Laktačná psychóza

Prajem, aby si v sebe nasla vnutornu silu, to vsetko zvladnut. Ja som toto nezazila, ale musi to byt velmi tazke. Neobvinuj sa a ver mi nevadi, ze nebudes kojit. Hlavne a najdolezitejsie pre tvoje dietatko je, aby malo stastnu a spokojnu maminu. Neboj, hormony sa ustalia a zacnes sa z drobceka tesit. Skus poprosit manzela, nech Ti viac pomoze, alebo rodicov. Kym sa das dohromady. Niekedy staci pomoc blizkych, inokedy pomoze psychiater, ale verim, ze to zvladnete. Mas doma cloviecika, ktory Ta miluje najviac na svete a skus si povedat, ze co tam po "uzivani si zivota", ked mate takyto uzlicek radosti doma. Neboj sa, najdete si svoj rezim a verim, ze s prvymi usmevmi tvojmho synceka odidu aj vsetky chmary.

@kamilka22
Evi na bradavky je skvela masticka lansinol (lanolin), nemusi sa ani umyvat , abatko ju spokojne moze spapat 🙂 Nedam na nu dopustit, mali by ju mat v lekarni. S kojenim este pockaj, mozno si na seba s malym zvyknete a pojde to jedna radost, aby Ta to potom nemrzelo, ze si s kojenim prestala, ale musis urobit tak ako citis.
Ja som mala takmer 2dnovy porod, nespala som mozno 4 noci vobec, ale po porode prisla mamka a ta mi velmi pomohla. No ako odisla, maly zacal non stop plakat, ja s nim, nevedela som o mu je, nervoza som bola, malo som spala, bolo to hrozne, trvalo to tyzden, myslela som, ze mi vsetky vlasy vypadaju, potom prisiel ku nam novopeceny dedko so svojou pokojou povahou a ako keby som mala ine dieta. Pomahal mi, ja som si pospala, mala som sa s kym cez den porozpravat a slo to 🙂 Teraz som sice na male vkuse sama, nasi 400 km daleko, muz od vidim do nevidim v praci ale da sa to, najdi si nejaky rezim, ako pisala @dahra, v presny cas spinkat, na prechadzku, babako si rychlo zvykne a ked sa prvy krat na Teba usmeje, zabudnes na vsetky starosti a budes vediet, ze sa to oplatilo a ze to stoji za to 🙂

Ahoj, mala som podobné stavy, hlavne, keď sa mi neúnosne naliali prsia. Malý mal silnú žltačku a mliečko odo mňa takmer nepapal, odsávanie mi nešlo, prsia dva kamene, naliate po kľúčne kosti. Cítila som sa ako najneschopnejšia matka na svete. V pôrodnici som nechcela žiadne návštevy, chodil iba muž a pri ňom som len revala, keď som pozrela na malého, som revala. Ako napísala dahra, nebola som schopná ani sa len učesať, sedela som nepríčetná polonahá na posteli a pokúšala sa aspoň 10 ml odstriekať. Fakt som sa cítila jak Viktorka na stave. Všetko sa zlepšilo, keď som odišla z nemocnice, prišla kamarátka, ktorá je teraz už laktačná poradkyňa, poradila, utešila, vysvetlila... Manžel bol obrovská podpora, chodila k nám aj mama, ktorá varila. Ja som v podstate doma konečne začala oddychovať a malého si začala užívať. A rozbehli sme aj to neštastné kojenie a za to som veľmi vďačná. Zavolaj si určite nejakú pomoc na prvé týždne, nech je s tebou manžel doma, nech sa malému venuje, ty si pospi, ukľudni sa. A na kojenie určite kontaktuj laktačnú poradkyňu. Všetko bude dobré, ono to ustúpi a uvidíš, aká budeš o chvíľku z malého neskutočne šťastná. 🙂

Ahoj, to akoby som čítala o sebe...môj má už 15mesiacov, ale stále mám v sebe pochybnosti, či som dieťatko mala už mať...že ma obralo o všetok voľný čas, slobodu. Bolo neplánované, aj keď vek nato som už mala. Ja už nemám žiadne záľuby, celý deň sa venujem len jemu alebo povinnostiam. Nikam nechodím sama..som s ním sama celý deň, keď je muž v práci a keď je doma, tak sa mu síce venuje, ale ja som stále s nimi...mám aj silné bolesti chrbtice, to, že ho nosím na rukách mi nepomáha...okrem toho mi ostali aj nejaké následky po pôrode, za čo mu tiež občas pripisujem vinu...no je to ťažké...viem, že je to preto, že som vyčerpaná, permanentne nevyspatá, nervózna...ale musím povedať, že čím je starší, tým je to lepšie, lebo keď bol malý, to bol úplne horor. A k tomu večné hádky s manželom...no mali sme to ťažké, ale myslím, že to najhoršie máme za sebou...kvôli týmto mojim stavom však odmietam druhé dieťa, lebo si neviem predstaviť, prežiť to všetko ešte raz.. Chvalabohu, že s kojením som problémy nemala...ale na druhej strane, keby som nekojila, malý by mal pokojnejšiu maminu..

