Náš vzťah to asi nezvláda

@erika434 my sme tiež vyše 5 rokov nemohli mať, umelé oplodnenia, 1000 vyhodených eur a nič z toho. Plakala som vkuse. Môj muž trpel v podstate tiež, po svojom. Povedala som dosť. Dali sme žiadosť na adopciu, alebo pestunska s možnosťou osvojenia aaa už rok a pol mám doma dvojčatá. Všetko sa nám zmenilo, celý život sa zrazu otočil. Neľutujem rozhodnutie. Sme šťastní že ich máme. Ako ich mám zrazu som ostala 3x tehotná, aj keď z toho nič nebolo predtým ani po umelom som neostala. Tak možno sa nám nakoniec podarí aj bio😁 držím palce, všetko sa pre niečo deje

@hederamonstera hej, ale tak, mam pocit, že t ôk bude zas iba nejaký čas fungovať... Potom to pôjde do starých koľají... Mozno keď už budeme bývať sami tak sa to zmení, ale čo keď nie?

@adalmba ja to zvažujem, že keď sa presťahujeme do domu tak by sme si podali žiadosť... Zatiaľ nás čaká IUI a potom IVF... Ale som skepická.... Ťažko je myslieť pozitívne keď sa mi rozpadávaju sny..

@erika434 skúsiť treba všetko, možno vám sa to na prvú šupu podarí

My sme spolu 13 rokov a az teraz som otehotnela. Ale to nie je v tejto diskusii dolezite.
Dolezite je AKO sme prezili tych 13 rokov. Nadherne!
A poskusali sme tiez vsetko. Lenze v istom momente sme sa rozhodli, resp si uvedomili, ze sme sa nestali manzelmi, muz si ma nevybral za svoju zenu preto, lebo MUSIME splodit dieta. Nie. My sme sa stretli, aby sme stravili spolu nadherny zivot. A ten sme zacali spolu zit. Nie prezivat.
Jednoducho sme prestali riesit, ci dieta mame alebo nie. Prijali sme fakt, ze ho nemame a zacali byt vdacni za to, ze sme sa nasli navzajom. A to je pre mna ovela dolezitejsie ako dieta. To pride, vychovame ho, zasiahne do nasho zivota na niekolko rokov. Ale nakoniec pojde svojou cestou. Ale moj MUZ so mnou ostane. S nim zostarnem, s nim prezivam kazdy den, za neho som vdacna. On je ten, pre ktoreho zijem a som tu.
My sme si vybrali. Byt stastni sami so sebou. A dieta, ktore pride bude pre nase vzajomne stastie bonus. Niekedy mam proste pocit, ze ludom chyba vdacnost a namiesto vdaky za co maju, sa utapaju nestastim tym, co nemaju. (Len preto, ze maju pocit istych noriem - vztah, svadba, dieta).
Tazko sa mi radi. Neplodnost si musi kazdy spracovat sam v sebe. U mna to bolo racionalne rozhodnutie, ci sa chcem utapat v nestasti z nepritomnosti niecoho co nemam a mozno mat nebudem, nicit si tym vztah s svoj zivot, alebo dakovat vesmiru za to, co mam ( zdravie, muza, zivot). Cize moja rada pre vsetky pary je - zite pre seba navzajom, objavujte sa, spoznavajte, milujte, podporujte, budte vdacni, ze sa mate.
Inak - velmi pekny priklad showbiz paru, ktory toto ma velmi dobre spracovane su Viktor a Adela Vincze.

@erika434 presne o tomto pisem. Ake sny sa ti rozpadavaju? Nastavene spolocnostou? Vzala si si muza pre neho samotneho, alebo preto, ze ta oplodni? Niekedy mam pocit, ze presne toto su pribehy, kedy vztah potrebuje dieta na zalepenie nejakej diery a po odideni deti po 20 rokoch z domu uz len "prezivaju" do smrti.

