Rozbehnutie mliečka, ako dlho to ešte potrvá?

Prvé dve deti som kojila, ale musela som ich aj dokrmovat. Naozaj som už nemala silu sa trápiť s celodenný prikladanim, lebo malí boli hladní a boli stále na prsníku. Začala som dokrmovat a bol pokoj. Uspokojila som sa s tým, že aj keď nie sú plne dojčení snažím sa im dávať mat. mlieko čo najviac. Tretiu dcérku som len kojila a bez problémov. Je to asi aj o dieťati.

Ja som po 3M presla vyhradne na UM ako pises, mala bola kost a koza, pribrala len 150g, ja zaslepena dojcenim. Kamaratka si odsavala rok. Drzim palce

Ja by som sa na to vykasala.Nemam skusenlst,vdakabohu uspesne len dojcim,ale keby som mala takuto situaciu tak sa na to vybodnem a nasadim UM.Materstvo si treba uzivat a nie stresovat zaslepene seba seba aj dieta dojcenim a nionstop nahanat mlieko pre vyhladovane dieta.Klobuk dole co si spravila pre zachranu kojenia,ale ja by som to uz pre psychicku pohodu oboch nechala tak.

Dobrá mama budeš aj keď bude babo piť UM. Toto je už trápenie dieťaťa a aj teba. Byt som to už nechala tak, koľko si mohla toľko si dala, toto je už len prehovárania samej seba.
Sú mamy ktoré nedojčia ani deň a sú super.
Ja som dojcila rok a pol, ale na toto by som asi nemala nervy.
Dieťa sa potrebuje normálne najesť, a ty kľudne existovať

Moja rada je takato: zariad sa tak, aby ta napokon snaha o dojcenie nepripravila o radost z tohoto najkrajsieho obdobia. Dolezite je napapane babo, ale velmi dolezita je aj spokojna maminka, jej klud sa na babo prenasa. Ja som odsavala mlieko 8 mesiacov, a nikdy nikomu by som toto neodporucila. Mliecka som nemala nikdy dost, vzdy som dokrmovala, no bola to len akoby zaplatka na moju ubilenu mamickovsku dusu, ze nekojim, ale aspon trosku mojho dam. Bola som otrokom odsavania, lebo ked by som si kazde tri hodky neodsala, aj ta troska mliecka by zmizla. dlhe navstevy, vylet k rodicom... odsavacka vsade so mnou a ja ako na ihlach... Malokto sa s takymito pocitmi prizna verejne, vsade je nesmierny tlak na maminky, aby dojcili, kazdy presviedca, ze to ide... aj za cenu brania vsakovakych pripravkov... k tomu som. Ikdy nedosla. Bola som kombinacia starsia matka a velke babatko, uz mi mozno hormony nefungovali ako mali ale mne napriklad pocas tehu ani nenarastli prsia, vzdy som mala male prsia a take aj zostali... U babatiek na UM sa uz od 4 mesiacika moze zacat s prikrmovanim, nam doktor poradil postupne zavadzat riedkou kasickou z rozmixovanej ryze a nahradzat nou mliecko... az tri jedla denne. A potom ako sa aj u kojenych babatiek zacina s prikrmami, pridavali sme do tej ryze zeleninky atd. Moja mala mala navyse reflux, tak aj kvoli tomu zavedenie tej ryzovej kasicky velmi pomohlo, dovtedy grcosila po kazdom papani, ani chytit som si ju napapanu nemohla,, oblukom mi slo vsetko spapane ponad plece... Proste moja rada zopakujem ju: bez ohladu na okolie, sadni si, porozmyslaj, pomedituja odpovedz si, co je pre teba a babo to naj, co ti vacsi klud a spokojnost obom prinesie.

Ja sice ešte len čakám kedy porodim ale som pripravená na obe možnosti.. osobne neviem prečo sa všetci okolo toho toľko stresujú.. myslím že najdôležitejšie je aby bábo nebolo hladné ..ja sama som nemohla byť dojčená lebo som bola na materské mlieko alergická a bola moja mama preto zlá?.nie, nebola. dala mi UM a bol pokoj..

