Ahojte. Neviem si rady so synom. Celý deň s ním je ako jazda na tobogane. Vstáva ráno veľmi skoro, neustále vymýšľa. Vylieza na linku, vyzlieka sa, hádže hračky o zem, presúva jedalenske stoličky tak aby niekde vyliezol a nieco vyviedol, pustil vodu, nastriekal ju na zem, zničil súrodencom hračky, naše veci. Sú dni, keď som na pokraji zúfalstva, pretože jednu vec dávam do poriadku a on už robí ďalšiu. Hračky ho nebavia, pomáhať mi nechce... absolútne nereaguje nato, že niečo nemôže. Keď sa rozhodne, že niečo urobí, nič ho nezastaví. S úsmevom na mňa pozerá a vysype celu krabicu lega, hneď potom ako sme ho spoločne upratali. Odmieta ho pozbierať, odchádza, na 100x ho k nemu vratim, 100x odide. Nepomáha motivácia, ale ani zvýšenie hlasu, ani keď hračky vezmem, ešte mi donesie ďalšie. Nedá si vysvetliť, nepomáha objatie, prosby, krik, capnutie po zadku. Nič.. koľko krát prekricim celý deň...citim sa hrozne. Veľmi by som chcela aby sa upokojil ale neviem ako...Nemozem ho nechať samého ani na minútu, keby vždy urobí niečo nebezpečné.Som presvedčená, že je chyba vo mne, ale už neviem čo robiť. Veľa ho obijmam, vysvetľujem, hovorím mu, že ho ľúbim...a potom kricim, dám ho za dvere... a tak stále dookola...
Na druhej strane je inteligentný , pekne rozpráva, vie povedať prepáč, ľúbim ťa, poprosiť, poďakovať ... ale nerešpektuje ani mňa, ani manžela
Vyzera to ze chce tvoju pozornost, skus sa mu tolko nevenovat, nevysvetlovat..... Mne to pride ze syn narocky vyvolava situacie aby si kricala. Ak nieco spravi razne ho vyhres, capni ak je treba ale nekomentuj dokola, nevysvetluj, ak to nefunguje doteraz nebude to fungovat do buducna. Pri detoch musis byt strucna, oni su ako kolibriky a vydrzia mat pozornost asi tak tri sekundy a potom su uz myslou inde ;) Maly si vyzaduje tvoju pozornost a ty mu ju davas a tak ste stale v kolotoci
presneeee aj u nas....😂 ale zas pomahat chce...lenze 100x poviem musis to takto a on ide svoje...samozrejme co najnebezpecnejsia cesta vzdy...po chvili ho to prestane bavit a zdrha robit ine a ja musim vsetko odlozit a ist za nim🤦
ja by som mu vzala hračky ked vyvedie niečo zle a za trest by som ho dala do izby na par minut, nech sa poriadne aj vyreve. Vratila by som mu len keby si napr. ulozí lego, hračky. U kamosky to takto fungovalo, tiez mala podobneho syna
Syn bol tiež veľmi živé dieťa. My sme chodili von za každého počasia. Aby sa vybehal, vybil energiu.
Ja mam uplne rovnakeho aj rovnako stareho syna, ale ja to nejako beriem normalne, ze je to dieta 🤷♀️Tiez cely den beha po byte a vymysla, ale sak co ma robit. Pride mi, ze predstava, ze si sadne a pol dna bude citat knizku a hrat sa s kockami je utopia. Chodi, vybera skrinky, pusta vodu, rozhadzuje. Tiez sa stalo, ze rozbil pohar alebo si znicil hracku. Tiez posuva stolicky, aby mohol vyliezat kade tade. Vysype krabicu s legom stokrat, stokrat si ju uprace. Odide, dobre, upraces si neskor. Kym to nebude, nejdeme papat. Tak isto so vsetkym. Narozlieva vodu, prinesiem handru a utierame. Jasne, ze nechce a odbieha, ked to nejde, nechame tak a po chvili sa vratime, ze same sa to neurobi. Su veci co takto upratujeme aj pol dna. Proste nechodim za nim a nerobim poriadky, len ked je to nevyhnutne, ale jednoducho ho k tomu dokola privediem, kym to neurobime spolu. Jasne ze to je na nervy a ze by som si vedela predstavit lepsi program a niekedy ma
ide porazit, ale tak proste je hyperaktivny a musi sa to naucit. Ked nieco znici, beriem a pred nim vyhadzujem do kosa, aby pochopil, ze znici a uz nema. Ked s niecim trieska, beriem okamzite. Ked reve a ma hysak kvoli tomu, dobre nech sa paci, ked sa ukludnis pridi a budeme sa hrat dalej. Mne to pride ako normalne spravanie 2,5 rocneho ziveho zvedaveho chalana.
