Strach otehotnieť kvôli autizmu

@laurita285 No, ved to... Pri prvom ma tieto veci ani nenapadli.

Že ju chápem.
Aj pri prvom tehotenstve aj pri druhom som povedala,že keď vyjdú akékoľvek testy zle,tak si dieťa nenechám.
Samozrejme,sú choroby a dg,ktoré sa dopredu nedajú vedieť a žiaľ tu neostáva nič iné,len sa s tym naučiť žiť.
Ale v prípade,že dieťa má akukolvek vrodenú dg by som do druhého dieťaťa nešla.Genetiku človek neobabre

Nikto ti nikdy nezaručí, že tvoje dieťa bude zdravé a aj ked bude zdravé, može neskor ochorieť alebo mu zistia nejakú diagnozu vo vyššom veku a čo sa zblázniš? Keby som sa mala všetkého báť, tak ani nevyjdem z domu, lebo čo ked ma zrazí auto? Moj prvý syn sa narodil úplne zdravý. Ked mal 4 roky, diagnostikovali mu vážne ochorenie a čo som mala robiť? No neurobíš nič. A mala som aj dalšie dve deti, lebo vždy som chcela mať viac detí. Išla som do toho aj s rizikom, že nebudú zdravé, lebo nikdy nevieš. Ale je to na každom ako sa rozhodne. Moj najmladší tiež mal podozrenie na autizmus, no naštastie sa to nepotvrdilo, mal len oneskorený vývin reči, čo neskôr pekne dobehol.

Žiadne iné choroby u nej nevzbudzujú strach? Sú aj maličkí kardiaci, diabetici, deti s hemofiliou, deti z DMO, alebo aj s mentalnou retardaciou, …..

Proste musí sa pozerať na situáciu inak.

pricinou vsetkych problemov na svete je beton v hlave.. ked ho tam nemas, nemas sa coho bat

Vela problemov byva a niekedy sa deti narodia zdrave a stane sa nieco pocas zivota a skoncia s postihnutim. Nikdy clovek nema istotu, ze dieta bude mat navzdy zdrave a bezproblemove. To je riziko, ktore podstupuju vsetci rodicia. V zivote su aj problemy a musime ich nejak zvladat, vzdy nejake problemy pridu, aj o tom je zivot zial. Keby clovek chcel mat istotu vo vsetkom, nemohol by ani zit. Len si myslim, ze dnes si vela ludi neuvedomuje, ze mat dieta nie je len tak a ze sa moze hocico stat a nikto neda garanciu, ze vsetko bude na 100% fajn. To sa neda. Dnes mame skvelu medicinu, pri porodoch sa uz neumiera vo velkom ako v minulosti, ale aj tak nevieme vyriesit a ani odhadnut vsetko.

Napr ja mam AS, cize typ autizmu, syn nema nic. Nikto nevie co za tym moze byt. Preco ja a on nie. Ale vacsinou najdes indikacie v historii rodiny. Vsimat si, ze kto bol divny, dedo, teta a pod. Ale vzdy to moze byt vec nahody

@doriiis ano, aj ja tak.... Aj ked taketo rozhodnutie musi byt extremne bolestive. 💔

@janickacrazy je mi to luto. :(
Ja sa nebojim vsetkeho, to nie... To je uz extrem aj pre mna. Len vies, vidim tu moju kamosku, ako sa trapi, a zle je na tom to, ze to nevedia podchytit este v tehotenstve, ako napriklad DS. Je to na cely zivot. :(

@pribinak vidim, ako sa trapi/trapila roky, kedze jej syncek nerozprava, max par slov, nechape, co od neho chce.... A je to na cely zivot. Naozaj to musi byt extremne tazke. Komunikacia je zaklad. Keby sa ro dalo zistit aspon v tehotenstve.... Ale je to bud alebo.

@cervenaruza123 To ano, v tomto mas pravdu.

