Je už sícepo prázdninách, ale jednako by som sa chcela v tomto smere poradiť. Moje staršie deti sú v mladšom školskom veku a cez prázdniny sú najradšej doma. Ešte ako-tak sa im páči u mojich starých rodičov, ktorí bývajú vo veľkom meste, ale tí sú už vo vyššom veku. Deti sa vraj na vidieku nudia. V škole im to dobre ide, doma sú väčšinou na počítači, čítajú, kreslia a tak. Šport ich vôbec nebaví, v telocvniku nevynikajú. Ja som bola taký istý prípad, najradšej doma. A tiež čakám, že sa presťahujeme do väčšiehomesta, až si to finančne budeme môcť dovoliť. Je tam aj viac pracovných príležitostí. Mnohí ľudia sú radi na vidieku v rodinnom dome, niektorí zase v meste v paneláku. Ale neviem, či je to pre deti zdravé. Športy ich moc nezaujímajú, aj keď sa ich snažíme viesť k tomu.
Deti robia väčšinou to, čo vidia u svojich rodičov a vo svojom okolí. Ak sú to mestské deti, ťažko sa nadchnú pre lúku plnú štípajúcej chrobače, ak na to od mala nie sú navyknuté. Nemožno čakať, že ak doteraz mali povolené hrbiť sa nad tabletom, tak mávnutím ruky budú vo vytržení z lánov obilia. Ja som napríklad presvedčená, že existujú ľudia, pre ktorých vidiek nie je. Pre tých treba pokryť "pobyt na čerstom vzduchu" vychádzakmi. Výletmi. Najlepšie krátkymi. A úplne najlepšie by bolo, keby tam bolo aj wifi. Ak by som mala takéto dieťa, asi to skúsim dávkovať postupne a nekládla by som záľubu v technológiách na opačnú misku váh ako je pobyt na vidieku. Čo ma napadá, možno zobrať foťák (alebo mobil, však dnes už majú mobily reatívne dobré foťáky) a ísť na dve hodiny fotiť jazero. A potom fotky upravovať v grafických programoch, že komu vyjde lepšia. Alebo ma napadlo, že môžu fotiť kade chodia a fotky vešať napríklad na Panoramio.com. Dobré fotografie skončia aj na maps.google.com. Ich prácu bude vidieť kopec ľudí a možno ich to bude motivovať fotiť miesta, ktoré ešte nie sú zdokumentované. Kopec deciek fičí napríklad na geocachingu. Na to potrebujú zariadenie s GPS. Napríklad mobil. Nájdu si mapu, a hľadajú konkrétne miesta. Tam nachádzajú drobné poklady a aj nechávajú svoje. Pobyt vonku nemusí vždy znamenať len naháňať sa za loptou.
Tiež napríklad možno zbierať pečiatky do "pasu" na každej návšteve múzea (dnes múzeá už nie sú len šutre a morbídni plyšáci) Ak by sa vám ich podarilo dokopať do skauta, máte po problémoch, skauti ich vcucnú a zrazu budú vonku viac ako dosť. Tiež ma napadá, že možno nie je až taký problém vidiek samotný, ako fakt, že tam nemajú priateľov. Ja som sa tiež ako decko nikam nehrabla, kým som nevedela, že tam budú aj bratranci a sesternice. Bez nich to bola šialená nuda. Ako náhle tam boli, boli to najlepšie prázdniny. Chodili sme na bicykli a stále sme boli vonku.
@lilianka1313 Nas ma len rok, ten je na vidieku zatial stastny. Ale jeho bratranci a sesternica sa uz veru u starych rodicov na dedine nudia. A nie je to tak, ze by doma cele dni vysedavali za pocitacom/tabletom a pozerali telku. Na to si zase ich rodicia davaju pozor. 🙂 Jednoducho uz tam nie je pre nich nic zaujimave a nemaju tam kamaratov. Tych maju v rodnom meste.
