Mám 27 mesačné dieťa a začíname snažilkovať

Neries, nepatraj, nerozmyslaj nad tym, ze "Co ak...?" Aj tak o rok moze byt vsetko inak 🙂

@moka066 ak uvažujete nad druhým babom tak ho určite chcete, inak by vám to ani na um nezišlo 🙂 Šup šup do toho. Sú ženy ktoré maju 3, 4 a viac detí a zvládajú 😉

@luba28 a prečo by som to nemala zvládnuť? :D

@moka066 ja hovorim za seba,..lebo ja si neviem predstavit mat dve male deti po sebe,...tak len preto,...🙂,lebo ako hovoris,ze maly je na tebe ako kliest tak potom uz nebude on ten na 1.mieste,ale druhe babo a ziarlivost tam bude riadna,...ale ked sa na to citite tak potom super,chodte do toho,... 🙂 🙂 🙂 ,....

neboj, zvladnes... 🙂 kym sa male narodi, syncek mozno zacne aj lepsie spinkat...a bat sa toho, co bude za tych par dni, kym budes v porodnici je podla mna uplny nezmysel... 🙂
je to zbytocne sa dopredu zamyslat nad tym, ci to budes zvladat...bolo by to predsa druhe, nie desiate dieta, ze by si to nemala zvladat 🙂 ja som sa bala aj toho, ako zvladnem jedno a napriek tomu strachu stale zijem 😀 😀 😀 😀
a nakoniec, aj malemu bude lepsie, ked bude medzi nim a surodencom mensi vekovy rozdiel 🙂

Mam takto dve deticky, úplnú dilemu som tiez mala a nebanujem.
Treba si spravit ako tak nejaky rezim a ide to.

Ahoj, my sme to mali podobne, mame rozdiel 3 roky a 4 mesiace medzi detmi, cize to vychadza asi aj Tebe tak (priblizne by Ti to teda vyslo). Starsia dcerka mala v juni 3 roky, ja som nastupila spat do prace v juli (v juni som si este cerpala staru dovolenku), v septembri dcerka nastupila do skolky (povodne ju nezobrali, ale dodatocne dostala skolka financie od mesta a mohli otvorit triedu navyse), v oktobri som nastupila na druhu MD a v novembri sa nam narodil syncek 😀 Zaciatky boli narocne, priznavam, ale nie tak kvoli narodeniu synceka, ale kvoli skolke. 😀 Adaptacia veru nebola jednoducha u dcerky, navyse bola dost casto chora. Doteraz chodi len na 1/2 dna do skolky, navyse tam nechce vobec jest (preto ten 1/2 den), ale uz 😀 tam spokojna a sa tesi + zlepsiila sa aj "chorobnost". Zaciatky boli 3 dni v skolke, 2 tyzdne doma. Potom to bol tyzden v skolke, 2 doma. Dokonca ked sa narodil syncek, mala prvykrat v zivote ATB a dokonca 2 davky. V tom obdobi nam aj pediatricka akurat odporucila, ze to sestonedelie, ak sa da, nemame ju davat do skolky. Takze vlastne do toho prisli aj Vianoce, tak bola 2 mesiace doma. Na pocudovanie po Vianociach sla do skolky s takou radostou, ze sme sa cudovali. Od Vianoc mame bilanciu 2 tyzdne v skolke, 1 tyzden chora doma. Tento tyzden ideme ale uz tahat 3. tyzden bez choroby 🙂
Cize chcem povedat, za ten rok (priblizne) sa moze velmi vela veci u Teba a synceka zmenit. Aj sa viac osamostatni postupne (nasej v tomto pomohla skolka, pomaly, ale vidime nejake vysledky, najma v poslednych tyzdnoch - co sa tyka najma samostatneho hrania sa, samoobsluzne cinnosti uz dcerka zvladala aj predtym - ako najest a obliect v ramci jej moznosti). Cize ja by som do toho isla. Tie 3 roky rozdiel sa mi vidia tak akurat, aby sa deticky este vedeli spolu zahrat. Niekedy sa mi aj zda, ze aj take 2 roky by boli fajn. Myslim, ze treba len nejako "prezit" ten prvy rok, kym je to mensie babo sa ako tak schopne zahrat aspon trosku s tym starsim. Urcite sa neboj, je to narocne (v niecom ale aj menej ako s jednym, paradoxne), ale ja verim, ze je to velika deviza do buducna pre deticky, ked maju surodenca 🙂
Len Ti napisem, aku chybu som urobila pri dcerke. Chcela som ju pripravit na narodenie surodenca - teda skor na to, ze nebudem uz mat na nu tolko casu, ked sa narodi + to, ze bude musiet byt par noci bezo mna (porodnica). A to tak, ze som vela veci nechavala na manzela (nech si ona zvykne) + viac casu travila s mojimi rodicmi (ked som chodila do prace v lete, kym este nechodila do skolky a my s mm pracovali), proste som ju trosku chcela od seba odputat. A to bola chyba teda - podla mna. Ona sa sice cez den o mna pramalo zaujimala, aj ked som prisla z roboty vecer, tak takmer "nezajem", to len tak sa mi pozdravila a nejak sa mi teda do naruce nevrhala. Ale prisiel vecer, a nebolo mozne ju uspat. Ona nam od narodenia zaspavala sama (a to bola 26 mesiacov kojena) bez problemov. Zrazu som pri nej musela lezat v posteli aj hodinu, len stiskat sa a stiskat, zacala sa v noci budit a ked si presla k nam do postele (spavala uz vo svojej izbicke od 2 rokov), tak sa na mna doslova nalepila a nemohla som ju od seba odtisnut (takze som sa nevyspala, lebo som stale davala pozor, aby ma nekopla v spanku do brucha)... Uz by som nikdy neurobila taku blbost, ako venovat sa jej menej este pred narodenim surodenca. Mrzi ma to teraz dost, uz to teraz musim len napravat. Narodenie surodenca je obrovska zmena pre celu rodinu, s tym musis ratat. A je vlastne skoro jedno, kedy to pride, na to sa asi moc pripravit neda, lebo nikdy nevies dopredu, ako presne na to zareaguje starsi surodenec, ake bude babatko... Proste ak chces druhe babo, chod do toho, zvladnes to 😉

