ahojte....nemate niekto skusensot s tym ze sa dieta boji ludi???moja dcerka ma 14 mesiacov a jediny koho sa neboji som ja tato a babka...ked sme sami doma beha vystraja neposlucha...ked pride niekto na navstevu nic pride ku mne na ruky a tam bude ked sa ju snazim dat na zem hrpzny plac spusti ...ked sa jej niekto cudzi len dotkne taksito plac....neviete s coho to je kedy to prejde???mose to byt s toho ze bola 4 krat v nemocnici a ze sa boji ze ju tam zas zoberu??
@januliku aha mojjej jedno ona sa boji aj doma aj vonku....a boji sa ja deti ked nam pride kamaraka s dietatom nechce sa vobec hrat nic len pri mne je
@monika1302 A inak od malicka je furt s tebou, nechala si ju obcas u babky / sestre? Byvala mojho priatela vychovava dieta vraj podla specialnej metody, ze nesmie stratit ocny kontakt s dietatom, dieta je furt s nou, a u svojich rodicov ho nechava raz za tyzden na hodinku, a to je cele. Takze, ide furt za nou, od inych uteka.
@monika1302 asi jej tam robili nejaké vyšetrenia menej príjemné a preto sa bojí cudzích ľudí. Aj 6 mesačné bábo si pamätá sestričku, ktorá mu dala injekciu alebo brala krv. No možno tí cudzí nie sú zrovna sympatickí na prvý pohľad, asi treba vynechať návštevy doma, asi na ulici jej to nevadí.
Moze to byt sucast separacnej uzkosti, strach, ze ju zas vezmu do nemocnice alebo nedovera voci cudzim ludom prave kvoli tym pobytom v nemocnici.
@guinevre myslim, ze tym by sa dosiahlo len zhorsenie stavu. Moj syn bol od narodenia stale s nami, ale stretavali sme sa casto s inymi ludmi. Napriek tomu mal od 3 do 6 mes bez zjavnej priciny panicky strach z cudzich miest, aj z tych, ktore poznal. Potom to preslo, ale ked ho niekde nechame, po par minutach spusti hystericky plac. Nenutim ho nikde byt, respektujem, ze sa boji. Tebe by sa asi tiez nepacilo, keby Ta manzel niekde vysadil a nechal proti Tvojej voli, ze teraz budes hodinu tu a basta 🙂 Navyse sa bojim, ze keby som ho niekde nechala, vratil by sa strach z cudzich miest, ze by sa bal, ze ho tam zasa necham.
@monika1302 mozno skusaj postupne, opytaj sa dcerky, ci sa chce hrat s detmi, ci chce ist na ruky k babke, tete a pod... ak nie, respektuj ju. Ona sa osmeli casom 🙂 Ked ju budes nutit, bude sa bat stale viac...
@marin.frist Jasne ze by sa mi nepacilo 🙂 Ja som tiez bola taky mamin cecok, ale aby mama mala taku "metodu", ze nedovoli babke zobrat ma z obyvacky do kuchyne aby nieco z chladnicky zobrala, lebo nebude mat ocny kontakt so mnou, tak to nerobila, a to zene uz musi poriadne prepinat.
@guinevre ona je s babkou od malicka aj tri hodiny bez omna
@jahodka8 jej to vadi aj von
@marin.frist ja ju neutim niee ked place vezmem ju a uz dobre ked je pri mne dobre
@monika1302 ja myslim, ze je to normalna akoby obranna reakcia dietata (ak to samozrejme ty neprehanas a dieta neizolujes atd). moj nemal problem do isteho casu s nikym, teraz ma 10 mesiacov a problem takmer s kazdym. Jediny osvedceny okrem mna je tatino a podla nalady babka a dedko. inak ak sa mu niekto nepozdava, hlavne podla hlasu (maly je velmi vnimavy na zvuky a hlasy) a staci ze nakukne do kociara ked sme vonku, hned je plac. nejako to neriesim. ale ked sa rozplace, neberiem hned na ruky, snazim sa mu pekne vysvetlit (co to uz rozumie), aby sa nebal. ja myslim, ze casom to prejde, dieta sa zžije s okolim
@guinevre ja nemyslim, ze je to o tom, ze je dieta len s mamou. ja som svojho bezne nechavala, ked som potrebovala nieco vybavit, alebo ist k lekarovi a pod. Bol casto s babkou,pripadne chodila k nam aj svagrina, dokonca takmer 2 tyzdne som bola v nemocnici a s malym nebola vobec. do isteho casu bolo vsetko ok, no prislo potom obdobie, keddy maly zacal vnimat a rozlisovat ludi okolo seba a mohla sa babka aj rozkrajat od miloty a lasky... uz to nefungovalo a spraval sa akoby ju nepoznal
Ahoj, ja si myslím, že isto je to aj kvôli tej nemocnici. Predsa len, takýto pobyt je negatívny aj pre dospelého. A keď je niekto u vás dlhšie, povedzme hodinu, nezvykne si? Naša mala ten istý problém, ale po 15 min si zvykne. Lenže dr sa bojí jak čerta, tam plače celý čas a to ani v nemocnici nebola.