@ewka0012 To mi je ľúto, že máš takéto pocity, ale chcem Ti len napísať, aby si sa neobviňovala. Ja aj kamarátka sme mali tiež večne uplakané deti, mne sa to prejavilo tiež na psychike asi tak, že som plakala s malou (samozrejme nie vždy). Keď plakala malá, sem tam aj ja s ňou a poviem Ti bez pomoci svokry by som to asi nezvládla. Chodila ku mne 2 x do týždňa od obeda a odchádzala až večer a mne to veeeľmi pomohlo. A ešte si spomínam, že kamoška mi vravela ( teraz sa už na tom smejeme) že keď dala manželovi malú na ruky, samozrejme keď vytrvalo plakala, tak počula manžela ako vraví tomu ich milovanému bábenku, že im bolo bez nej lepšie a hneď sa jej zlosť a hnev z bezmmocnosti otočil proti manželovi a brala malinkú na ruky. Je to vyčerpávajúce obdobie, ale nesmieš brať plač dieťatka ako svoje zlyhanie, nie všetko môžme ovplyvniť, my sme skúsili asi všetko aj na pohotovosti som bola varená pečená ( keď ma dr. videl) už prevracal očami, ale čo už bola som len opatrná🙂 Proste si tie prvé 3 mesiace musela odplakať, mala koliky a ptom už bolo lepšie. Musíš si hlavne uvedomiť, že máš veľké šťastie, že máte zdravé bábätko a to ozajstné tešenie z bábätka sa určite dostaví, len trošku neskôr. Ale ak máš pocit, že to nezvládaš, nahambi sa vyhľadať odbornú pomoc.

ahoj,
presne som bola na tom ako pise @dahra .. a to do pismena .. ja som uz v nemocke cakala len na jedno, ze pridu taki mili pani s rukami za chrbtom budu drzat zvieraciu kazajku a v mihu sekundy ma do nej navlecu a odvezu prec 😅 pomohlo az to, ze sa mi konecne spustilo mlieko, ale hlavne prichod domov..
teba navyse zmohla ta viroza ☹
skus v prvom rade ziskat pomoc cez den, niekoho, kto ti pomoze ci uz s babom (na vychadzku), alebo s varenim, domacnostou, uplne najlepsia je kamoska mamina, co ta pochopi a fakt super je to tu na MK 🙂
tiez by som este pockala so stopnutim kojenia. dovodom nie je ono, ale ta neskutocna unava, nemoznost si oddychnut aj ked drobec spi a ty by si mala tiez, ale to jednoducho nejde.. ze?
ak sa neda nikto zohnat, okamzite by som sa nasackovala k rodicom, svokrovcom, ak sa da.. 😉
a neboj bude dobre.. dieta je dar, aj ked niekedy potrapi, je to cista laska, uvidis neskor, ked budete obaja zosynchronizovani 😉

Ja som ala pri dcerke tiez poporodnu depresiu, uzierala som sa, nikomu to nepovedala, pridruzili sa problemy s kojenim - opakujuce sa zapaly prsnika + tiez sme tri mesiace kojili cez klobuciky, 40-ky horucky, proste som nemala chut ju ani vidiet, nie to pestovat ci nosit na rukach, sestra a moj manzel boli doma, nosili ju, nechapala som, co sa z nej tak tesia, pre mna to bola jedna otravna mala bytost, co 8x za noc chcela byt na prsniku... vyhodit z okna ma ju sice nenapadalo, ale pozerala som sa na nu ako na cudzie dieta, nejako mi nedochadzalo, ze je moja, ziadne city, bolo to - to dieta. Krmila, prebalovala, kupala som ju - ale tak z povinnosti, lebo to kazdy ocakaval. Vsetko ma po porode bolelo, bolo to akosi fakt ubijajuce :(

Najlepsie je o tom rozpravat, ja som to manzelovi - ako som sa citila - povedala az pred tym, ako sa mal narodit maly. Nechapavo na mna pozeral, preco som mu to preboha vtedy nepovedala, ze sa to dalo riesit. Povedala som mu to s tym, ze som sa bala, aby sa to nezopakovalo, ze sa tak uz nechcem citit, ved sa na neho nenormalne tesim. Nastastie pri malom to bola poporodna euforia miesto depresie. Ale proste bola chyba to nechat pre seba, dusit, ako keby to bola nejaka tvoja chyba. Mozu za to hormony, vycerpanost, stres, nova situacia, isteze sa telo aj brani.