my sa snažime o dieťa....ale teraz som to už zacala zvažovať. Znie to ako nočná mora, klobuk dole pred vami a vela síl
Poznam, mam nieco doma podobne. Ja viem, ze je to o nervy, ale zase je to normalne spravanie dietata, ktore objavuje svet... ano su deticky, ktore sa vedia ako by sme to my dospelaci nazvali pekne hrat. Kreslia si, stavaju a podobne. Ten moj tiez neobsedi... proste potrebuje zistit... vyskusat, robit vlastne pokusy... Treba to davku nekonecnej trpezlivosti a nekricat... ale byt s nim... super vystriekal si vodu, tak teraz pod ideme utierat... ano su dni a chvile, ked mame chut jedine zajacat, ale ono vacsinou to dieta nechape co robi zle. A ak mas viac deti, kedze pises o surodencoch mozno potrebuje pozornost len pre seba, mamu len pre seba. Skusit si na neho vyhradit cas. Polhodinku tyzdenne kde sa o Teba nebude musiet delit. Inac dobra knizka je od Isabelle Filliozat
@snazilka_bio_mamka to znie ako zo stredoveku :(
@lucilaines suhlasim s tebou...ale je to o nervy...ja napriklad davam varit jedny zemiaky k obedu hodinu a pol😂 zlozitejsi recept nehrozi, ak maleho nikto nestrazi, tak varim len minutky...
@aceris podobne u nas, ja si niekedy nakrajam maso alebo nieco uz vecer, aby som to len rychlo nasypala do hrnca 😅jedine ako ho udrzim v kuchyni pri mne je, keby mohol miesat horuce veci na sporaku. Ziadne akoze svoje male, to hned prekukne, musia to byt tie ozajstne horuce . Takze to neriskujem a beham z kuchyne kontrolovat ho kazde tri minuty 😀
Úplne ta chápem ja to teraz prežívam, ešte k tomu novorodenec nemôžem sa ani otočiť a je pri nej... nepomáha absolútne nič.
necitala som celu diskusku.. ale vies co som robila ja pri tychto vysypacich amokoch, nehrani sa s hrackami len rozhadze a dovi.. este sa bude vyskierat, ze aha co som urobila a zbieraj si to... ? Chytila som hracky a odlozilaaaaa na totalne nedostupne miesto. A vybavene. Neupratujes si to, nebudes mat. ked bola vacsia tak som nabehla s vrecom na smeti a potom stacilo sa opytat, ci mam ist po vrece... lebo ja som prve razy naozaj pozbeirala hracky, a odniesla z bytu (do pivnice,ale to slecna nevidela) do "koša". Jednak mam pokoj, nebudem to riadit predsa v kuse, co som nejaky stroj? A na druhej strane ked sa potom hracky objavili, bola to velka radost a zrazu sa aj hrat s nimi dalo. Inak zaujimave ze v jasliach to nerobila, natruc len mne... a just. A nemyslim, ze je to nejaka porucha.. proste skusa a skusa trpezlivost. MOja bola inak ok vo vsetkom inom, potom nastupili jasle, ked sa dalo, stale sme boli von.. cize nemala mi co velmi doma povyvadzat. U mna neexistovalo aby sa mi tmolila po kuchyni, necahal som ju nech sa hra v obyvacke na svojom koberci a bolo mi jedno aky bordel si urobi. Spalen zamknuta, chodba zamknuta (keby nebolo, ona si najde zabavu :D), vsetko co by mohla zlikvidovat som mala prec...