A zdravy zivotny styl neprameni z toho, ci deti vyrastaju na vidieku alebo v panelaku. Aj v panelaku a v meste je kopec moznosti na kdejake vylety do prirody. Treba obmedzi technologie a pridat viac pohybu. Nemusia to byt celodenne tury, ale aspon cez vikend by ste si ako rodina mali najst cas na aktivity v prirode. Dost motivacie dala aj mimla, takze skus porozmyslat tymto smerom. 🙂 A pokial to ide, nenut deti chodit k starych rodicom na vidiek, mozes dosiahnut presny opak toho, co xces. 🙂
Ahoj my máme skôr opačný problém. Dcéra mi plače keď odchádzame po víkende z vidieku z chalupy domov do mesta. Má tam väčšiu slobodu ako v meste, u susedov kámošky, celý deň je vonku, večer ju doslova ťaháme dovnútra..Avšak každé dieťa je iné... Ja som vyrastala tiež v meste, ale všetky prázdniny som strávila u starkej na dedine.. Sú to pre mňa nezabudnuteľné zážitky, ktoré som tam ako mestské dieťa zažila.. A rada by som to dopriala aj mojej dcére, ľutujem, že ona starkú na dedine nemá :(
@lilianka1313 Dnešné deti sú trošku náročnejšie ako sme boli my. Nás sa rodičia nepýtali, či chceme byť u babky na dedine alebo nie, jednoducho nás tam šupli. Neboli sme zvyknutí hrať sa na pc, tabletoch, v telke nič nevysielali, tak sme sa motkali na dvore, babka si robila svoje, dala nám jesť a viac sa nestarala. Jasné, že pre dnešné decká je to nuda s porovnaním zážitkov hoci tých imaginárnych na tabletoch, pc atď. Buď sú starí rodičia aktívni a vymýšľajú deckám program, hoci sú na dedine. Alebo treba zorganizovať skupinu detí, ktoré sa zabavia navzájom a urobia si program aj na dedine alebo deti netlačiť do pobytu na dedine, keď ich to nudí. My to riešime v rodine tak, že sa dohodneme so sestrou a dávame deti v rovnaký čas ku starým rodičom. Deti sú našťastie v podobnom veku, je ich spolu 5 a zabaviť sa vedia. Môj syn už asi dva roky odmieta chodiť ku starým rodičom na dlhší čas, dcére to nevadí.
@0silvia0 dnešné deti nie sú náročnejšie - dnešné deti sú rozmaznané, rodičov majú za sluhov a animátorov a keďže majú minimum povinností, tak si nevedia vážiť voľný čas a nevedia ho ani kvalitne využiť... my sme nemali tablety, mobily, počítače, ani toľko hračiek, tv bola akurát tak v sobotu alebo v týždni večerníček, museli sme doma pomáhať a za odmenu sme mohli ísť von, a patrične sme si to vedeli užiť... zaracha bol najväčší trest, teraz je trest keď dieťa musí ísť na vzduch a ešte aj bez wifi...nikto sa nás nepýtal či to alebo ono, či sa nám chce, či sme ochotní takéto spapať, proste sa išlo kam rodičia povedali, jedlo sa čo bolo navarené a hotovo...
jááááááj a nebolo nad prázdniny na dedine - lietali sme na bicykloch, jedli ovocie zo stromu (susedove hrušky boli vždy lepšie 😀 ) nevyhli sme sa sa ani fyzickej práci ako zber zemiakov či iných plodín, chystali ovocie na zaváranie, šklbali sme čerstvo zabité husi (ano ano, mali sme hádam 10 rokov, dnešné deti si neviem predstaviť), v 12 sme dokopy vedeli uvariť komplet obed (michelinské hviezdy by za to asi neboli, ale upiecť kura či uvariť zemiaky sme zvládli), táboráky a opekačky po večeroch a ako puberťáci nočné úteky a návraty cez okno 😀 jazdy na simsonoch 😀 tuším mi je aj ľúto dnešných detí...
@sissy27 ono čas sa zastaviť nedá, táto doba priniesla moderné technológie, takže darmo budeme plakať za starými časmi, čas už nevrátime. A každý sme prežívali prázdniny inak, tiež keď som bola staršia v začiatkoch puberty (okolo 12 rokov) som už u babky nechcela byť, radšej som bola doma, už som z toho jednoducho vyrástla, prednejšie mi bolo domáce prostredie. A ja by som teda husi neošklbala, ani ako decko, ani teraz, mäso nejem a z takýchto aktivít mi je nevoľno. A keď som sa musela pozerať ako decko na zabíjanie prasaťa, bolo to pre mňa hrozné... síce to dnešné deti už nikdy nezažijú a neuvidia, ale aj my sme nevideli kopu vecí, ktoré zasa videli naši rodičia a starí rodičia... a my zasa nezažijeme to, čo zasa zažijú naše deti ako dospeláci... svet ide ďalej, s nami, či bez nás, tak to treba brať a treba sa niekedy prispôsobovať aj keď sa nám nechce a nepáči sa nám to, alebo jednoducho nevládzeme držať krok...