Co tu pomoze je len cas, dietatko nabehne na rezim, stale si hovor, ze je to len par tyzdnov, bude dobre, u nas sa zlomilo tym, ze sa mala zacala usmievat, to bolo proste to najkrajsie na svete, ale to uz mala takmer 6 tyzdnov vtedy. Nechaj si pomoct, nastahuj si domov sestru, svokru, mamu, kamosku, HOCIKOHO s kym sa budes moct rozpravat a kto aj len hoc 1-2 hodiny denne to babo vezme.

@ewka0012 Ahoj,ja som mala presne take stavy ako @anjelicek26, len s tym rozdielom ze nie pri prvej ale teraz pri druhej dcerke 😖 Presne ako pise,som nechapala preco sa z nej moj mm tak tesi ked vkuse len place,a to fakt plakavala aj 9 hodin vkuse,z mozno 3mi 20minutovymi spankami.Tiez som ju nemala chut nosit na rukach a milo sa jej prihovarat,skratka - to dieta 😒 Tiez som robila vsetko len z povinnosti,kupala,prebalovala a hlavne kojila,aj kazdych 45minut len aby bola nachvilu ticho.A to bolo v lete,vonku aj v byte 40tky horucavy,do toho druha dcerka...Tiez som bola hotova,ale ja nie ju ale seba som chcela vyhodit z okna...Tu fakt neostava nic ine ako cas...Babatko sa meni najprv v 6tyzdnoch potom v 3mesiacoch atd.Teraz je to u nas uz fajn,ale do tych 3 mesiacov to bol masaker 😝 Skus fakt ist k vasim alebo svokrovcom,ja som isla na 2 tyzdne v lete k nasim,lebo muz od rana do vecera v praci ja sama s detmi,tak som zdupkala.Verim ze je to tazke a pre mna to bolo sci-fi,babatko ktore neplace a cele dni a noci spi...Ale prislo to casom aj k nam 😉 Ja som bola doslova uz alergicka na jej plač,ked uz fakt nic nepomahalo tak som ju ulozila do postielky a isla do druhej izby kde som sa dobre vyrevala aj ja a trosku sa mi ulavilo.Ale neboj,babatko si casom zvykne na rezim,len ho treba dodrziavat stale,aj ked si myslis ze to nikam nespeje,ono sa casom nauci kedy ma spinkat.Len toto obdobie treba prezit,ver mi ze casom sa to zlepsi a budes pokojnejsia.A nemoze si manzel zobrat aspon na tyzden volno?Moj mm si vtedy vzal 14dni volno ked uz videl ze som max.vycerpana a to mi neskutocne pomohlo.

@ewka0012 ahoj, neviem ci stav v ktorom som sa obcas nachadzala ja bola psychoza, kedze ako
@anjelicek26 a zrejme aj mnoho inych som o tom nikdy s nikym nehovorila - je to akesi tabu, kazdy si predstavuje ako sa matke narodi dietatko a ona sa donho na prvy pohlad zalubi a ziju stastne az kym nepomru - ked sa mi narodlia dcerka, necitila som vobec nic, akosi mechanicky som sa o nu z pocitu zodpovednosti starala, ale kedze vobec nebola jednoduche babo, toooolko som sa naplakala, natrapila - mala nespala, nechcela poriadne jest a nespi vlastne doteraz dobre - mozem len povedat ze sa to postupne zlepsuje, netreba si nic hlavne vycitat, ked sa to stava tolkym z nas, asi to nebude nic nehorazne 😉 musis sama usudit ci predpokladas ze sa cez to sama dostanes a podla toho konat - mat dieta nie je vobec lahke, je to boj - sice odmeneny, ale niekedy velmi velmi vycerpavajuci, pridaj si k tomu uplnu zmenu partnerskeho zivota aj tvojho vlastneho + dlhodobe nevyspatie - a vsetko je jasne
drzim palce

ahojte baby,od vcera sa mi stav este zhorsil,dalsiu noc som nespala aj ked maly pekne spinkal,celu noc som sa prevracala,snazila sa nieco zjest a vyvratila to,rano som bola hotova,volala som lekarovi a musela som tam hned ist,poslal ma za psychiatrickou,ze to je poporodna depresia a stava sa to,psychiatricka ma hned vzala bez cakania,porozpravali sme sa a musim brat lieky,aj vecer nieco na lepsie spanie,museli mi zastavit laktaciu,aby mi nesibalo z tych hormonov co sa pri kojeni vylucuju,aj kvoli liekom aby sa mu nedostavali mliekom,aj tak nam to kojenie po troch tyzdnoch neslo len sme sa trapili,mrzi ma to moc,ale radsej budem psychicky v pohode a potom aj maly a budeme papat susene mlieko ako by sme sa mali obaja takto trapit,zajtra pride mama a bude mi so vsetkym pomahat,hadam sa mi stav zlepsi a budem sa z maleho konecne tesit ako moj muz

