2 ročné dieťa má záchvaty zlosti
Ahojte babule!
Mam dcerku, ktorej ked nevyhoviete ako dnes je problem a ma naval zlosti a neviem co s tym.
Napriklad dnes sadla som si na chvilku za pocitac ked jej skoncila rozpravka ale medzitym sa zacala hrat s knizkou. Ked ma uvidela hned sa tlacila na stolicku a ked som jej vysvetlovala ze mamka ma braceka v brusku a musi si chvilku pohopat ona zacala vrieskat a tlacit sa. Tak som jej vysvetlila ze jej dam druhu stolicku a prisuniem jej ju k pc a budeme spolu. Ani za svet nechcela na druhu tak som ju tam posadila a tu uz riadne ricala. Chcela ist na tu kde som sedela ja. Ale nemoze si tak dovolovat a rozkazovat ona mne... Ci snad ano? Potom sa to tak vystupnovalo ze ma zacala bit... A ked som jej hovorila nech prestane ze to je nepekne to sa nesmie mamka bit atd...len ricala a mastila ma este viac tak som ju vystrihala ze jej dam po zadku a nakoniec som i dala. Mam z toho vycitky svedomia, ale zacala vrieskat az bordovela a trieskat ma ruckami este silnejsie tak som jej vratila ci sa jej to paci, ze bit sa nikto nema ze je to skarede. Prestala az som jej povedala ze mamka ju nelubi, lebo mamka za to ako sa pekne o nu stara a ona ju za to bije ze to nemoze...
Po asi 3 minutach ked som jej utrela soplik sa zrazu ku mne naklonila a zacala ma objimat. Tak sme opat kamosky, len sa obavam ako to podchytit aby sa mi onedlho v marketoch nehadzala po zem a tolko si nedovolovala. Zijeme v zahranici, manzel je akurat mimo domu na SVK sme casto, ale nie velmi a zase manzelova rodina jej vsetko dovoli, hned ju beru na ruky, hned jej vsetko daju, ked nechce nieco jest davaju jej len masko lebo podla nich masko najlepsie na svete, proste daju jej vsetko mozne i nemozne. A minule sa svokra divila ked tresla prvy krat i ju a ako sa zlosti a jedno s druhym...najprv jej vsetko dovolia a potom sa divia a svokra si len popod nos konstatuje ze to mam s nou tazke ze je to tazka natura...Manzel je ako oni vsetko dovoli ja zas nie. Co robit s takymi navalmi zlosti? Snazila som sa odputat pozornost na ine ale ona chcela stolicku na ktorej som sedela ja a bol ohen na streche...
Klasicke obdobie vzdoru, skusa, co jej prejde. Postupovala si spravne 🙂 Ak by sa opakovalo bitie, vstan a odid, nechaj ju tak... Nevsimaj si ju, ked sa ukludni, vysvetli jej, ze ta to boli a su veci, ktore moze a ktore nie.. Ak by nezaberalo, silno ju k sebe pritisni, aj opacne, aby ta nemohla bit, povedz jej, ze ju lubis, ale pevne drz a ona sa po chvili upokoji. Ak nieco zakazes, stoj si za tym, lebo len raz povolis a bude sa to opakovat. Vacsinou, ked si dietatko uvedomi, ze nedosiahne bitim a krikom to, co chce, prestane s tym, niekomu to trva 2-3 tyzdne, inemu 2-3 mesiace, podla toho, ako sa k tomu postavia rodicia. Najhorsie je, ak mamka zakaze, tatko dovoli alebo naopak. Pokial chodite k starym rodicom obcas, neries to, len im pripomen, ze rodicia su na to aby vychovavali, stari rodicia na to, aby rozmaznavali, ze? Tak ked ste jej dovolili, poradte si. Ked uvidia, ze k tebe si nedovoli, alebo ak ano, ze jej to neprejde, je len na nich, ako sa k tomu postavia... Manzelovi rodicia si prestali starsiu k sebe bravat 🙂 Doma OK, u nich si robila, co chcela... Az potom raz dedkovi rupli nervy, tresol jej po zadku, mala pochopila, ze narazila a mali klud 🙂)) Len trpezlivost, doslednost, snad kazda sme si tym presli 🙂
