Dojčenie. Príbehy matiek.

Fiha tema je tu par dni a nikto nic?

Kojenie je vec prirodzena a napriek tomu narocna a netreba sa nechat zdeptat, vydesit, zneistit hned na zaciatku, aj ked hlavne pri prvom dietati je to tazke. Rovnako netreba mat pocit neschopnosti ci zlyhania, ked sa dojcit nepodari. U niektorych zien to kvoli hormonom, bradavkam, zapalom proste nejde. Nikto vam hlavu neodtrhne a dieta nebude mat ani nizsie iq, ani nebude non-stop chore, ani nic podobne. Na to vplyva milion inych faktorov ako dojcenie samotne.

Pri dcerke som na dojcenie nebola pripravena, nic precitaneho, bala som sa porodu, nieco ako dojcit - ze to dieta musi jest - ta kontrolka zablikala az v porodnici, ked sa ma sestricka spytala, ci mam mlieko. Ja ze ake mlieko? No chapete 😅 Smejem sa dnes sama na sebe. Pozrela bradavky - vpadnute - s tym moja zlata kojit nebudete, ale skusim vam doniest klobuciky. Mlieko nabehlo az na konci tretieho dna, pravdu - mna malu ani raz nenapadlo si ju za cely cas prilozit. Ani mi to nikto nepovedal. Ked nabehlo mliecko, mala sa nastastie prisala cez klobucik bez väcsich tazkosti. Prisli sme domov z porodnice a ja tadaaa, von v kratkom tricku na ramienkach. Co som si doniesla? Prvy zapal prsnika. Zasa si pisem ciarku do dennicka - blba neskusena. Tych zapalov bolo za prve 4 mesiace prosim pekne 7. Kto nezazil - nepochopi. Horucky, neschopnost sa starat o dieta, absolutne vycerpanie, kedze mala sa budila v noci kazdu hodinu. O bolesti ani nehovoriac. Pri poslednom zapale mi lekarka vravela, ci sa chcem nechat rezat, dala mi lieky na odstavenie, z ktorych som par krat odpadla... Super zaciatok, ze? Lenze ja som mala mlieka vela, privela, preto zapaly, ked som nestihla nacas odsat, po mliecko si chodili aj z mliecnej banky, po liter denne 🤐 Po tych 4 mesiacoch mala pri kupani chytila prsnik a my sme od toho boli bez klobucikov a bez zapalov. Taka ulava. Malinka bola pijavicka, ani pri mliecnej krize, ani nikdy - v ustach nemala flasku a verte mi, ze by som jej ju bola dala, keby si ju vyberie! Takto sme sa s tym museli popasovat. Popasovali a ja som si kojenie uzivala, ale nikoho by som nenutila prejst si tym nasim zaciatkom. Malu som kojila v konecnom dosledku 2,5 roka, ked som isla do prace, skoncili sme to bez slziciek a stresu.

Pri malom som mala idealny porod, idealne prve prilozenie - mal asi 3 minuty a uz sal na prse s dotepavajucim pupocnikom, mlieko vlastne okamzite. Napriek tomu zapal striedal zapal, maly krasne sal, priberal, ale ja opät - privela mlieka. Odsavala som, snazila som sa, aby sa netvorili zatvrdliny a aj tak. Po osmom zapale - mal 8 mesiacov - som si povedala, ze takto sa proste zit neda. Neprestavalo to a pri dvoch detoch nema clovek sancu lezat kazdu chvilu zo 40kami horuckami stale v posteli. Prisla na rad flasa, ktoru som mu zo slzami v ociach nanutila. Do roka sme aj kojili aj flaskovali, tym, ze som obmedzila nocne kojenie sa tvorilo menej a menej mlieka, az sme v roku skoncili. Niekedy si to vycitam, inokedy si hovorim, ze zaklad dostal a za cenu vlastneho zdravia kojit nie je to spravne. V pohode ma byt matka a aj dieta. Z maleho je uzasny maly chlap aj na UM, ktore teraz pije.

Pre mna je kojenie to najintimnejsie, najkrajsie obdobie, najväcsia odovzdanost, clovek by sa rozplynul, ked ich drzi v naruci. Netreba sa toho bat. Ja som nachylna na zapaly, teta do miesta, kde mavala zapaly dostala rakovinu prsnika, visi mi to v hlave ako strasiak a to bol dovod pri syncekovi prestat kojit skor, aj ked mliecko bolo. Myslim, ze radsej bude mat zdravu mamu ako +/- par mesiacov viac cucania na prsniku.

Pridam aj ja moj pribeh 🙂
V dcembri 2008 som porodila prvu dceru...Este ako tehotna som sa vyjdrovala, ze kojit urcite budem, ved to je predsa normalne a tak to ma byt...nemala som ziadne informacie, nemali sme internet, kamosky viac menej nekojili ako kojili...skratka nic nastudovane 😒 Po porode mi bola mala prilozena asi meter k prsniku, asi si mala ruckou chytit prsnik a vopchat do ust, co samozrejme neurobila a sestricka sa tomu este aj divila 😀 takze prve prisatie prislo asi 6 hodin po porode,s tym, ze sestricka malej prsnik narvala do pusy a ako buchla dverami, mala ho pustila a nedarilo sa mi ju na prsnik vratit...mlieko nabehlo na 3. den, dovtedy jej sestricky aj v spanku strcili do pusy flasu, ona vypila a spinkala spokojne dalej 😖 dali mi klobuciky, dalsia chyba ☹ v porodnici nikdy nebola vazena, kolko si vytiahla, ani nic podobne....doma bola po kazdom nakojeni z kazdeho prsa po 20 min este dokrmena UM...kojenie trvalo len 2 mesiace....
Druhy porod jul 2011...(ta ista porodnica)
Este ako tehotna som hovorila, ze teraz kojit urcite budem....i ked som uz vedela, ze to nie je take jednoduche...mali sme internet, vela som si nastudovala, radila sa...Po porode mi bola mala opat prilozena meter k prsniku, ale uz ako druhorodicka som si poradila sama, prsnik jej ponukala, no spala, takze nic z toho nebolo, neprisala sa...Takze prve prisatie prislo po 12 hodinach, krasne sa prisala, vsetko slapalo ako malo...mlieko nabehlo na 3. den, bola uz dorkmovana cievkou na prsniku, takze ziadna flasa a ani ziadne klobuciky...Doma sme krasne papali...mala som zo zaciatku velmi poranene bradavky, no po 2. tyzdnoch uz slo kojenie bez bolesti....dnes mame takmer 8 mesiacov a kojim stale 🙂

V 19-tich rokoch som porodila prvu dceru, takmer 4 mesiace som odstriekavala a davala jej papat z flasky, lebo som si z porodnice priniesla dokrvi znicene bradavky (babo si chytilo len koncek a trapili sme sa obidve). V 19-tich rokoch ma clovek este vela sily, dnes by som uz v 31 rokoch nevladala, obnasalo to huzevnato odstriekavat, sterilizovat, prihrievat, krmit, grgat a zas odstriekavat na dalsiu davku, zamrazit... Mala som krizy v domnienke, ze mam malo mlieka, kupila som preistotu nutrilon, ale vedela som, ze sposob rozbehnutia laktacie je len nadalej a viac kojit (odstriekavat). UM sme ani neotvorili. Od 4.mesiaca som nahradzala jedno flaskove krmenie prsom a postupne sme presli na plne kojenie. Tak sme sa kojili 15 mesiacov.
Druhe babo je uz kojene uspesne od zaciatku, az na to, ze sa nam vyhadzuje na pleti lišaj, musela som zo svojej stravy vylucit alergeny, takze nejem cokoladu (ani nic kakaove), rajciny, nic s kyselinou citronovou a citrusy (velmi tazky udel, ale co clovek neurobi pre svoje dieta). Inac bolesti chrbta, ramennych klbov, tie mam desne, mala by som zacat plavat, aj pri prvom mi to pomohlo.

Kojenie je prijemne, najma pre lenive mamicky ako som ja a z mojho pribehu vyplyva, ze to netreba vzdavat, nakoniec caka prijemna odmena 🙂

Tak ja ako tehulka som sa nad dojčenim nikdy nezamyšlala, kedže mam v rodine same pozitivne priklady, teda hlavne moju mamu, ktora dojčila najmladšieho braška 3 roky, bola som si ista že dojčenie je prirodzene i ked ma trocha zneisťoval fakt že mam ploche bradavky.. A nevedela som si predstaviť ako sa to male pricucne, kedže som mala mylny dojem že dieťatko sa pricucava len na bradavku, čo je hluposť.
Pôrod som mala ťažky a skončil akutnou sekciou,,, Mojho chrobačika mi dovolili nadojčiť až 24 hodin po pôrode, kedže vraveli že vydychujem anestezu a teda nemožem byť pri maličkom. Ja som bola po pôrode tak vyrovnana, asi ako nikdy pred tym ani potom. Všetko som brala ako išlo, nad ničim som sa nezamyšlala, pocitovala som jedine radosť z toho že mam zdraveho chlapčeka.