@krisbar prepáč, ale ako vieš ako to majú “spracované” Viktor a Adela? Podla mna nič nemajú spracované.. práveže dosť tlačia na pílu a už sa pomaly ani internet neda pustiť aby tam nebol článok o Viktorovom riedkom semene a Adelinych gynekologických problemoch

@krisbar keď porodis tak pochopíš.Kazdy človek inak prežíva prehry.V každom príspevku len sudis😦ty si sa s tým zmierila, že možno budete bez dieťaťa ona nie.
@erika434 ste spolu 10 r žena to prežíva emotivnejsie, keď sa nedari.Sex máte mať častejšie ako v čase ovulácie to je málo.A neplač dopredu ešte ani menzes nedostaneš musíš myslieť pozitívne.Mala by si zvoľniť a zmeniť to, že nikam nechodíte.

@extempore presne tak.Adela s tým mala problém aj pri Bezdedovi.Hra na oko, že je nad vecou.So všetkým sú zmierení a potom zmienka o adopcii.Aj to, že si hľadá stále mladších partnerov o niečom svedčí.

@krisbar akou spoločnosťou?ona chce dieťa je to biologický pud mať niečo svoje, predať niekomu skúsenosti, o niekoho sa starať, dať lásku pomenuj si to ako chces, každý má iné pohnútky prečo chce dieta

@erika434 musis byt silna. A neplakat . Zial chlapi vacsinou nevedia utešovat ženu v takychto veciach . To ze sa opuštaš a lutuješ nepomoze vasmu vztahu ani zdravotne k otehotneniu. Treba oživit vasu lasku nemozete sa zbližovat len v čase ovulacie. Vy ste uz v takej krize ze ani keby si teraz otehotnela Neviem ci by ten vztah vydrzal. Velmi ste sa odcudzili lebo si posadnuta myslienkou mat dieta. Ze jeho uz nezaujima riesit vas dom, to co si napisala svedci vela nie len o nom ale aj o tebe. On sa uz nevladze snažit ked mas takyto negativny pristup celkovo uz k životu. Je dost mozne ze ked prestanes tlačit na pilu a rozhodneš sa byt štastna teraz dnes ci raz to babo bude ci nie tak skor sa vam zadari. Zatial si kup psika a staraj sa onho a ked pride ms tak sa snim mojkaj neplac a nelutuj nic.

@luccija nevsimla som si, ze by krisbar nejako sudila, snazi sa poradit. Tym, ze sa clovek utapa vo vlastnom ziale mu urcite nepomoze. Krisbar to napisala velmi dobre ale nie kazdy je pripraveny to pochopit. Kazdy to pochopi v inom case, niektori vobec a cely zivot ich nieco bude trapit

@erika434 koľko máte rokov?nám sa to podarilo tiež tak po troch rokoch ,ale že úplne spontánne,nečakane...už som sa zmierovala s tým že si kúpime psa....a zrazu to bolo....človek by nemal toľko riešiť,chápem že ste nešťastná ale čoho sa bojíme to privoláme.Neriesit!príde to samo keď to najmenej čakáme,takto sa psychicky nicite,nie ste v pohode,tlačíte na pílu a neprinesie to nič dobre,skôr naopak či už vo vašom vzťahu alebo vo vašom cieli....takže ak máte mať detičky,tak ich mať budete.

Možno to bude znieť čudne, ale som rada ze sú tu ženy, ktore si prešli niečím podobným. V mojom okolí sme jediní v rodine ktorým sa toto deje. Rovesníci majú už aj dve deti... Viete, je to potom ťažké sa s tým vyrovnať... Nikto to nechápe, nikto z nich sa ma nepýta ako sa mam, lebo vedia ze nevieme mat dieťa... Kamarátky? To ani neboli kamarátky keď sa o mňa nezaujímajú... A potom tie reči... Mam sto chutí im povedať ze keď sa oni budu snažiť 3 roky a raz prídu o dieťa nech mi potom hovoria...ze mysli pozitívne, a ze netreba tlačiť na pílu... Mozno som už aj ja podráždená z celej tejto situácie ale dobre by mi padlo počuť, že ma obdivujú, že to vôbec ešte zvládam, že som silná žena... Fakt, lebo kto si tým prešiel vie aké to je začínať každý mesiac od znova a znova dúfať a opäť sa sklamať... Véd slabá žena by skončila na psychiatrii v hlbokých depresiach... Len by som chcela aby uznali že to nemáme ľahké...