@milli3377 U nas je to to iste, cele sviatky sme mali pokazene, lebo maly iba jacal a jacal, no nebudem opisovat, podobne ako u vas. Ale my sme si uz povedali DOST, vzdy ked dostane zachvat, odnesiem ho do vedlajsej izby dorazne zvysim hlas a vysvetlim co a ako, no zo zaciatku nechapal, ale postupne zacal pocuvat a musim povedat, ze jeho spravanie sa zlepsilo, aj ked zachvaty stale su, ale zvladame ich coraz lepsie. Dolezite je nepopustit, ked uz raz stanovis hranice, dieta ich nesmie prekrocit. Ti poviem za posledne dva tyzdne, sme s muzom zostarli o desat rokov, ale zaciname pozorovat zmenu v spravani, a to je ulava pre celu rodinu, aj pre okolie 😎
moj syn bude mat 17m a je taky ze ma strasne mlati hlava nehlava a zacal aj stipat a hryzt co uz pred tym nerobil riesim to tak nekricim nedam po zadku nevsimam si to ale mam pocit ze je horsi a horsi uz bije aj krsnu vyzuje si papucku hkodil jej ju asi 4 krat do tvare a ked to neskoncilo tak ju uplne prefackal to robi aj mne vsetko do mna hadze niekedy ma boli cela tvar niekedy mi je do placu ale nechcem byt na neho zla chcem aby mal pekne spomienky lebo ho velmi lubim
@milli3377:
Vitaj v obdobi vzdoru 😉
Je to uplne normalne spravanie zhruba dvojrocnych deti. Skusaju hranice. Samozrejme, ze bitie je neakceptovatelne. Ale napr. sa diskusia o stolicku: to je malickost. Tak by som si JA sadla na druhu stolicku a jej dala na tu moju. O taku prkotinu sa neoplati hadat. Ale ked ta zacne zase bit, treba razne zakrocit. Povedat nie, pripadne odist alebo dcerku dat od seba prec. Ziadne dlhe vysvetlovanie, ale razne povedat, nie, to sa nerobi. Povedat jej, ze moze prist k tebe, ked sa ukludni.
Na obdobie vzdoru treba pevne nervy a naucit sa vela trikov: nie v kazdom zachvate a v kazdej situacii plati to iste. Najdi si temy o obdobi vzdoru a podobnych hysakoch, pisalo sa toho uz kopu.
Najdolezitejsie je, aby si ty zachovala ako-tak chladnu hlavu. Ked mas chut ju capnut, radsej ju nechat zurit a odid z izby, aby si sa najma TY schladila. Podla vsetkeho sa schladi aj ona. Potom jej este raz vysvetli, ale skor v skratke ako dlhym monologom, ze to je neakceptovatelne.
Nauc sa rozlisovat, co su malickosti, a co je pre teba neakceptovatelne. Napr. hadka o tricko, ci ruzove alebo zlte, nestoji za to. Zbytocne vas vynervaci. Nech si da, ktore chce, ak samozrejme pasuje k pocasiu.
Ale o tom, ze pri prechadazni cez cestu ti ma dat ruku, sa nediskutuje. Prinajhorsom prenesiem vrestiace dieta sama cez cestu. To ide o zivot. Proste ak neposluchne, musim zakrocit. Ale v takej situacii capnutie po zadku nepomoze. Nepochopi suvislost. Ale ked ju odnesies, a povies jej, ze cez cestu sa ide bud dobrovolne iba za ruku alebo nedobrovolne na rukach, pochopi. Sice nie na prvy krat, ale skor ci neskor.
Co sa tyka svokrovcov, tam si tiez musis urcit, co je pre teba akceptovatelne a co nie a povedat im to. Ze ju beru na ruky, dobre, nech sa paci. Ale ked si nechaju obrazne skakat po hlavach a nevykazuju jej hranice, to im musis povedat. Napr. cokolada pred jedlom NIE. Po jedle si moze dat kusocek. Ale nie pred jedlom. Urcite pravidla musia platit vsade. Ale samozrejme ze u starych rodicov mozu platit aj ine pravidla. V com dokazes prizmurit oko a v com nie, musis rozhodnut sama.