@ewka0012 ahoj, ja ešte dieťatko nemám, preto ti nemôžem napísať žiadne konkrétne skúsenosti.. len som ti chcela napísať, že ti mooc držím päste, neboj, určite to zvládneš. Postavila si sa tomu čelom a chceš to riešiť. Dokážeš si priznať, že niečo nie je v poriadku. To je správny krok, ktorý si urobila. Predpokladám, že sa budeš naďalej stretávať s psychiatričkou. Máš rodinu, ktorá ti pomôže. Držím ti palce 😉

@ewka0012 evka, niekedy to proste inak nejde 😔
hlavne-nech ti ani nenapadne sa z čohokoľvek obviňovať a hlavne z nekojenia
ako píšeš-teraz si v prvom rade dôležitá ty. ty sa musíš dať dokopy,aby si sa mohla postarať o synčeka. a on potrebuje hlavne vyrovnanú,šťatnú maminku 😵 aby sa mohol cítiť v pohode 🙂
kojenie je v tomto prípade druhoradé. aj tak-taká blízkosť,keď z maminky cítiť nepohodu, nie je to pravé.

moc ti držím palce 🙂

@ewka0012 silno ti držím palce a hlavne, že si si priznala problém ... bude dobre 😉

moja kamoska pri 3. dieťati skolabovala, mesiac stravila na psychiatrii a vobec si nič nepamätá, manžel ju zaviezol na pohotovosť ....

@ewka0012 Ahoj, niečo podobné som prežívala aj ja po pôrode. Tehotenstvo aj pôrod som mala super, takže s tým to nesúvisí. Sú to čisto len hormóny. V nemocnici som na štvrtý deň začala plakať, bola som vyčerpaná, ešte aj mlieka moc nebolo. Veľmi som sa tešila domov, že už nebudem na malú sama a všetko bude OK. Ale nič také sa nestalo, žiadna úľava neprišla, napriek tomu, že okolo mňa skákali ľudia. V jednom kuse som plakala. Malá, keď zaplakala, tak som ju nenávidela 😢 Mala som pocit, že môj život "skončil" a som otrokom svojho dieťatka. Bola som hotová napriek neskutočnej pomoci mojej rodiny a kamarátok. Na 8-my deň som si zavolala domov laktačnú poradkyňu (lebo aj s kojením som si nebola istá, či robím dobre) a tá ma veľmi ukľudnila, uistila ma, že som dobrá matka a vtedy sa začalo postupné zlepšovanie. Každý deň bolo o kúsok lepšie, aj keď kojenie som nenávidela, plakala som, stále som nevedela spávať, v hlave mi stále vírili myšlienky. Prestalo to asi po 3-4 týždňoch od pôrodu! Po 6 týždňoch som bola úplne v poriadku a cítila som sa ako rodená mama 😵 Tiež som už rozmýšľala, že vyhľadám pomoc, ale všetci ma presviedčali, že to pominie, tak som čakala, nepripúšťala si nič zlé.
Vydrž, stále mysli na to, že baby blues má až 80% a viac mamičiek. Len niektoré o tom nehovoria. Ja som sa potrebovala vyrozprávať a vyplakať sa pred každým. Nikto ma za to neodsúdil 😉 Tiež som mala dni, keď som chcela skončiť s kojením, lebo som si myslela, že to je z toho. Nie, nie je. Musíš to iba vydržať a ono sa to upraví samé 😉 Tie hormóny musia z tela preč. Po 6 týždňoch sa zotaví jednak telo, ale aj "duša". Až keď by tieto tvoje stavy trvali aj po 6 týdňoch, tak vtedy by som zvážila tabletky a pomoc psychológov, prípadne prestala kojiť.
Držím Ti palce a uvidíš, za pár mesiacov si ani nespomenieš a budeš tá najmilujúcejšia a najlepšia mama na svete pre svoje dieťa 😉

@ewka0012 ak si sa rozhodla nekojiť, neodsudzujem ťa. Ja som ho "nenávidela celé 2 mesiace, každý deň som si odrátavala, kedy uplynie 6 mesiacov. Postupne časom to prestalo, kojenie sa z 2 hodinových tortúr upravilo na 5-10 minútovú záležitosť a teraz ho doslova milujem. Všetko chce svoj čas, nevzdávaj to! A veľmi mi pomohol môj partner, rodina a kamaráti, ktorí ma v tom podporovali a pomáhali mi ako sa dalo. Pretelefonovala som s kojacimi kamarátkami celé hodiny, ale tá laktačná mi pomohla asi najviac. Vrelo odporúčam 😵

