2 ročný syn je nepriebojný

@matkokrtko mam tiez synceka, ma cosi viac ako 2 rocky, sme na tom velmi podobne, ale zatial to prilis neriesim. Teraz su vo veku, ked nepotrebuju prilis velky kolektiv, zahraju sa sami alebo si vystacia s jeden, dvomi kamaratmi na hranie. Ak ho postrkuje niekto starsi a zoberie mu nieco, co je jeho alebo si to zobral skor, tak dietatko slusne upozornim alebo mu vezmem inu hracku, nech sa s nou hra. Myslim, ze v skolke pochopia, ze v tomto svete plati niekedy zakon silnejsieho alebo sa naucia riesit veci rozumom a nie silou. Tak ako sa mi to stalo minule - starsi chlapec ho odstrkoval, moj syncek nechapavo pozeral na mna, ja som sa len usmiala a zavolala ho k sebe, naco sa moj syncek s usmevom obratil na chlapca, co mu ublizoval a pohladil ho. A ver mi, ten chlapcek ostal taky prekvapeny jeho reakciou, ze aj zabudol, ze ho odstrcil a mohli sa hrat dalej obaja.
Podla mna ho vychovavas vyborne a myslim, ze tu lasku co dostava povazuje za prirodzene davat dalej.

@lenka_da ahoj, malý je so mnou doma, ale stretávame sa s deťmi. Presne aj to s tými fackami sme riešili, tiež pár krát dostal. ☹ A nevedel reagovať, len smutne pozeral. ☹
Som ale rada, že tu nie som s takým problémom sama.

@desszi Ďakujem Ti, za krásny príspevok. 🙂

@matkokrtko - nechaj ho dozriet, dva rocky je malo, aby sa vedel spravat v kolektive a na tu priebojnost mozno dozreje, je lepsie mat doma typ dietatka, co nikomu hracky neberie, neudiera, nehryzie - to je totiz riesit omnoho narocnejsie ver mi. Taketo male dieta je zvyknute na to byt s maminou, nemusi bojovat v kolektive, aj to prijde, ale v tejto dobe taketo drobne "boje" riesi mama. Vezme mu niekto auticka? Tak chod po ne alebo spolu poproste, nech mu ich dieta vrati... Ono je to boj na dlhe trate, ale to je vo vychove vzdy tak 😉 S vysledkom budes urcite spokojna.

@matkokrtko ahoj, ja si myslim, ze priebojnosti sa naucit neda. ta musi byt v genoch a potom je uz len na vychove, ci sa ta priebojnost vyberie spravnym smerom. ale naucit ju? to si myslim, ze sa neda. a uz toboz nie male dieta, ktore nepochopi, preco ma silou-mocou drzat hracku v rukach, ked ju chce ine dieta? mas take mierumilovne dieta, ktore sa skor podeli, nez drzi u seba a s tym nenarobis nic. postupom casu, bude rast a sam si uvedomovat, ze si niekedy to svoje musi aj chranit.
na druhej strane by som to nenazyvala problemom. problemom su praveze podla mna nezvladnutelne deti, ktore trhaju hracky nasilu z ruk. a to nepisem teraz o este malych detoch do cca 2-3 rokov, ale tych skolkarov, ktorych tu uvadzate. tak to uz je myslim si hanba vychovy, ako aj uciteliek, ze dopustia, aby niektore deti "vyhravali" nad dalsimi. je to ich neschopnost zvladnut situaciu a menit cinnosti tak, aby zaujali aj tie drzejsie, aj tie pokojnejsie deti. 😉

@matkokrtko 😉

@mandragora22 suhlasim s tym, co pises, osobne si myslim, ze pre deti nie je "prirodzene" davat facky druhym detom. Tam ide o vzory, ktore vidia a je jedno ci su to rodicia alebo televizor alebo pocitac, pretoze rodicia sa im dostatocne nevenuju respektive neselektuju typy relacii, ktore pozeraju. Zial su rodicia, ktori svoje dieta aj pochvalia zato ake bolo sikovne, ze sa nedalo. To ze sa niekto "neda" nie je zle, ale nie je jedno akym sposobom.

aj ja si myslim, ze ho priebojnosti nenaucis, musi na to prist sam a ten cas pride, ked zacne chodit do skolky, budu sa tam opakovat situacie, vdaka ktorym casom pochopi, ako to v kolektive funguje, ty tam nebudes, tak skor ci neskor zabojuje, neboj, bude to dobre!
@matkokrtko

ale ved netreba deti ucit branit sa a bit. To tie drze deti treba ucit co sa moze a co nie. Tu v zahranici ked dieta vezme v skolke druhemu hracku ucitielka povie tomu dietatu prepac ale Janko sa hral s tou hrackou nemozes ju teraz mat a vrati to povednemu dietatu. bitka vobec neni pripustna medzi detmi. To iste sa robi na ihrisku.