Aj ked je to o nervy a vo vysokom stadiu tehotenstva si proste vycerpana: snaz sa nedavat zakazy od rana do vecera. Alebo skus obratit, ano, mozes si dat keksik, ale az po obede. A iba jeden.
Urcite bude chciet vyjednavat a bude robit dalsie sceny. Hranice si musis urcit ty a potom ich dodrziavat. Ked raz povies, iba dva keksy alebo iba dve rozpravky, vypnut, odlozit, nepovolit. Hadzanie sa o zem ignorovat.
Bohuzial sa podla vsetkeho scenam v obchode nevyhnes. To zazila kazda matka, a neverim ziadnej, co mi tvrdi opak 😉 Su temperamentnejsie deti aj matky, a podla toho aj prebiehaju podobne sceny. Mozes sa pokusit tomu vyhnut tym, ze pred tym, ako vojdes do obchodu, sa dohodnes, povies, co idete kupit. Potom ju mozes poprosit, aby ti pomohla: podat mlieko, vybrat jablka, a pod. Urcite veci ti uz moze pomoct. Ale nekupit viac, ako ste sa dohodli. V hrackarstve to iste: este predtym vysvetlit, ze idete kupit darcek pre XY, a NIC INE. Ked sa hodi na zem, vyskusat najprv odputat pozornost. Ak to nepomoze, s kludom povedat, NIE a hotovo, a ignorovat. Ked sa trochu schladi, spytat sa napr., ci chce ist po schodoch alebo vytahom. Zazila som v preplnenom hrackarstve pred Vianocami, mam vyskusane 🙄 Hodeneho o zem som ho vyniesla pred obchod, aby som neblokovala kassu, nechala lezat na zemi a zurit, kedze sa nedal inak ukludnit a odputat. Ja som si zatial v klude zabalila nakup, nachystala sa na odchod. To uz bol kludnejsi, tak som sa ho spytala, ci chce ist pohyblivymi schodami alebo vytahom. A bolo po hysaku. Neoplatilo sa mi investovat nervy, sily a cas do dalsej hadky. Tzv. priatelska ignoracia bola v tom momente to spravne riesenie.
Skus si preluskat aj tie ine podobne diskusie. Casom sa naucis rozpoznat, v ktorej situacii asi zaberie ktory trik. Nauc sa ich viacero a potom skusaj. A samozrejme, urci si "kategorie", co ti je velmi dolezite a co su malickosti a mozes nechat s kludom rozhodnut dcerku. Naucit sa rozhodovat sa tiez musi, ale to neznamena, ze si ona bude rozkazovat. Daj jej na vyber, ale ten vyber musi byt pre teba akceptovatelny: dve rozne tricka, ale obe pasuju k pocasiu. Nauci sa rozhodovat, co je tiez velmi dolezite. Ale tym, ze jej vyber uz popredu obmedzis, predides dalsim hadkam.
Pevne nervy a nezabudaj na rodicovsku mantru: To je iba faza, to je iba faaaza, oooohhhhmmmm 😀
@renata5:
Obavam sa, ze tvojou snahou o pekne spomienky dosiahnes akurat to, ze najneskor v puberte ti fakt bude skakat po hlave a skoncite v nejakej relacii v telke o tazko zvladnutelnych detoch... ☹
Ja si nemyslim, ze by som bola extra prisna mama, som zastankyna attachement parenting, kojila som vyse 2,5 roka, spi stale so mnou a pod. ALE urcite hranice musia byt. Uloha rodica nie je byt kamarat, na to su kamarati. Uloha rodica je byt rodicom a deti viest, ucit a ist dobrym prikladom. Nastavit druhe lice urcite nie je to spravne riesenie...
Kezde si uz trochu zvykol, ze sa das bit, nepojde to zo dna na den, ze prestane. Ale ak nezakrocis hned, je fakt mozne, ze sa to cele este zhorsi.