@monika1302 moj maly (teda teraz uz 4-rocny) s tym mal tiez problem. Od malicka bol iba so mnou, dokonca do 2 rokov bol problem, ked ostal sam aj s tatinkom. Doma vystrajal, robil hluposti, behal, skakal, ale akakolvek zmena prostredia, alebo ked sa mu niekto prihovoril, pripadne mal chvilku zostat s mojou sestrou, susedov bol hystericky plac. Je to o tom cloveku/malej osobke. Bol problem aj s adaptaiou do skolky. Tych, co uz pozna, tak u nich uz zostane, ale ak by som ho mala nechat na novom mieste, tak to by bolo prehovarania. Jednoducho je introvet a ja to respektujem. Druhy ma zasa 17mes. a je uplne iny. Nehororim, ze ide na ruky k cudziemu, ale podide k nemu, preskuma ho... Najprv som si myslela, ze starsi je preto taky, ze nemame starych rodicov a nie je zvyknuty, kazdy do mna hustil, nech je viac v kolektive (co aj bol, ci uz plavanie, mterske centra, ihriska), ale vecne na mne nacapeny! Takze, neboj, casom to prejde a nevadi, ze chce byt pri tebe. Ked bude vacsia, bude to lepsie chapat a teraz maj z toho pozitivum, ze ti aspon nikde neujde 😉 🙂
Myslim ze je to uplne normalne obdobie,aj mala sa bala ludi priblizne v takom veku.Cudzi sa nesmeli na nu ani pozriet.Ale vyrastla z toho okolo 2r a teraz je na tom zas tak ze by bola schopna odist uplne s hocikym koho stretne na ulici 🙂
@fopka no ved púresne moja bola v pohode asi do toho polroka potom tozacalo dovtedy ju mohol hocikto kocikovat brat na ruky hrat sa teras nic dakedy ked sa usmeje na dakoho
@sheila72 ona ties u dokt plac co konec....ale doma ne nezvykne max sa zacne usmievat ale dotknut sa jej nesmie nikto ani sa nepohne odomna ja keby bol dakto u nas cely den
@monika1302 mame nieco podobne a neboli sme v nemocnici, takze to moze byt jednoducho prirodzenym vyvojom. U vas samozrejme nemocnica moze hrat svoju rolu. treba cakat kym to prejde, u nas vidim postupne osmelovanie.
@monika1302 nasa dcerka bola od mala hanblivejsia, no nemala problem ostat so starkymi ci s niekym inym. Ked mala asi rok a pol prestahovali sme sa do zahranicia a asi chuderka zazila taky sok, ze sa doslova zacala bat ludi na ulici. Ak siel niekto oproti nam, vyslovene sa schovavala za nas. Ak dosla navsteva, prilepila sa na mna ako prisavka, na hosti ani nepozrela, az ked odisli. Pritom sme od mala chodili medzi ludi, rozne herne, centra, ihriska.
Teraz ma 3 roky, my sme sa vratili spat na Slovensko a kusok sa to zmenilo. Doma a v spolocnosti ludi, kt. pozna sa citi vyborne. Saskuje, rozprava. No, ked sme vonku, nechce sa hrat s inymi detmi (radsej odide z ihriska), ak sa jej niekto prihovori, len skloni hlavu. Badam, ze je to o nieco lepsie, nez to bolo "vonku". Teraz, ked niekto dojde na navstevu, kusok sa hanbi a po chvilke sa osmeli. Verim tomu, ze ked pojde do skolky, kusok viac sa osmeli. Niekedy mam sice pocit, ze mame maleho asociala, no pomalinky sa to lepsi. Tak snad casom sacto spravi.
Milá Monika, všetko chce svoj čas a hlavne mať trpezlivosť a maličkú netreba stresovať, keď máte návštevu nechaj si ju pri sebe. Môj malý je o mesiac starší a tiež sa bojí, keď k nám niekto príde musím ho mať pri sebe, kým sa sám neoťuká, bojí sa aj vrstovníkov. Nebojí sa jedine našej susedy ktorá je mentálne zaostalá. Keď sa bojí zoberiem ho na ruky a nenútim ho aby sa na niekoho usmieval, alebo aby s ním komunikoval. Opriem si ho o seba a pritúlim aby mal pocit bezpečia a nejak to nesilím. Je to len dočasné a myslím si, že čím budú starší tým budú odvážnejši. Za pol roka si dáme vedieť ako na tom sme.