@matkokrtko ako si to risila? ja by som jasne tomu druhemu dietatu dala najavo ze sa to nemoze a povedala rodicovi alebo ucitielke co sa stalo a nech sa ospravedlni mojmu dietatu.

@matkokrtko Sme na tom rovnako, akurat moja dcera ma uz skoro 3 roky. Nepomaha nic, jej niekto vezme hracku alebo ju odsoti a ona sa len lutostivo rozplace. Nikdy nikomu neublizila, stale detom nosi hracky a pod. Neriesim to uz, nezmenim ju.
Tiez si myslim, ze je u nas trend "chvalenia" tych akoze priebojnych deti, ale mne sa skor zdaju ako uplne obycajne agresivne a za to si pochvalu rozhodne nezasluzia. Len kym s tym rodicia nic nespravia, ty nemozes. Ja som nahodou rada, ze moja dcera ak vidi, ze ju niekto ide bit alebo zastrasovat alebo za nou ide agresivne jej vytrhnut nieco z ruky, tak to zahodi a ustupi. Pre prezitie je to nahodou celkom uzitocna vlastnost, aspon je mala sanca, ze sa s niekym pobije. 🙂
Mam ale obavy, co bude v skolke, ci nebude sikanovana alebo taky otloukanek.
Ale naozaj sa s tym neda absolutne nic urobit, mozes iba zakrocit ty, co je spravne, kedze tvoj syncek ma len 2 roky. Aspon mu ukazes, ze ked je niekto silnejsi, tak ma slabsich ochranovat a nie bit.
Drzim palce 🙂

@matkokrtko ja som mala to iste pri prvom, ale problemom by som to nenazvala. Neboj, vyrastie z toho. Aj syn vyrastol, ale nikdy nepouzil silu, ani nerobi, to, co ini robia jemu, ale vie si vsetko vyargumentovat a pouziva komunikaciu a vysvetlovanie. A je to super, ked sa na ihrisku vie dohodnut. Zato nasa 1, 9 r princezna je presny opak. Vlastnemu bratovi nepozicia, ani ked ma dve rovnake veci. Vytrha mu vsetko z ruky, pisti, vresti, zuri, place. kym nie je po jej. To iste s ostanymi detmi. POviem, Ti radsej by som bola, keby bola taka ako jej brat, lebo ona je potom v kontakte s detmi "ta zla, nevychovana". Ale to je o jej povaha, nic natom vychovou nezmenim, aj ked sa snazime po dobrom, po zlom...

@matkokrtko ahoj ja ti poviem ze mozes byt len rada ze je nekonfliktny ... ked sa pozries na ine deti agresivne doslova rodicia s tym nic nerobia ( cest vynimkam 🙂 )ked nikomu nasilu vytrhne hracku z ruky a aj s pacnutim popri tom vobec to nie je pekne a duplom nie spravne... a rodic si povie ale ved je to dieta.. na druhej strane ak ti to vadi da sa to natrenovat - kamaratke to tiez vadilo tak "trenovali" u sestrinho synatora ze ked mu nieco zobral tak mu povedali ved si to zober a takto trenovali a odvtedy si neda - sice ked sme boli na navsteve nechcel hracky pozicat lebo sa s tym on hral a vsetky su jeho hracky a tak nedovolil nasmu sa hrat a reeeeeeev a reeeeeev ked mu ich nedal... no ale tak neviem co je lepsie, vo vacsom kolektive asi o tom vydobit si, no doma asi lepsie podelit sa .... no tak neviem vyber si ci jedno alebo druhe 😅 😀