Hlavne musis ty sama zmenit myslenie. Nie si zla ani prisna, ked mu nedovolis bit teba a ostatnych. Je to spolocensky neakceptovatelne spravanie (ano, bitkarov je dost, a casto sa bohuzial prizmuruju oci, a aj fyzicke tresty su bohuzial dost rozsirene). ALE naozaj, ty si jeho matka, ty ho vychovavas. A nestaci iba laska a sloboda. Nehovorim, ze same zakazy a prikazy su to prave orechove. Ale musis ho usmernit a naucit, co sa smie a co nie. Na to si ty ako rodic. Nie potom ucitelia v skole, ktori maju same problemy s nezvladnutelnymi detmi, lebo rodicia zanedbali vychovu a myslia si, ze skola to napravi. Nie, skola je na sprostredkovanie vedomosti. Ale ako funguje spolocnost, rodina a kolektiv, to sa deti ucia OD NARODENIA pozorovanim okolia. A na prvom mieste su za to zodpovedni rodicia.
Ako som pisala vyssie, su malichernosti a drobnosti, ktore nestoja za tie nervy, aby sa o nich clovek hadal. A su situacie, ktore jednoducho nie su akceptovatelne. Urcite chces, aby mal tvoj syncek kamaratov a bol oblubeny. Ale ked bude z neho znamy bitkar, nebude mat ani kamaratov, ani nebude oblubeny. Skonci v nejakej pochybnej bande, ktora bude terorizovat ostatnych. Teraz som na Teba dost tvrda, ale chcem, aby si si to uvedomila. Jedno je laska k dietatu, bezpodmienecna, a druhe je vychova.
Ked ta nabuduce zacne bit, povedz razne NIE. Dlhe vysvetlovanie je zbytocne a nepochopi. Ak bude pokracovat dalej, odid. Ak za tebou pride a bude pokracovat, daj ho do ohradky alebo niekde, kde nemoze nic pokazit a ublizit si. Nedaj mu tam ziadne hracky. Rozhodne a pevne mu povedz, ze toto sa nerobi a ze ho das vonku, az ked s tym prestane. Tato metoda sa vola time-out. Ide najma o prerusenie neakceptovatelnej cinnosti a odidenie "z miesta skutku". Ked sa vsetci zucastneni ukludnia, mozete byt zase spolu. Jasne, ze ho musis jednym ockom sledovat. Ked sa ukludni, povedz mu, ze to sa nerobi a preto bol sam, lebo nechces, aby teba alebo ineho bil. Jedno pravidlo je, ze time-out ma trvat tolko minut, aky je vek dietata. Teda v tvojom pripade minutku. Je ale mozne, ze to este bude zurit. Mozes ist po tom case za nim a povedat, ze sa mu budes venovat, ked sa ukludni.
Nepochopi to hned, aj pre teba to bude tazke. A hrozi, ze niekedy ho budes takto izolovat kazdu hodinu. Ale nauci sa aj to.
Ked sa ukludni, tak si ho mozes pritulit. Povedz mu, ze ho mas rada, ale nemas rada, ked sa bije. Nepovedz mu, ze je zly chlapec. Vyzdvihni negativne SPRAVANIE. Napr. nechcem, aby si sa bil/hadzal hracky/hocico ine. Nezhadzuj jeho ako osobu. Ja si myslim, ze ked sa chlapci vychovavaju ako "zli chlapci", takymi sa aj stanu. Lebo sa to vlastne od nich ocakava, uz len tymi komentarmi, ze su zli. Dufam, ze som to napisala zrozumitelne 😉
Ak hadze hracky, napomen ho, ze nie a povedz mu, ze mu ich zoberies. Po tretom upozorneni mu ich naozaj zober a odloz. V ten den ich uz nedostane.
Ale urcite ho nebi aj ty "aby vedel, ako to je". To je blbost, lebo tak sa nauci, ze sa to vlastne moze. Ako ty mna, tak ja teba. Kdesi som citala: oko za oko a cely svet je slepy. Aka to pravda!
