2,5 ročný syn nechce zrazu nikoho okrem mňa

@katka1981 dakujem za povzbudenie :( my toho mame vcelku dost, dcerka skola, ucit sa, treningy, psik, vybavovat stale cosi, nakupy...no ved ako kazda mlada rodina s detmi. Lenze bolo super to, ze my sme si mohli najst aspon kusok casu aj pre seba. Ako trebars sla som cvicit, alebo len tak s dcerkou na nakup my dve, mohla som ist ku kadernicke, s kamoskou trosku oddychnut si...a teraz zrazu nic, deprimuje ma to, lebo clovek jendoducho potrebuje od tych deti aspon na chvilu vypnut. On nema problem niekam ist, ked ho beriem, praveze on teraz vsade chce ist so mnou, ale tym padom to trva dlhsie, musim celit jeho vzdoru, lebo toto chce a tamto nechce a vzdy presne naopak. Zacinam mat uz ja ponorkovu chorobu a uz aj sama na sebe citim, ze som aj doma nervoznejsia a potom si to zlizne skor dcerka, ktora chudatko pride zo skoly a za nim nemoze, alebo tatino :/ aj teraz je maly na mne nalepeny, upratovat mozem, ale ide so mnou, na wcko tiez mozem, ale stoji pri mne...och pomoc :(

ahoj urcite to prejde a je to len dalsi medznik na ceste kazde dieta je ine, niekedy len trosku inokedy uplne, je tazke si teraz prevyknut na maly prilepok ked predtym si mala cas pre seba a nebol problem ho nechat s babkou to verim, ale ber to z tej stranky ze teraz pre jeho vyvoj treba aby si bola s nim a cim bude uzsi ten kontakt a castejsi tym skor to prejde, ja to mam otestovane na starsej dcerke, tiez chcela byt vsade somnou a vsetko mama,..... teraz uz je to lepsie aj ked niekedy este sa prehupne spat ze ani mikinu jej nikto iny nesmie pomoct zapnut iba mama,......... maly jednoducho potrebuje potvrdit ze si tam prenho a stale, potrebuje si vybudovat a upevnit odrazovy mostik ze hoci co by sa dialo mama tam bude. Zelam vela trpezlivosti, lebo tu jej je treba, nemozes byt nanho nervozna a hucat ponom lebo to vobec nepomoze, skor naopak,......... co sa ostatnych veci tyka skus ho nejak zapojit - jasne vsetko bude trvat 2x tak dlho ale ked s tym ratas tak mozes vsetko pekne postihat, treba sa len prisposobit.

a môj nechce nikoho, iba svojho ocka....a mňa to už štve. Keď manžel príde z roboty domov, ja neexistujem. Chce, aby ho prebaľoval, uspával. Ja keď ho idem uspať, chytí záchvat šialeného revu....

@mojong no snad mas pravdu :/ uz mi je aj starych rodicov normalne luto, ako su nestastni z toho, ze k nim nechce ist, je to najmladsie dieta v rodine, milacik vsetkych a hlavne deda a teraz toto :D prezivaju to snad tazsie nez ja. A ja mu dookola vysvetlujem, ze ja pridem, ja sa vratim, ze idem len tam a tam. A on ze aňo aňo a ako sa postavim, vzdy sa opyta "mami pjideš?" a ja ze samozrejme pridem, velmi rychlo sa vratim. A ako sa pohnem prec, spusti plac a nie, koniec rozhovoru. Bozinku, ja toto vobec nepoznam take tie hysaky, ked idem niekam, ved tie moje detuchy vzdy aj na kraj sveta by isli (dcerka ano, maly hlavne so starymi rodicmi).

@nikuska744 to by bola pre mna ta lepsia alternativa momentalne :D

@luvika Nemohlo sa stať, že si napr. povedala, že kým sa vyspí, tak sa vrátiš a ty si pre niečo nevrátila? Alebo si sa niekedy omeškala?

Vyzerá to na separačnú úzkosť, ale tú mávajú väčšinou deti okolo roka.