@hederamonstera ja som si to všimla už vo viacerých príspevkoch.Nakoniec ju presvedčí, že nie je to jej sen, ale tlačí ju len spolocnost

@erika434 nie si v tom sama s manželom sme boli 10 rokov, tri roky sme sa manželia a snažili, nešlo.... Prešla som niečím podobným ako ty, len s tým ze ten môj trpel so mnou.... Rok sme chodili do centra, 3 mesiace pred iui sme si povedali.... Kašlem na všetko a nebudeme prvý ani poslední komu pomozu k babetku.... A div sa v termín konzultácie a nastavenie hormónov mi doktorka pri Sone Zistila ze som 8 týždeň tehotná..... Poviem ti psychika aspoň u nás robila dosť a hlavne aj tlak okolia... Robia svoje... Dnes má 7 rokov a vedľa mňa leží 10 mesačná.... Ona je už iný príbeh.... Podľa mňa u teba robí psychika a tlak okolia dosť.... Inak ja som mala výbornú lekárku v repro centre.... Do ničoho nás nasilu netlačila.... Výsledky sme mali obaja dobre, nevidela nikde problém aj tak to nešlo.... U nas to bola psychika a tlak okolia 😊

Ja nechcem aby to znelo zle, ale prečo tak dlho čakáte kým sa začnete "snažiť"? :/ Nie ste to len vy, veľa žien čaká a čaká a potom zrazu sú prekvapené keď to nejde...no nemali by sa kvôli tomu rozpadávať vzťahy...a stres vám tiež nepomáha...

@erika434 nepotrebuješ uznanie okolia. Stacit by malo to tvoje vlastne. Nam sa mala podarila na jeden šup ako sa hovori. Druhe dieta to uz bola ina story . 5tt odislo ., Potom sa 8m nedarilo a ked sa konecne podarilo v 14tt skoncila radost drobcek Nebol ok a v 18tt som ho rodila uz mu nebilo srdiecko. Maly sa podaril 5m potom .. živy zdravy krasny dokonaly . Verila som že sa to podari. A neplakala som aj ked hlavne koli malej lebo dieta potrebuje mat štastnu mamu. Viem ze to Nie je lahke prinutit sa nesmutit plakala som cely cas co som
Rodila mrtveho syna a viac som si uz nedovolila iba raz v noci potichu aj ked som mala chut niekde zmiznut a zaplavat si v mori bolesti a sebalutosti. Ale to nikomu nepomoze. S usmevom ide vsetko lepsie. Skus sa sustredit na vas vztah nie na to ci sa dalši mesiac zadari/nezadari. ( a snažit sa treba kazdy druhy den nie len pocas ovulky)a snazit sa byt pàr mat si co povedat kazdy den ..

@luccija Zijeme v spolocnosti, kde vysoke percento parov nemoze mat dieta, no zaroven sa ocakava, ze ho kazdy par (okrem tych, ktori deti nechcu) bude mat. Nie je to tlak?
Pre ludi je to bezna konverzacna tema: " uz mate deti?, a kedy bude dalsie? A nepatrilo by sa uz zamiesat"?
Za 13 rokov som tych otazok sama pocula vela.
Ja som sa len snazila to postavit do ineho uhla - do uhla vdacnosti za to, co mame, namiesto plakania, smutenia a hnevu nad tym co nemame.
Ja som posledne roky na tieto otazky odpovedala:"nemam deti, ale ma uzasneho manzela, s ktorym ma zivot bavi."
Pretoze tak to citim. A bolo by mozno ovela viac stastnejsich zien, keby namiesto plakania do vankusa pozreli na ten vankus vedla, ci tam tiez nie je niekto, kto ich potrebuje.
@erika434

@erika434 My sme sa pokusali skoro 7 rokov, teraz mame 2 deticky, tiez som si myslela ze to nikdy nepride. Ale mne bol manzel vzdy oporou,trpel po svojom. Ale poviem ti, vztah dostal zabrat teraz pri dvoch drobcoch, nemame ziaden cas pre seba...ja spominam na tu idylku ked nam len dieta chybalo ku stastiu. S manzelom sa treba porozpravat, nie vycitavo. v chladnom vztahu sa dietatom nic nezlepsi..

