Ahojte. Obraciam sa na Vás s mojou menšou - väčšou dilemou. Moj vek sa dosť rýchlim tempom blíži k 25.ke a partnera mám o 7 rokov staršieho. Sme spolu 2 roky a nastáva u mňa situácia, kedy si kladiem otázku čo ďalej a akým tempom a smerom sa to vyvíjať bude. Poslednú dobu na sebe pozorujem zmeny s hlavne dosť intenzívne pociťujem, že by som chcela miminko. S partnerom sme viedli na túto tému už pár rozhovorov, otvorene sa rozprávame a našej budúcnosti a o deťoch. Rátame s tým, že budú. Problém je ale v tom, že on ich zrejme ešte nechce teraz. Naša finančná situácia nie je zlá, žijeme v zahraničí a obaja pracujeme. Naše mesačné príjmi presahujú cez 2.000€. Výdavky okolo 1.000€ a ostatné nám ostáva. Bývame síce v prenajatom dome, ale peknom a útulnom. No časom plánujeme kúpiť domček tu. Materská tu činí cca 220€ na týžden a to je cca moj týždenný plat normálne keď pracujem. Jediné, čo si myslím, že je problém je dlh, ktorý má a ktorý sa musí splatiť (nie malý). V tomto je moc zodpovedný a nechce bábätko priviesť do domácnosti kde nie je situácia vyriešená. Ja ale neviem či chcem a či vydržím čakať. Túžba po miminku je čoraz väčšia. Všade kde vidím dieťatko si predstavujem už seba 🙂 A dlh sa splatí tak či tak skôr či neskôr. Snažím sa to ovládať no potom som z toho aj nervózna. Taktiež sa bojím otvárať túto tému a hovoriť mu, že ja po tom dieťati už túžim, keď jeho názor poznám :( ...mám z toho naozaj dilemu. A tiež sa bojím aj toho veku. Partner už má viac rokov a nechcela by som mať problémi pri plodení miminka. Resp. chcela by som sa im pokiaľ to ide čo najviac vyhýbať a jedným z toho je aj vyhnúť sa trápeniu s počatím. Viem, nie je to pravidlo, možno žiadne problémi nebudú, ale človek nikdy nevie. Ako by ste to v mojej situácii riešili vy? Ďakujem za akékoľvek rady a vaše skúsenosti.
Ahoj, no ono je to podľa teba ako sa cítiš...ale určite nepanikár máš ešte čas a aj partner zas 32 nie je veľa..ešte pocestujte..lebo pri prvom je to fakt fuška, kým sa ty naladíš na tú vlnu všetko je nové, veľa starostí ale aj radostí, veď všetko má za aj proti a ono je to už fakt na celý život....Ťažké radiť, ja som rodila 28 ročná, malá bola prvý rok náročné dieťa a vtedy som vravela že som mala ísť do toho skôr...druhé som mala 31 to už som zabehnutá takže až tak kondične ma to nevyčerpáva...veľa ráz si s mužom poviem mali sme ísť tam a tam, mohli sme ešte cestovať, nejakú turistiku, ked sme boli slobodní..lebo teraz sa nám žiada, len to už nie je také jednoduché, aj ked sa s detmi rá vaľa zaujímavého absolvovať zas brzdia peniaze..tak si sprav kompromis, tento rok si ešte uži bez detí a nabudúci rok už môžeš pracovať na bábatku, možno aj partnerovi začnú tikat biologické hodiny🙂)
@anonymmb na tvojom mieste? staré ale pravdivé "postav dom, zasaď strom, sploď syna (alebo aj dcéru, to je jedno)" ... v preklade - zariadiť si VLASTNÉ bývanie, kým na to máte možnosti (financie, čas...), splatiť dlh a až potom dieťa... máš 25 rokov, z fyzického hľadiska ideálny vek, ale to je asi tak všetko... dieťa nie sú len radosti, ale aj starosti a obrovská zodpovednosť - teraz máte síce slušný príjem, ale dieťa vám ho výrazne okreše, takže ak teraz si žijete po finančnej stránke skvele, tak po príchode dieťaťa sa ľahko zmení... a ak už teraz chceš povedať, že veď rodičia pomôžu, tak je to pre mňa ďalší znak toho, že na dieťa ešte máte čas... z môjho pohľadu máte ešte veeeeľmi veľa nedoriešených vecí vy dvaja, tak by nebolo fér zatiahnuť do toho aj dieťa...