@0silvia0 ale nesťažujme sa, že deti sa nudia, že chcú to a nechcú ono... je to len a len naša chyba, lebo neviem kde sa to zobralo, že im treba všetko predkladať na striebornej tácke a ešte aj pocukrovať... áno, každý sme prežívali prázdniny inak, to je normálne, každý má iné možnosti a každého baví niečo iné... ale ja osobne by som si nedovolila mame píliť uši s tým, že sa nudím a nech mi spraví program... lebo by som vyfasovala asi do jednej ruky vysávač, do druhej okenu a na, keď nemáš čo robiť tak buď užitočná... samozrejme, chodili sme aj na rodinné výlety, mali sme spoločné aktivity, ale to vieme, že sa jednoducho nedá nonstop...
ja som asi staromódna, ale moje dieťa nemá dovolený fb,pc, tablet a tv značne regulujem, musí doma pomáhať, atď...a prázdninuje aj pri mori aj na dedine a môžem ti povedať, že spokojná je tam aj tam, všetko to má pre ňu svoje čaro... doba sa zastaviť ani vrátiť nedá, ale ani nemusíme ako teľce robiť len to, čo kážu trendy... osobne mi ostáva rozum stáť, keď vidím, že dieťa dostane skôr tablet ako prvý bicykel, lebo nedajbože by si koleno oškrelo a spotilo sa...
@lilianka1313 A majú tam nejakých kamarátov,s kým môžu tráviť čas,lebo moje decká tiež keď chodievajú na prázky k rodičom a susedovie decká nie sú doma,tak sa tam nudia,hoci oni sa dokážu zabaviť aj sami dvaja,ale predsa partia je partia.
@sissy27 Ako ktoré,ako ktorí rodičia si decká naučia,ja napríklad svojim tiež všetko kúpim,ale zas na druhej strane si to musia zaslúžiť,takže si musia upratovať izbu sami,keď upratujem a sú doma musia mi pomáhať,dcéra už je aj pri varení,žehlení,taktiež už aj jesť si čo to dokážu pripraviť sami,keďže sme obaja pracujúci,tak som ich samostatnosti už veľmi skoro učila.A keď si nesplnia povinnosti,tak také veci ako pc,kamaráti,hračky veľmi rýchlo ztrhnem.
@slivka3 mne tiež vyhovuje život v meste, lebo je iné ísť na prázdniny, kedy nemusíš riešiť starosti všedného dňa, ale keby som mala riešiť dochádzanie do práce, do školy, lekára, a podobne, tak veru v tomto je mesto oveľa pohodlnejšie... ale ako krátkodobá zmena je to super 🙂 a som rada, že máme túto možnosť 🙂
@sissy27 veľmi zovšeobecňuješ, konkrétne ja sa určite nesťažujem, že deti sa nudia, tie moje sa nenudia 🙂 Ale pamätám sa, že najviac mi zostalo v pamäti a najviac som si vážila, keď rodičia trávili voľný čas s nami, deťmi. Také to odbitie dieťaťa - choď sa hrať, ja mám robotu... myslím, že keď dieťa je na prázdninách týždeň-dva, aj starému rodičovi dobre padne oddýchnuť si od roboty a ísť na výlet. Zas len vidieť všade robotu a decku dať do ruky motyku a neotravuj, to sa mi tiež nezdá vhodné.
Moje deti sú dosť samostatné, majú svoje povinnosti a aj domáce práce. Keď prídu zo školy, vedia, čo treba urobiť a aj to urobia. Ako to je u iných neriešim, nech si každý vychováva svoje deti podľa najlepšieho vedomia a svedomia. Ale my, keď sme boli deti, nikdy sme u starých rodičov nič nemuseli pomáhať, len sme sa tak motali 😀 - to píšem preto, aby som nebola mimo témy 😀
Ja mam asi "divne" deti, lebo tie sa tesia ked ideme na chalupu a tiez ked ideme k mojej sestre na farmu, a najradsej by tam ostali na furt. Stale tam je co robit, hned za domom je les, na druhej strane polia, roznorode prostredie. Mladsia chodi denne viackrat do kurina kontrolovat, ci nie su vajicka, zbiera vsetky mozne plody a krmi sa nimi a nahana sa s bratrancom na bicykli, starsia sa s plnym nasadenim zapaja do roznych cinnosti, hrabe seno, prevaza vo furiku co treba a tak. Ale mozno je to tym, ze ani doma nemame TV a na pocitaci netravia denne viac nez hodinu, nemaju vela kruzkov takze su zvyknute organizovat si cas a najst si, co ich zaujima.
