1,5 ročná nespokojná dcérka
mame doma cochvila jeden a pol rocnu dcerku a je to tusim od narodenia take vecne nespokojne sidlo. Ked sa zobudi, place - alebo skor mrauci, ked ju dam do kocika, mrauci, aj ked ju vyberam z kocika a chcem ju postavit na nohy, ked je vo svojej jedalenskej stolicke viac ako 5 minut, ked je v autosedacke alebo manduce viac ako 5 minut, ked jej nedam alebo nedovolim to, co presne chce...Ked sa napr. zobudi a ideme sa hrat, tak to nie je o tom, ze by sme si pekne sedeli na zemi a hrali sa s hrackami, skor je to o to, ze ona chce dost rychlo menit aktivitu, a ked nie je vsetko hned tak, ako si predstavuje, tak zacne "mraucat". Lahko ju aj hracky znervoznia, ked sa nespravaju tak, ako by chcela ona. Ked jej nechcem podat nieco, co ona chce, je ohen na streche. Ani babka s dedkom sa k nej vacsinou nemozu ani priblizit, hned narieka. Ked sa zobudi, tak to nie je o tom, ze by sme si teraz nasa rodinka uzivali zivot v trojici, skor je to o tom, ze pre mna i pre manzela je to normalne fuska travit s nou cas, clovek nema chvilku oddychu pomaly. Toto nepisem kvoli tomu, ze by som sa chcela stazovat, nasa dcerka ma podla mna tuto povahu po nas, svojich rodicoch. Taktiez nie je v jednom kuse takato, je aj velmi zlata, sikovna, niekedy sa dokaze i dlhu dobu zahrat s hrackom (snazim sa pri nej o "montessori" pristup), ked sme v materskom centre s inymi detmi, je velmi dobra (nanestastie nam pediatricka odporucila nechodit tam nejaku dobu, kedze tam stale chytila nejaku chorobu). Chcem sa spytat mamiciek, ktore mali podobne deti, ze kedy priblizne taketo prejavy prestanu, kedy sa s tymi detmi uz da nejak dohodnut, ist napr. na dovolenku a spolocne straveny cas zacne byt oddychovejsi. Je to v 2 rokoch? V 3 rokoch? Alebo nebodaj neskor? 🙂
@sosanna88 dakujem, tvoja odpoved ma povzbudila a vlastne aj celkom rozveselila🙂
@sosanna88 este som chcela povedat, ze aj u nas sa to asi postupne zlepsuje, pomaly, ale predsa len zlepsuje. V lete to bolo tusim o dost horsie, vtedy som vazne uvazovala, ze dcerka ostane jedinacikom. Jednoducho som si nevedela predstavit, ze pokial aj druhe dieta bude take, ze by som to mala zazivat odznova. Ale ani neviem kedy, nejak sa mi s tym podarilo aspon trochu zmierit a uz uvazujeme o tom, ze by sme mohli v novom roku zacat pracovat na surodencovi🙂 A navyse mam pocit, ze dcerka je taka nervozna najma preto, ze sa s nami doma nudi. Ked je v kolektive alebo mame navstevu, je o dost lepsia. Takze dufam, ze surodenec bude vhodna terapia🙂)
podla mna to bude este horsie.Na 2 ,3 roky zacina vzdor....az potom bude divadlo...Podla mna musis zmenit pristup ty k nej..Iste chapem ma taku povahu,ale podla mna ju nesmiete v tej povahe podporovat,ale tlmit..To znamena ,ze ked sa jej nieco nepaci tak jej netreba hned ustupovat ci vyhoviet...nech si mrnci kolko chce ja by som ju ignorovala, v tom mrncani ..a jednoducho jej musis ukazat ,ze aj ty mas nejake potreby lebo ona ti bude coskoro diktovat....
Ja mam doma dva a pol rocnu dcerku ...a pri nej mozem robit vsetko...ona chape ,ze ja musim ist varit,piect,pratat na zachod alebo,ze uprednostnim seba pred nou v urcitej situacii a nema s tym ziaden problem,dokonca vsetko robime spolu...Nieje ako sa to povie po anglicky bo na slovenske nespomeniem DEMANDING....Lenze o to som sa snazila od uplne utleho veku,lebo som vedela ,ze potrebuje byt samostatna a potrebuje sa naucit byt bez stalej pozornosti a taktiez som chcela ,aby bola ludska a chapala potreby inych,a myslim,ze sa to krasne podarilo,....ona chape ,ze ja nie som stroj,...ona ma dva a pol a ked sa s muzom hadam ,kricim ona pride ku mne nastavi tvar centimeter pred moju tvar a da mi pusu a tichim hlaskom povie aha mamka s cim sa hrajem.. snazi sa odvratit moju pozornost od hadky od kriku...a chce ma tym ukludnit a ma dva a pol roka...nehovoriac o inych veciach,ake dokaze byt dieta pozorne,pripravi mi papuce,muzovi ponozky a spyta sa ci mu nie je zima .....atd.....Tym padom ja vidim ,ze dieta sa da pekne formovat i ked ma akukolvek povahu,iste ide to urcite tazsie...ale stale sa treba pozerat na vec z vtacej perspektivy....a hlavne aky ta nasa vychova bude mat dopad na spravanie dietata....Ja ti drzim palce...Dietatu netreba stale vyhoviet ....a pochopi ,nebude sebecke...