A riešenie? Brávaj ho všade so sebou (ja som deti brávala so sebou aj na gynekológiu, nemala som ich kde nechať), ak niekde nemôže, tak tam nechoď, zariaďuj si veci tak, aby si mu bola vždy po ruke (ale dávaj pozor a sleduj si, kedy to začína zneužívať). Ono to prejde, daj mu pocit, že si tu pre neho a naplno. Netlač ho do toho, že niekam musí ísť bez teba. viem, že si doteraz bola zvyknutá na niečo iné a toto musí byť pre teba šok, ale chce to lásku a trpezlivosť.

Mimochodom, mohlo sa stať niečo, čo ani nevieš, videl nejakú rozprávku, sníval sa mu sen....................

@nikuska744 Neboj sa, to prejde, obe moje deti boli také a teraz s tým začína aj ten najmladší. Ale teraz sa tým už netrápim. Teraz si to užívam, lebo viem, že to prejde. A chápem, že ocko je vzácnejší, keď ja som s ním takmer stále. 😉

@luvika prejde to, proste ta potrebuje, ako pises, ze to nejde, s nim ist, s nim upratovat a podobne a co mame hovorit my, co to tak mame od narodenia? Manzel v praci, stari rodicia daleko, museli sme si zvyknut vsetko robit s detmi, aj varit, upratovat a podobne.

@monicm tak vies, mohlo, nikdy sme nejako neriesili take veci, lebo on u babky s dedom proste byt chcel. Takze aj ked sme boli niekde dlho, tak nic. Obcas sa dokonca stalo, ze este aj tak nechcel ist potom domov, ale inokedy zas ze mamiiiiiii, sa potesil, ked som prisla. Teraz budu sviatky, tak ok, budeme doma vsetci, pohra sa aj s dcerkou a tak, posnazim sa nejako mu este viac tu pozornost davat, aj ked uz teraz ked sa okolo seba pozriem, tak uff, lebo sa snazim hrat s nim, skladat lego, s autickami, mojkat sa chce, vkuse cosi. Teraz ma uz nic take surne necaka, akurat rana su tazke, ked nesiem dcerku do skoly, lebo jemu sa este vstavat nechce, povie mi, ze este haji, ja poviem ze sa neda, zacne plakat, cirkusovat, do toho zobudit dcerku, ktorej sa tiez nechce, zacne byt mrzuta, a rob takto ranajky, desiatu a obliekaj ich :D a vtedy siel rovno k babke, napapal sa tam, pockal ma, kym som prisla...teraz ho musim bravat so sebou. Ked mam auto, v pohode, ale ked nemam ako dnes a vonku je rano este fakt zima a my byvame na takom mieste, ze autobus raz za hodinu, ktory je nam na.... v tom case, tak peso dolu kopcom a potom s5 hore...co mne samej trva dokopy slusnym tempom 40 minut. S malym hodinu a pol :D a chce byt na rukach, do kopca...pomoc :D takze to dnes zachranil dedo, ktory dcerku odniesol. Ale takto to ist stale nemoze dookola...

@luvika Na rukách ho nenos, povedz, že už je veľký a teba by bolel chrbát a potom by sa s ním nemohla hrať. Prípadne sa s ním dohodni, že len určitý kúsok (po lampu, po bránu, ...............)- a keď sa mu nechce vstávať, tak mu povedz, pozri, buď vstaneš a pôjdeš s nami do tej zimy, ale pôjdeš k babke do teplúčka a ja sa po teba vrátim, len čo sestru zavediem do školy. Tak si vyber čo chceš. Hneď vstať a ísť so mnou, alebo si poleňošiť a ísť k babke sa hrať.

@moni244 no ja myslim, ze z velkej casti je to presne aj o tom, ze clovek si zvyknut zvykne, ked musi, len ja sa momentalne z toho akosi spamatavam, ze co to ma byt, lebo ja tak zvyknuta nie som. Mozno keby odmalicka to tak bolo, poviem si, ze co uz...ale ked to prislo takto zrazu, a som zvyknuta na uplne iny zivot, vedenie domacnosti, zadelovanie casu, tak priznavam, pre mna je to zlozite. Az sa citim ako taky cvok teraz, lebo v porovnani s inymi mamkami, ktore ozaj nemaju nijaku pomoc, je toto nic. A uvedomujem si to. Len proste...to moje len. Zrazu vsetko stopnut, nikam ist, neoddychnut si.