Ked ma konečne pustili z JISky dostala som Dominka do izby. Hned som mu ponukla prsnik, mama mi pomohla maleho dať na prsnik a maly bol taka užasna pijavička že v momente mal cely dvorec bradavky v pusinke. A ja som zistila že žiadne štuple niesu potrebne na to aby babatko mohlo papať z cicika.
Na3ti den sa mi velmi naliali prsia a maly mal problem s prisatím, trápili sme sa aj so sestričkou, ked vypustila ten užasny napad kupiť klobučiky, tak mm kupil a ja som to dala na prsnik a skušala maleho priložiť cez klobučik. No ani jednemu z nas sa to nepačilo. V momente ako som to dala na prsnik som si uvedomila že takto dojčiť nechcem a budem skušať bez neho. PRipadalo mi to absolutne neprirodzene, a už vôbec som sa nemohla stotožniť s predstavou že budem maleho kojiť cez tu umelu hmotu.Tak som krvopotne po odstriekavani maleho priložila k prsniku a bez klobučika. Ach to bol pocit, ked konečne ťahal a bol spokojny aj mne sa ulavilo od plnych prsnikov 😵
Pobyt v nemocnici bol pre mna ako dovolenka snov. Velmi rada si na to spominam 🙂 Maly sa mi sam bez odbornej pomoci ukažkovo prisal na cely dvorec, nevedela som nič o prisati ani o žiadnych laktačnych poradkyniach, takže som mala šťastie z neba, že maly bol taky rodený talent 😀 😀...

Počas 2 rokoch života si maly vytvoril k mojim cicikom vynimočny vzťah 😀 😀 😀 Dojči sa velmi rad a i ked momentalne pre objektivne pričiny mliečka klesa na prsnik nezanevrel a rad si na nom relaxuje i ked nejako intenzivne nepije. Citim že to nieje len o vyžive o papani, je v tom ovela viac.
A je velmi zaujimave sledovať ako sa dieťa vyvyja aj vo vzťahu k dojčeniu, ako sa meni. Ako novorodenec to bol čisto saci reflex, teraz je to už uplne o niečom inom. Velmi sa mi pači ako si dokaže povedať čo chce velmi srandovnym spôsobom - teaz tento vejiky - že teraz chce tento veliky , ako sa s cicikom luči ked si zapinam podprsenku papapa cicik 😀 😀 Alebo ako sa nadhopkava a tlieska si s radosťou ked vidi že mu idem dať cicik.

Viem že som mala šťastie, že v podstate bezproblemovo dojčim do začiatku, môže to byť aj genetika, ale isto aj priklad z rodiny velmi vela urobi. Taktiež aby som nezabudla musim podakovať annag a ešte byvalej teme Ďakujeme annag, kde som zavytala pri prvej laktačnej krize. Tam mi dievčata vysvetlili, že to, že sa mi zda, že mam zrazu vyfučane prsia ešte neznamena, že nemam mliečko. A tak to aj bolo. Dominko bol totiž spokojny, len ja som zostresovala a hned som rozmyšlala nad UM. Čo by bola moja osudna chyba, ktorej som chvalabohu predišla vdaka kočkam z tejto temy. 🙂

Prvého syna som nedojčila, narodil sa ako kilové bábatko, ktoré prvé tri týždne envedelo ani dýchať. Mlieko som síce skoro pol roka odsávala a dávala z flaše, nebolo to ono. Po čase som sa dočítaala, že dajú sa naučiť sať aj tak malé detičky... dosť som si to vyčítala, že som to vzdala hned na začiatku... Pri druhom bábatku som si dala závazok, že budem dojčiť, aj keby trakotry padali. a tak aj bolo :D prvé tri mesiace to bolo v pohode, no potom začalo mliečka ubúdať a ubúdať a ja som začala stresovať. Prsia "vyfučali", drobec kričal, plakal, na prsníku aj každú polhodinu, spušťací reflex slabol. Ked to robil celý den a celú noc, na další večer som sa nahnevala a urobila flašu so sunarom... Hm, našťastie, nechutil, naťahovalo ho.. Tak dostal len prázdny prsník a namoje prekvapenie, do rána bolo zase kopec mlieka. Problémov sme mali viacero, okolo tretieho mesiaca prestal priberať, asi dva emsiace nepribreal, neposlúchla som svoju pediatričku, ktorá kázala kúpiť nutrilon, a pribrall aj tak :D potom pri prvých príkrmoch, ktorý ked som mu podala, tak aj sedem hodín bol sýty a nechcel nič jesť ani piť.. Asi do 10 mesiacoch nepil čaj ani vodu, prežili sme tak aj horúce leto. Od pol roka som mu síce núkala, ale nechcel :D Teraz má trinásť mesiacov, aj napriek tomu, že ma dnes moja gynekologička upozrnila, aké je nevhodné dojčiť dieťa po roku a o čo všetko má tým dieťa oberá :D chystám sa dojčiť dovtedy, kým drobček nepovie dosť.. Teraz sme ako na hojdačke. Niekedy je mlieka tak veľa, že nestíha piť a robí sa mi bolavá hrčka, niekedy je zas tak máličko, že sa ledva niečoho napije. no nerobím si z htoho až tak ťažkú hlavu :D V noci sa síce nevyspíme, lebo ho dojčím niekedy aj 6 x. cez den len ked ide spinkať, dva tri krát....
Určite by som tak dlho nedojčila, keby som si pred pôrodom nenaštudovala niečoa zvyšok za behu, cez internet aj cez telefon, lakt. poradkyne fungujú :D tak dúfam,ž e ešte aspon rok príjemného dojčenia nás čakajú :D