Ak bije aj ine deti, musis zakrocit tiez. Povedat nie, odist prec. Ak nejake dieta zacne bit mojho syna, idem tam, poviem nie, ak treba, odtiahnem bitkarovi ruku. Je mi jedno, ci to vidi bitkarova matka a co si o tom mysli. Poviem nie, to sa nerobi a odidem. Obe strany, aj moj syn, aj bitkar, sa musia naucit, ze to sa nerobi.
Pokus sa o to, prilisnym ulahcovanim zivota mu zivot neulahcis, naopak. Ked sa nenauci pravidla teraz postupne a prirodzene, sledovanim rodiny a najblizsieho kolektivu, neskor sa ich nenauci lahko. Mozno sa mu nepodari zaradit do spolocnosti vobec. A to je urite to posledne, co by si pre synceka chcela.
Vsetko dobre a pevne nervy!
@renata5 to nemyslis vazne ze do tvare hodi ten isty predmet po sebe 4 KRAT???!! a este niekoho vyfacka?? to su brutalne prekrocne hranice, rozmaznanost a nevychovanost.
to sa proste nesmie. zacni rychlo normalne vychovavat, a urci hranice, aby si maly uvedomil ze TY si matka a ON bude posluchat, lebo takto vyfacka teba, kym bude este na prvom stupni zakladnej skoly
Vdaka baby za rady, pokusim sa na malu takto u svokry sme ju ignorovali lebo po nas vkuse kricala ne ne ne ne a bila sa a ked sme ju nechali sa ukludnila a ked ku nej svokra prisla v malej to este bolo tak vtedy dostala prvy krat svokra aj jednu a neverila vlastnym ociam!!! Doteraz si dovolila len na mna s manzelom. Kedysi to boli aj kusance do nas ale od toho som ju oducila podobne ako ste pisali v radach. Pokusim sa pri najblizsom zachvatiku a napisem ako to dopdlo, take stavy mava tak 4-6 krat do mesiaca. papa
@milli3377 ahoj 4-6 do mesiaca je podla mna uplne v pohode. V nasom najhorsom obdobi, ktore uz chvalabohu preslo, mal maly zachvaty zlosti asi tak 2 krat denne a boli aj horsie dni. Inak uplne súhlasim s tým, čo písala @ichbinich a snazim sa to podobne praktizovat doma. Stoji to vela sil, ale zachvaty uz takmer uplne odzneli, sem tam este nieco od zlosti tresne o zem, ale hadam aj to coskoro prestane. Prajem vela sil
Jaj a este som chcela podotknut, ze najnovsie nas uz vydiera uplne vedome, ak nieco chce a nedostane to, tak sa zacne vyhrazat, ze bude plakat, a potom spusti normalne hystericky plac, sice sa uz nehadze o zem, ani nas netrieska, ale reve riadne. Takze to ma len utvrdilo v tom, ze tie deti fakt skusaju, co im prejde pomocou placu. Treba vydrzat a nepovolit a hlavne nie po takychto scenach.
@milli3377 náš mal "záchvaty zlosti" toto leto, začalo to prostým vynucovaním revom, neskor strkaním a vyrcholilo hodením sa o zem - doslova, ale prežili sme to, kamoška psychologička povedal, že by nebol normálny keby si nechcel presadiť svoje, to na každé dieťa príde, ale v inej miere 😀 (no ja myslím že naša bola asi top)
máš 3 možnosti riešenia, ktoré sa často vyskytujú aj v knihách aj na forach (nakoľko som toho vystresovaná prečítala dosť 😀 )
- ignorácia, resp. nevšímať si
- pridať sa, opakovať
- odviesť pozornosť
Mne osobne sa osvečila prvá, nevšímať si, lebo válanie ma osobne nebavilo 🙂 a odvádzanie pozornosti, niečo iné ponuknuť mi doslova začal využívať 🙂 a myslím si že to potom sa zhoršilo, po 2 mesiacoch ho prešlo a fičíme dalej
Len jej uz nehovor, ze ju mamka nelubi. Dieta musi mat v rodicovi istotu. 😉
no, bitka a citove vydieranie urcite nie je najlepsi sposob vychovy. Ty ucis dieta, ze bit sa nesmie tym, ze ho zbijes tiez? 😕. Ako sorry, ale co potom cakas? Mala robi len to, co vidi u teba. tak sa totiz deti ucia, kopirovanim dospelych. A prepac, ale ako ti vobec z ust mohlo vyst, ze ju nelubis? 😕. To nepochopim. To aj s muzom sa tak vydierate? ze ked ta neposluchne alebo ta nahneva, tak mu povies, ze ho nelubis? a hovori to aj on tebe? to je fakt na zamyslenie 😒.