Ahoj. Ja ťa tiež asi na jednej strane Nepotesim, lebo tiež sme mali problémový začiatok a nakoniec som v 3 mesiacoch prešla len na UM. Áno, zmierovala som sa s tým ťažko že neviem môjmu dieťaťu dať MM. Časom som si uvedomila že som to mala urobiť skôr. Neužila som si prvé mesiace s malou lebo som riešila kojenie, váženie, dokrmovanie atď. Mala som si namiesto toho stresu užiť malú kým bola malá. A to som teda robila čo ty, plus aj ďalšiu bylinku skúsila, začala malú nosiť a nepomohlo. S odstupom času by som viac veci riešila inak🤷‍♀️

@mlucinka1 čo očakávaš pod tým - že "kedy sa laktácia upraví"?. prisatie je skontrolované? uzdičky v puse skontrolované? prečo dojčíš každé 2 hod a po 15 min? dojčenie sa nečasuje .ved dojči na požiadanie, kedy dieta chce , dojči z oboch prsníkov aj prestriedaj...mlieko sa tvorí len dojčením ...dieťa má cumlík? nosíš cez den? v tomto veku je upravená laktácia..čakáš naliate prsníky? prsníky nemajú byt naliate - a mlieko je tam...kedy dokrmuješ - večer?

@mlucinka1 ale veď dojčis každé 2 hod 15 minút čo chces upraviť?tak bežne 3m deti jedia.pribera, cika, ak áno a nereve od hladu všetko je v poriadku

@mlucinka1 Neviem prečo sa väčšina matiek takto trápi. Tak keď to nejde tak to nejde... Mne sa mlieko rozbiehalo asi 5 dní, potom som ho mala neúrekom asi 1 mesiac a následne nastal rázny sek. Nemala som skoro nič. Tak som do 3 mesiacov odsavala a následne prikrmovala a potom sme prešli už iba na um. A z dieťata absolútne neubudlo. Vôbec som sa nestresoval a nestresovala som ani dieťa... On bol spokojný a ja spokojná....

ona asi caka na situaciu, ked normalne dieta bez nervou a revou prilozi, dieta sa prisaje normalne, normlane sa za nejaku dobu nakoji...nebude ho musiet vecne nosit, tahat, sypat do seba bylinky a podobne... no nepotesim ta. So starsim so tak bojovala do 4 mesiaca a nasledne som odsavala do jeho 9. mesiaca, ale teda ja som mala litre, litre mlieka... Pri druhom som bola mudrejsia a hlavne som uz doma mala 20 mesacneho starsie, v momente, ked dieta revalo, nespalo, prisavalo sa, odtahovalo hned s revom...po navsteve laktacnej, kde ja si ich vazim, ale naozaj sa nedalo cely den lezat s malym a kojit sa, som dala malemu sunar...a materstvo a svet bol hned krajsi a lepsi. Velmi lutujem, ze som to neurobila aj so starsim a nervovala sa tak dlho....a cely jeho rpvy rok si pamatam, ze furt riesim len mlieko...pri tretom mam plna, ze bud to pojde normalne, v klude bez revou a stresou, alebo proste UM...

Ja by som sa na to už vykaslala už dávno, to je asi prvé dieťa že?? Lebo neviem si predstaviť takto fungovať s viacerymi, nebudeš o nič horšia mama, keď dáš umelé, a ešte to bude aj bez nervov

Ja tiež myslím, že sa to s tým kokenim prehana trpchu.... Akoze je super, ak sa to podarí rozbehnúť za ale netreba sa z toho zblázniť. My sme celá generácia odchovana na Sunare a prežilo sme to, neviem či nie sme aj zdravšie, ako tieto dnešné biodeti.... A teraz všetky laktačne do mňa

Ked to nejde tak to nejde. netrap seba aj babatko. spokojna mama = spokojne babatko. ja som si tiez presla tym, tazko sa mi zmierovalo s tym, ze nebudem kojit,ale povedala som si ze svet sa preto nezruti...a to sa v porodnici prisaval ukazkovo a ukazkovo aj papal. a doma sme mali problem. casto som mala pocit ze som otrokom vlastneho babatka...nakoniec som to vzdala...a konecne som si zacala uzivat chvile s babatkom a nemusela som riesit veci,ktore aj tak neslo zmenit...

Dakujem za odpovede a rady. Ano prisatie mame skontrolovane uzdicky su strihnute takže tak. Ja si s malym uzivam kazdy den odkedy sa narodil aj keď je pravda ze minimalne mesia uz riesim iba dojcenie a ako ho zachranim. Opisala som momentalnu situaciu s dojcenim tzn ze ked sme sa to pokusili zachranovat tak maly bol na prsniku stale a aj napriek tomu bol nespokojný. Skusim vydrzat este nejaky tyzden ak to nepojde tak sa trapit nebudeme.