Môj príbeh pozostáva z dvoch častí, pretože mám dve deti. Syna som nedojčila aj napriek maximálnej snahe, aspoň vtedy som si myslela, že som urobila azda všetko, čo sa dalo...Syn sa narodil akútnym cisárskym rezom v 34. týždni,a aj keď sa mu veľmi dobre darilo, sám dýchal, dobre sa adaptoval, bol vzhľadom na gestačný vek umiestnený na intenzívke. Ja som bola umiestnená na oddelení šestonedelia. Počas tehotenstva som prečítala veľa článkov o pôrode, o starostlivosti o bábätko, chodievala som do miestnehomaterského centra na predpôrodnú prípravu. No o dojčenie som sa vtedy zaujímala veľmi málo, stále som sa spoliehala, že je to dané prírodou a pôjde to samo. V nemocnici som so synom strávila 16 dní, po celý čas bol na intenzívke, najskôr v inkubátore a potom už vo svojej postieľke. Ak by som spočítala, koľkokrát po celý ten čas som ho mala na prsníku, tak sa to vojde na prsty jednej ruky. Prikázali mi odsávať mlieko, dostala som poháre a ostatné bolo na mne. Kým som sa spamätala prešli asi 3-4 dni, manžel mi išiel kúpiť odsávačku a pomocou nej som sa snažila niečo odsať. Bohužiaľ som z toho všetkého bola dosť v strese a vykoľajená, a tak som ani netušila, ako si mám odsávať, keď mi to nikto nikdy neukázal, a to že som horko-ťažko vôbec niečo odsala, presnejšie povedané, odsala pár kvapiek, mi na pohode nepridávalo. Sestričky sa za mojím chrbtom o mne rozprávali ako o tej, čo ešte stále nemá mlieko. Keď som chcela syna priložiť k prsníku, vždy som počula argument, že je predčasne narodený a treba ho nechať, nech si doženie čas, čo mal byť v brušku. Ak som ho priložila, bolo to vždy, len akoby na skúšku s dovolením lekára, a ak aj niečo potiahol, tak to váha nezaznamenala. A tak to vždy skončilo fľaškou alebo sondou. O dojčenie som už ďalej nebojovala, verila som lekárom, že treba, abysi začal sám pýtať jesť, a je predsa jedno, ako sa bude kŕmiť, hlavne, že bude najedený. Po príchode domov som si ho skúšala prikladať, ale pýtal jesť každú hodinu, a tak som usúdila, že mám pravdepodobne slabé mlieko, a začala som opäť prikrmovať umelým, až sa stalo, že syn sa na prsník prestal prisávať a odmietol ho úplne. O existencii poradkýň pri dojčení som sa dozvedela neskôr.* * *O necelé tri roky sa mi narodila dcérka, prirodzene a skoro v termíne. Dostala som ju hneď na izbu, ale žiaľ, stále plakala a ja som nevedela prečo, a tak mi sestričky nariadili dokrmovať umelým mliekom, pretože bude pravdepodobné hladná, na vizite sa ma lekárka opýtala, prečo ešte nemám svoje mlieko a v čom je problém, nikto mi neukázal, ako sa prikladá dieťa, radili sme si jedna mama druhej navzájom. S malou na rukách som sa chodila na druhú stranu chodby k sestričkám prosiť o mlieko, lebo stále plakala, či to bola noc, alebo deň. A samozrejme, ak to bolo skôr ako o tri hodiny, nezaobišlo sa to bez poznámok. A tak sme 4 dni, ktoré sme boli v pôrodnici,fungovali štýlom prsník – fľaša. Keď sa ku koncu konečne rozpapala a nebolo treba už umelé mlieko, tak by bola na prsníku skoro stále, opäť zúfalá som išla po radu k sestričkám. Dostala cumlík, aby toľko nepýtala. Keď sme prišli domov, prvé čo som urobila bolo, že som sa nakontaktovala na poradkyňu pri dojčení, potrebovala som vedieť, ako sa prikladá dieťa k prsníku, pretože som si nebola istá, či to robím správne, a pretože dcérka celé dni len plakala a neutíšila sa nikde iba u mňa v náručí, ale keďže som sa potrebovala postarať aj o syna, bola som zúfalá. Poradkyňa mi ukázala priečnu polohu, dcérka sa krásne prisala a vysvetlila, že slabé mlieko neexistuje, prečo to je fáma, a že pri dojčení sa nedodržujú žiadne časové intervaly. Vysvetlila mi, že prsník nie je len zdrojom potravy, ale že funguje aj ako uspávací prostriedok a dieťatko sa na prsníku upokojuje. Ukázala mi babyšatku a naučila ma viazať do nej dcérku, a tak sa dcérka mohla dojčiť a byť na prsníku, koľko chce a zároveň byť v kontakte so mnou a nosiť sa a ja som mala voľné ruky pre syna. Poradkyňa mi vysvetlila, aké sú nástrahy používania cumlíka, že okrem toho, že je to možný zdroj infekcie, kazí aj prisatie a dieťatko potom neotvára veľkú pusinku a neprisáva sa správne. Tešila som sa, že sa moje obavy rozplynuli a ja si budem dojčenie už len užívať... To som ešte netušila, ako som sa mýlila.Po určitom čase, som sa stretla s kamarátkou, ktorá dojčila a popri tom používala cumlík a boli úplne bez problémov, žiadne strašné scenáre sa u nej neprejavili. Podotýkam, že ona dnes už dávno nedojčí... A tak som sa rozhodla, že cumlík predsa zo seba robiť nenechám a začnem ho používať aj ja. A dlhší čas nám to krásne fungovalo, až raz sa dcérka prisala a ja som pocítila nesmiernu bolesť, bradavky som mala červené akoby ošľahané vetrom, svrbeli ma a celkovo na pocit mi nebolo príjemne. Okrem toho ma ešte začala hrýzť a hnevať sa na prsníku. Na poslednej poradni stagnovala na váhe a ja som nevedela prečo. Opäť som prosila o pomoc poradkyňu pri dojčení. Mala som infekciu, ragády na bradavkách a klesla mi tvorba mlieka. A to všetko vďaka nášmu „kamošovi“ cumlíku. Okrem toho sa dcéra neprisávala správne a začala ma do mojich boľavých a doráňaných bradaviek hrýzť, keď som skríkla, ešte sa na tom smiala a robila to opakovane. Boli chvíle, keď som dojčila s plienkou v ústach, len aby som nevykríkla a ona ma nepohrýzla. Poradkyňa mi poradila prostriedky v boji proti problému s bradavkami, podporné prostriedky na zvýšenie tvorby mlieka a odporučila ukončiť používanie cumlíka. Spoločné spanie nebolo pre nás novinkou, ale už bez cumlíka. S infekciou som opakovane bojovala osem mesiacov. Nakoľko nebolo jednoduché odučiť dcérku od cumlíka, pretože ako náhradu som jej vedela dať len moje boľavé bradavky, a tak som potrebovala najprv rýchlo bradavky vyliečiť. Keďže mi liečba nezaberala, skúsila som celkovú liečbu a tá konečne definitívne zabrala. Dnes má dcérka 15 mesiacov a stále ju dojčím a konečne si užívam tie chvíle, ktoré patria len nám dvom. Až dnes som pochopila, že vedieť to, čo o dojčení viem dnes, určite by som syna dojčila. Čas sa však vrátiť nedá a ja by som len rada svojim príbehom pomohla mamičkám, aby vedeli, že cumlík nie je dobrý pomocník, a potreby dieťatka napĺňa matka,a nie cumlík. Detičky boli našou súčasťou, keď boli v brušku a pôrodom sa to predsa nekončí, ale práve naopak. Nebojte sa požiadať o pomoc, ak ju potrebujete. Ďakujem poradkyniam MAMILY, za ich ochotu a pomoc, bez nich by som dnes nepísala tieto riadky. Do dojčenia!

ahojte,neviem ci moj pribeh pomoze v tom pozitivnom smere.dojcila som 3 mesiace a som stastna ze uz nedojcim.ale zacnem pekne po poriadku aby ma tu hned niekto neodsudil.s odstupom casu si myslim ze mi zacinala poporodna depresia.mala som tazky porod po ktorom som musela dostat 2 transuzie a bola 4 hodiny v takom polovicnom bezvedomi.nedokazala som sa hybat ani poriadne vnimat ale matne si spominam co sa priblizne dialo.takze mi nasho synceka nedali na prve prisatie.az 12 hodin po porode sa zaca boj o prisatie.moj drobec mal velmi slaby saci reflex a asi aj prehltaci.aj ked sa narodil v 41t ,nechcel pit z flase,z prsnika,z pohariky.nakoniec ho krmili sondou 2 dni.ce;e tehotenstvo som studovala vsetko o dojceni a odsudzovala kazdu zenu ktora nedojcila.to som este nevedela co ma caka a ze dojcenie nie je az take jednoduche a prirodzene ako sa na prvy pohlad zda.ale vratim sa k mojmu pribehu.cely cas v porodnici som sa ja aj sestricky snazili o to aby sa maly prisal ale bohuzial sa nepodarilo.jedina moznost pre mna vtedy bola odsavanie a krmenie z flase.aspon ja som o inej nevedela.mlieko som dostala az na 5 den kvoli silnej anemii.ale rozbehlo sa.a tak zacal moj vycerpavajuci kolotoc odsavania,krmenia sterilizovania,uspavania a zas dookola.odsavala som kazde 3-4 hodiny,nespala,nemala cas sa najest.som vzahranici a okrem manzela som nemala inu pomoc.ten po 2 tyzdnoch musel ist do prace a ja som bola strasne vycerpana.medzitym som stale skusala ci sa maly neprisaje a po mesiaci sa to aj podarilo.2 dni pil cez prsny klobucik a potom si uz pil ako frajer.plakala som od radosti,bol to krasny pocit.ale po 2 dnoch prisli bolesti bradaviek.neskutocne,kojila som v bolestiach az kym som maleho raz neodstrcila od bolesti,uz sa to nedalo vydrzat.laktacna poradkyna mu potvrdila ze maleho prikladam spravnu,lekarka zhodnotila ze mam mykoticku infekciu,robila som vsetky opatrenia aby sa bradavky vyliecili ,od lekarky som dostala mast ale nic nepomahalo.tak som striedavo dojcila a ked som nemohla vydrzat od bolesti tak opat odsavala a krmila z flase.moj drobcek si na to zvykol.a neprotestoval ani proti prsniku ani proti flasi.moje vycerpanie vsak bolo silnejsie ako radost z dojcenia.kazdy tyzden som si vravela ze uz koncim ale vzdy som to nejako potiahla.vsetky rady k dojceniu mi zneli ako natlak,a cim viac mi vsetci radili a kazdy nieco ine, tym viac sa mi to hnusilo.v noci sa mi snivali strasne nocne mory.pocas celeho dojcenia.mozno ako sa ludovo vravi"mlieko mi udieralo do hlavy".mala som ho vela a nestihala odsavat.maly mal prve 2 mesiace bolesti bruska,potom silny reflux s ktorym este stale bojujeme.bol placlivy,vobec nespal a do toho trebalo odsavat ,starat sa onho aj o domacnost.nezvladala som to..naslo sa vela ludi co ked videlo ze maleho krmim z flase,neodpustilo si poznamku ze som sebecka mama.vsetko sa to na mna rutili a ja som sa nedokazala tesit zo syna,len som odsavala,krmila,prebalovala.vsetko robila mechanicky,bez citov.pri tom som sa onho strasne bala,ked zaspal tak som ostala s nim v izbe,stale som sa bala ,ze sa mu nieco stane.manzel sa mi snazil pomahat ale je do vecera v praci a ked priiel domov,tak sa snazil prevziat aspon cast domacnosti na seba.ked vzal maleho na ruky tak som bola z toho nervozna,neviem ci to bola nedovera,nechapem.mame velmi dobry vztah.bolo to vsetko sposobene hormonmi.inac si to vysvetlit neviem.rodicia mi nemohli prist pomoct,stratili pracu a akurat v tom case si obaja nasli novu a bolo nemyslitelne aby dostali dovolenku.nakoniec sa stalo to,ze po 3 mesiacoch kolotoca som bola unavena a maly akurat kvoli refluxu nespal celu noc a ja som padala z noh.schytila som ho a zatriasla s nim.a vtedy som sa spamatala,polozila ho do postielky a isla to predychat do vedlajsej izby.ked prisiel domov manzel tak som sa mu priznala,vedela som ze uz je to na hranici.rozhodli sme sa ,ze koncim s dojcenim.bolo to pre mna tazke,plakala som,napriek vsetkemu to bol krasny pocit ked som dojcila a nemala bolesti.prestavala som s vycitkami.ale nelutujem aj ked to bude zniet v usiach inych vselijako.odkedy som skoncila s dojcenim,citim sa vynikajuco,krasne sa vyspim,synceka v noci nakrmim z flase za 10 minut a spise si v pokoji dalej.ziadne 1-2 hodinove nocne prestavky a vsetky ukony okolo odsavania,skoncili moje zle sny.cez den mam cas na domacnost,na seba a hlavne na synceka,uzivame si jeden druheho,som stastna a spokojna mamina stastneho dietatka.maly sa tiez ukludnil a nie je taky nervozny ako predtym.asi to citil odomna.toto je moj pribeh,pisem to tu pre vsetky maminky ktore si vycitaju ze skoncili s dojcenim z roznych dovodov.ja to nelutujem.syn je zdravy a nic mu nechyba.mam pocit ze desna spolocnost vyvuja az privelky tlak na zeny aby dojcili za kazdu cenu.som zdr.sestra a sama viem ze MM je nenahraditelne ,dava zaklad imunite a neviem co vsetko ale to peklo kotrym som si presla za to vsetko nestalo.svojho syna strasne lubim a viem ze to bola ta spravna cesta k spokojnemu a stastnemu zivotu.lutujem ,ze som sa trapila tak dlho a neukoncila to skor..vsetko to asi sposobili hormony,zly pristup okolia a dokonca aj odbornej pomoci,neviem.napriek vsetkemu ak by som nahodou male este druhe dieta,co uz neplanujeme tak by som skusila dojcit opat,ale ak by to neislo behom sestonedelia prirodzene a bez problemov tak by som to ukoncila opat.vsetkym mamickam prajem uspesne a bezproblemove dojcenie.a ak sa neda tak si to nevycitajte a robte podla toho ako to citite vy a nie okolie.zdravie vasho dietatka a vase je na prvom mieste.deti to preziju aj bez materskeho mlieka 😉