Tu nejde o to, byt prisny, ale byt DOSLEDNY! a to je velky rozdiel. Rodic ma mat urcene hranice a sam by ich mal dosledne dodrziavat. A nie, ze raz to dietatu dovolim, potom mu to zakazem, potom mu nacapem a nakoniec mu to aj tak dovolim, len aby bol klud. Ak raz nieco nemoze, tak nemoze a basta, aj 1000x ho od toho odtiahnem a moze sa aj o zem hadzat... Nie je nie. U mojich deti najlepsie fungovalo odputavanie pozornosti. Moj syn doteraz zachvat nemal, v zivote ma necapol, raz alebo dvakrat nieco do mna hodil, ale nie zo zlosti, ale zo srandy, cakal na reakciu... razne som mu naznacila, ze to nie, chytila som mu rucku, pozrela do oci a povedala nie a potom som mu povedala, ze nehadzeme, ale urobime radsej 'moja', cize pohladkame. A u nas to super funguje. Treba detom vytvarat vzorce spravania, ake od nich chceme a nie naopak, sustredovat sa na to, co nechceme, aby robili.
A ked sa uz dcera hodila o zem (mala cez 3 roky,), tak som ju ignorovala. Bola som pri nej, aby si nahodou neublizila, povedala jej, ze nech sa kludne vyzlosti, ak to tak citi, ze mne to nevadi a dalej som s nou nekomunikovala. vzdy ju to po chvilke samu preslo. Ak spustila rev o nejaku blbu lopatku na ihrisku, tak som upozornila raz, ze ak neprestane, ideme domov, upozornila druhykrat a na treti som ju zobrala a isla domov. A verte mi, viackrat to uz neurobila. Ale pocuvam mamicky, ako sa cele hodiny detom vyhrazaju a skutek utek. Ak raz nieco poviem, musim to aj urobit, tak sa dieta nauci pravidlam, aj bude brat rodica vazne a aj ked bude stale pokusat hranice, tak uz pri prvom varovani vie, ze to rodic mysli vazne a tak prestane. u nas to tak funguje pri oboch. nemusim ich bit, ani trestat, su to normalne deti, ktore normalne posluchaju lebo vedia, ze nepustim, ze to, co poviem, plati. velmi jednoduche 😉. A samozrejme, ako tu uz niekto pisal, treba oddelovat malickosti od podstatnych veci. Zachvat za tu spominanu stolicku bol fakt zbytocny. Dalo sa tomu krasne vyhnut. Rodic musi byt mudrejsi a nie sa s dietatom natahovat, kto z koho 😎.
moj zacal robit podobne a to ma 16m...myslim tie navaly zlosti ked nie je po jeho. Skusaju v tomto veku kde su ich hranice a rodicia im ich maju dat, lebo ikan z nich vyrastu sebci.
moje rady su: stat si za svojim a nepovolit
ked sa da, umoznit jej vyber z 2 veci
ked ide po tvari, chytit ruku a nedovolit aby Ta bila (moj ma stihne aj poskrabat kym mu chytim ruku)
vysvetlit mm, ze rodicia maju mat jednotnu vychovu a system jeden povoli a druhy zakaze vedie k neistote dietata a preto sa tak sprava
nevracat uder dietatu...bud pockat kym ho to prejde, alebo drzat v naruci
a v ziadnom pripade citovo dieta nevydierat ako si to urobila, lebo to povedie k bipolarnosti, ze raz bude ako med a inak ako cert a to medzi tym nepozna. Dieta ma vediet a aj citit, ze je stale lubene aj ked sa sprava zle.
