Je to ťažké, ale je to tak. Som v tom sama, teda so svojím manželom, samozrejme. Všetci v našom okolí si myslia, že jednoducho zatiaľ nechceme bábo, že sa ešte chceme venovať práci, štúdiu... ale pravda je iná. Túžime po bábätku. Ale ako sa ukázalo, nie je to až také jednoduché. A najhoršie na tom je, že som sa s tým nikomu nezdôverila - mame preto nie, lebo určite by sa tým nekonečne trápila, kamoške preto nie, lebo by sa ma potom každý mesiac pýtala či sa to už konečne podarilo......, a ani švagrinej nie, lebo ja som s ňou prežívala obidve jej tehotenstvá dá sa povediac od počatia, tak na oplátku by ma ona určite zasypala množstvom "zaručených " trikov ako to zvládnuť a na to ja nemám silu. Poradte mi, čo je lepšie..... zaťať zuby, mlčať a počkať kým to konečne príde a potom ich parááádne prekvapit, alebo sa "vyliať" všetkým naokolo??? Má s takouto situáciou niekto skúsenosť? ☹
@veji je to tazke to mas pravdu zalezi trosku aj na tom kolko mas rokov.. rodina ma ked im to povies tak len dve moznosti bud ta podpori alebo ti to zacne vycitat ze preco tak skoro ze naco ze to nezvladnete atd.. 😔 svoju rodinu poznas najlepsie ty a tvoj manzel samy dvaja by ste sa o tom mali porzpravat ale vseobecne je to vas zivot teda tvoj a tvojho manzela-a budete to vase dieta nie vasej rodiny..vy dvaja mate najlepsie vediet kedy chcete dieta.. a niekedy ked si myslis zeby ti ludia najviac poradili sa ti prave otocia chrbtom ☹
..asi som ti vela nepomohla.. ale drzim palce nech sa rozhodnes spravne 😉
@veji sme v tom dve :/// my sme natom tak že by sme velmi chceli ale nejak to nikomu nevešiame na nos, práve pre dôvody, ktoré si opísala a tiež pre to, že 90% ľudí by nám vysvetlovalo že sme este mladý a máme čas sa snažit a nemáme stresovat. ja viem že majú pravdu ale nevedia pochopit, že proste už chceme....je to ťažké
@veji presne pre taketo situacie je tu tato stranka a toto forum 🙂 najdi si tu svoje temy, a uvidis, ze zachvilku nebudes mat pocit, ze si v tom sama 🙂 okrem toho, najdes tu kopec uzitocnych rad od skusenych snaziliek, a mozno aj realne priatelstva - ako sa to stalo mne, teda aspon dufam ze u mna tie priatelstva vydrzia 🙂 drzim palce, aby sa babo co najskor podarilo! 🙂
ved prave na toto je konik dobry.sadnes si sem a podebatis s ostatnyi snazilkami, s kockami co su na tom tak ako ty.postazujete sa jedna druhej,podporite jedna druhu,poradite si ... nebudes na to svoje snazilkovanie sama ,budes sa o tom moct porozpravat aj s niekym inym ako s muzom a nemusi to byt zrovna tvoje najblizsie okolie.niekedy je treti nestranny clovek ovela lepsou pomocou ako niekto blizky. drzim palce nech sa zo snazilky coskoro tehulkou stanes 🙂
@veji napisala si dovody preco sa nezdoverit ostatnym a pytas sa, ci to mas urobit...no asi nie, citajuc dovody, pre ktore Ti to vadi. Ak Ti to vadi, nie je dovod im to vesat na nos...Nie, nie si tak na tom sama, je takych velmi velmi vela, treba to krocik po krociku riesit. Navstivit CAR, skonzultovat s lekarom...v dnesnej dobe sa da urobit uz vela veci, ak je to len trosku mozne....vela stastia! A psychika zohrava velku ulohu tiez, takze pozor na smutok, nervozitu, stres a pod.
ja som radsej kazdemu rovno povedala, ze nechceme druhe( co nie je pravda), a vyhli sme sa zbytocnym otazkam a udivom, ze sym nema este surodenca, nemusim pocuvat zarucene recepty a pod, lebo 6 rokov pocuvat dobre rady by som nevydrzala.......takze som zvolila strategiu kamuflaze......