@snazilka_bio_mamka moj syn bol velmi kludny, poslusny, zahral sa sam vo veku 2-3 aj hodiny s autickami. nic z tohto som nezazila. mna by bolo asi porazilo s takym akcnym dietatom 🙂
Základ - vyhoď si z hlavy presvedčenie, že je chyba v tebe. To je také "sebemrskačství" ako vo stredoveku samobičovanie náboženskýchh fanatikov. Je to teraz módne, ale vedie k takému zníženiu sebadôvery u mladých mamičiek (ako vidím okolo), že až. Potom nevedia, čo spraviť, ako ulahodiť dieťaťu, lebo však ono robí všetko správne, to len ja neviem,... blabla. Snažíš sa najlepšie, ako vieš. Máš dieťa, aké máš. Hore si dostala pár dobrých rád, skús si to prebrať, čo ti príde rozumné a vhodné pre tvoj prípad, uplatniť. A pokiaľ máš doma manžela/partnera - za jeden povraz. A, ako mne pred desaťročiami povedala jedna psychologička (aj pred štyridsiatimi rokmi boli deti "takové aj makové") - stáť si za svojím. A keď už ty nebudeš vládať, máš partnera, ktorý pokračuje. Prajem pevné nervy . A nezabudni, tvoje vnúčatá ťa pomstia 😉.
100x ho vrátiš, 100x odíde, tak ho vrátiš 101×. Prišiel na to že stačí vytrvať a vzdas to. Hlavne v klude, prvé 3 razy povedať strucne čo chceš, potom už bez slova.
Akoby som o našom staršom synovi čítala poznám ten pocit veľmi dobre pripadala som si ako úplne blbá a neschopná matka.....Prešlo to až časom syn má teraz 9 rokov no stále je to s nim riadne tornádo má ADHD extrémne hyperaktívne až je na hranici hyperkineticeho syndromu.Nam veľmi pomohli prechadzky vonku aj 2-3x za deň sme šli na preliezky kde sa vybláznil a doma to bolo trošku kludnejsie.Ale do dneska má veľký problém prijať autoritu a podriadiť sa hocikomu z futbalu bol až vyluceny.Taktiez problémy so správaním v škole no nie žeby naschvál robil zle ale jednoducho si neuvedomi keď potiahne spolužiaka že môže spadnúť potom ho to veľmi mrzí.Zato je veľmi inteligentní a určite sa v živote nestratí.Treba začať v ňom hľadať aj to pozitívne a to rozvíjať.Skuste mu vymýšľať nejaké aktivity na nete je veľa nápadov a možno aj niečo ťažšie na jeho vek.
A chodíte von, tak aby mal ako vybiť energiu?
Mam pocit, že si písala o mojom synovi.. O 2 týždne ma 3 roky. Veľmi veľa sa zmenilo nástupom do škôlky. Tak ako sa zmenil starší syn, tak aj tento mladší.
Mame nový dom. No omietka v mnohých miestach obita. Steny sem tam po kreslené, nábytok doskrabany.... To sú detaily. Cele dni sme vonku, chodíme do hory, športujeme...
Jeho zábavka bola pravidelne malým detským bagrikom vybagrovavat hlinu z kvetináčov. Nedávno, som ho nechala kakat na WC. Šla som si odbehnúť len k sporáku, a on za ten čas vzal mužov čisto nový gél na holenie a celucicky ho vytlačil po kúpeľni.
V škôlke učiteľka zdrhol, na ďalší deň sa im schoval do skrinky, potom zas padol do WC misy, alebo vytlačil zubnú pastu na zrkadlo......
Potom sa na mňa kuknevtymi jeho očami a ospravedlní sa mi.
A keď sa ho spýtam ( napr včera) prečo robí také škaredé ceci, tvári sa veľmi previnilo a povie " neeuiem"... 🤷♀️😂
Mame doma toho chlapca postrach Denis. Ale už sa to lepší, pri knihách vydrží dlho, učíme sa spolu....
My mame to iste akuratze nasani nerozprava. Kazdy den jak za trest