani detom v MC. Tolko omielane drzanie ruk u nas koncilo smiechom a nic sme tym nevyriesili.
Ano, bolo by idealne, keby sme vsetko mohli riesit krasnymi rieseniami z knih, s usmevom, objatiami a podobne... No mam vo svojom okoli aj zivy prikald toho, kam sa doslednym drzanim tychto pravidiel dospelo - a to k tomu, ze dieta je agresivne aj k dospelym, aj k detom. Takze kazde dieta je ine,na niekoho plati to, na druheho ono...
Ci sa nechat otlkat v skolke alebo na ihrisku (u cca 3rocnych deti)? Nemam problem s tym, ze 'napadnute' dieta uder vrati. Viem mu to odovodnit tak, ze tomu 'utocnemu' dietatu treba ukazat, ake to je, ked mu to inak rodicia nevedeli vysvetlit. Lebo ono asi este nevie..
Ale ked capne moje dieta mne, tak uz nevraciam (skusila som aj to, s nulovym efektom). Snazim sa byt v strehu a zachytit ruku, alebo ked neustriehnem, tak dorazne dohovorit. Dieta musi pochopit, ze toto dospeli nerobia a je to nieco, co je neprijatelne.
Moja mala ma taku sebareflexiu, ze ked robi nieco iracionalne, tak sa potom spyta: preco som plakala? preco som ta buchla? a pod ...a vtedy na nu idem s tym, ze lebo si este nevedela, ze sa to nema, alebo nevedela nieco ine, co sa zrovna hodi v situacii. Ale ked sa to naucis, tak uz to robit nebudes, lebo vacsie deti to uz vedia, preto to nerobia...
U nas to funguje - 3r dieta vie, ze ked sa nieco nauci, tak je to dobra vec a rado sa povazuje za mudre a skusene 🙂 samozrejme 100% takychto prehreskov nezmizne, niekedy sa to tej malej hlavicke zazda vhodne ;)
Mám podobnú skúsenosť s mojim 27 mesačným. Od 2 rokov začal bacat mňa aj muža, ale najčastejšie mňa. Niekedy aj keď sme len sami dvaja ale najčastejšie keď sme všetci doma. Skúša to už aj na iných, príbuzných, susedku a jej dcéru..
Už sme skúsili všetky metódy od dohovaranie, chytenia rúk v tej chvíli, to sa len rozplakal v tej chvíli a pokračoval ďalej. Vrátenie späť pomohlo tiež krátkodobo.
Predtým vedel aj pohľadkať, aj nežnejši byť ale ako dosiahol 2 roky akoby utalo. Som z toho smutná a neviem už ako naňho. Robí to hocikedy, keď nedosiahne co chce, keď musí urobiť niečo čo nechce práve v tej chvily, napríklad sa prezliecť, ale veľakrát len tak z dlhej chvíle, príde a udrie ma.
@mishaella toto robi aj nasa dcera, 21-mesacna, hocikedy udrie, capne mna, muza, babku, deti objima silno, najprv som si myslela, ze nema cit, nerozlisuje to, nechape, ale uz si myslim, ze by mala mat aspon trosku citu a vnimania na taketo veci...ked sa jej nieco nepaci, alebo jej zakazujeme, tak tiez reaguje takto, no to by som este chapala, ze ju to nahneva a nevie si poradit s emociou, ale dnes sme sa hrali, vzala kocku (sice gumenu nastastie 😄) a chcela ma nou udriet po hlave, zastavili sme ju a potom to este chcela zopakovat asi 2x, tak neviem, ci si len chcela vydobit nejake svoje, sibalstvo alebo co, uplne ma to polozilo...vlastne dieta ma bude mlatit? nerozumiem tomu fakt...ale vidim, ze viacere mamy s tym maju problem...
ja som situaciu, ked som dostala detskou ruckou do tvare riesila takto: spytala som sa "takto to budeme robit? budeme sa buchat? ja som ovela silnejsia ako ty!" a na ukazku som tresla po papierovej krabici, co bola po ruke a uplne som ju rozpucila ..."naozaj chces, aby sme sa bili? mne sa to nepaci, ale ak chces, mozme. teba to bude ale boliet ovela viac." ...vypocula som si iba tiche "nie" a dlho dlho nebol ani naznak podobneho spravania. po case som skoro jednu dostala pri zlosteni, ale to som zachytila ruku a iba som sa zase spytala, ci sa budeme navzajom buchat ...nasledovalo okamzite "nie" a ukludnenie sa.
tak hadam by to mohlo zabrat aj na ine deti (aj ked to moje malo uz nieco cez 2 roky)
@borisvolcko Budem úprimná, ja by som už teda na zadok určite naložila... Ja som názoru, že dieťa musí vedieť odkiaľ-pokiaľ.. Viem, že rodič má byť aj priateľom zároveň ale zas je to rodič a nie kamarát na pieskovisku.. ja viem, že dnešné deti sú živšie a popredu ako sme voľakedy my boli (vidím to aj na mojich) ale nikdy sme si nedovolili na svojich rodičov, čo i len hlas zvýšiť...