Tá moja má už na jar 6 a stále je taká 😉 . Ale myslím, že to je aj postavením v rodine, mladšia už, podobne ako aj u @evatko si tak ľahko nedá. Zatiaľ neberie, ale zjačí tak, že srdce vyskočí, keď jej chce niekto niečo zobrať 😅 A má tú istú výchovu, tie isté program kuká v telke, len má školu od staršej, vie, že sa musí biť za svoje práva 😝
Ináč pokiaľ má dieťa zdravé sebavedomie, tak není "zly" ani jeden spôsob - ani ten, že radšej dá, ako by sa mala dohadovať a nájde si inú zábavku (ALE netrpí tým, naozaj to robí preto, že jej to za to nestojí a radšej sa bude baviť ináč, nie že potom hodinu narieka, že musela dať) ale aj to, že si vezme. Každé dieťa má iný temperament, inú povahu, nie sú všetci flegmatický. Hlavne okolo tých 2-3 rokov je väčšina detí majetníckych aj k veciam, ktoré nie sú ich, tam stačí do toho jemne vkročiť a zobrať, že Jožko sa s tým hral prvý. Ale vidieť v 2 ročných deťoch hneď zlých a agresorov, nevychovaných ... 🙄 🤐

u nas to bolo dost podobne, najstarsi mal dva roky, ked sa narodilli dvojky a ucili sme ho, ze musi davat na nich pozor, poziciavat im hracky a podobne....
asi od jeho pol roka som s nim chodila do detsk0ho centra a bezne mu brali hracky deti a on len plakal a nevedel sa branit....
v skolke mu robili zle, lebo len stal a nechal si robit zle...
ked sa prvy krat nedal a povedal aj druhemu, ze nedam, tak konecne sa osmelil a boli sme radi my ale aj ucky
😎
zmena neprisla len sama, doma ich ucime, ze ked chce bratovu hracku, nech mu ponukne svoju na vymenu a podobne aj vonku, nech sa neda, ked mu beru hracky, ale nech si vymenia a hraju si spolu...

@mandragora22 No tak ja trošku z druhej strany. Sme dvaja slušní, inteligentní ľudia a my práve "vlastníme" také dieťa, ktoré je vysoko priebojné, všetko je LEN jeho a to aj za predpokladu, že sa na hlavu postavíme. Nesúhlasím s tým, že od veku 3 rokov je to chyba rodičov alebo kohokoľvek. naše dieťa bolo od narodenia náročné, nespavé, nesmierne živé. Má 2,5 roka a my robíme čo sa len dá, aby sme jeho temperament a povahu čo najviac tíšili. Po rôznych radách s psychológom sa snažíme robiť čo sa dá. Nikto ho za jeho chovanie neodmeňuje, vždy reagujem na všetko čo urobí, potrestám ho, pošlem do inej izby, odídem z ihriska a robím všetko, čo mi poradia odborníci. Ale sú proste deti, ktorým môžeš niečo urobiť, povedať 1000 krát a nikdy si z toho nezoberú ponaučenie. Nehovoriac o tom, že niektorým veciam ešte ani nerozumejú. Nedávno som bola aj ja tá, ktorá sa len rozhorčovala nad deti plieskajúcimi sa o zem a nazývala som ich nevychovancami. Dnes mám na to už trošku iný názor. Podotýkam dcéra je úplne iná a výchova je rovnaká. Tá dnes dokáže poslúchať, zatiaľ čo syn - to je skutočne akoby omyl, keď poslúchne, nedajbože na prvý krát. Ale je pravda, že každým dňom sa nám to momentálne darí zlepšovať. Ale výchova takéhoto dieťaťa je beh na dlhé trate. A verte mi, že byť v pozícii matky, ktorej dieťa je stále len to "zlé" nie je nič príjemné. Non stop sa hanbiť, lebo práve môj je ten, že deťom hodil piesok na hlavu, čo do niekoho strčil, zobral hračku...a koľkokrát by som bola rada, ak by mu to niekto vrátil, aby pochopil, že nie je len on na svete a nie je všetko jeho. Nasťastie sácanie a kopanie sa nám podarilo znížiť na minimum. Ale nič príjemné, že už po ceste na ihrisku mu stokrát zopakujem, že nesmie nikoho sácať, nikomu nič brať a podobne. Ťažko vysvetliť v krátkosti celý tento problém. Ale či je dieťa priebojné alebo nie, asi to závisí od povahy. Moja mama aj svokra tvrdia, že ani jeden z nás takýto nebol☹

@bosoriak a ešte s jednou vecou nesúhlasím. Ak rodič "agresívnejšieho" dieťaťa s tým nič nerobí, je určite na mieste upozorniť to dieťa! A nenechať svoje otlkať a sácať. Ak moje živé dieťa vyvádza, veľakrát poprosím okolitých rodičov, aby ho bez obáv upozornili. Od cudzej autority všetko berie ináč ako od vlastej matky, ktorú počúva celý deň. Ak mu dôraznejšie dohovorí aj cudzí človek, väčšinou ho to dosť zarazí. Takže určite upozorniť dôraznym hlasom čo robí zle a čo nemá robiť.