@moka066 neboj,zvladnes,ja mam,rozdiel 2roky a 3tyzdne. Nikdy som sa,nad tym,nezamyslala. Prosto sa to,da,aj jed to bolo tazke na zaciatku,ja po sekcii,mala mala,do 3,5m.koliky,no pomahala mi,mama po sekcii,otec zas obcas prisiel maleho vziat von,svokra aspon navarila(svokrovci maju 75r).
ja,som stale este na RD a doma,mam,obe deti,kedze mi maleho nevzali do skolky..
ale boli tyzdne,ked sme boli uplne sami-nasi chori a pod.,vsetko sa da.
kamoska ma rozdiel 2roky a 8m,nema jej kto pomahat (ak,teda nepocitam,ze,ma,partnera,ale,muzi dlho robia) a zvlada to.
mozno tie prve mesiace budu tazsie,to zvacsa,byvaju,ale potom uz len a len postupne lepsie.
najhorsie su asi choroby zo skolky,na to sa mamony,co maju skolkarov a babatka najviac stazuju,ze tie starsie su kvoli chorobe doma,nakazia aj surodencov,jedine to je take,zle.

Este som chcela povedat, ze napr. na surodenca zareagovala dcerka dobre. Sice mu nechce vzdy "pozicat" svoje hracky (ked ma nejake take, ktore by on zvladal v tych svojich 3 mesiacoch) - ale tak respektujeme, obcas pozicia, tak vychvalime ju, aka je ona dobra sestricka a pod. Ale lubi ho velmi, furt by ho stiskala, pusinkovala a pod. Obcas ho sice "svacne" po ruke (este jej to moc v tom veku nedopina, ze on nekoriguje svoje pohyby a pociny pod.), ale tak v ramci moznosti sa to da zniest, vysvetlujeme jej, co a ako. Vidno zas na nej, ako nanho pekne mysli. Teraz mal meniny, tak chcela silou - mocou, aby som mu upiekla tortu - a to ma malicky 3 mesiace 😀 , museli sme mu ist kupit darcek, vzdy ked ideme nieco jej kupit, tak aj jemu musime nieco... Cize sa urcite neboj zbytocne dopredu.

@moka066...my sme sa tiež začali snažilkovat ale ked mala dcera 30 mesiacov a višlo nam to po 2 mesiacoch,malinka sa narodila ked mala dcera 3r.1m. a tiež ta staršia bola na mne naviazana a všetko zvladla uplne super aj týžden bezomna..Ked sa mala narodila bola ako tak samostatna a nežiarlila na babo až potom okolo polroka ked sa mala začala hrat s hračkami.Ked začala chodit boli z nich super sestry,aj su,občas sa naťahujú ale tak je to asi v každej rodine.Ja som akurat mesiac nepoberala rodičovský príspevok kedže je medzi nimi 3r.1m.rozdiel takže dobre je si to aj takto načasovat. 😉