@ivetoy Ja si nemyslím, že je to také jednoduché. Ja mám dve dcéry, obidve som vychovávala úplne rovnako, a napriek tomu sú v tomto totálne odlišné. Staršia sa od malička dokázala krásne prehrať sama, bola spokojné, bezproblémové dieťa, dokonca som si mohla pri nej dovoliť mať prácu na doma popri materskej. Keď som potrebovala čas na seba, trpezlivo sa prehrala. Druhá dcéra je od mala čertica, rebel, prejavovalo sa to na nej od malička. Keď som ju len na pár minút dala do ohrádky, aby som si narýchlo niečo súrne urobila, išlo ju tam rozhodiť. Stále potrebuje meniť aktivity, veľa vecí má spoločných so zakladateľkinou dcérkou. Každú chvíľu pre niečo mrnčí, s niečim je nespokojná, proti niečomu bojuje. Ja ju nazývam rebel. Skrátka je to v tých deťoch, jasné, trošku to možno môžeme stlmiť, ale povahu nezmeníš, keby si sa aj rozkrájala. 🙂 🙂 🙂
@knihomolka2 preeeeeesne!ked sme na navsteve s detmi, ani neviem, ze ju mam...alebo vonku, na ihrisku atd. vydrzi aj ked sa s nou hram ja, ale predsa to nie je to iste. ja sa nestazujem, je priebojna, neboji sa, spolocenska...a najmä je mudrucka a to ma tesi. a to, ze nesedi kam ju dam...mna by uz take deco aj nudilo 🙂
ale tiez ako ty pises, ze surodenec nehrozi som mala pocit cely prvy rok. odvtedy pomaly postupne nadobudam pocit, ze este by som hadam jedno aj zvladla. ale az ked pojde mala do skolky aby som mala aspon to doobedie na aky-taky oddych, pokial budem v noci zazivat to iste co s malou. resp. takto to napisem ,,rozum vravie NIE!!!, srdce ANO! ,, 🙂 Tak uvidime comu dam prednost. no manzel zatial ani pocut....hoci malu zboznuje ale vraj druhe by uz s nervami nezvladol, vsetky venuje malej. ha ha ha
@knihomolka2 nasa ma cochvila 2roky a je presne ako tvoja. od mala. vkuse len rev,mrncanie,nespokojnost. uz som si trhala vlasy ked sa ma stale niekto pytal, co jej je?urcite je hladna,urcite je unavena,urcite hento,urcite tamto. teraz je väcsia, tak to iste..je ziva,neposedna,certik,sidlo,vsetko ju bavi 2minuty,musis byt nonstop v strehu a bla bla blaaaaaa
Proste je taka a basta! ma taku povahu. cim je starsia tym je to lepsie..ale ide to pomaly. no co ja viem, stale mrnci 🙂 ked neni po jej uz sa aj o zem smari, alebo vrieska jak najata. ale je to lepsie v tom, ze uz lepsie dokazes niektore veci vysvetlit alebo lepsie chape vyznam toho ,,nevsimam si ta,vrieskaj si kolko chces,,-obvykle to aj zabera kym ked bola mensia chapala akurat to, ze odidem z miestnosti a ziapala zas zato ze ma nevidi.
..neviem no, dalo by sa rozpisovat. zmier sa s tym skratka 🙂 ja sa len snazim eliminovat dovody na rev. nema dovolene vsetko ale nejdem na nu stylom, toto nesmies a basta lebo som to povedala. vzdy vysvetlim preco to nesmie a potom sa snazim zaujat inym co smie aby nemala dovod hucat hodinu ale len minutu :D
a ci to prejde niekedy pochybujem. aj my sme s manzelom take neposedne ,,vecne nespokojne,, typy, ked sa nieco nedari hulakame-zvysujeme hlas, proste mame taky prejav niekedy si to mozno ani neuvedomujeme. ako sa vravi dieta je odraz rodicov...takze ani hnevat sa na nu nemozeme. prejavuje to detsky, ked podrastie bude trieskat dverami,zduvat sa a zatvarat do izby-mozno...🙂