@ewka0012 opakujem, nevyčítaj si nič a nerieš teraz kojenie. rieš hlavne seba-svoju pohodu, psychickú. niekedy proste veci napriek našim predsavzatiam sa nevyvinú tak,ako chceme. nenechaj sa deptať. od nikoho. niekomu to baby blues proste neodznie same od seba. lebo to už potom baby blues nie je. pomoc treba vyhľadať radšej skôr-ako neskoro.lebo ak to pretrváva dlho, depka sa prehlbuje a potom sa o to ťažšie vracia do normálu. radšej všetko podchytiť včas,ako neskoro.
nie si prvá ani posledná nekojaca. každá ma na to svoje dôvody.každá sme iná.každé telo sa inak vyrovnáva s hormonálnymi zmenami a psychickou záťažou. a nie vždy je aj dojčenie možné.
opakujem-naozaj teraz si dôležitá ty,tvoj pokoj v duši,tvoja pohoda 🙂
držím palce 🙂

Jsi skvělá máma, nejlepší pro své dítě! Všechno překonáš a zvládneš! Můžeš teď být "pouze" unavená, přetažená, může to během pár dní přejít (taky jsem měla těžké první dny a pomohl mi hlavně muž, který si Malou vzal pokaždé, když to šlo, abych mohla odpočívat) a ty si na to za chvíli ani nevzpomeneš, ale nemusí...a není to tvoje chyba!!! Každé tělo reaguje na vliv stresu a hlavně hormonu prolaktinu jinak, každé tělo má jiný počet receptorů a jinak na prolaktin odpovídá...takže pokud se bude vyčerpanost, vykořeněnost, pocity beznaděje nebo vyhoření prohlubovat, a hlavně!- pokud začneš mít jakékoliv vtíravé myšlenky, že bys Malému chtěla ublížit, rozhodně je na místě PŘESTAT KOJIT a svěřit se do péče odborníka! Pro Malého je mnohem důležitější, aby maminka byla vklidu, aby nebyla ve stresu, než to, co dostane do bříška. Není tvoje chyba, jak se cítíš...tvé tělo si jen nedokáže poradit s touto hormonální situací! Jsem si jistá, že jsi dobrá máma, neboť se trápíš tím, že nejsi dost dobrá, hledáš řešení... Držím pěsti! Za pár dní bude líp!

@elzu pekne,povzbudivo napísané 🙂

Neboj, to prejde. Veľa mamičiek prežíva niečo takéto. Ja som prvé dva týždne len preplakala. Aj keď náš malý bol doslova zázračné bábo (buď spinkal, alebo papal a keď bol hore, tak sa na nás tíško usmieval), aj tak som sa cítila nešťastná. Bola som unavená, ubolená z pôrodu, nestíhala som celú domácnosť a stále som chcela mať pri sebe manžela aj keď toto nebolo možné, lebo manžel bol v práci. Keď som pozerala nejaký romantický film, tak som celý preplakala, že ja už takéto romantické chvílky už viac nezažijem. Všetko sa vráti do normálu, treba byť len trpezlivá.

ahojte,dakujem za povzbudive myslienky,moj stav sa zatial moc nezlepsil aj ked od utorka beriem lieky,so spanim mam stale problem,aj ked maly je v celku dobry,napapa sa a spi,vacsinou,tak ja sa len prehadzujem a spat nemozem,manzel pomaha ale mam az hrozu z toho zostat s malym sama,taka strasna uzkost ma prepadne ze co s nim mam vlastne robit ako sa mam o neho starat....od stredy som bola s mamou ale buduci tyzden vsetci pracuju a ja sa desim byt sama.navyse myslim ze tie lieky vobec nezaberaju,dufala som v to ze pomozu a bude lepsie ale zatial nic,od vcera maly aj zle papa z flasky,vypije len trosku vzdy ale ked spi tak mu to asi staci 😖 tak by som chcela byt v poriadku,ani vo sne ma nenapadlo ze takyto stav existuje a moze sa stat mne,citim sa vycerpana,unevena,nevyspata,jest mi stale nechuti,napina ma na zvracanie ked aj jem,mam pocit ze moj zivot skoncil,ze s muzom uz nemame na seba cas lebo ho venujeme len malemu,ze uz nie sme my dvaja ale niekto nam prekaza,proste hrozne myslienky,myslite ze to prejde,mam cakat alebo zavolat lekarovi ze sa to nezlepsuje?