Na kojenie mojej dcerky mam len krasne spomienky, aj ked boli nejake tazsie chvilocky... myslim si, ze aj vdaka tomu mame krasny a silny vztah, je to taky moj maly tulko, hocikedy ma pride sama stisnut a da mi pusinku... najtazsie to bolo na zaciatku, kym sa nam to rozbehlo, mliecka bolo privela, prsia boleli, bradavky nezvyknute, ja este neista, ale zvladli sme, lebo som velmi chcela kojit... chcela som pre malu urobit to najlepsie 🙂 velmi mi pomohli sestricky v porodnici, prekvapila ma ich ochota, ked videli ako mi to nejde, ale velmi sa snazim, asi im to nedalo 🙂 prsia som si medzi kojenim masirovala v teplej sprche, nech nie su hrce a bradavky som si natierala kremom Bepanthen, vzdy mi velmi ulavil a rychlo mi hojil tie prasklinky, je vyborny a pred kojenim ho netreba umyvat, lebo ma neskodne zlozenie pre babo, pouzivala som ho aj neskor, ked sli malej zubky, tak dako nevedela co s tou bolavou pusinkou a obcas ma uhryzla alebo silnejsie potiahla a zase som mala bolave bradavky, tak mi opat perfektne pomohol... a sranda to nebola ani pri odstavovani, lebo mojho zavislacika som musela odstavit zo dna na den, ona to zobrala napodiv v pohode, ale ja som trpela tyzden ako na zaciatku, prsia naliate, bolave...ach jaj, ale teraz som uz super pripravena na kojenie dalsieho dietatka a uz sa na to velmi tesim, dufam, ze nam to vyjde ako pri dcerke 🙂))

ako bolo pisane uz vyssie od bab, kojenie fakt nie je take jednoduche ako na prvy pohlad vyzera a ako sa kazdy o tom vyjadruje /vacsinou ti, co to nikdy neskusali 🙂 / tiez, som si vravela, ze chcem kojit co najdlhsie a som stale o tom presvedcena... avsak niekedy to bolo moc tazke. Zacalo to v porodnici... po prichode sestricky aby som skusila malu nakojit /vlastne iba skusit aby sa pricucla, lebo som mlieko este nemala/ bola to hroza. sice mi ukazala ako na to, ale zdalo sa mi to moc morbidne, ked jej pol mojho prsnika nasilu narvala do pusy a mala sice aj tahala, ale nevedela ho udrzat. takto sa to opakovala viackrat, az nakoniec, ked som uz mala aj napriek neustalemu kremovaniu bradaviek cele bradavky a dvorceky bradaviek ako v ohni, som pomaly ale isto zacala kojenie vzdavat. mala vsak raz zaspala na 7hodin, kym si prsiky oddychli a neboli az tak citlive, som skusila malej dat papat ja... bolo to prijemny pocit, ked som jej dala len kusok /zaciatok/ bradavky do ust a ona si ju tak pekne potiahla a uchytila sama 🙂 🙂 🙂 super pocit a hlavne bolo prijemne sa pozerat na to, ze mala si vcucla tolko kolko potrebovala a nebolo jej nic do pusinky natlacene. ved ked si porovnam jej pusinku a moj prsnik tak to je poriadny nepomer, ved ho mam taky ako ona celu hlavu 😀 😀 😀 mliecko sa dostavilo na treti den, kedy sme zacali plne kojit a uz sme nemuseli behat po mliecko vo flaske! setrilo mi to cas a po sekcii aj trapenie s chodenim 😀 po par dnoch to malej slo uplne skvele /co sa jej dari doteraz/ a aj bradavky sa dali dokopy, takze kojenie uz pre mna neznamena trapenie 🙂 je to skvely pocit a hlavne teraz ked si moja mala pri kojeni druhou ruckou klepe po mojom prsiku... asi sme si najblizsie ako sa da! aj nadalej chcem kojit /dufam, ze este dlho.../ lebo aspon nemam problem so sterelizaciou, ohrievanim a podobnymi vecami, ktore suvisia s umelym mliekom! a setri to aj peniazky 😀 takze aj ked sme sa na zaciatku dost potrapili, stalo to za to a som vdacna ze mam dost mliecka, ktore mozem aj odkladat na casy ked budem musiet malu nechat s tatikom aby som dokoncila skolu...

Pridam sa k vasim pribehom. Pocas tehotenstva som moc dojcenie neriesila povedala som si ze do pol roka a koniec. Po narodeni mojej princezny mi v porodnici dosladne ukazali ako dojcit no taktiez ma upozornili ze co ja stymi bradavkami vobec chcem dojcit mala som vraj trenovat ich natahovat lebo su vtlacene. Uz v nemocnici nam to veru neslo tak som si povedala ze sa nebudem stresovat a hned do nemocnice mi manzel priniesol elektronicku odsavavku a malu som krmila z flase. Po prichode domov som mala dost casu s malou trenovat nase kojenie. Nakoniec jej to najviac vyhovovoalo tak, ze bola v perinke na barovom pulte a ja som stala ned nou a mala takto pila mliecko bolo to sposobene aj mojim velkym poporodnym poranenim nemohla som vobec sediet dva mesiace a v lahu nam to neslo. Takto sa naucila krasne pit a moje odhodlanie ukoncit kojenie zmaril atopicky ekzem strasneho rozsahu zisteny v piatich mesiacoch, neskor rozne nachladnutia, choroby,ockovanie oparacia a kojim ju doteraz, sice uz iba v noci ale zbavit sa toho moc neda. Nelutujem vsak, kojenie nam pomohlo v nasom zblizeni a taktiez nam pomohlo prekonat strasti zivota, ktore muselo tak male babatko v takom malom veku zazit.

ahojte. Ja síce nemám ešte deti, ale napísala som jeden článok a Admin mi povedal, ž eho sem môžem dať. Tak ho sem teda dávam🙂

Najdôležitejšia je láska.
Dojčenie je to najkrajšie obdobie, je to krásny vzťah dieťaťa aj matky...
Aj ja by som chcela dojčiť, keď budem mať bábo, dúfam, že sa mi to podarí. Čo sa mi však nepáči je, že niektoré ženy odsudzujú, ženy, ktoré nedojčia. Myslím, že aj nedojčené deti dostávajú veľa lásky a ich mamička ich veľmi ľúbi. Netreba odsudzovať nikoho, kým nevieme prečo to urobil a za akých podmienok(samozrejme ,keď niekto niekoho zabije, alebo ublíži, je to niečo iné). Možno tá žena naozaj nemohla dojčiť, mala veľké bolesti... žena je iná a niektoré majú aj slabšiu povahu a ťažšie znášajú bolesť. Určite to neznamená, že takáto žena si nezaslúži dieťa. Iné ženy sú zase vytrvalé, silné a dokážu bojovať.