@erika434 po IUI je velka sanca pokial ste po zdravotnej stranke ok. Nam sa po 6 r.snazenia narodul po IUI syn. Viem cim si prechadzas.Drzim prsty

@erika434 a este dodam, ze po synovi sa narodila dcerka, ale az po 13r.A dokonca prirodzene, to sme uz fakt nemysleli zeby sa nam take prihodilo. To boli velke prekvapenie

@erika434 K tym kamaratkam si dovolim povedat nieco z druhej strany. Mam jednu, ktora mi bola ako sestra. Vydavala sa asi ok po mne, no s tym rozdielom, ze jej sa do dnesneho dna nepodarilo otehotniet, hoci ja uz mam 3 deti. Poviem ti tak, nikdy som jej neradila, nikdy nepoucovala, ako otehotniet, vedela som,.ze musia mat nejaky problem, ale ona, ako silne nabozensky zalozena, bola vzdy proti detailnym vysetreniam (tie zakladne gynekologicke ma v poriadku) Chapala som to, ved je to ich zivot. Vzdy som sa snazila zaujimat, pytala som sa co nove, ked som videla, ze nema naladu, tak som naopak temu neotvarala. Bola to hotova psychologicka hra, velmi unavna. Ona vzdy kazdemu cudziemu, kto zacal temu deti, hovorila, ze vsetko pride, kedy ma a ze treba len cakat a ze z toho nebude robit centrum svojho zivota. Navonok pekne, vo vnutri uplne ina, ako sa mi raz v slabej chvilke priznala. Rok za rokom isiel a z nej sa stala karierne velmi uspesna zena, skutocne obdivuhodna. Alej ej vztah ku mne sa zmenil. Neviem, cim som si to zasluzila, kedze velni rychlo som po narodenj prvej dcery vycitila, ze o moje deti sa nezaujima, ze ju obtazuje o nich pocuvat, hoci bola dokonca krstnou mamou. To boli nenapadne poznamky ako: Uz zase detske okienko? Alebo Tolko fotiek jedneho maleho cloveka? Tak som o svojich detoch prestala hovorit uplne. Bolo to tazke, lebo boli cely moj svet, ale vzdy som sa snazila najst nejaku temu, oredovsetjym teda o nej, ked uz nebolo o com.
Na navsteve s malou som bola az raz, cez ine kamosky son sa nasledne dozvedela, ako som udajne pokazila celu navstevu, lebo sa so mnou nedalo vobec rozpravat. Prepitujem byvaju na ppschodi rodinneho domi s vrazednymi schodami s moja prvorodena mala v riti vrtulu od prveho dna svojho zivota. Cize som celu navstevu stravila zachranovanim zivota hlupeho decka a nemala som cas zaujimat sa o jej kvtyinove zahony v zahradke. Tak sorry. Toto ma vtedy dostalo.
Ked jej reakcia na moje 3. Tehotenstvo bola, ze paneboze, preco nenecham nejake deti aj pre inych ludi (akoby som ich kradla z police v obchode alebo co) nasmu priatelstvu bol v zasade koniec.
Ona samozrejme do dnesnych dni prezentuje ako je nad vecou.
To len na margo toho, ako ta nikto nechape a ani sa neopytaju, ako sa mas. Mozno si to neuvedomujes, ale oni mozno uz len NEVEDIA ako okolo teba tancovat, aby ti nestupili na otlak. Tancovala som tak velmi vela rokov a ver mi, ani najsilnejsie priatelstvo to neprezije, ak sa budes utapat v sebalutosti a nedovidis k nim na druhy breh. Prepac, ale mam pocit, ze ides presne tym istym snerom ako moja kamaratka.