Tiez si myslim, ze to je dobou. Ale nemyslim si, ze su na vine technologie, skor to, ze v dnesnej dobe chcu rodicia dat svojim detom "vsetko" a pritom im tym strasne vela zoberu. To, ze deti travia viac casu vo virtualnom svete ako v prirode, nie je chyba technologii, ale organizacie rodiny. A napr. vela mamiciek od babatkovskeho veku organizuje detom vsetok cas - baby plavanie, baby cvicenie, anglictina pre rocne deti, vytvarka od dvoch rokov a pod., a potom sa tie deti ani nemaju ako naucit narabat so svojim volnym casom. Natolko si zvyknu, ze im niekto organizuje zivot, ze svojim sposobom zleniveju a ked nie je program, nudia sa...
@zitaje máš doma dve dievčatá (tvoj syn je ešte malý), podľa mojich skúseností dievčatá nie sú až tak pohltené počítačom, tabletmi a podobne. U nás je obrovský rozdiel v tomto medzi dcérou a synom. Dcéra vôbec nie je maniak do počítača, nepotrebuje mať tablet ani xbox ani hry na počítači ju nebavia, ani na mobile sa nehrá. Oveľa viac tieto činnosti bavia syna ako väčšinu chalanov, vidím to aj na synových spolužiakoch. Ale píšem len moju skúsenosť a skúsenosť odpozorovanú z okolia, ak má doma niekto dievča počítačovú maniačku, môže byť, ja nechcem zovšeobecňovať, tak len pridávam môj postreh.
@lilianka1313, nuz, vyrastat v panelaku rozhodne nie je zdraviu skodlive. Ja som panelakove dieta, chodenie na vidiek som odkedy sa pamatam vzdy neznasala. Predstava byvania na vidieku je pre mna dodnes podobne prijemna ako predstava celnej zrazky s kamionon. Napriek tomu slovo nuda nepoznam a ani moje dieta. Takze ak maju decka doma kamaratov, nesedia prilepeni na tablete ci televizore nevidela by som vobec problem v tom, ze nechcu chodit na vidiek. Sport tiez nemusi byt nutne pre kazdeho aj ked podla mna kazdeho bavi aspon nieco. A tu ti mesto ponuka milionkrat viac moznosti nez vidiek (pobehovanie po lukach je sice pohyb ale nie sport. A po lukach deti nebehaju vecne)
@0silvia0 Tak vies, my mame doma jeden notebook na celu rodinu a nemame dvere na detskej izbe 😀
Ma to svoje vyhody aj nevyhody, ale zijeme spolu ako rodina. Ja ani svojho syna, ked vyrastie, nenecham hodiny sediet pri pocitaci, a napr. mladsia dcera by s radostou denne hodiny pozerala telku, ak by sme nejaku doma mali - u babky to aj robi, kuka dokumentarne filmy, tak ju necham, nie je u nej zas tak casto.
Proste to, co robia moje malolete deti, nezavisi ani zdaleka len od toho, co chcu oni sami, mozem to do znacnej miery ovplyvnit a aj to robim.
@zitaje neboj, ani moje deti nesedia hodiny pri počítači, len som chcela povedať, že chlapci k tejto činnosti viac inklinujú. My bývame v miestnej časti, skôr by som to nazvala modernejšia dedina 🙂, takže my sme tu zvyknutí fungovať tak, že decká si sami robia program, chodia s rovesníkmi von na bycikle, na korčule (kolieskové), alebo len tak sa motajú po vonku. Samozrejme majú aj nejaké domáce povinnosti a dobre vedia, že pokiaľ ich nemajú splnené, nemôžu ísť von. Takže ak sa chce, všetko sa dá a všetko sa dá zorganizovať tak, aby rodič mal aktivity dieťaťa pod kontrolou, len to chce trocha vynaliezavosti 😀 Napríklad moje deti majú 10 a 12 rokov, už nechodia do družiny a sú po vyučovaní samé doma až pokiaľ neprídem z práce (to je o 16,30). Vedia, že kým prídem z práce, musia mať urobený svoj prídel domácich prác a musia byť naučené. Až potom majú voľný program a väčšinou behajú po vonku. Keď je zlé počasie, majú dovolený aj počítač.
Podľa môjho názoru JE život na vidieku zdravší; viac prírody, pohybu, pokoja, záhradka, relax atď.
No zároveň si myslím, že každý jednotlivec má si vybrať prostredie na život také, ktoré mu väčšmi vyhovuje. Aj život v meste sa dá praktizovať s láskou k prírode aspoň do tej miery, do akej sa dá (príklad namiesto obchodných centier a vysedávania po kaviarňach či u susedov chodiť na výlety do prírody, spoznávať hrady, zámky, pekné kúty nášho Slovenska 🙂, občasné víkendy na chate, turistika, opekačky, bicyklovanie....)
Ale všetko ZÁVISÍ OD VEDENIA A PRÍKLADU RODIČOV. K čomu ich budete viesť, to pravdepodobne aj budú robiť a milovať 😉