Bojím sa ísť do materského centra

@aranel16 seriozna odpoved je ze dieta to bez detskeho centra prezije ale neviem ako ty v skolke v satni, na rodickach, v praci..... na tvojom mieste by som sprintovala k lekarovi.
Tiez nie som slepaci typ co kvoka skupinovo, ale ani nemam problem ak mam naladu alebo je to nutnost sa pridruzit.
Bude tym trpiet len tvoje dieta ze ho vyclenujes z kolektivu , kvoli svojmu problemu.

Načo riešiš centrum keď ty potrebuješ psychiatra. Isto ti dá lieky a potom keď sa ti stav zlepší môžeš skúsiť aj centrum....

materské centrum rozhodne nie je žiadna nutnosť pre vyvin dieťaťa, veď možete isť kamkolvek von, všade môžete stretnúť nejaké deti s rodičmi - či vždy ked vidíš iných ľudí máš také stavy?
.
Asi je zbytočné ťa presviedčať, že v skutočnosti skoro všetci ludia na ostatných kašľú a tebe môže byť uplne jedno čo si o tebe prípadne hovoria alebo myslia (pravdepodobne však nič) ... mne to pripadá ako sociálna fobia u teba (pred narodením malej si to neriešila?) - nemyslím si, že by to malá nutne musela zdediť alebo odkukať od teba (napríklad ja som introvert dosť vysokého stupňa a jedna moja dcera je totálny extrovert) ale asi by som na tom popracovala hlavne kvoli sebe- aby si sa ty cítila lepšie- myslím, že šikovný terapeut by ťa vedel viesť tak, aby si ten strach prekonala ... a rozhodne nie je nijaka hanba sa s takym človekom poradiť- rovnako ako človek so zapalenym slepym črevom sa predsa nebude hanbiť, ked pojde k lekárovi

nie nemusíte chodiť do MC, ale chodíš minimálne do obchodu, k lekárovi atd
práve preto, že ti tento stav trvá roky a sama s tým nevieš pohnúť, by si mala navštíviť psychologa

Je to ti len tak úzko? Tak že "je mi nepríjmne ale prežijem to", alebo "je mi na vracanie, nemôžem dýchať, marí sa mi pred očami"? Ak to prvé, no to je bežné, to sa stáva. teda stáva sa to skôr introvertnejšie zameraným ľuďom. Ak to druhé, odporúčam návštevu psychológa (a to myslím v dobrom) ktorý ťa môže naučiť zopár techník, ako to zvládnuť. Materské cetrum nie je povinná jazda, takže ho môžeš aj úplne vynechať. Som na tom podobne, tiež neviem, o čom sa rozprávať s inými matkami, však tie materská témy sú ako rozbušky. Očkuješ? Kojíš? Telesné tresty? Nevýchova? Látkovky? Bezplienková, POžičiavanie hračoek? Ja teda tiež len sedím ako trúba, ale ja som už vyrovnaná trúba, viem o sebe, že som trúba, viem, že sa neviem normálne rozprávať s ľuďmi, prijala som to taká som. Niekedy mi to trochu lezie na nervy, nebudem klamať. Niekedy mi chýba rozhovor. Ale takto to je. Moje deti prežijú. Ak dáš aspoň ihrisko raz za čas, je to OK.

@aranel16 máš panicku poruchu alebo agorafobiu, uvazdaš aj uzkostne myšlienky a stres z priesotrov, ludi....určite dochadzaj na terapie lebo to čo popisuješ je neuroza, ktorú mozeš preniest aj na svoje dieta, resp. blokovat ho tým svojím strachom. Dieta určite prezije bez ,,emcéčka,, ale zase trošku potrebuje vidiet aj ine deti a mat s nimi nejake sociálne kontakty, interakcie.

Ahoj!Tiež nechodím do centra, nemám to rada, radšej som so synom sama, ideme na ihrisko alebo na prechádzku, stretneme sa aj s inými ľuďmi, ale tiež nemám potrebu rozprávať sa s inými mamičkami o mamičkovských problémoch. Asi by mi tiež bolo zle, ak by som tam musela chodiť. Myslím si, že tak malé dieťa nemá potrebu sa hrať s deťmi, potrebu má, aby malo pri sebe mamu, vtedy sa cíti v bezpečí. Aj tak píšu múdre knihy, že malinké deti sa hrajú vedľa seba nie spolu, to až neskôr, keď dovŕšia približne 3. vek.