@ewka0012 pre ukludnenie sa spoj s lekarom, nech mas istotu, ze si viac menej ok... ale neboj, ono sa to vsetko o par tyzdnov zlepsi. prve tyzdne su tazke asi pre kazdu matku, zena je este ubolena, nevyspata, ma chaos z toho, co ma robit a pochybnosti, ci to, co robi, je spravne, ale to o par tyzdnov prejde. ja som bola prve tyzdne po porode akoby vo vakuu, ani si na ne poriadne nepamatam...vsetko som robila mechanicky, lebo som vedela, ze to jednoducho robit treba...a tiez som mavala pochybnosti, ci som dobra mama, ci sme mali mat dieta a podobne...ale cim bola dcerka vacsia, tym viac sa vo mne prebudzal materinsky cit a teraz by som si bez nej nevedela predstavit uz ani jeden jediny den.
zaciatky su vzdy tazke,ale uvidis, ked sa na teba syncek prvy raz vedome usmeje, zabudnes na vsetky tieto neprijemnosti, ktore s jeho prichodom na svet suviseli... drzim palce.

ahojte baby,tak nas maly ma uz tri mesiace,doteraz som bola na antidepresivach a liekoch na spanie,na spanie som mala Xanax,ktory nezaberal,tak mi musela dat lekarka silnejsie lieky,antidepresiva som vysadila sama,lebo som sa citila dobre,ale akonahle som vysadila tie na spanie,po par dnoch sa to zasa zhorsilo a nemohla som spavat,vecer zaspim,ale v noci sa zobudim a uz neviem zaspat az do rana,rano by som vyspavala ale maly byva skoro hore tak uz nemozem,kvoli tym liekom sa mi nedari chudnut,preto som ich chcela vysadit,mesiac som drzala dietu a ani gram dolu 😅 momentalne som bez liekov,mam len Dithiaden na alergiu,vecer si ho davam a ma aj mierny ucinok ze cloveku sa spi lepsie,lenze potom som aj rano akoby omamena a nemozem sa prebrat.posledne noci sa budim okolo 4,00 a uz neviem zaspat ked svita.cez den som potom hotova,nechce brat donekonecna lieky.je tu niekto kto to zazil?sem tam sa mi aj vracaju take stavy uzkosti,som smutna,nic ma nebavi,nemozem sa na seba pozerat aka som tucna a mam strie,zavidim inym mamickam ktore su chude preco mne nejde chudnut,mrzi ma stale ze nekojim,akonahle vidim clanok alebo nieco v telke o kojeni je mi do placu,pripadam si ako neschopna zena a matka,je tu nejaka zena co to zazila?niekto s kym by som sa poradila?nechapem preco to u mna trva tak dlho ked mam milujuceho muza a krasneho zdraveho syna,tak som sa tesila na materstvo a kojenie,a takto som dopadla,s neprestavajucou poporodnou depresiou a na liekoch,niekedy chapem tie zeny,co som aj videla v telke ze vyskocili z okna,ked im je o trochu horsie ako mne,tak to chapem,ta ktora to nezazila to nepochopi,aj ked som nikdy predtym taketo problemy nemala,dokonca ani o tom nepocula ze moze takyto stav po porode existovat,diki ak sa niekto ozve

@ewka0012 ahoj, ja sice nemam z tvojou diagnozou osobne skusenosti, len ta chcem povzbudit, neboj, casom sa to vsetko zlepsi. dolezite je, ze si v kontakte s lekarom a tak mozes mat istotu, ze si urobila vsetko, co bolo v tvojich silach.
teraz je krasne pocasie, chodievaj na dlhe prechadzky, ked ti aj nepomozu schudnut, tak taka prijemna unava bude v tvojom pripade urcite na osoh. a za chvilku ti syncek zacne lozit a budes mat pohybu viac nez dost a vtedy urcite schudnes. a ak by si nahodou aj neschudla, tak urcity cas to este vydrzis, ked bude syncek vacsi, tak budes mat aj viac casu na seba...najdolezitejsie je, ze mas krasnu a zdravu rodinku, na to si vzdy spomen, ked ti bude tazko...
co sa tyka kojenia/nekojenia, tak tie vycitky sa casom tiez zlepsia, postupne dokonca vymiznu. ja som tiez nekojila, bola som neskusena a na zaciatku boli problemy, ktore sa mi napriek obrovskej snahe nepodarilo zvladnut a skoncila som tak, ze som vyse pol roka odsavala a davala dcere z flase, ale kazdy den som jej musela davat aj UM, lebo som nemala tolko mlieka, aby som pokryla jej potreby... potom som prestala a tiez som mala dlho vycitky, hlavne, ked som citala o tom, ake je kojenie super...ale uz mi je to dlho jedno, vidim, ze dcerka je zdrava (zatial bola chora len raz), preto si dovolim tvrdit, ze mnozstvo vypiteho materskeho mlieka nema az taky velky dopad na zdravie dietatka.
snaz sa mysliet pozitivne, kazdy dalsi tyzden bude lepsi a lepsi a ty si zacnes vsetko okolo materstva naozaj uzivat 🙂