Myslím, že pri dojčení by malo byť spokojné aj dieťa aj mamina.(ani tomu dieťaťku by sa určito nepáčilo, že jeho mamička trpí kvôli nemu) Hlavne by maminy, ktoré nedojčia nemali odsudzovať, ženy, ktoré deti ešte nemajú. Lebo čo ak aj oni budú ten prípad, čo ak ich osud takt potrestá?

Veľa žien, aj ja, si hovoria, že dojčiť budú, ale je rozdiel medzi povedať a zažiť. Ja si tiež poviem, že áno, tu figútku vymodelujem tak do hodiny a keď príde na lámanie chleba, strávim pri nej aj pol dňa.🙂 Rovnako je to pri všetkom. Nevidíme do budúcna, aby sme presne vedeli, čo v danej chvíli spravíme.

Ja držím všetkým ženám palce, aby sa im dojčiť podarilo. Prajem im aj veľa síl, lebo z príbehom som sadočítala, že začiatky sú veľmi ťažké.

********

Podľa mňa je jedno, či žena dojčí alebo nie, ako ho stravuje, najdôležitejšie je, že svoje dieťa ľúbi.. Každá žena robí pre svoje dieťa to najlepšie. No podľa seba, čo si ona myslí. Aj každý lekár je iný. Jeden povie, že jogurt od 8. mesiaca, iný od roka, dokonca sú aj takí, ktorí odporučajú jogurt aj oveľa skôr. A ženy ich samozrejme poslúchnu. Aj v každom článku sa píše niečo iné... Maminky sa proste podľa toho riadia, každá podľa svojho lekára a svojho nájdého článku. Hoci si myslím, že niektoré články a lekári preháňajú a zbytočne tehotné ženy a mamičky strašia.

Je mi smutno, z niektorých komentárov na Koníku. Niektoré mi pripadajú tak, že keď žena nedojčí, nebabuší dieťa v jarnom období do čiapok, fusákov a podobne, stravuje ho zdravo, sem tam mu dopraje nejakú maškrtu, alebo má okrem dieťaťka aj psa, je zlá matka, ktorá si nazaslúži dieťa. Vždy nad tými názormi rozmýšľam a trápia ma. Podľa mňa si matkami nezaslúžia byť ženy, ktoré svoju ratolesť týrajú, nestarajú sa o nu a nie ženy, ktoré robia niektoré veci inak. A to že sa niekto príliš strachuje o svoje dieťa, je normálne a nie je na tom nič zlé. lezie mi na nervy, ako sa z nich, niektoré baby smejú a píšu ironické odpovede.

Všetkým mamičkám držím pri dojčení palce a prajem veľa trpezlivosti a síl.

Syna som dojčila rok. Mala som veľa mliečka, nechcela som prestať ani keď som znovu otehotnela. Zaujímavé je, že syn začal byť nervózny, hryzol ma a nakoniec sa sám odstavil. Z dňa na deň sa prestal dožadovať prsníka. 😨
Keď sa mi narodila dcérka, mala problém prisať sa. A ani nemocničný personál mi nepomáhal, práve naopak, dávali mi najavo, aké som nemehlo. No a keď som odmietala dokrmovanie z fľašky a dcéra dostala novorodeneckú žltačku, bola som nepriateľ číslo 1. Napriek úvodným komplikáciám som dcérku dojčila dva roky. A bolo to nádherné! 😵

Nikdy som neriešila koľko moje detičky vypili mliečka. Keďže som im nedávala prvé mesiace žiadnu inú tekutinu (vodu, čajík) dojčila som ich dá sa povedať neustále.... Moje deti nepoznali ani fľašku ani cumlík. Tekutiny začali piť až z pohárika.
Materské mlieko uhasí smäd aj nasýti. A produkuje sa podľa toho, koľko bábätko vypije. Príroda to múdro vymyslela. Preto by som túto rovnováhu nenarušila odsávaním. Možno pár dní potrvá kým sa to nastaví. A ešte jedná skúsenosť. Okolo troch mesiacov majú mamičky pocit, že strácajú mliečko. Majú málo naliaty prsník a myslia si, že bábätku mliečko nestačí....a začínajú dokrmovať umelými mliekami. A čo sa potom stane? Bábätku sa nebude chcieť cicať, lebo je to oveľa namáhavejšie, ako piť z fľašky. 😎

Najkrajšie spomienky mám práve na dojčenie. Pohľad na bábätko, ktoré sa úplne odovzdá mamine a s pôžitkom prijíma prirodzenú potravu. 😵 😵 😵

Možno som netradičná mamina, no starosti s dojčením som si dopredu vôbec nerobila. Akosi mi ani nenapadlo strachovať sa ešte v tehotenstve, či budem alebo nebudem môcť dojčiť. Rodila som cisárskym rezom a pár hodín po zákroku mi doniesli malého. Prvýkrát sa prisal a potom znovu a znovu. Vždy bez problémov. Prsia som mala naliate mliekom až tak, že keď som sa bez podprsenky postavila z postele, mlieko mi tieklo až do topánok 😀 Nikdy som s malým nemala pri dojčení problém, všetko išlo hladko a bez akýchkoľvek starostí. Možno aj preto, že som bola pozitívne naladená a nikdy som si nepripúšťala prípadné zlyhanie v tejto oblasti. A možno som mala iba šťastie. V každom prípade, dojčila som 14 mesiacov. Postupne som malého odstavila od denného dojčenia a papal iba ráno, v noci a večer. V roku som mu zatrhla aj nočné dojčenie, pretože mu evidentne nešlo o mliečko, ale iba o pocit byť na mne prisatý. A to aj 6x za noc! Takže som dojčila už iba ráno a večer. Nakoniec som nahradila rannú dávku umelým mliečkom a po pár týždňoch som vynechala aj večerné dojčenie. Malého som odstavila úplne bez problémov. Jednoducho u nás to bol šťastný príbeh 😵

ahojte,pripajam sa a mozno sa mi tym ze sem napisem moj pribeh,ulavi.otehotnela som v 25tich rokoch a velmi sme sa tesili,vzdy sme chceli syna a aj sa podarilo.mame chlapceka.mala som velmi tazke tehotenstvo,2x PNka,na zaciatku krvacanie-hroziaci potrat,krvacajuce hemeroidy a zapcha,tvrdnutie brucha,migreny,velmi som priberala a opuchala kvoli mojim chorym oblickam,ku koncu mi az pit zakazal lekar.priprala som 28kg,strie vsade,obrovske prsia,vsetky veci nonstop male.este som par dni prenasala,porod trval 24hod.po epiduralke mi museli robit krvnu zatku a potom mi cely den bolo este bna odpadnutie,zo saly ma viezli na vozicku na izbu.to v skratke.vzdy som vsak chcela prirodzeny porod a samozrejme kojit.odsudzovala som matky co sli cisarskym dobrovolne.chcela som vsetko prirodzene.kojit som sa snazila hned aj som mala o tom vela nastudovane.prsia mi vsak tak narastli ze sa mi z malych peknych bradaviek spravili velke a ploche.maly sa nechcel prisat,ked aj zuzlal len koniec bradavky,prve dni po porode som sestricky nonstop otravovala ze maly sa nechce prisat a neviem co robit aby mi to prisli ukazat.nevedela som ho poriadne chytit,po leziacky to neslo vobec.vedla mna lezala zena co sa bala kojenia,tak si dala odstavit mlieko hned od zaciatku a davali malemu umele,sestricky mali cas ju riesit a ohovarat preco nekoji a ako robi zle,miesto toho aby sa venovali mne co som kojit chcela.po troch dnoch trapenia sa maly prisal ale len cez klobucik,na stvrty den sa mi tak naliali prsia ze som musela odstriekavat.maly dostal zltacku a bol pod lampou.ked uz som mala z coho kojit a potrebovala aby mi maly mlieko vycucalm,tak som odstriekavala a nosili mu mlieko vo flaske.po prichode domov mi 2x praskla bradavka a maly mal pusu celu od krvi,bradavka sa mi postavila len po dlhsom kojeni cez klobucik,vtedy som ju zlozila az potom sa prisal bez klobucika.nastalo vsak trapanie,lebo nechcel pit,metal sa,vypluval,plakal,kojila som aj 1,5hod v kuse,nevyspata vycerpana a on nonstop hladny.dostala som 5dnovu silnu hnacku,asi z porodnice,bola tak karantena na internom kvoli viroze.mala som horucku,sla na pohotovost a bola na liekoch a injekciach,jedla suchare a ryzu.aj cez to vsetko som vycerpana kojila,odsavala a nevzdavala sa.po troch tyzdnoch trapenia sa som zacala trpiet nespavostou,nechutenstvom do jedla,napinalo ma na vracanie,po case som aj zvracala ked som do seba nieco natlacila,mala som pocit ako by som svoje dieta zacala nenavidiet,akoby sa moj zivot uz skoncil,zachvaty placu,....bola som ako troska.az som zavolala gynekologovi,ten ma hned donutil prist,mala som laktacnu psychozu,chcela som velmi kojit,ale uz som sa vzdavala a povedala si ze takto sa len trapime aj jeden aj druhy,ze maly potrebuje hlavne zdravu mamu,poslednu noc mojho kojenia som vracala,uz som nevladala,mala som doma nutrilon,tak som mu ho zaribila,vypil ho hned a zaspal na tri hodiny,tak som si povedala dost,prsia ma strasne boleli,bradavky sama chrasta,tak som sla k doktorovi,zastavili mi kojenie,doteraz som na liekoch.davame umele,maly ma uz dva mesiace a je spokojny,pekne pribera,je ako anjelik,papa a spinka.doteraz mi je zle ked si na tie tri tyzdne spomeniem,ale tak isto do placu ze kojit nemozem.najlepsej kamoske sa narodil chlapcek,bola som ich navstivit,isla kojit a len vytiahla prso maleho prilozila a ten spokojne papal.ake jednoduche,hned mi bolo do placu.ale hlavne ze som to prezila a sme obaja zdravy.ako spomienka mi doma zostali len podprsenky na kojenie,klobuciky,odsavacka a masticky na bradavky 😨