@veji ahoj.ja som prežívala to isté, chceli sme mať deti rýchlo po sebe ale nedarilo sa. mame som povedala že sme zmenili názor a zostaneme pri jednom, ale pravda bola iná. bola som zúfalá čakala som každý mesiac ale nič, potom sme začali prerábať mala som iné starosti a spamätala som sa až v 9tt.
kamoška sa snaží a moja mama jej nezabudne vždy pripomenúť, že my sme NECHCELI a máme. nie je to veľmi príjemné, len dúfam že ju to prejde a nepovie takú vec mojej malej.
ja som bola na to moje čakanie sama, ale ak by som sa mala rozhodnúť ešte raz niekomu by som sa zdôverila muž to totiž bral úplne inak.dobrá kamoška by ta vedela podržať. držím palce
@veji Ahojky, moja zlatá, koľko sa Vy snažíte o dieťa? My už dva roky a pól, prvý rok sme to nechali tak a trápili sa, čo a ako, druhý rok sme to vzali do vlastných rúk, nastavili si s mužom tabletky samy, čo sa dajú kúpiť samovoľne v lekárni, manžel PROFERTIL a ja nejaké vitamíny a čajíky ... nič nenastalo a tak sme sa zdôverili obom rodičom, svokra že to nie je možné, môj doky mi povedal že som neplodná, svokra si to nedala a zobrala ma k inému dokymu ... ten povedal že to je blbosť, spravili mi kooopec vyšetrení a teraz viem, že mám vysoký cholesterol, čo ho znižujem a držím dietu a nemám vraj ovuláciu, ktorú dosť potrebuješ nato, aby Ťa mohol muž vraj oplodniť ... tak mi dali na to lieky a beriem ich ... A to medzi tým ešte sme zistili, že manžel nemá moc dobrý spermiogram, tak musíme ísť ho opäť skontrolovať, mal tam silný zápal a tak dobral tabletky proti zápalu, tak som zvedavá ako na tom je teraz, ešte nás koooopec vyšetrení čaká a čo sa týka ešte toho, či to máš niekomu povedať alebo nie, my sme prvý rok nikomu nič nepovedali ale isto to musia vidieť na Vás, že sa niečo deje ... lebo na nás postupne na to prichádzali a na koniec aj tak sme to rodičom povedali a dobre sme urobili, už nás toľko netýrajú s otázkami o deťoch, lebo vedia že to musí byť ťažké pre nás, aj keď si to nevedia isto predstaviť ako, keď to nezažili a vieme, že nám chcú len dobre, od každého si využijeme radu, aj keď každá nám zatiaľ prišla na ničvoč, takže moja rada, priznajte sa k tomu, keď na to príde debata a hľavne choďte k lekárovi na poriadne vyšetrenie ... a nedajte sa odbiť!!!! Keby náhodou, som tu, opýtaj sa čokoľvek, poradím, mám veľa za sebou a verím že aj pred sebou ... 😉
Ahoj, my sme na prve dietatko cakali 2 roky a vtedy o tom nikto nevedel ak to mozem porovnat s terajsou situaciou tak to bolo lepsie,uz dalsie 2 roky tuzime po druhom babetku a o tom vie velmi vela ludi a velmi sa zaujimaju ako to pokracuje cize kazdu chvilu odpovedam na nie velmi prijemne otazky uz som vela krat olutovala ze som to povedala
@veji ahoj,sme na tom rovnako...neviem síce,kolko máš rokov,ale ja sa donekonečna napočúvam, že by už bolo načase mať mimčo / nakolko mám 33r. a ešte som nerodila /...s priatelom nikomu nehovoríme, že sa snažíme o bábo a ani sa nás velmi nikto nepýta, teda len dovtedy, kým sa s tým niekým osobne nestretneme...takže ani to nie je žiadna výhra ☹ ....o snažilkovaní sa bavíme len medzi sebou a myslím, že je to tak správne,ved ked naozaj otehotniem,všetci sa to dozvedia......takým tým "dopredu krikom" všetko ešte oddialim...to čakanie na mimčo sa snažím vyplniť meraním BT a vlastne spoznávaním svojho cyklu,aj ked nie vždy je to tak akoby som si predstavovala....snažím sa byť hlavne v pohode,musím sa ale priznať, že nie vždy sa mi to darí...o mimčo sa snažíme 8 mesiacov, mne sa to zdá velmi dlhá doba, aj ked iní hovoria, že je to málo.....tak uvidíme, každý mesiac mám malú dušičku, že teraz by to už mohlo vyjsť a potom to príde.. ☹ ...o to väčšie sklamanie pre mňa a blbé myšlienky typu, že niečo nie je v poriadku... ☹
@stanca22 my zatial skoro rok, hned po svadbe sme začali pracovat na babetku. teda vysadila som tabletky a počítali sme dni. ale zatial nič. povedali sme si že ked sa do pol roka nepodarí tak začneme po lekaroch chodit. nechcem zas aj ja zbytočne muža stresovat a tahat ho po vysetreniach. moj lekar mi povedal že je vsetko ok, len tomu mame dat cas a zbytočne neriešit. len jemu sa to lahko povie :/
@roxy Tomu verím ale nedaj sa, počkaj presne rok a potom začni stresovať ... dokymu nedaj príležitosť vravieť slóvko, POTOM, máte čas ... ja som sa to napočúvala celý rok a nemusela som, keby som si stála za svojim!!! A mávaš ovulácie? Muž má dobré spermie? Či ešte vôbec neviete čo a ako sa vo Vás ukrýva ... ???