@monicm :D toto skusam...jeho odpoved? "šaaaam"...akoze ostane sam doma, mam ist :D

@luvika Tak vysvetľuj a vysvetľuj. Sám doma nesmieš, si ešte malý, keby na to prišli policajti, bolo by zle. Ale je fakt, že je to číslo, poradí si sám. Podľa mňa sa niečo u babky muselo stať. ani o tom nemusíte vedieť, lebo ak by to bolo len o tom, že chce byť s tebou, tak by nechcel zostať doma sám.

@luvika mali sme obdobie, ze moj najmladsi na tom wc mi dokonca sedel na kolenach. 😀 😀 😀 😀 😀 😀 😀 ale preslo to. teraz sme vo faze, ze place za tym,kto odchadza, cize bud srddcervuco za mnou, ked idem prec ja alebo za muzom. A to jeho Chcem ist s ocinkooooooooooooooooom . Ale beriem to ako fazu neviem ci vzdoru ci coho, ale velmi tazku hlavu si z toho nerobim. Mam este 2 dalsich synov, ktori chodia do skoly, na kruzky, takze sa najmensi musi prisposobit. A tiez je v takom veku ako tvoj, v marci bude mat 3. A ked je ten rev uz neznesitelny, poslem ho vyplakat sa do vankusa, tam sa kus pofuci, a potom s usmevom pride naspat. To nam funguje, ked vidim, ze proste reve z trucu a nasilu.

@monicm a kedy ich to prešlo? Po akej dlhej dobe? Lebo ocino je straaaaaaaaaaaašne naveľa, že syn chce jeho a nie mňa. A mňa to už žerie. Samozrejme mu to doprajem. Aspoň si oddychnem 🙂

@nikuska744 V podstate asi neprešlo, doteraz keď príde ocko, tak svojím spôsobom prestávam existovať, resp. som dobrá len na praktické veci. U nás je to trochu podmienené tým, že manžel pracuje na týždňovky, tak o to je vzácnejší. Ale je fakt, že bolo obdobie, kedy to bolo niečo strašné a pri prvom som veru bola na nervy z toho. Postupne to ustupovalo, ale neviem povedať, či tam bol nejaký zlom. Len som si zrazu uvedomila, že už sa môžem "priblížiť" bez kriku.

@nikuska744, to je individualne, ale tes sa, oddychnes si a mozes byt spokojna, ze si pre svoje dieta vybrala toho najlepsieho ocka 🙂

@luvika a nemoze prist rano svokra k vam? To by si ho nemusela ani budit, mozno kym by sa zobudil by si uz bola doma 🙂

@luvika tvoj synček už veľmi dobre chápe, viac, akosi myslíš a ak si presvedčená o tom, že u tvojich rodičov nedošlo k ničomu takému, čo by u neho vzbudzovalo strach, tak je to v jeho veku jednoducho pokus, aby sa svet točil podľa neho. Vo veku 2 -2,5 roka je to bežné, u niektorých to žiaľ pretrváva roky...Deti vyžadujú, aby sa chodilo tou istou cestou, rodičia už hľadajú na internete všetko o autizme, len drobča je spokojné, že si presadilo svoje. Odmietajú jedlá, ktoré mali radi, robia cirkus pri obliekaní, sprchovaní, aj keď sa sprchy nikdy nebáli a pod. Tiež som ti chcela navrhnúť, aby k vám prišla babka a dieťa si môže vybrať - ostávaš tu s babkou, alebo ideš so mnou do škôlky? Zober si kočík, aby si to mala jednoduchšie a zaniesla dcéru ráno načas. Ale neustupuj mu, zožeň si knihu Malý tyran, otvorí ti oči, kam až to môže zájsť. Strážievam dievčatko v jeho veku - má presne dva roky a dva mesiace, aj keď sú deti rôzne, v tomto veku chápu už veľmi dobre.

@nikuska744 no a práve ocino to môže zmeniť. Pritúliť si ťa, zavolať ťa k nim, keď sa hrajú, dať najavo, že si pre neho rovnako dôležitá ako on. Ak mu to robí dobre, že dieťa beží len za ním, tak to nechaj pár mesiacov tak a snaž sa naučiť tak aj mladšie drobča, ktoré čakáte. O rok, o dva už ź toho tak nadšený nebude 😀 😀 😀 😀 😀