To, ze nebudete chodit do MC nie je problem. Ale s ludmi a inymi detmi sa aj tak budete stretavat, skor ci neskor. Dcera bude potrebovat aj detsky kolektiv a prejst si presne aj tymi situaciami, ze jej niekto berie hracku. Ale uplne ta chapem, pretoze ja som mala ten isty problem, asi do roka som bola s dcerou viac menej len doma. Potom uz aj mne zacalo doma sibat, tak sme chodili aj do MCciek, alebo do herni, na rozne podporne skupiny a vytvorila som si okruh kamaratok. A ano aj ja mam ten isty problem, ze o com sa mam rozpravat s ludmi, ktori sa poznaju. Tak som si povedala, ze sa jednoducho nebudem do nicoho tlacit. Ak tam niekto bol, sadla som si a pocuvala, venovala sa malej a bud som sa nezapojila vobec, alebo ak bolo daco tak som povedala. A takto pomalicky sa mi to podarilo prekonat, ale ani teraz nie som este stopercentne ista v tychto veciach. A asi ani nikdy nebudem, proste to neriesim. A co sa tyka situacii detskych, tam sa asi neda byt uplne na vsetko pripravena, proste to vyplynie zo situacie. Ak niekto berie mojej hracku, do urcitej chvile necham nech sa obhaji sama, ak uz hlada u mna pomoc zasiahnem a poviem tomu dietatu, ze teraz sa s tym hra a pozicia, ked sa dohra. Ale vacsinou nemusim nic hovorit, druha mamka to vyriesi. 🙂 No a u nas je to ako naschval tak, ze dcera je extrovert, ktory rad keca aj s ludmi, zatial co ja som introvert 😀 Ale snazila som sa prave aj kvoli nej osmelit, aby neokopirovala moj styl spravania, nech ju v niecom zbytocne nebrzdim. Drzim prsty a prajem vela odvahy

Ja ti rozumiem, tiez nerada prichadzam do kolektivu, kde sa uz vsetci poznaju a ja sa musim integrovat. Mnozstvo deti rozneho veku to len komplikuje. Osobne som to vyriesila tak, ze do centier nechodime, na ihriska pomaly zaciname. Nastastie mam aspon jednu kamosku, tiez na materskej, takze do buducna planujem chodievat s nou, ked sa bude dat. A tebe odporucam to iste, najst si aspon jedneho spojenca (kludne aj tu cez MK) a pomalicky sa do toho pustit. Nie si povinna chodit na vsetky detske kruzky a aktivity, co existuju, ale baby ti dobre vravia, ze mala sa od teba musi naucit, ako fungovat v spolocnosti. Ja to napriklad vycitam mojej mame, vzdy za mna vsetko vybavila, urobila, miesto vychovy k samostatnosti a priebojnosti.

@aranel16 socialnu fobou si si mala poriesit este pred tym ako si mala dieta. Teraz vychovas dalsieho neurotickeho cloveka...Chod cim skor na tu terapiu

@aranel16 to ako chodíš na nákupy,či do práce pred tehotenstvom?

nerieste tu MC, ale socialnu fobiu autorky.
materske ventrum je len vyhovorka

Ahoj 😉 chcela som tu dať podobný príspevok....vieš asi nie si sama s takým problémom...u mňa je rozdiel ten, že som v zahraničí, moja znalosť jazyka je zatiaľ na katastrofálnej úrovni...a preto nie vždy mám odvahu ísť na ihrisko...premožem sa veľakrát len kvôli synovi (2,8 roka) ktorého mi je ľúto ukrátiť o túto skúsenosť...už sa mi stalo, že som prišla na ihrisko, bola tam skupina mamičiek, ktoré sa hned ku nám aj s deťmi zbehli...no akonáhle počuli, že sa k synovi prihováram po slovensky, tak pobrali svoje ratolesti a všetky odišli preč, akoby som mala lepru...celú cestu domov som prerevala...no vtedy som si aj povedala, že kašlem na ostatných...veď ja z nich ani oni zo mňa nežijú...všade na svete sú ľudia a "ľudia" a nie každý každému je sympatický...no aj keď si to hovorím, mám dni keď mám nejaký blok a nie som schopná ísť na ihrisko a motáme sa len tak kadetade...a sú zase dni, keď sa ako-tak pozbieram a ten čas tam nejak pretrpím a keď stretnem niekoho, kto s tým, že trepem dva na tri problém nemá, tak som úplne šťastná....ale ako som písala, som úplne v inej situácii...ja som utiahnutá pre svoj jazykový handicap...hoc ani na Slovensku som nejak iné mamičky a vzťahy s nimi nevyhľadávala....skús si nájsť nejakú kamošku, s ktorou by ste niekedy do toho centra zašli...alebo keď je to fakt také zlé, tak vyhľadať odbornú pomoc...možno by ti pomohli nejaké relaxačné cviky...netreba si druhých tak brať k srdcu...ľahko sa to hovorí, ja viem...ani mne sa to nie vždy darí...a ináč, keď má malá ešte len rok, tak máš kopec času na centrá...choď tam s manželom cez vikendy a cez týždeň si uži kočíkovanie alebo keď bude teplo, rozlož deku, hračky....a len tak užívajte prirodu 😉