Este raz dakujem 🙂

@mlucinka1 Niekto tu nado mnou sa pýtal, že nechápe, prečo sa väčšina matiek takto trápi. Ja presne viem, prečo.. som relatívne čerstvo po pôrode, prešla som niečim podobným ako autorka (aj keď toľko trpezlivosti som nemala..) a ten tlak okolia na hormónmi zmagorený mozog matiek o dojčení je tak nenormálny, že, aj ináč racionálne rozmýšľajúca matka, sa ľahko dostane do pasce a skončí ako ja..Ja som si svoje tehotenstvo a budúci pôrod a veci okolo dojčenia nikdy dopredu neidealizovala..napriek tomu je zázrak, že som neskončila s popôrodnou depresiou. Začalo sa to akútnou sekciou v celkovej anestéze... po prebratí by som sama od seba očakávala, že budem vďačná lekárovi, že včas rozpoznal,že pôrod sa nerozbieha a nerozbehne a zakročil, že malý je zdravý a v poriadku, ja som však bola tak šokovaná z toho celého, z tej nenormálnej bolesti po sekcii, že som sa hnevala na celý svet..keď mi malého ukázali, nič som necítila, nevidela som ho narodiť sa, mohlo to byť hocijaké dieťa, ktoré mi ukázali a povedali, že aha, to je tvoj syn..čiže namiesto radosti som bola nahnevaná na celý svet, na malého, že ma všetko bolí, a prerevala som hodiny!!že som nanič žena, keď ani rodiť nedokážem..to bolo prvé kolo. Potom prišlo druhé, keď mi ho na ďalší deň priniesli, hodili len v plienke krížom na môj hrudník a nechali ma tam s ním samu, že na, máš kojiť..Ja som nevedela ani vstať samostatne, nevedela som ho ako chytiť, držať, bála som sa, on vrieskal a vrieskal, prisať sa nechcel, dokázala som ho iba prikryť paplónom aby neprechladol, lebo v izbe bol prievan a zima (ináč sme z nemocnice rovno brali soplíky domov, tak malý napokon skončil na antibiotikách, takže touto cestou pozdravujem hnutie skin to skin za každú cenu...). Na ďalší deň som poprosila sestričku o pomoc. Snažila sa, malého sme prikladali, skúšali zo zúfalstva aj klobúčiky, on sa nechcel prisať ani za svet, vrešťal, ja som nemala žiadne mlieko, proste celé zle..po troch dňoch som si povedala, že dosť, dieťa je hladné a mojou povinnosťou je nakŕmiť ho. Tak som požiadala o fľašku..a zvyšok pobytu v nemocnici som poctivo každé tri hodiny chodila pýtať si fľašu, ktorú som dostala, ak som zreferovala, ako a čo som urobila za tri hodiny, aby som mala mlieko, ako som ho prikladala atď. Mlieko som dostala doma, cca do hodiny sa mi naliali prsia, ako sme prišli z pôrodnice..Malý sa však odmietol prisať, dostal amok, keď videl prsia, tak som mu poctivo odsávala, každé tri hodiny, pila čaje, skúšala ho prikladať.. mlieka som mala maximálne 100 ml za deň, čiže nič moc, museli sme dokrmovať..Medzitým som počúvala (vlastne počúvali, lebo sa to pýtajú aj muža) otázky od každého, ale že naozaj každého, kto zistil, že máme dieťa, či kojím? A prečo nie? Určite robím niečo zle! Mám skúšať toto, tamto, hentamto.. bola tam aj poznámka, že mačky sa tiež nikto nepýta, či vie kojiť.. pravda..najhoršie výčitky mala pediatrička. Že sa určite nesnažím dosť.. čiže k výčitkám o tom, že neviem rodiť, sa pripojila ďalšia: že malého nedokážem ani nakŕmiť, a pritom je to prirodzená vec, som proste neschopná žena, tak som preplakala s malým ďalšie týždne. Napokon som zavolala ku nám laktačnú..od nej som sa dozvedela, že som nezodpovedná, že som nechodila na kurzy okolo kojenia pred pôrodom, ale tak skúsime napraviť škody..že mám malého vyzliecť na plienku, viackrát denne s ním spinkať v posteli zababušená, nosiť ho tiež vyzlečeného len v plienke v nosiči, aj ja mám byť polonahá, keby dačo,kúpať sa spolu, vyhodiť cumlíky, fľašky, kŕmiť výhradne iba pohárikom a cievkou .. a brať tie tabletky, samozrejme aspoň 18 kusov denne.. a tam vtedy som si povedala, že tak akože sorry...najmä keď som videla môjho syna, ako plače hladný, a ona sa mu snažila dať najesť tým pohárikom, samozrejme neúspešne... milujem svojho syna, naozaj veľmi, ale tak mám aj muža, aj domácnosť, čo by bolo, keby som mala aj druhé dieťa, som na to všetko sama, tak zase otrokom nie som! toto je ináč prirodzené?!vysoliť za špeci šatky majland a ťahať ho po byte v šatke ( ja si myslím, že ak by to bolo také prirodzené, tak máme vak ako kengura, Afričanky tak nosia, lebo inú možnosť veľmi nemajú), nepustiť ho ani na sekundu, chodiť na špeci kurzy o kojení, o nosení, ležať v posteli celý deň s dieťaťom, pchať do seba rôzne prípravky? Trápiť seba ale najmä to dieťa cievkou a pohárikom? Ešte chápem, keď má niekto dosť mlieka, normálne je dieťa kojené, iba napr. pre zdravotný problém na strane matky treba na čas zastaviť kojenie, tak tá matka nechce, aby sa narušil ten proces, tak dočasne dá mlieko cievkou, ale keď tá žena nemá ani dosť mlieka?? a dieťa je aj tak prikrmované? načo ho potom trápiť? Mne stačilo, keď som si prečítala na jednej stránke nemenovanej spoločnosti, združujúcej laktačné poradkyne, že aj keď mamka fajčí, alebo pila alkohol napr. na svadbe a sa zabávala, je vždy bezpečnejšie dieťa nakojiť, ako dať to umelé mlieko.. a to nehovorím o ich názoroch na rôzne lieky, ktoré sa v pohode môžu podľa nich užívať popri kojení, hlavná vec, že matka kojí. Paradoxne, práve po návšteve laktačnej sa mojich 100 ml mlieka denne zredukovalo na 20, maximálne 30 ml za každé TRI!" dni, robila som čo som mohla, až napokon to mlieko zmizlo úplne..a viete čo? Ukameňujte ma, ale chvalabohu! Lebo až odvtedy sa viem normálne sústrediť na malého a konečne si užívať materstvo. A sústrediť sa aj na seba, lebo šťastná mama sa rovná spokojné dieťa. Takže autorke viem poradiť iba tak, že ak to nepôjde, nemá si čo vyčítať, to dieťa už tak či tak dostáva UM. Maximálne súhlasím s názorom, že materské mlieko je tá naj naj lepšia vec, ale keď to nejde, tak to nejde a trápiť dieťa aj seba nemá význam.. Ja si myslím, že ste urobili naozaj že MAXIMUM, ste super mama 🙂