ahojte,ja a kojenie?pocas tehu sa mi v 7mesiaci zacali nalievat prsia, od vtedy som musela mat podrpsenku pre kojace mamy,mala som vtiahnute bradavky a vsetci mi vraveli ze nikdy kojit s takymi bradavkami nebudem, omyl, pcas tehu som jednu povytiahla von a druha sa vytiahla po dlhsom masirovani, ked mi malu doniesli na prisatie hned sa pricucla, bolo to uzasne, neopisatelne a jedinecne,ale ako prvorodicka som samozrejme chcela mat dost mliecka a tak som pila cajiky, vela vody a mlieka a co sa nestalo?prsia sa mi tak hrozne naliali ze mala sa nevedela chytit,plakala od hladu, na to prisla sestricka a zacala mi masirovat prso, mlieko striekalo na vsetky svetove strany,ja cela mokra, uplakana kedze to bolelo jak druhy porod,po malej mi stekali slzy, ona len plakala a pytala si papat, ked mi tak odstriekala sestricka mlieko a prsnik zmakol kludne som malu nakojila a bolo dobre, ostala mi sice pekna modrina ale nebyt tej sestricky neviem ako by som bola dopadla, moja spolubyvajuca bola vsak nestastnica, porodila v 33tt nemala mlieka, bolo mi jej luto najma vtedy ked mi pozicavala odsavacku a ja som mlieko vylievala lebo som pocas tehu a aj po porode brala lieky a tak som jej mliecko nemohla dat pre jej malinkeho, v posledny den ked sme sli domov sa mi mala rano celkom povrackala a vyvrackala krv, tak som zistila ze mi popraskala bradavka a mala natahala s mliekom aj krv,skusala som rozne masticky, nic nepomahalo, trapila som sa mesiac, ale vydrzali sme, stalo to za to, mala krasne papa a ja som stastna mama, lebo jej mozem dat papat vzdy a takmer vsade, drzim palce vsetkym maminkam nech sa dari uspesne kojit 😉

Ja som sa na dojčenie tešila od 14.-teho týždňa mledzivo malá už pri prvom priložení papkala. Po asi 4 mesiacoch som s tým prestala trápila ma laktačná kríza ktorú som nezvládla hoci som si ešte odstriekavala do fľašky pretože si uvedomujem nutričnú hodnotu mamkinho mliečka 🙂 Fľaška Sunaru na ktorom mimochodom fičíme dodnes mi však prišla ako dar od Pána Boha a to doslovne urobím koľko chce môžem aj pridať žiadne problémy s moji stresom ohľadne školy (vtedy som maturovala na gymnáziu aj písomné aj ústne) žiadne pomalé spúšťanie mlieka či menšie množstvo než si moja dcérka vyžaduje. Keďže plánujeme ďalšie dieťatko do budúcnosti, určite kojiť chcem fľaška umelého mlieka však pre mňa nie je nijaké osobné zlyhanie alebo čo 🙂 Kto chce dojciť nech dojčí kto nechce nech nekojí čo koho do toho ako sa mi páči dlhodobé dojčenie tak sa mi páči kŕmenie z fĺašky pre svoje výhody 🙂 Do toho ženy 🙂

ja som dojčila do 15mes.dcérka už v pôrodnici sa nechcela prisať pokiaľ tieklo kolostrum.ked už tieklo mliečko prisala sa hned.zo začiatku to bolo veľmi náročné.v noci bola hore 5-8x.prešla som si laktačnou krízou,dohováraním doktorky,že mám prikrmovať(nedala som na jej rady),ragádamy,mikozou.dcérka ako rástla a učila sa nové veci,tak aj naše dojčenie bolo iné.najprv šli zúbky.bradavky dokúsané do krvi,plakala som pri dojčení no nevzdala som sa.dcérka sa naučila stáť na 4.takže ja som ležala na chrbte a ona si cuckala na štyroch,potom sedieť,tak sme sa dojčili po sediačky,neskôr chodiť a to sme sa sem tam aj za pochodu dojčili.plakávala som sem tam pri dojčení no som sa nevzdala.ked už dojčenie pre mňa po psychickej stránke bolo obtiažne skončila som.dcérka sa totiž dokázala na obed a v noci dojčiť 45min až hodinu a ja som sa od nej nemohla ani pohnúť.bola to úľava ju prestať dojčiť.bola som viac spokojnejšia,ona prestala vstávať v noci.mne až potom začal chýbať ten blízky pocit a tá vôňa keď sa spotila......teraz mám druhého synčeka a kojíme sa.ten sa pricucol hneď a v noci vstáva len raz,tak som zvedavá čím si zase pri ňom prejdem

Ja mám tri deti a pri mojich prvých dvoch bolo všetko ok s kojenim 🙂
Ale pri treťom to bolo horšie lebo ked mal mesiac začal soplit a aj zároveň sa zle prisaval k prsniku.. Tak mi popraskali bradavky ale az tak že som pri každom prikladani malého plakala a plakala..
Kúpila som si všetky kremy čo boli dostupné a nič mi nepomahalo.. Az som si našla tuto článok na MK a začala som všetko robit čo tam bolo napísané. A o týždeň boli bradavky ok.
A uz kojime 2mesiace bez problemov 🙂

ahojte,prispejem aj ja s mojim pribehom,snad niekomu pomoze,kto mapodobny problem ako som mala ja. tak ako ine maminy cakatelky,tak aj ja som sa pred porodom dusovala,ze svoje babatko budem dojcit co najdlhsie.predstavovala som si,ze pekne maleho porodim,prilozia mi ho k prsniku a vsetko pojde ako ma...ako hlboko som sa mylila 😒 rodila som cisarskym rezom v celkovej anesteze,strach som mala taky velky,az sa so mnou triasol cely operacny stol(este kym ma uspali) 😀 maly sa narodil o 9:15 a o dvanastej mi ho uz prisli ukazat s tym,ze o tretej mi ho prinesu a skusime ho prilozit. sestricky boli velmi mile,ochotne pomoct,ale kedze mliecko sa este netvorilo,vela slavy z toho nebolo.na treti den som sa zobudila s naliatymi prsnikmi na prasknutie a uz som sa tesila,ako maly bude papat.zase omyl....maly sa nemohol prisat.skusali sme vsetky polohy prikladania od najjednoduchsich,az po krkolomne.jedna sestricka(laktacna poradkyna) to davala za vinu mne,ze ho zle prikladam a ze sa mam poskladat tak a tak...nakoniec chvalabohu jej koncila sluzba a prisla ina.ked videla ako sa trapime,doniesla mi cumlik od flase,ci to nepojde takto.predstavte si,slo to krasne.maly tahal ako o zivot a ja som sa tesila.ale akonahle som cumlik zlozila,ze skusime priamo cez bradavku,znova to neslo.tak sme "cumlikovali" dalej.doma to pokracovalo klobucikmi.bradavky ma tak boleli,ze som skoro plakala....potom maly zacal odmietat aj klobuciky.bradavku ani nahodou,tak som musela odsavat.lenze odsavanie nieje na dlho,teda aspon v mojom pripade.asi po dvoch tyzdnoch som dostala zapal prsnika.odsavala som s placom,masirovala,davala obklady....az som naponiec sla za gynekologom.skonstatoval ze bude potrebne zastavit laktaciu,pretoze by sa mi stale zapal vratil.odsavacka nevytiahne tolko,kolko by si vytiahol maly.tak sme po mesiaci trapenia skoncili na umelom mliecku.po pol roku prisiel pre mna sok.zmenila som detsku lekarku,lebo som s nou nebola spokojna a nasla som inu,lepsiu.co lepsiu...vybornu!!! 🙂 na poradni,ked mi prehliadala maleho mi oznamila,ze maly ma velmi kratku uzdicku pod jazyckom,ze ju bude treba podstrihnut,ze ako je to mozne,ze si to v porodnici nevsimli?zostala som stat ako obarena,pretoze ja mam tiez kratku uzdicku pod jazykom,len moj drobcek ju mal este kratsiu.povedala som jej ako sme sa trapili s dojcenim,cim vsetkym sme presli....jednoducha odpoved:keby malemu zistili problem s jazyckom uz v porodnici,mohla som kojit hadam az dodnes...maly uz ma 10 mesiacov a mna to stale skrie.pisem to sem preto,aby mamicky co maju podobny problem,vedeli ze aj takato malickost vie poriadne zavarit.pri druhom babatku budem uz na operacke kricat,nech skontroluju jazycek,aby sme sa vyhli zbytocnemu trapeniu.nehovoriac o tom,ze ked malemu podstrihovali jazycek,mal pol roka a od vtedy ma panicky strach z lekarov ☹