nooo takto....momentálne nevieme ako sme natom.ale pred 4mi rokmi sa nám už otehotniet podarilo len to nedopadlo dobre :-/ čiže boli sme v poriadku ale bolo to už dávno. neviem, no. asi skúsime ešte dva mesiace počkat a skúsat tak " na prírodno" 😅 a potom k lekárovi....inú možnosť asi nemáme
wwwwwwwwwaaaawww baby, ďakujem vám za rady, veľmi ste ma potešili. Dnes mi mama blahoželala k narodeninám (budem ich mať v piatok- 25-ka). Ku krásnej vinšovačke a k darčeku nezabudla pripojiť: "a prosím si vnúčatko". Mala som čo robiť aby som sa premohla, ale nič som jej nepovedala, len toľko že: neboooj, príde správny čas. Takže stále o tom nikto nevie.
@mimka11111 ahoj. ja mám síce "iba" 25, ale už rok som vydatá, manžel má 33. o tom že už chceme bábo sme sa rozhodli niekedy v apríli, keď sme sa dozvedeli že manželova sesternica asi nikdy nebude môcť mať deti. to nás dohnalo k tomu, že radšej čím skôr. ale nejak to neide. nechápem to, keď sme spolu chodili, stále sme si dávali pozor a keď nám jediný raz praskol kondóm (asi mesiac pred svadbou), tak ma skoro trafil šľak. a teraz sexujeme ako králiky a nič 😉 každý sa ma na to pýta, že kedy už budeme mať bábo a mne neostáva nič iné len sa záhadne usmiať... už ma z toho ide poraziť.
@veji pozri kolko zien tu na konovi preziva to iste.sme tu pre teba kazda si tu najde co potrebuje.super tu baby radia.je tu milion diskusii na kazdy problem a vela zien ktore sa boja vykecavat s rodinou a napisu sem. Takze nevesaj hlavu vrhni sa do nejakej diskusie a hned bude lepsia nalada lebo tu ta chapeme.
my sme sa pomaly prehupli do fazy, ked sa uz nik nepyta, ...a ak sa nejaky zvedavci dotieravi najdu, uplne ich odrovnam jasnou a strucnou odpovedou: Bude adoptovane!..a potom je uz vzdy len ticho, nikto sa neodvazi nic pytat
@veji my sme sa snažili tri roky, a podarilo sa mi otehotnieť ako 31 ročnej, 3roky vydatej... takže som sa rečí o potomkovi napočúvala oveľa viac,ako si vieš predstaviť. vy ste len na začiatku cesty, čím viac to budeš v hlave riešiť, tým ťažšie bude otehotnieť... daj tomu čas - až po roku by som šla k lekárovi, ale treba too potom riešiť s dobrým lekárom, nie ako moja gynekologička,že mi furt vravela,že som ok, a ani si nevšimla, 5centimetrový myóm na maternici 😠 😠 😠 a na tvojom mieste by som to riešila iba s manželom a lekárom, nikoho iného do toho nič.... ja som to riešila aj s inými a je to dobrá blbosť. toto fórum je tu na to, aby si sa tu dosýta vyrozprávala o tehotenských a snažilkovských problémoch..
@veji zabudni na to ze sa snazis otehotniet...uzivat si to ze ste s muzom sami dvaja...nikto vam toto obdobie uz nevrati a cim si to skor uvedomis tym to budes niest lahsie..fakt ani sa nenazdas a budes prat plienky a v lone cicikat uplakany uzlik...potom vhupnes do uplne ineho odlisneho sveta plneho zagrcanych veci flias mlieka a mesiace sa poriadne nevyspis 😉
Prečítaj si, čo potrebuješ vedieť o otehotnení.
Naše mamičky spísali skvelé rady, ako otehotnieť.
Dôležité je poznať aj príznaky tehotenstva.
Zisti, kedy má žena plodné dni.
Kedy a ako používať tehotenský test?
Zisti viac o tvojom tehotenstve týždeň po týždni alebo si prečítaj, ako prebiehajú jednotlivé mesiace tehotenstva.
Nepoznáš termín pôrodu? Vypočítaj si ho v tehotenskej kalkulačke.
Modrý koník ti prípadne napovie aj pri neplodnosti.
Ahoj, nemám síce osobnú skúsenosť, ale sama píšeš, že tým, že by si sa zdôverila, by sa ti všetko "skomplikovalo" - kámoška by ťa obsypávala otázkami, mamina by sa trápila atď.. Máš len dve možnosti - byť v tom sama s manželom a zdôverovať sa s pocitmi jemu, alebo sa zdôveriť niekomu, kto je ti najbližší - pochybujem, že ten človek ťa bude zahŕňať otázkami a "užitočnými" radami 😔 Ja by som si teda zvolila asi tú kamarátku, na to predsa sú 😉