@moka066 vl. skusenost- dcera bola na mna naviazana vraj az velmi, musela som ju "nasilim" odstavit, ked mala 18mesiacov, lebo som bola tehu s druhym dietatkom (planovane). Do dvoch rokov sme neprezili noc bez seba, az ked som jedneho dna nesla na poradnu, neslubila, ze sa vratim o chvilu a vratila som sa o 10dni s novym babatkom. Zaciatky boli drsne 😀 , ale len kym sme sa trocha nezosuladili, teraz pohoda. Ak budes privelmi analyzovat, tak druhe nebudete mat nikdy, vsetko ma svoje za aj proti. Ak ste s as partnerom zhodli, ze je cas na druhe, tak treba do toho ist, neprajem to, ale takisto s amoze stat, ze to nevyjde hned ako ste si naplanovali, takze ten vekovy rozdiel bude vacsi... a nemyslim si, ze je nieco, co by mama nezvladla, zvladnut sa da vsetko, akurat si netreba dopredu prisli planovat a robit iluzie, aby pootom clovek nebol rozcarovany zo seba a nemal pocit, ze zlyhal... 😉

skor by som sa rozhodovala podla toho, ci chcem alebo nechcem dalsie dieta. Kazdopadne, surodenec je pre dieta super. Skor by som si nastudovala nieco o tom, ako pripravit dieta na surodenca, ako to s nim odkomunikovat a ako potom k nim obom pristupovat. Cize namiesto rozmyslania nad co ak by som sa pripravovala zodpovedne na prichod dalsieho clena rodiny a pripravovala by som na to aj to prve dieta.

tak porodnice som sa bala i ja 🙂 A bolo to v podohe...nebola mamka, musel stacit tata 🙂 Trochu horsie to bolo potom ked som prisla domov, ale zase na druhu stranu sa konecne zacal sam pekne hrat...mala som pocit, ze je rad, ze som vobec doma a nemusela som sa hrat s nim. Trochu horsie je to s ukladanim oboch naraz...ale zatial to zvladame 🙂 Niektore veci je dobre riesit za pochodu a zbytocne sa nestresovat dopredu...moja skusenost. Starsi ma svoju izbu, ale sam nezaspi...teda obcas uz hej, ked idem k drobcovi, tak sa stane, ze kym caka, tak aj zaspi 🙂 ...sam ma tam posle, ze "mama tam, bracek place" A ziarlivost bola a ta bude stale ked pride druhe dieta, aj keby bol rozdiel 5r...ale po 3m ked uz drobec reaguje na okolie je to lepsie, lebo starsi sa s nim chce hrat 🙂 Uz vidim, ze o rok budu kut pikle spolu 🙂

@katrinka8 ahoj mozes sa ta opytat ako sa ti podarilo malu "odnucit" od kojenia. Nasa ma 24 mesiacov a tiez by som ju uz rada odstavila a ty pises ze do 26 si ju kojila...mne sa zda ze uz to nie je lahke lebo si to moc uvedomuje a uz sa vie aj sama obsluzit 🙂..dakujem

@moka066 my sa zaciname snazit o babo a mala ma 24 mesiacov, teda snazili sme sa z casu na cas uz aj pred tym ale nikdy to nevyslo a dali sme si pauzu...a teraz sa mi zda ze je mala uz az moc velka a hlavne na nej vidim ak tuzi mat nejakeho maleho cloviecika pri sebe a hrat sa s nim, ked si pomyslim ze potrva najmenej 2 roky kym sa bude moct so surodencom ako tak zahrat urcite by som uz chcela babo skor keby sa to dalo...takze urcite chodte do toho..ak babo chcete nerozmyslajte nad tym ako to bude aj tak sa to neda naplanovat...a neboj sa myslim ze kazda mamina ma obavu ako to zvladne starsi surodenec ci uz ked bude mamina v porodnici, alebo celkovo prichod domov s novym drobcom...asi to bude aj tazke ale urcite aj krasne..pamatam si ako moja sestra plakala v porodnici ked porodila 2 syna lebo jej bolo smutno za 1 ktoreho mala doma, vtedy som to nechapala ze sak ma dalsie male babo pri sebe a o par dni pojde domov ale teraz s uz nato pozeram inak..puto matky a dietata je velmi silne ale aj preto spolu vsetko vydrzia aj tazsie chvile a docasne odlucenia...vela stastia

@dandas - no, v noci sa od narodenia kojila len 1x, cize nocne slo prec ako prve. Prehovorila som ju, ze v noci sa spinka a nepapa 😀 Mrncala asi 20 minut a to bolo vsetko, cakala som horory, ale napodiv sa toho vzdala lahko. Potom slo obedne pred spanim - rozpravala som jej basnicky a uspavanky, cize na mlieko zabudla. To iste bolo potom vecerne pred spanim. Ranne trvalo dlhsie, to som tiez dako ukecala pocas vikendu, vstala a mm ju bral prec z izby ranajkovat. Cele komplet to trvalo asi zo 2 tyzdne. Prvy tyzden sli nocne, obedne a vecerne, vzdy dako obden, sa mi zda, uz si to presne nepamatam. Druhy tyzden sa mi nedalo nic, ked bol mm v praci, no a cez vikend ale slo uz aj to posledne, ranne 😉 Ale ona si uz na dalsi den mliecko nepytala, proste akosi zabudla vzdy, ci co, kedze som ju vzdy nejak zabavila. Az na tych 20 minut nocneho mrnkania to teda u nas slo hladko a bez placu. Ale dcerka je slaby jedak, tak mozno aj preto sa toho lahsie vzdala...