Baby ja len toľko,aj nemusia deti vidieť násilné jednanie, aj sa môžte správať totálne pacificky v rodine aj k nim, aj môžte zasahovať vždy, v 100% situácií keď je dvoj-trojročák agresívny, aj tak je to vek v spojení s temperamentom a povahou, kedy deti hračky brať opakovane môžu, aj cápať, aj strkať do iných detí....a iné zas nemusia a možno sú vychovávané úplne rovnako. 😝 Jedny ustupujú, a nič s tým neurobíte, darmo ich budeme nahovárať "vráť jej to! nedaj si! drž si!" a druhé cápu a berú, darmo vždy priskočíte "vráť to chlapčekovi, je smutný, bolí ho to, plačká" prípadne dieťa vyčleníte na chvíľu na bok, s tým že hračku musí vrátiť a ospravedlniť sa poškodenému (príp.ho pophladkať). Áno, treba zasiahnuť ak sa deje nejaká priveľká nespravodlivosť vždy a vždy vysvetľovať, ale či sa dačo zmení a v akom rozsahu a čase....je neisté.

@lili777 Vyraz "nemozes s tym nic urobit" je skor mysleny z mojej strany skor tak, ze nic nemozes spravit s tymi rodicmi. Samozrejme, ze si nenecham otlkat dieta a ked ho neupozorni vlastny rodic, tak ja minimalne jemne napomeniem, aby to nerobilo. Len sa zas snazim nevychovavat cudzie deti, na to nemam pravo. 🙂

Ale tiez suhlasim s @yukki, tazko nieco zmenit, ak je to raz v povahe.

Takze je to tak, ze ked je dcera niekde sama, musi si poradit, ale ked som tam ja, tak ju proste ochranim.

Takychto tem, aj podobnych tu je viac. Nie je to nic neobvykle a urcite nie je sam. Moj syn bol rovnaky. Treba len zdravo budovat sebavedomie a podporovat ho.

@lili777 no ono je fakt, ze aj ty mas svoju pravdu. moja ma este len necele dva roky, ale faktom je, ze sa obavam, co bude dalej, ma dni a dni. ked je dobra, je dobra, a ked ma svoje dni, tak akoby jej preskocilo (viem, znie to tvrdo, ale je to uplne ine dieta) a ako pises, mozem sa vtedy aj na hlavu postavit a robi si svoje, cize mas pravdu v tom, ze nie vzdy sa to da zvladnut, nech robis, co robis, skor som mala na mysli, ze nejakych 95% tych "zlych" deti su chybou vychovy svojich rodicov, a ten zvysok, to su certice typu tvoja a moja. ja ci dohovorim, ci pohladkam a vysvetli, ci dam po zadku....ked ma "svoj den", tak sa hodi o zem a ryci, alebo ma udrie, skusala som vsetky mozne sposoby, aj pozitivne, aj negativne, vzdy to dopadne rovnako, tak asi aj viem, o com pises a bojim sa toho, co bude u nas dalej. chvalabohu, nejake cirkusy mi robi doma, vonku sa neodvazi, ludia neludia, nafasuje po zadku a potom sa hanbi, tak vonku to prestala robit, ale doma nemam sil a nema to ani vyznam ci capnut, ale ani dobrym slovom u nej nepochodim, uz som povedala muzovi, ze niekedy sa citim, akoby sme schizofrenika mali doma 😖 😖 😢 😢 😢 ona zo sekundy na sekundu akoby iny clovek bola 😢 😢 😒

podla mna z toho vyrastie a neskor bude az moc priebojny 😀 su deti, ktore nahravaju, vsimaju si spravanie inych deti a neskor dorastu do toho, ze sa to cele otoci a oni budu priebojnejsi... tie ostatne decka zas vyrastu z bitiek a cele sa to obrati 😉

Dievčatá, ďakujem Vám za Vaše rady a názory. 🙂

@matkokrtko aj moja bola do 2,5 roka taky maly sralko.. potom zrazu z nicoho nic ostala uplne priebojna. neviem co sa stalo, ale dieta sa vyvyja a ked je bojazlive dnes, o pol roka to moze byt pravy opak