Ahoj tvoj manzel ma mozno uz pokrk riesit stale dieta...a prepac stale ked fnukqs,ze ho nemas,tak mu pichas do srdca nozom....sadnite si k stolu spytaj sa ho ako to preziva on...povedz ako ty...ale hlavne si uvedom,ze to treba zmenit...lebo sa nemsierne odcudzite a vas vztah to znici...ved zite samy pre seba...neupieraj tak zrak na to mat dieta...a hlavne SVOJE DIETA!Prepac nikto z nas nema narok mat dieta , dieta je darom...ale to neznamena,ze si horsia alebo lepsia...proste zatial je to tak...a nehnevaj sa,mozno to bude zniet kruto ale preber sa a zi tu a teraz..tes sa z toho co mas...nezi v buducnosti lebo sa jej nemusis dozit!!!!!!!!!!!!!!treba ist za psychologom, dostat to zo seba a zmenit postoj!Precotaj si nieco o postoji...a vela sa naucis..ale toto co ty riesis je ako ked niekomu zomrie pribuzny a on sa s tym nevie zmierit!Kam chces posielat staznosti?Dakuj Bohu za zdtavie, za to,ze chodis,ze vidis...ze nie si niekde na onkologii a nedostavas chemoterapiu...ze si mozes ucesat vlasy,ze sa mozes namalovat a obliect...bud vdacna za to co uz teraz mas!!!!!Lebo takyto postoj je nevdacny!Nikto Ti nikdy nedal slub,ze budes mat dieta...to je len tvoj egoizmus,ze ho chces tak ho musis mat...ale tym si vyberas cestu utrpenia a neprijatia a nicis zivot sebe aj manzelovi!.
.napisala som to mozno tvrdo,ale chcem trosku zmenit tvoj pohlad na zivot!

@luthine presne toto poznám. Nechce sa mi to rozpisovať. Ale presne ja 3 o a žiadne. Malý sme veľmi kritické obdobie pri druhom. Žiadny kontakt cca 2 roky. Potom som jej to vykricala a nejak sa otrepala a mam späť najlepsiu kamarátku. No v tej dobe som bola rada ze sú krstni rodičia z rodiny. Chcela som ju ale odhovorili ma, asi ti starší tušili že to nebude ruzove. Ale ako píšem teraz je to už ok. Nemáme samozrejme toľko času na seba ale ide to.
A presne viem o tom balansovani a dávaní si pozor na hubu. Mňa tiež nebavilo počúvať len o robote a ľuďoch, ktorých som nikdy nepočula ako nejaký seriál.

Ja som si týmto prešla. Potom som si povedala, že si nenechám zničiť manželstvo a "kašlem" na plodenie. Telo rozbite hormónmi, stresovane lekármi. V hlave stále ľútosť atď.
Keď som sa s tým NAOZAJ zmierila (ako tak, úplne to nejde nikdy), po pol roku som otehotnela. Bez všetkého, ani neviem ako.

... Na margo niektorých komentárov, ďakujem za tie, ktoré písali ženy, ktoré si prešli tým co ja zažívam. Bohužiaľ, ostatne to neviete pochopiť tak ako neviem pochopit ja vás...

@erika434 vies, teraz budem za hnusnu ja. To nie je o tom, ze nedokazeme pochopit tvoje trapenie. My ho chapeme velmi dobre. Co ti tu zeny pisu, je to, ze niekto nemoze mat deti, niekto ich ma, ale su chore. Niekto je chory sam a niekto iny zas nema pracu. Dalsi cely zivot bojuje s psychickymi problemami, iny by vrazdil za partnera, ako mas ty. Uz som to tu raz pisala do inej diskusie, ze v kazdej izbe visi iny kriz. Akurat zacinam mat pomaly pocit, odkedy som na konovi,, ze zeny, ktorym sa nedari mat dieta, svoje utrpenie vnimaju ako samostatnu, specialnu formu povysenu nad vsetky ostatne. Akoby stali proti vsetkym, pretoze ony predsa nemozu naplnit svoje biologicke poslanie. Lenze vies co? To ani tie deti na onkologii, a predsa sa vedia tesit zo zivota. Cize este raz, my ta skutocne chapeme, ze je to velmi tazke. Aj je nam to uprimne luto a keby sme to mohli zmenit, kazda z nas by ti dopriala deti desat. Co sa ti snazime povedat je, aby si, takpovediac, vytiahla hlavu zo zadku a neprisla k tonu vsetkemu este aj o muza. To by potom uz skutocne bola tragedia.