@kiki68 toto je super citat ❤️ takze genetika nehra stale ulohu. Ale zas, co som citala, tak vela ludi nema v rodine auti korene, a predsa...
Aj ta moja kmaoska hovori, ze nemala by s tym vobec problem, KEBY ROZPRAVAL A ROZUMEL. 😔

Každý rodič sa boji o zdravie dieťaťa. A bežne človek ani nevie koľko rozličných diagnóz existuje. každá choroba je trápenie aj pre rodiča. Na druhej strane autizmus je choroba pri ktorej si dieťa až tak "neuvedomuje " že je choré oveľa horšie sa pozerá na deti ktoré trpia bolesťami, onko ochoreniami to je trápenie aj pre dieťa aj pre rodiča.
Proste človek nikdy nevie ci dieta bude zdrave alebo nie ... zmieriť sa s tym nedá... ak sa to stane treba dieťaťu zabezpečiť co najkrajší život a ľúbiť ho... nikto nevie co ho čaká.

Je to trapenie, ja som druhy krat tehotna, orvy syn je klop klop zdravy, bola som aj na amniocenteze, a stale si uvedomujem, ze jw kopec diagnoz, o ktorych nevies vopred. A dufam, ze aj druhe dietatko bude zdrava, tiez sa citim paychicky slaba zvladnut starostlivost o postihnute dietatko, takze kamosku plne chapem

To znies ako tá druhá diskusia čo sa žena snaží všetkých presvedčiť že jej syn má v 18 mesiacoch rozumieť chápať a ideálne aj niečo odpovedať. 😃

po pravde ochoriet ti dieta moze v akomkolvek veku a mat aj dozivotne nasledky. mam 2 deti s PAS a vobec nelutujem ze ich mam. zmierila som sa s ich dg. a ucim deti fungovat v spolocnosti ako najlepsie vedia. syn studuje na VŠ. to ze je clovek autista nezmanena ze sa mi zrutil svet a zastavil sa cas. ak by som sa mala bat kazdej prkotiny, nevyjdem z domu a depkujem v posteli... radsej si uzivame zivot tak ako vsetky ostatni ludia drzim palceky

Keď som čakala syna ani na sekundu má nenapadlo či by mohlo byť choré. Teraz mám doma 8 ročného autistu, nerozpráva a má epi záchvaty. Žijem život svojho syna a nie svoj, aj keď sa snažím venovať aj sebe. Dlho to bolelo a trvá veľmi dlho kým to človek príjme, ale naučila som sa milovať situáciu v ktorej som a sme šťastní aj napriek všetkým ťažkostiam a výzvam ktoré nás čakajú.
Ak jeden z páru pociťuje určitý strach (nemusí to byť iba autizmus) treba plány na tehotenstvo na chvíľu odložiť. Ak matka bude pociťovať počas tehotenstva strach ubližuje nie len dieťaťu ale aj sebe. nie je nič horšie ako keď nás ovláda strach, ničí nás a brzdí. Samozrejme že každý z nás si želá zdravé dieťa. Ale dopredu to nikdy na 100% vedieť nebudeme. Ale necháme aby nás strach tak veľmi ovládal? Bojím sa, tak nechcem mať dieťa? bojím sa tak nebudem cestovať? bojím sa tak nezmením zamestnanie? atď atď...

Mat dieta/deti znamena dozivotny strach, to nikdy neskonci. Aj ked sa narodia zdrave, neskor sa moze stat hocico, clovek sa boji viac o nich ako o seba. Ale treba to mat pod kontrolou, nemoze nas tento strach ovladat. Svet je plny zlych veci, ale aj dobrych a mat dieta je v nom najkrajsi dar..

Ved stat sa moze vzdy a vsetko. Staci jedna blba chripka a mas dieta v strasnom stave a natrvalo. Vzdy ide o to, ze ake je poskodenie mozgu. Ale ak to nemas v rodine priamo, tak je zbytocne sa nad autizmom zamyslat. Ved to dieta moze rovnako dostat leukemiu, nikdy clovek nevie. Keby mas napr tak, ze sesternica je divna, stryko tiez divny typ, vedci bo svojom svete, to uz je take na zamyslenie. Alebo keby pracujes s nejakymi nebezpecnymi latkami roky

Ja to chápem,nakoľko prvý syn zdravý ,druhá dcérka DMO,epilepsia.
Včera sme sa vrátili z nemocnice po záchvate.
Kedysi som chcela aj tretie dieťa a poviem dnes ,že veľké NIE!
Je to proste znevýhodnený život pre dcérku, aj nás okolo nej.