ahojte, ja este dojcim dvojmesacnu dcerku, ale presli sme si svojim peklom. no oplati sa vydrzat!
najskor ma prekvapilo, ze v porodnici na to vobec ale vobec nekladu doraz, nikto mi nic nepovedal a ja som absolutne nevedela, ze mlieko sa spusti tym, ze si malu budem neustale prikladat, takze po troch dnoch ked uz bola nervozna od hladu a mne sa zrazu tak naliali prsniky ze sa mi chcelo plakat, prisla laktacna poradkyna a snazila sa nam ukazat nejake polohy. malej sa nepacili vsak ziadne polohy, stale sa pustala, plakala, revala a mne isli doslova cecky vybuchnut. doma to pokracovalo, plac, neustale sa pustanie z prsa, metala hlavickou, trvalo mi mesiac, kym sme si nasli vhodnu polohu, absolutne nechce pit na rukach ani nijak inak, len lezmo na chrbate na posteli. mne to je tiez pohodlne ako sediet a tak odvtedy papa iba tak. takze mamicky, skusajte a hlavne pocuvajte svoje babatko, ono vie co mu vyhovuje.

Ked som bola tehotna nikdy ma nezaujimali clanky a rady o dojceni (ved co moze byt jednoduchsie ako nakrmit dieta) Z velkeho omylu som sa prebrala po porode.4 dni mi nepristupovala laktacia maleho dokrmovali flaskou po 4 dnoch trapenia sme to ako tak zacali zvladat.Jedna sestricka povedala dojcit ked si dieta vypyta a druha zasa ze sa nemam opovazit dat mu skorej ako po 3 hodinach.Po prichode z porodnice maly zacal stale plakat a ja som stale len krmila najprv kazde 2 hodky potom kazdu hodinu a potom uz reval stale.Popritom strasne vracal po vikende sme naklusali na dojcenske oddelenie kde nas naucili na trojhodinovy rezim a zistili ze to ine deti vypiju za 20 minut maly vypije za 3 minutky.Po prichode domov zistili aj tazky reflux.Kupili sme vahu a pred a po dojceni sme maleho vazili.Malasom tak istotu ze je napapany a ze neplace od hladu (plakal skoro stale) Po druhom tyzdni musel ist manzdl do prace a ja som zostavala sama s malym ktory v kuse dokazal revat aj 3 hodiny stres ,nedostatok jedla sa prejavil na prvej laktacnej krize.Po dopovani homeopatikami a pitim x litrov uody som sa rozhodla pre UM .Kedze mal maly reflux dostal od DR ONutrilon AR a potom BEBU AR a zacal kolotoc s knolikami. A znovu snazenie o laktaciu.Vinea melta polievky a 10 litrov vody denne az som sa ja zdravotne skoro zhrttila zbehla som malemu do liekarne pre Sunar a v 3 mesiacoch som sa ja aj prcek prestali trapit.Nabuduce budem vedidt ze ked to nejde tak to proste ndjde a UM je tu na to aby nam pomohlo.

Ahoj ja som prežívala takmer navlas tú istú situáciu ako ty Tereza123123 - malá chcela stále sať, tak som jej dávala prsník, najprv každú hodinu a pol, potom každú hodinu a potom ani nie trištvrte hodinu - bola som zúfalá, stále plakala, každý mi stále hovoril - je hladná, je hladná, tak som jej dávala..je moja prvá, čo som ja vedela, tak som jej dávala - až to skončilo tak, že vracala, odmietala prsník, večer do pol desiatej kričala až sa zadúšala..a ona bola prejedená, nestíhalo jej tráviť bruško, do toho sa pridala kolika, nemohla kakať..a stále ten kolotoč dokola. Skončilo to tak, že mi odmietla prsník úplne, lenže hladná byť zas nemohla, tak som odsávala mlieko a dávala do fľašky a tak som ju kŕmila..odsávala som tak 2,5 mesiaca, každý deň, každú noc, pravidelne každé dve hodiny. Manžel bol v práci, bola som sama, musela som si poradiť, jednou rukou som sa s malou hrala s hrkalkou a v druhej som držala elektrickú odsávačku a odsávala. Bradavky zničené, ale čo neurobíš pre dieťa..Nemala som čas jesť, variť, upratovať, len som čičíkala, odsávala, kŕmila a prebaľovala..Až som v jej 4,5 mesiacoch s tým sekla a pomaly zaviedla Bebu H.A., možno sa to zdá niekomu kruté, ale ja som sa naozaj snažila do posledných síl, no z trosky sa stala pokojná mamina, ktorá sa mohla v kľude najesť a s úsmevom sa venovať dcérke, vychutnať si to krásne bábätko..
Takže ak by sa mi to isté stalo pri druhom dieťati nebudem robiť z toho tragédiu, ak ho nebudem dojčiť do dvoch rokov..Ale samozrejme, že je to to najlepšie a najkrajšie, ale keď sa nedá, tak sa nedá..
Teraz máme devať mesiacov a sme spokojní aj na UM.

ahoj Michaela....fúha......si ozaj obetavá mamina........a snaha bola riadna.........bábatko všetko cíti.......rozozná stres.....no nič sa nedá nasilu.........a vydržali ste ozaj dlho.....niektorá mama to po tyždni vzdá.....a popri tom mlieka má dosť len si všimne že po fľaške umelého mlieka lepšie spí.........takže si ozaj hrdinka urobila si maximum a konečne si môžeš vychutnať materstvo........pretože kľudná a vyrovnaná mamina je pre bábo len to najlepšie.....veľa zdravia váááám 🙂

Ahojte..pred 22.mesiacmi sa nám narodila krásna malá princezná..kedze bola otocená hore hlavickou na svet musela príst cisárskim rezom.na prve dojcenie mi ju doniesli pár hodin po porode.ako tu uz písalo vela mamiciek aj ja som mala problém s plochimi bradavkami.malá sa nechcela prisat a velkú chybu robili sestricky na oddeleni.malú mi nosili stále napapanú a pri mne uz len spinkala.a nechcela papat.prsia som mala naliate plne,pyzamo celé mokre co mi tak tieklo mliecko.jedna sestricka mi malú nosila amala trpezlivost venovala sa mi.poradila mi ze si mam aspon odsavat ked malá nechce papat.ale skusali sme dalej cez klobucik.ine namna nakricali ked som si odsala a odniesla co som uz musela lebo prsia som mala na prasknutie.ze malá nebude mat co ze oni mi ju prinesú na kojenie.a takto to bolo az pokim mi malú nedali poslednu noc co som bola v nemocnici.malá mi aj ked tasko ale papala.chcelo to len trpezlivost.a ked sme prisli domou kojenie sa nám pekne rozbehlo.aj ked zozaciatku len cez klobúcik.alepostupom casu uz aj bez neho.malá na ,,cicika,,ako ho sama uz vola nedá dopustit.má uz 22.mesiacov a stále sa kojime.a vyzerá to tak ze este dlho budeme.kedze malá nehodla este prestat.aj ked je to taske lebo vstávame v noci aj kazdu pol hodinku.a dokázala by aj celú noc bit na mne.ale uz som si zvykla.a ked mi uz teras tak krásne povie maminka cicíka..tak clovek neodolá.aj ked uz mam toho obcas naozaj dost..