Ja si myalim ze je to bud ze ma take obdobie ( kazde dieta je ine) my nename problem mala ma zachvilku rok je skoro iba somnou a s muzom s babkou bola sama za cely cas max 5 krat na par hodin.a neboji sa nikoho ona si priam vyzaduje deticky cudzich ludi.na nich hadze grymasky usmwviky vykwcava im te svoje hatlaninky.mala nema problem ona "zbali" bars kohe bars kde uz sa mi par krat stalo ze v obchode ju stipkali za licka ze aka si krasnucka heh alebo sa jej prihovarali heh.ale zas my sme s nou od malinkata chodili furt medzi ludi aby sa nebala.navstevovali sme nakupaky a tak.hovorim kazde dietatko je ine urcite to prejde nemusis sa bat 🙂 drzim palceky.
Od cca 9 mesiaca nastava u dietata z hladiska prirodzeneho psychickeho vyvoja obdobie tzv.separacnej uzkosti (strach z odlucenia d matky)..u kazdeho dietata prebieha odisne co sa intenzity aj dlzky tyka..ak dieta bolo v minulosti uz vystavene situacii,kedy bolo bez matky,moze to byt o to intenzivensjie...postupne to u kazdeho dietata vymizne,ak nema dovos sa odlucenia obavat a lepsie chape suvislosti (napr.ze mama ide len do obchodu a vrati sa,cudzi clovek ho nevezme prec a pod.). Niektore deti vsak.mozu mat aj v povahe,ze im proste spolocnost viacerych ci cudzich ludi nevyhovuje a tak uprednostia tu vasu,niekoho koho stopercentne poznaju a doveruju mu 🙂
Deti maju taketo obdobia. Nie je to ani tak strach ako opatrnost z neznameho. Je to normalny vyvin u dietata. Netreba ju do nicoho nutit. Ono to prejde samo po nejakej dobe. Moj syn to mal v 8. mesiaci a potom nejak tiez po roku. Je mozne sa o tom docitat aj v literature.
@monika1302 moze byt, ze to ma aj z nemocnice, v kazdom pripade na to netlac, proste to akceptuj, samozrejme slovne povzbud ukludni ale velmi tomu nevenuj pozornost a nenut ju ani “ prekonavat” strach. Ona casom zisti, ze jej nic nehrozi a premoze ju zvedavost. Moj sa tiez bal aj ludi, nikto nemohol sa mu prihovorit, lebo spistil plac, aj deti a postupne to preslo same 😉
Nemocnice a lekari sposobuju u deti traumy- robia im zle- neprijemne vysetrenia. Dcerke treba vysvetlovat rodinne vazby- viem este je mala ale casto pozerajte fotky. Nechapem preco sa jej cudzi ludia dotykaju- iba preto ze je mala a rozkosna? Aj ja by som protestovala. Nenut ju aby davala pusinky a stiskala ludi iba preto ze to oni ziadaju/ potrebuju- ani ty by si to nerobila. A navstevy popros nech jej nevenuju pozornost aspon zo zaciatku ked si ich obkuka a pochopi ze len sedia a rozpravaju( nechce jej ublizit ako v nemocke) osmeli sa. Ja chodim so synom ponuknut niecim. ( piskotkou a hovori - paaačč)Tiez je hanblivy no po case si ho niektori vedia kupit hrou, pozeranim knizky, robenim bubliniek, ci postavenim veze, hadzanim lopty- malemu to neda a zapoji sa- miluje tieto aktivity.
@seepferdchen autorkina 14 mesačná dcéra má dnes už 10 rokov. Verím, že sa dcéra už cudzích ludi nebojí 😂..
Ale prečítala som si diskusiu, hoci je stara, lebo aj
Moja rovnako stará dcéra je taky "mamin a tatov cicik" 🙈😂
@zafir01 haha 😂ano pozeram, nevsimla som si to teda;) ano ano verim, ze z toho vyrastli 😉
@zafir01 a veru kazde dieta je ine a netreba hned z toho robit vedu, ani vymyslat psychologicke metody, treba jednoducho pockat, akurat sme dnes zhodnotili, ze ako sa uz nas deti vyslovene dozaduje, beha za nimi, vola na nich bije s nimi “partiu” a to sa ich doslova ked bol mensi bal… proste same to prislo dieta, vie kedy sa uz chce “ odtrhnut” od mamy a objavovat svet ;)
@monika1302 Naša mala v tom veku niečo podobné, vždy spustila plač, keď k nám niekto prišiel na návštevu, aj keď ho poznala (hoci len susedka, babka ...). Vonku problém s cudzími nemala, len doma. Postupne to prešlo asi do tých 18m. Teraz má 2,5r a neznesie, aby niekto s nami šiel vo výťahu, takže musíme čakať, kým bude prázdny alebo po schodoch. Tiež čakám, kedy to prejde.