Ahoj, práve hľadám na nete, či je normálne, aby sa 16m dieťa hádzalo o zem a vidím, že asi áno 😀 😀
Aby som odpovedala aj tebe milli, chcela si postupovať správne, ale urobila si zopár chýb. Je tu toho popísaného dosť, asi aj všetko, čo chcem povedať ja, ale tak ešte raz. Naozaj nie je správne, aby si jej povedala, že ju neľúbiš (ale nemyslím, si že je správne reagovať ako aliza!!). Viem, že si to tak nemyslela, myslela si skôr, že sa ti nepáči, keď sa takto správa, ale dieťa to tak nepochopí, naozaj si bude myslieť, že sú chvíle, keď ju neľúbiš a nič horšie preň nie je. Musí mať istotu, že nech urobí hocičo, povie hocičo, budeš tu pre ňu. Rovnako aj to bitie, ja sama viem, že niekedy sa človek neovládne, ale musíš si opakovať, že ( ako to už bolo povedané) ak ju chceš naučiť,aby ťa nebila, nesmieš to robiť ani ty. Ona ťa nebije, aby ťa to bolelo, ona len nevie regulovať svoj hnev, je to normálne, ale pre nás mamy neskutočne náročné. Moja prvá dcéra záchvaty hnevu nikdy nemala a môj 16m syn sa práve dováľal po celej kuchyni, takže si nemyslím, že je to o výchove, je to o samotnom dieťati a jeho povahe. Ja som to riešila tak, že som ho uložila na koberček, aby sa neudrel a nevšímala som si ho, ani som sa nepozrela. Prestal sám, ostal ležať na koberci a oddychoval ako po zápase 😀 . Potom som ho zavolala k sebe, pritúlila a išli sme ďalej ako keby nič. Nevysvetľovať, nepripomínať, nepútať na situáciu pozornosť, To je môj názor, či to bude fungovať, takkkk to sa uvidí 🙂 🙂 Myslím, že nás čakajú "veselé" chvíle.
Držím ti palce, aby ste to v psychickej pohode zvládli.
@milli3377 moj syn tiez mal taketo obdobie vzdoru, my to volame doma blbe obdobie..no nastastie ustupilo..jasne skusal aj on fackat, ale my sme ho bud ignorovali, potom tulili, jasne ze aj sme to nezvladli a raz dostal po zadku. Vtedy som plakala viac ako on. Ja sa totiz tiez ako @renata5 snazim dieta vychovavat aby malo pekne spomienky( to bude nejaky moj problem z detstva) ale aby bil cudzich, co je aj krsna tak to fakt nie..moj syn si dovolil len na mna a mm...
Neboj ono to prejde samo, ale musis byt razna, prisnejsia, aj ja som musela byt prisnejsia razne povedat NIE a dieta to musi pochopit. Vela stastia
Momentalne je toto obdobie prec, tak mam doma poslusne dietatko, len nas trapi lakomost. ☹
@157misicka vies co co som to napisala tak sa to aj zlepsilo skusa co si moze dovolit ale uz sa tak nebije dokonca zacal aj posluchat alebo sa oduje a odide a pride az vtedy ked pre neho pridem alebo stale vykuka ze kedy uz pridem myslim ze peknym slovom ziadnym krikom a bitkou sa to vsetko napravi a mam znovu milujuceho synceka ktory ma stale objima a urcite je to aj mojim detstvom ked som bola mala vzdy som si povedala nebudem svojim detom robit to co mne ublizovalo vsetko je o psychike a laske mne je nedavali ale ja ju davam najviac ako vladzem u mna ma moj syn uz dopredu vsetko odpustene a zabudnute lebo som jeho mamina
podla toho, co pises, sa s nou pridlho babres. treba laskavo vysvetlit, ako sa veci maju, v ziadnom pripade sa nevyhrazat bitkou, ani hovorit, ze ju nelubis. to je pre dieta neprimerany trest, ktory nedokaze prekusnut. ked moj 2,5-rocny chlapcek zacne zurit a nie je v prave, odvediem ho za dvere s tym, ze ked sa ukludni, moze sa vratit. ked sa vrati, par vetami sa porozpravame o tom, co sa stalo a co sa nerobi, a dalej sa hrame a sme kamosi.
s manzelom sa treba dohodnut, aby ste mali rovnaky nazor na vychovu, a aby ta podporoval aj pred svojou rodinou. viem, ze sa to lahko hovori, ale lepsie riesenie asi neexistuje.