ps:ospravedlnujem sa za pravipisne chyby pisem na ríchlo.. 😝

http://www.dojcit-je-in.sk/dojcenie-nas-spaja/

Ja by som sa tiež rada podelila so svojím píbehom...ja som kojila 9m a strašne som štasná že sa mi podarilo tak dlho kojit...nechem tymto odsudzovat mamičky ktore nemožu kojit s určitych dovodov..a velmi dobre viem ake je tažke kojenie...moj drobec sa narodil pred 19mesiacmi a už v porodnici mi dal najavo svojim krikom čo ma čaka...Začalo to s komplikaciami pri porode rodila som prirodzene ale nakoniec to skončilo cisarskym rezom...Drobča mi doniesli na prve kojenie až na druhy den...aj ked sa bez problemov prisal...to bol moj malinkaty hladoško 🙂 kym mi prišlo mliecko prešiel asi 4deň...a ked sa mi nalialy prsniky boli ako kamene....mliečka bolo tak vela..a drobec to chudatko nestihal papkat...plačkal len koli tomu že si nevedel chytit bradavku, tak som mala naliate prsia...po par odbojovanych hodin som s plačom prišla za sestrou aby mi poradila...huraaa uspech... 😉 ked som prišla domou snažila som sa na internete najst o dojčení čo najviac...samozrejme...aj ked toho bolo plno aj tak som presne nevedela nastudovat ted konktetny problem prečo mi moje drobča plače...Najprv plačkal preto že som mala tak vela mliečka a nestihal papat až mu obcas zabehlo...Potom plačkal lebo mal problemi s uškami...po dvoch mesiacoch preplakanych nociach a dnoch...som zasla za lekarkou...a naozaj boli to uška..konecne bude klud som si povedala..kojenie pokračovalo ale mala som s toho nesmierne krasny pocit aj ked k tomu bol taky sprievod plačov...Tak velmi som chcela kojit a nie preto že som sa o tom dočitala niekde v časopise čii na internete, ale preto že ked som sa na svojho syna pozrela ako si spokojne copka a moje telo vytvara taky života budič...Som bola nesmierne štastná že som to mohla zažit...Ale pokracujem, samozrejem problemi neustali, plač neprestal...začalo bolenie bruška..Takže som upravila stravu, malemu som bruško pomasirovala, a s nožkami pocvičila aby problem odznel.Potom som ochorela musela som nasadit silne lieky takže som drobca odstavila asi na 5dni to mal asi 2m...najviac som sa obavala že si na flašku zvykne...ale zahada bola že bol väčší problem aby vobec s flašky papal...takže zasa plač...hlad, moje zufalstvo lebo som moje mlieko musela vylievat do umyvadla..odsavat každe 2h aby som o mlieko neprišla...po 5dnoch som konečne maleho nasadila na prsnik..bolo to užasne, žiadny problem ako keby ani nebol odomna preč...načas bol pokoj...onedlho znova plač pri papani, pomali boli boje pri papaní..ja som bola zufala občas som aj poplakala...Kojenie vyzeralo dala som prsnik pustil rychlo cumlik aby sa velmi nerozplakal, znova prsnik až kym sa nenapapal...Nastal problem musela som absolvovat operaciu znova som musela drobca odstavit na 3dni ale to už bolo horšie...Mal 3,1/2 mesiaca a na flašku si zvykol...zacali boje, tak velmi som chcela kojit musela som odsavat a davat do flašky...ciste zufalstvo..vytahat odložit prihriat...ostatok vyliat ☹ Až jedneho dna som sa nahnevala, pekne som maleho prikladala..odmietal prsnik bolo mi s toho nanič preto že som tak velmi chcela kojit...vydiet ho ešte raz ako pekne spokoje papka a pekne spokojne zaspinka...Nakoniec som sa rozhodla urobit radikalny krok mozno sa to niektorým mamickam nepozdava a nebude pačit ale v tej chvili sa mi to zdalo asi najspravnejšie...Nehala som ho hladneho samozrejme že to nebolo 2dni ale 5 alebo 7 hodín...plakala som prosila som aby sa napapal...manzel ma upokojoval aby som bola silna a ono to pojde...a ono to fakt išlo..Vystihla som si chvilku ked zamrnčal strekla som mu mliecko priamo do ustočiek a drobec ani nezavahal 🙂 V tedy som bola strašne spokojna a hlavne štastná a kludna že sa drobec pekne a do sita napapal... 🙂 samozrejme problemi neustali musela som na dalšiu operaciu...takže som drobca znova musela odstavit na tyžden...moje drobatko malo 4,1/2 mesiaca..Sampzrejme po par dnovych bojoch som si zasa presadila svoje a drobca som kojila...Ale samozrejme nebol pokoj na dlho znova prišiel plač...ale to mi bolo už jasne kde je problem...vedela som už po tej operacii že mam nejak menej mliečka ako obvykle ale myslela som ze maly to rozkojí ...no bohužial nerozkojil...museli sme zajst za pediatrickou..to už povedala že musime začat s prvymi prikrmami lebo to nezvladneme...A drobec bude stale hladny...S prvymi prikrmami sme zacali v 5mesiacoch...pri očkovaní sa ma dr.opytala koko asi tak spapkame...a ked som jej povedlal že drobec sa lubi napapat asi tak 200g tak skoro odpadla...a hned aj dodala že to bolo spravne rozhodnutie s prikrmami...ale s kojením som samozrejeme neprestala...podarilo sa mi kojit 9m a keby som mala viac mliecka urcite kojim aj teraz...ale bohužial sa krpček rozhodol odstavit sam a čim viac som sa snažila ho prikladat tym menej chcel...ale aj tak som velmi štastna že sme tak dlho vydržali a to mi pediatrička povedala že davno nestretla tak odhodlanu mamicku ako som ja a že ma dava často za priklad ostatnym mamičkam...A dopriala by som to zažit aj mamičkam ktorym sa kojit nedalo...viem mam dobru znamu ktora sa dlho snažila maleho konjit ale nemala tolko mliečka...a viem že ju to velmi mrzí...
Za chyby sa ospravedlnujem 🙂

Dojcenie je krasne. Dojcim este len 5 a pol mesiaca ale neviem si predstavit ze by som nedojcila. Po uvodnych peripetiach som si to konecne zacala uzivat. Ale poporiadku. V tehotenstve som sa dojcenim absolutne nezaoberala. Bola som rozhodnuta ze dojcit budem a presvedcena ze je to prirodzena vec, ved sme cicavce, tak okolo toho nie je co riesit. Uz v porodnici som zistila ze som bola uplne mimo. Malicka sa sice prisavala krasne, ale moje prsia boli nenormalne naliate, obrovske. Ja som samozrejme netusila ze to si mam nejako odsat, tak sa naduvali a tvrdli. Potom mi zhrozena sestricka hovori, ze preco si neodsavam ze to musim a spomenula cosi o zapaloch a a rezani prsnika. Ja som na nu len vyvalovala oci ze ci to mysli vazne. A patricne vystrasena predstavou ze mi budu rezat prsniky som sa zufalo snazzila mlieko si odstriekat. Kedze vybavene slovenske nemocnice nedisponuju odsavackami robila som to rucne a boli to muky (a to som bola na nadstandardnom oddeleni, kde mate televizor, chladnicku, rychlovarnu konvicu, ventilaciu ale odsavacku mlieka nie). Tak mi dni plynuli dojcenim, prebalovanim a pomedzi to namiesto relaxovania som odstriekavala mlieko. Potom som zufala poslala manzela kupit odsavacku,, ale ani s nou mi to nejako extra neslo. Doma to bolo este horsie, lebo v porodnici mala prespala skoro cele dni a noci, budila sa len na dojcenie a prebalenie, ale doma uz nespinkala a vyzadovala pozornost. Ja som vsak potrebovala odsavat a odsavat. Tak som zamestnavala celu rodinu, potrebovala som pomoc, bola som vycerpana. A potom na siesty den prisiel zapal prsnika, vysoke horucky, strasna bolest v prsniku. Pohotovost, strach o malicku, nevrli lekari ..... A samozrejme nesmiem opomenut tu strasnu bolest, ktora nastupila uz asi na druhy den v porodnici ked sa mala prisala. Bradavky sialene boleli, natierala som si ich odusu, lebo som sa bala praskliniek a nastastie nedospela som az do toho stadia, masticka pomahala. Zapal vsak presiel v priebehu par dni, tvorba mlieka sa upravila a dojcenie sa pre nas obe stalo radostou. Dolezite je sa nevzdat. Do porodnice si zobrat masticku na bradavky a odsavacku a mysliet na to, ze po par tyzdnoch to bude krasne. Naozaj. Dojcenie nielen ze je to najlepsie pre dietatko z hladiska vyzivneho, imunitneho ale aj emocneho. A pre mamicku unikatne chvile blizkosti, kedy je dietatko spokojne, citi sa dobre casom do prsnicka blaboce, chyta ho ... Mamka ktora dojci vie dietatko krasne a pomerne lahko upokojit a uspat. Samozrejme neplati to vzdy, ale vo vacsine pripadov ano. Toto je moj pribeh, ako som to prezivala ja. Z mojho pohladu dojcenie odporucam. Zaverom by som chcela buducim mamickam odporucit, aby si este pred porodom aspon letmo prebehli napr. webove stranky venovane dojceniu aby boli v obraze v otazkach techniky dojcenia a co robit v tej ktorej situacii. Pretoze ja som to neurobila a po narodeni malej som uz na to takmer nemala cas. Teraz spatne viem, ze keby som vedela niektore veci bolo by to cele pre mna lahsie. Takze mile mamicky a buduce mamicky svoje deticky noste a dojcite a budu z nich nadherne a spokojne babatka. Viem o com hovorim, z mojho uplakaneho a narocneho dietatka sa po par tyzdnoch stalo spokojne a vesele dieta 🙂