@aranel16 určite popracovať s odborníkmi na svojom stave... je pravda, že bez materského centra dieťa prežije, ale skôr či neskôr ten kolektív seberovných potrebovať bude a čo spravíš? Ešte bude príliš malé na to, aby si ho nechala samé na ihrisku ale na druhej strane ty tam budeš na umretie... V škôlke zvyknú z času na čas bývať akcie rodičov s deťmi, nie sú povinné, ale vieš si predstaviť, že dieťa sa teší, ako ti na besiedke zarecituje básničku a ty tam nebudeš, lebo ťa desia iní ľudia v rovnakej miestnosti ako si ty? Čo ak tvoje dieťa bude chcieť športovať - neprídeš povzbudiť na preteky či vystúpenie, lebo máš strach?

@aranel16 nechápem,načo to silis???? Ak sa niekde necítim dobre,tak tam nejdem.

@aranel16 napíš mi správu. Zažívam presne to isté.. Môžeme pokecat 🙂

Materske centrum nie je problem, ty mas problem inde a musis to zacat riesit, nemozes sa izolovat, mas dieta, to musi byt medzi ludmi. Nemoze ustrachane sediet bokom

@aranel16 do MC nemusite chodit,ja som.tiez radsej byvala vonku, chodili sme sice plavat od roka malej a neskor na cvicenie s detmi.
Problem nie je nenavstevovanie MC ale tie tvoje stavy pei vacsom.pocte ludi,to treba riesit.

@sissy27 ono ja napr nemam problem sediet v miestnosti s hoc 100 ludmi, no akonahle je potreba s niekym rozpravat tak sa to zacne, hlavne rozpravat s viac ludmi naraz (o com?na koho pozerat?).. ja sa bojim situacii kde neviem ako reagovat,mam pocit ze ostatni to vedia automaticky a ja nie a spravim/poviem nejaku blbost, napr v uvedenom ze ci pozdravit ci nie, co mam robit ked pride dieta a zacne byt napr agresivne, alebo pridem do tej skupiny a nebude tam volne miesto, co potom..vyzera to smiesne no zial ...

@aranel16 urcite by som ti poradila navstivit psychologa, popr. psychiatra a riesit svoj problem uz len preto, aby si sa netrapila, tvoje dieta bude stale starsie a starsie bude chodit do skolky, skoly a bude smusiet riesit jeho problemy ako ich budes riesit rodicovske atd. napr. zacni citat rozne knihy o vychove, vyvoji dietata dozvies sa ako reagovat v roznych situaciach a budes vediet co robit ked napr. ine dieta vezme tomu tvojmu hracku na ihrisku, ci udri ho po hlavke, i vysype mu na hlavu pliesok... ci pride tvoje dieta do obdobia vzdoru a spravi ti na ulici taky cirkus ze vsetci sa budu na teba obzerat a ty sa budes prepadat pod zem ako budes toto zvladat??? proste priprav sa na taketo situacie vopred citaj a hlavne kontaktuj psychologa nech ti pomoze zvladat svoj strach a stres. drzim ti palceky nech vies pracovat sama so sebou a vies sa tesit zo zivota so svojim dietatom

@aranel16 pozdraviť pri vstupe do / odchode z miestnosti je elementárna slušnosť, tam nemáš nad čím rozmýšľať a z čoho mať stres. Aj keď sa jedná o cudzích ľudí. Rozprávať nasilu sa nemusíš s nikým - ak sa ti niekto prihovorí, tak pravdepodobne začne pozdravom a nejakou otázkou - opäť je na mieste pozdrav opätovať a aspoň skúsiť odpovedať jednoduchou vetou... Pozdraviť je slušnosť, odzdraviť povinnosť, to by si mala naučiť aj svoje dieťa a zároveň by si mu mala ísť príkladom... Ak nezvládaš takéto základné veci, tak naozaj smer odborník. Nie je nutné sa baviť s každým o všetkom, ale zase toto čo popisuješ ty, je extrém.

tiez si myslim ze by bolo asi najlepsie navstivit s takymto problemom odbornika nemozes sa predsa stale len schovavat a stranit sa ludi pre teba aj tvoje dieta by bolo najlepsie ak by si chodila medzi ludi nasla si aj novych priatelov a priatelky s ktorymi potom mozte travit cas