Chodievam pravidelne k synovi a neveste, ktore maju dvojicky - dvojrocne dievcatka. Tu je tento roblem dvojnasobny. Ked s nimi zostanem doma sama a jedna si zacne vymahat nieco, co pre nu nie je vhodne a ja jej to odmietnem, ihned sa prida aj druha. Ked zacne plac a hadzanie sa po zemi, 100 %-ne zaberie, ked zoberiem nejakeho vacsieho plysaka, alebo babiku a zacnem s nim hrat divadielko : dam mu jeho labky, alebo rucky, na ocka a "zacnem plakat" detskym hlaskom, pritom rozpravam, ze : macko (alebo babika ) sa boji, ked sa oni hadzu po zemi a placu, ze chce ist prec, k nejakemu dievcatku, ktore neplace a ktore sa s nim bude hrat........Popripade zoberiem do mackovych labiek nejaku knizku a zacnem detskym hlaskom citat... alebo zoberiem lego a macko zacne stavat domcek.... Dievcatka to okamzite zaujme a zabudnu, preco vlastne placu . U maleho dietatka je dlhe vysvetlovanie zbytocne. Treba mu povedat, ze to nemoze preto a preto a ihned treba odviest pozornost na nieco ine.
No,ako tak čítam,aj ja mám taký problém.Moja dcérka má rok a 9mesiacov,od 1roka chodí do jaslí.Je úžasná ako každé dieťa,ale v poslednom čase je strašne náladová.Raz je ukážková dcérka a v momente zhodí všetko zo stola,začne plač a ja ani netuším kvôli čomu. V jasliach je údajne ako anjelik,ale mám dojem,že keď prídeme domov,narastú jej rožky a je to malý čertík. Začala ma kopať,hlavne,ak sa ide vyzliekať alebo obliekať, škriabe ma do tváre, plače,až zmodrie, v obchode,ak jej nekúpim danú vec,začne cirkus,ja zčerveniem od hanby a tak sa ide domov,ja bordová a ona doslova zrevaná. Odstrkuje ma ,odúva sa ,no a ja sa musím neskutočne ovládať,aby som jej nedala po zadku. Takže nič iné mi neostáva,len zhlboka dýchať,usmerňovať ju a dúfať,že toto úžasné obdobie skoro prejde. Dúfam... 😉 Ak mi viete niekto poradiť,raďte...budem aspoň múdrejšia 😀
@milli3377 no v prvom rade. ty si matka ty mas rozhodovat o vychove. a mas si stat za svojim. ty rozhodujes, co bude dieta jest, co moze a kedy pojde spat.
manzelova rodina nech sa postavi aj na hlavu. ved ty si si neista sama sabou, jasne ze krpec s tebou kyva ako chce.
po druhe, aj najlepsie vychovane dieta ma obcas nervy, alebo sa tresne o zem alebo.... vsak je to clovek ako ty, s emociami, nie stroj!!
posledne, podchytit to nemas ako, dvojrocne dieta bezne nervuje. chce viac, ako realne dokaze spravit, pochopit, atd.... preto jedine co potrebujes a hlavne co potrebuje tvoja dcera, je kludna matka, ktora si stoji za svojim a nenecha sa vytocit kazdou blbostou a hlavne kasle na to, co povedia ostatni... nie?
a vzhladom na to v akom stadiu tehu si, by som zacala na dceru prisnejsie, lebo takymto tempom ti po navrate z porodnice prevrati byt hore nohami aj s novorodencom. a potom stihat nebudes