@pkgirl30 Vážne porovnávaš strach z dovolenky/výmeny pracovnej pozície a starostlivosť o mentálne/fyzicky postihnuté dieťa? Myslíš že ľudia majú rovnaký strach vymeniť pracovnú pozíciu (nevyjde pohovor a následne môže byť osoba nezamestnaná napr polroka/rok, prípadne môže žiť dočasne aj pod mostom, ale je zodpovedný len za seba :D.... ... ... .. ale porovnať to s celoživotnou starostlivosťou o choré dieťa a riešenia dilemy čo s dieťaťom po smrti rodičov, čo so svojím životom popri starostlivosti atd atd.

@laurita285 tak teraz neviem, ci sme vsetci, co mame deti, uzasne odvazni hrdinovia, alebo sialene nezodpovedne naivky 🙄

Nikto vam nemoze garantovat zdrave dieta. Je to loteria... Ale tak podla mna, zit sa ma naplno. Keby si takto rozmyslala o vsetkom, ani nevyjdes na ulicu (vzdy sa moze nieco stat).

@laurita285 ja som na tom podobne.Tiež nechcem dieťa aj preto, že čo ak by bolo dajak postihnuté.Dneska je toho velmi vela.Teda nie len kvôli tomuto ale je to jeden z hlavných dôvodov.A najhoršie potom je,že by ti ho hádam ani do ústavu nezobrali. A ja som ten typ, že by som tú starostlivosť potom takéhoto dieťa doma nedala.Proste musíš sa trápiť celý život

@pkgirl30 aj ja mám auti..... nerozpráva.... plienky ...6 rokov môj🫅....☺️

@laurita285 Ja netvrdím že strach v jednej alebo v druhej situácii, že je to rovnaké. Ale tak ako dokáže mať niekto strach z toho že jeho dieťa bude choré, niekto zase nie je nastavený na to že bude rodič, chce mať radšej kariéru a rovnako môže pociťovať strach z iných vecí. Len hovorím že strach nás dokáže tak veľmi paralizovať že sme schopný prestať žiť a neskúšať.

@jeliz59 držím palce, aby začal rozprávať 💙

Joooj keby takto premýšľam, nikdy deti nemám. Keďže ku mne chodia primárne deti, čo majú nejaký problém (od poruch správania, autizmus, od ľahkého po ťažké MP...) presne viem, aké sú diagnózy, aké sú faktory vzniku..ale takto sa nedá v živote fungovať, len v strachu. Tiež som bola svedkom obrovských pokrokov týchto detí (z nerozpravajuceho autistu, funkčný mladý muž), downíci zas dávajú toľko lásky. Cielom je pripravit ich ja samostatný život do co najlepsej moznej miery, najst talent a potencial, ktory rozvíjať. Áno, ja rozumiem, aké je ťažké to prijať, preto si myslím ze je dôležité ponúkať aj podporu rodičom, nie len deťom, združovať ich, pomáhať. Niektoré veci sa skratka nedajú ovplyvniť.

Ja som tento strach mala tiez (a to nemam kamosku s autistickym dietatom ani som nemala podobny rozhovor a niekym). Snazila som sa to spracovat, pretoze aj tak tuzba po dietati bola. Nakoniec som otehotnela neplanovane. A dobre, ze tak. Ak by som sa poddala strachu, asi by som sa dobrovolne k tomu nedokopala 😀 strach je tam stale a vravim si casto, ze ved stat sa moze hocico aj pocas zivota dietata, moze zostat imobilne napriklad. To nikto neovplyvni. Ale aj tak druhe dieta neplanujem.