Môj syn bude mať v máji tri roky a je taký, že doma so sestrou je velmi priebojný. Ak mu niečo nechce požičať, čo on chce, tak na ňu kričí, trhá jej to. Nebije ju, lebo bitie je u nás tabu. Už skúšal napríklad dať facku, ale takéto ja zatrhávam velmi prísne ešte v zárodku, takže sa to neopakuje. Snažím sa mu vtedy vysvetliť, že je to jej hračka, ona si ju zobrala a on nech si zoberie inú. Ale niekedy jej poviem, nech mu to požičia, že je ešte malý a hneď jej to vráti. Neviem, čo z toho je lepšie. Tiež mám strach, čo bude po nástupe do škôlky. Ide totiž o to, že doma je síce "priebojný", ale vonku medzi cudzími deťmi sa hrá a je veselý iba ak si ho nikto nevšíma, alebo mu nikto nič neberie. AKo náhle si ho začne niekto všímať, nedajbože mu niečo zoberie, tak skamenie ako socha a schova sa zamňa. Viem, aké to bolo zlé s dcérou, keď začala chodiť do škôlky. Ona bola predtým vesela a pekne sa s deťmi hrávala, keď sme boli vonku, nikdy žiadne konflikty, ale ako nastúpila do škôlky, tak bývala velmi často chorá. Kvôli oslabenej imunite zostavala doma skoro stále. Neadaptovala sa na škôlku a hlavne si tam od začiatku nenašla kamarátky. Na tých pár dní čo prišla sa nemala s kým hrať a keď som pre ňu poobede prišla,tak sedela sama v kúte a hrala sa s kockami. Bolo mi to tak lúto, že nie je priebojnešia v tomto (a to som si dovtedy myslela, že je) a je tam smutná. V poslednom ročníku škôlky sa ale zdravotne vzchopila, takže si našla kamarátky a to už bolo fajn. Nechcem aby bol malý zlý a ubližoval iným deťom (čo si pri jeho povahe myslím ani nebude), ale ani nechcem aby bol smutný a trpel niekde v kúte, lebo sa nebude vedieť zapojiť...

Ahoj, nas maly je taky isty, tiez dievcatka a tety hladka, hovori moj a dava im pusinky...a tiez mu vsetko beru, maly len ostane stat a pozera ze o co im ide, bud si najde nieco ine alebo si to ide zobrat spat ale nie krikom ani placom, proste sa len s nikym nebije ani nenatahuje o veci...

neda mi nepripojit sa 🙂
do 2 rokov sa stale bil,nic nechdel pozicat,hned hucal a proste nervy...lebo bil aj nas 😠 tak sme ho odnaucili sa zakazdym bit a preslo ho to...dalsia faza nastala taka,ze kazdy jeho bil a on sa nechal...tiez nebola vyhra,tak znova vychova o tom,ze ked mu niekto robi zle,nesmie sa nechat...male deti nesmie bit ani capnut,,ale ochranovat...toto vychadza tak na 80%,
ked si neni isty,sa pozrie na mna a ja rozhodnem ci pozicat ci nie. Ale najpodtstanejsie pre mna je,ze ked treba,nestoji so sklonenou hlavou ako porazeny,ale patricne sa brani...
Ale je fakt,ze casto zasnem,ako su niektore decka zle...a rodic uplne na salame 😠 zaujimave je,ze ked sa ozvem,cie decko to je,nikto nereaguje...v style nevidim-nepocujem...grc!

jaj maminky presne ako moj maly... v kolektive je nepriebojny, vzdy som ho ucila pozicaj hracku, nebi sa a tak sme aj dopadli... teraz si vravim, ze som ho mozno nemala az tak ucit aby vsetko pozical... ked mu niekto vezme hracku necha to tak ak sa nejedna o najoblubenejsiu hracku, alebo vzdy poslal mna, v skolke sa tiez vraj radsej hra sam, o hracky sa nebije, mal sice obdobie ked kamaratom nechcel pozicat nic ale to trvalo tak tyzden.... ked napr. ideme na detske ihrisko a su tam deti kt. nepozna povie mi,,maminka podme prec,, tak isto aj v detskych centrach sa nechce hrat, na smykalkach vzdy pusta vsetky deti a tie ho chudacika obehnu aj tri krat....je mi jasne ze bude zrejme introvert a budu mu stacit tak dvaja kamarati no davam si to trosku za vinu...

no ale na druhej strane ked je medzi svojimi tak je ako z divych vajec a dovoli si take veci ze len cumim🙂

aj moja je taka, ku vsetkym detom je hrozne mila, hrava a podobne, ale ked jej niekto ide nieco zobrat vzdy ustupy, akokeby mala strach ☹ zaujimave ze na mladsie deti si dovoli, lebo asi vie ze je silnejsia