@mlucinka1 ja som tiež kojila asi len dva mesiace, ale mala stále plakala, v noci v pohode ale cez deň, ja revala, že čo som to za matku, keď si neviem ani vlastne dieťa nakŕmiť! Keď ma videl muž, tak mi povedal, ze tak bude na UM, že nepotrebuje vidieť doma kôpku nervov! Proste kamošky mi vraveli, že nemôžu ísť skoro vôbec von, lebo im tečie mlieko atd a ja hľadím, že tiecť mlieko?? Mne sa nič také nedialo, keď som si odsavala tak keď som odsala 50,tak som hikala radosťou! Proste na rad prisla fľaška, mala sa napapala, ja som sa konečne začala usmievať a tešiť sa, že mám dieťa
A môže mi hovoriť kto chce čo chce , ze žena je na to stavaná, tak bohužiaľ, ja som asi nejaký mutant, lebo mne to proste nešlo! A dívať sa na dieťa, ktoré reve ako o dušu od hladu, ďakujem ale neprosím
A nemyslím si, že som kvôli tomu zla matka, dala som malej co som pokladala za najlepšie

@lenka2710 I ked je toto stara diskusia doevcata, velmi mi yo pomohlo mam doslova ten isty problem , mwsiac sa snazim aby kojenie islo uplne, ale aj tak prikrmujeme UM mala ke jedacka a zomna teda mlieko netecie a tak ako pisete hlavne si chcem uzit malinku. Stresovala so. Dost aj plakala :( dakujem ❤️❤️