Evi netrap sa pre chudnutie.. este si skoro po porode, ono ja som sa ako tak dala dokopy az okolo osmeho deviateho mesiaca.. ale potom po dalsom roku som pomaly nabrala kg, ale preto, lebo sme sa uz tolko neprechadzkovali, ale mala zacala behat a to bolo dva metre dopredu dva dozadu 😅 a chuti mi 😝
ide leto kopa zeleniny, ovocia, v tomto ohlade bud rada ze nekojis,lebo nemusis riesit plnohodnotnost stravy aj kvoli mlieku.. takze riesis stravou len svoje telo. neboj pojde to dole 🙂
inak niektore baby si pochvaluju tu devatdesiatdnovu dietu, ja som ju neskusala, lebo ja neviem drzat dietu a.. bojim sa toho JOJA 😝 takze stav na zeleninu a ovocie a pojde to 🙂
dojcenie neries, najdolezitejsie je to, ze ste zdravi a ze si pre svojho syna ta najlepsia mama na svete aku len moze mat 🙂
inak, ja som mavala problemy so spanim, tiez som sa budievala v noci a nevedela som zaspat, potom somodkvacla nad ranom ale to uz bolo treba vstavat.. no a na dobry spanok ma velky vplyv vapnik. skus si kupit vapnik s Dckom, pripadne aj Cckom, aj v sumivych tabletach, maju v DM . mozno ti to pomoze so spanim, mne pomohlo 🙂
a ten smutok, uzkost.. to je aj vycerpanie.. starostlivost o babo je vycerpavajuca.. pokial je mozne, nechaj nech ti maleho niekto z rodiny zoberie na prechadzku, nech si mozes oddychnut.. je to obrovska pomoc 🙂

@ewka0012

Ahoj, ja som toto prezivala po prvej dcerke, ale u man to bolo hlavne preto, ze mala bola relativne narocne babatko, velmi vela plakavala a ja som mala depresivne stavy, uzkost, netesila som sa..

Kojit som ju kojila, skusili sme preto bez liekov. So spanim to bolo to iste, v noci som sa zobudila na nejaky zvuk a do rana som bdela a bola som taka vycerpana.. pomaly sa to zlepsovalo samo od seba, tiez som sa citila byt neschopna, uspokojit svoje dieta, bolo som proste na dne, predstavovala som si to pred porodom inak, ako to bolo ..

Mala som ist potom na kuru dietata s matkou ale nakoniec som ostala doma, som si povedala, ze co pojdem do cudzieho prostredia, ked mozem byt s mojim muzom.

Tento stav netreba podcenovat, moze a nemusi sa jednat o poporodnu depresiu.. Ja som sa citila ako ty, ale povedali, ze to je skor nieco ako burn out. Nemala som stavy sebevrazedne..Dufam, ze ani ty nemas, inak potrebujes naozaj lek. pomoc..
Skus vyuzit pomoc rodicov, a ist niekde s muzom. S chudnutim si nerob take starosti, ja som pocas kojenia skor pribrala.. co ma tiez stvalo, ale potom som sa vratila na povodnu vahu..
Uvidis, ze cim bude maly starsi, tym ti bude lepsie..

A co je na tvoju dusu dobre, je sport. Skus niekam chodit, vyplavuje to hormony stastia a uvidis, ze sa budes citit lepsie.
Mozem Ta aj potesit, pri druhom to vobec neprezivam. Vtedy som bola naozaj uplne na dne .

Na spanie skus nieco rastlinne, ditiaden by som nebrala, oblbuje to totalne.. Tu v nemecku je avena sativa na homeopatickej baze, alebo nejake baldrianove vytazky. Prejde to, ver mi.

@ewka0012

a co sa tyka tych myslienok, ze sa skoncil Tvoj zivot, presne to som citila ja, bolo mi luto za svojim starym zivotom, nechcela som byt s babatkom sama, lebo som sa bala, ze nerobim nieco spravne, alebo tak.Mala som obavy sama zo seba, ze aka som to matka, ked tak vobec myslim, pritom tu malu by som za nic nedala. Myslim, ze taketo pocity su normalne, u niekoho viac u niekoho menej a perfektna matka nie je ziadna z nas, aj keby sme to chceli.. Pre malinkeho si ta najlepsia a jedina a potrebuje Ta a uvidis, ked bude Tebe lepsie, bude aj jemu..

