20 mesačné dieťa sa bojí detí
Ahojte doteraz som to neriešila , ale myslím , že je už najvyšší čas (trvá to asi 6m a stále som si myslela , že je to len jedno z jej období)...málá ma rok a 8m a BOJÍ SA DETÍ ako náhle sa k nej nejaké priblíži príliš blízko alebo sa jej dotkne rozplače sa , plačom ublíženého dieťaťa. Chodím s ňou medzi detí, do centier na ihriská no vždy je to rovnaké neviem ako to mám riešiť a nepripadá mi to normálne, nechcem aby bola samotár, ale ináč je to živé dieťa ...uvítam každú radu ďakujem
@efffa Ahoj, je to u malej zvláštne, ale určite nie strašné. Myslím si, že ešte nikoho iného nepotrebuje, má teba a to jej stačí. Ak by to bolo vo veku, keď už by mala ísť do škôlky, tak by to mohol byť väčší problém. Dovtedy sa môže ešte veľa zmeniť. Ale skúsila by som tiché, pokojné stretnutie s nejakou kamarátkou s dieťaťom podobného veku u vás v izbičke. Ale vysvetliť kamarátke, o čo ide, a nech sa s jej dieťaťom iba v izbe hrajú, nijako deti navzájom nekontaktovať, stačí na pol hodinku. Urobiť to zopárkrát, možno si dcéra zvykne na prítomnosť iného dieťaťa a nadviaže kontakt. Možno sa bojí detí, ktoré sú hlučné, živé (nehovorím, že tvoja nie je živá, ale u druhých jej to môže vadiť). Za pokus by to stálo. Držím palce. Ale v každom prípade si myslím, že má minimálne ešte rok, aby "dozrela" v tejto oblasti.
@tinki ďakujem za podporu, aj ja som nad tým už rozmýšľala a myslím si , že to môže byť spôsobené jej o pol roka starším kamarátom mal jedno obdobie keď ju odstrkoval alebo jej zobral hračku , no teraz ked sa stretnú on môže byť v jej blízkosti to obdobie už späť nevrátim , ale nechcem aby sa nestrétavali
určite to vyrieši čas , aj moja sa bála a hambila dlho sa chovávala za mňa 🙂 (hlavne chlapov) ja by som na tvojom mieste začala s jedným dieťaťom nie veľký kolektív , ak máš kamarátku a má dieťa nemusia byť rovesníci myslím že staršie by bolo lepšie a začať doma v jej prostredí kde sa cíti najlepšie 🙂
Všetkým ďakujem za rady .... 🙂
@efffa Ahoj...ja mam rovnaky problem...nas malý má 17mesiacov a tiež je bojazlivejší, ked sa stretne s hociakými detičkami, jedno či s jedným alebo viacerým, zostane stáť ako obarený, len pozoruje čo sa deje, pozerá na mna, nevie, čo má robiť.... Akurát dnes sme na ihrisku stretli tiež takého živsieho hlučnejsieho chlapceka dvojročného, ktorý mu chcel dať loptičku a hrať sa s ním, malý sa rozplakal a hned sa pýtal na ruky..no dufam, ze to nebude trvať večne 🙂 tiez nechcem aby bol samotár.....Dospelých sa bál tiez ked mal do jedného roka, hlavne takých, ktorý ho hned chceli chytať a pestovať a "vtierali" sa mu....a on to strasne neznáša, hned sa rozplače..myslim, ze ma nejaky svoj osobný priestor, do ktorého vpúšťa len niektorých ľudí....ale doma je živý, hlučný, veselý a všetko možné....je sice aj opatrný a veľmi veľmi poslušný....takže držím palce, aby sa to dalo do poriadku 🙂
Som rada ,že nie som sama. O našej malej sa nedá povedať, že by bola poslušné dieťa je to taký malý cholerik aj samu seba vie nahnevať 🙂 , dospelých sa nebojí len tie deti je to zvláštne , ale hádam to raz prekoná . Tak si držme palce 🙂
ahoj aj my mame tento problem. maly ma rok aj 10 mesiacov a tiez sa boji deti. dospelych ma rad teda potrebuje takych 10 -15 minut kym sa otuka ale potom v pohode. ale deti - to je kapitola sama o sebe. tiez s nim chodim do materskeho centra aj medzi deti na ihrisko mam zopar kamosiek s rovnako starymi detmi tak sa ho snazim zaclenit a stretavame sa ale on nic. stoji ako obareny pozoruje pozera drzi si odstup. este ked su v dostatocnej vzdialenosti tak je dobre ale akonahle sa priblizia koniec sveta. a to napriklad niektore deti uz dobre pozna aj po mene aj sa tesi ze ideme medzi deticky ale ked prideme tak zas mrtva sezona. pozicia im hracky ale nechce sa s nimi hrat. neche ich blizko seba. je tiez taky opatrnejsi bojazlivy ale doma je v pohode. tiez len dufam ze sa to zmeni inak si neviem predstavit skolku.
Ahojte, ja by som to riesila tiez tak, ze by som zavolala najprv kamosku domov, s dietatkom a tak postupne skusala. Inak, to s tymi hlucnymi detmi moze byt pravda. Moja dcerka, ked bola mensia, tak ona dakedy vedela v navale radosti riadne "kricat", ale ako nahle sa takto nahlas tesilo ine dieta, zlakla sa a ostala ako obarena a bolo jej do placu. Ono to casom prechadza, ale tiez ma niekedy take stavy, ze ked su deti "prilis" hlucne, tak sa akoby stiahne a len ich pozoruje...
kocky viem ze je to starsia tema, ale maly ma 2 roky a tiez sa boji deti, preslo to vase deturence potom? Hlavne sa bojim ako bude v skolke. dakujem
@efffa Potrebuje čas. Každé dieťa je iné a každé "zreje" inak. Niektoré sa bojí cudzích dospelých, niektoré psov, niektoré detí. Zrejme je to nesmelé dieťa a iné deti sú možno hlučné a naháňajú jej strach. Ukáž jej, že si stále s ňou, nenúť ju hrať sa s inými. Nechaj to na ňu. Možno to bude trvať ešte pol roka, možno rok. Ale ak ju budeš nútiť, alebo nechávať s deťmi ak má z nich strach, tak sa to môže zhoršiť. Ber to v pohode. Správaj sa uvolnene. Nemôžeš ju prinútiť. Ona si na deti postupne zvykne. Možno chce najprv len ich pozorovať, potom sa odváži aj komunikovať.
Ešte ma napadlo, nezľakla sa nejakého plačúceho bábätka keď bola menšia, alebo nejakej plačúcej bábiky?