Teraz sa nad tym len smejem, lebo teraz by som uz stary zivot nechcela ani zadarmo. je to proste velka zmena prejst s jednoducheho zivota do zivota plnych obav, starosti, starostlivosti o male babatko, ktore je na tebe zavisle.

A slubujem Ti, ze ak bude babo vacsia budes moct zasa robit s muzom vela.. vecer pojde o siedmej spinkat a budete mat vecer pre seba, bude moct ist k babke a vy na vikendovy pobyt, len to trva cas. Zivot sa neskoncil, ale zacal. Vlastna skusenost

@ewka0012 kamaratka mala poporodnu depresiu napriek tomu kojila do 2r. uzivala lieky ona to mala z nezaujmu otca o dieta bola na vaetko sama nečaj kludne zajtra zbehni ku psychologovi,psychiatrovi a on to da ked tak lieky a nestresuj ani ejdna niesme dokonale matky kazda jedna sa s dietatom zoznamuje ja sice kojim ale tiez to lahke nebolo a neraz som sa naplakala ked mala dcerka afektivne zachvaty placu.

@ewka0012 urcite s niekym o tom hovor,ak sa to nebude zlepsovat treba to riesit.Poporodna depresia sa casom zhorsuje.Ja som mala podobne pocity ako ty a aj baby predo mnou co Ti pisali pri dcerke,casom to preslo ale pri syncekovi to bolo ine.Nikdy som o tom nikomu nepovedala ale po jeho narodeni sa zrutila cela moja psychika,dojcit som sice nedojcila ale som odsavala a pri kazdom odsavani som mala zachvaty zufalstva.Po 3 tyzdnoch som odsavat prestala prave kvoli tymto pocitom,trocha sa to zlepsilo ale stale bol maly pre mna akosi cudzi,chvilami som mala pocit ze ho nenavidim.Starala som sa onho len z povinnosti,bola som zufala zo vsetkeho co sa okolo mna dialo,akoby som zila v nejakom inom casopriestore,nejedla som,nespala som,mala som triasky a horucky bez priciny.....vyvrcholilo to tym ze ked mal maly 7-8mesiacov som rano vstala,bola som sama s detmi a jedine co som chcela spravit bolo odist okamzite a co najdalej....takmer som to spravila.Ani neviem co ma nakoniec zadrzalo,velmi som sa zlakla a pochopila ze mam problem.Vsetko sa upravilo ked som sla s malym na liecenie kvoli jeho ekzemu,tam som si oddychla a vytvorila si s malym uzasne puto a dodnes sa snazime vsetko si vynahradzat.Dlho som sa obvinovala ze som zlyhala ale ja som si vlasne sama nevedela pomoct,zila som akoby v inom svete.Dnes mi pride cudne ze nik z rodiny si to nevsimol a nik mi nepomohol,Dnes som uz v pohode ale citim ze moje dusevne zdravie tym utrpelo velku ranu.

@mummy01 presne viem co tym myslis,tiez rano vstanem a mam chut niekam utiect,vratit sa v case to zivota aky bol predtym,byt s muzom dlhsie sami a mat dieta neskor,niekedy si nadavam ze preco sme si nedavali pozor a nepockali mat dieta neskor,vsetci vrstevnici okolo si este uzivaju zivota,s muzom mame len 26rokov,a my mame len starosti okolo byvania,penazi,kazdu chvilu behame po doktoroch bud s malym alebo muzom,muz uz bol 2x chory za tento rok,plus este moja depresia,ked aj niekam prideme medzi kamosov vacsina su starsi a mi najmladsi uz s dietatom 😝 tiez mavam stavy ze sa mi rano ani nechce vstat ze zasa to iste dokola,starat sa o maleho,len plienky,flasky a pranie a zehlenie,niekedy sa mi tak nechce,ze radsej by som sla do prace...ale syna milujem nadovsetko a vzdy si to uvedomm hlavne vecer ked spi a pozrem sa na neho aky to je anjelik krasny,ze mozem byt stastna ze mam takeho syna aj muza.nie je to lahke prejst z nezavazneho zivota bez problemov len si uzivat mladost a bavit sa a zrazu mat dieta.je to velky skok a asi to tazko znasam taku zmenu,nie je to take lahke ako som si myslela.zvlast ho zabavit ked je este maly nevie sa sam hrat ani drzat flasku,ale vidim ze casom je to lepsie,len ta moja depresia nevie kedy prejde,v noci som zasa zle spala,ale aj preto ze su horucavy a vnutri mame dusno aj ked su okna otvorene a potim sa,asi 10x som bola hore a maly uz o piatej vstal,nemyslela som si ze mi tak bude chybat spanok,ked som pracovala stacilo mi 6-7hodin spat,niekedy aj menej a bola som ok.teraz mi to nestaci