@anonymmb no v prvom rade, tak ako uz vo viacerych temach podobneho zamerania stale odznieva - dohoda o pocati babatka by mala byt vzajomna, to znamena, ze najlepsie je ked obaja po babatku tuzite a tesite sa nan, inak hrozi, ze jeden z vas casom bude tomu druhemu nieco vycitat (financie, cas, pozornost.... )
Nespecifikujes veci ohladom toho dlhu a asi to ani nie je podsatne informovat o tom siroku verejnost, takze si sama zvaz o aku sumu a hlavne o aky casovy horizont splatenia ide..... ak mate horizont splacania 10 a viac rokov, tak to uz moze byt naozaj neskoro, ak napr. pocitate, ze posplacate do dvoch rokov, tak by som tomu dala cas a netlacila na partnera.
U mna to napr. bolo tak, ze sme pozicali peniaze a kupili byt no a vzapati som otehotnela, takze vlastne cely zivot nasho starsieho synceka tahame s manzelovho zarobku a mojej materskej (mimochodom u nas na mesiac to co mas ty na tyzden....🙂
Tuzba po miminku je silna a krasna a naozaj sa da uzivit aj z mala penazi ked sa uskromnite, ale je to o silnej voli a laske medzi rodicmi.
Na druhej strane, ked sa dnes pozriem okolo seba kolko parov ma problem pocat, neodkladala by som tehotenstvo na velmi dlhy cas, pretoze aj ked je to dnes moderne, cim neskor tym to moze byt problematickejsie. Drzim palce aby ste s partnerom dosli k spolocnemu rieseniu a aby sa vam babatko zadarilo, ked sa pren rozhodnete...
@anonymmb V takychto situaciach sa radit neda, my ti mozeme povedat maximalne to, co si myslime, ale ziadna ti nepovie, co mas robit. Ja budem mat o chvilu 26 a manzel ma cerstvych 30. Od zaciatku sme obaja vedeli, ze chceme deti, toto sme mali vyriesene. Ja som ale trochu psycho v tom, aby veci slapali tak, ako ja chcem. V 2012 sme si kupili byt, 2013 sme sa vzali a o 10 tyzdnov budeme traja. Je sice pravda, ze som skor zastancom toho, aby sa dieta donieslo z porodnice "domov", nie do prenajateho. Ale na druhu stranu - nemozes cakat, kym splatis vsetky sekery. To kedy budes mat deti, po 40-ke? Dakujem pekne. My mame takisto hypo a kopec inych vydavkov, ale kym by som cakala na splatenie vsetkeho, rodit by som isla asi az v case, kedy pojdem synovi na stuzkovu.
Kolega ma 40r a dve male deti (3r,1r). Raz sa mi zveril, ze bol hlupy, ked deti zamiesil tak neskoro, lebo ze uz je na to stary. Jasne, kazdy clovek to vnima inak. Ale co mi nikto neodskriepi - inak sa ti vstava a beha za dietatom, ked mas 26, ako ked mas 36.
Ja by som sa riadila srdcom. Pokial po dietatku tuzis, dohodnite sa doma a chodte do toho.
Je jedna pesnicka s krasnym textom - vola sa Ďalej od AMO, skus si ju vypocut 🙂
Ja nesuhlasim s tym,ze v 25 mas casu dost,nemas... dnes ma vela zien problem a nikdy nevies co ta caka...dieta sa odklada,kvoli dlhom,kvoli domu,kvoli skole,kvoli..... vzdy s anajde dovod a potom zistis,ze je neskoro... moj pribeh je asi taky... studovala som na VS,ale chcela som sa vydavat,vzali sme sa,ked som mala 23, manzel chcel najprv aby som dokoncila skolu,aj rodicia ma do toho tlacili... chceli sme si postavit domcek,na ktory mame aj tak uver,ktory budeme splacat do dochodku a to uz bude na deti neskoro.... po pol roku od svadby,ja som tuzila po babätku,manzel est enie,aj ked sa nebranil... zrazu prisli bolesti,v 24 som bola operovana kvoli cystam s diagnozou endometriozy a vraveli mi,ze dieta mat budem prirodzene iba ak zazrakom... a co mam teraz????25 rokov, manzel,ktory lutuje,ze sme to neskusili skor,ze nechcel skor,aj ked sa nebranil.... depresie,zniceny zivot,nic sa nedari,kazdodenne bolesti.... a preco??? lebo bolo vsetko ine dolezitejsie ako dieta.... a to nie som zdaleka sama... skus pozriet do diskusii,kde su zeny,ktore maju problemy,co vsetko zazivaju,ako sa trapia..... ano,mnohe ma teraz odsudia... ale moja rada je,pocuvaj svoje SRDCE.... vsetko ostatne pocka,ale cas a biologicke hodiny nie.... ja dodnes hovorim,ze kto si nezazije problem s otehotnenim,nepochopi aka je to bolest v srdci,kto otehotnie ani nevie ako,dokonca nechcene,ani netusi akym velkym darom je obdarovany.... moja rada je,necakat do 30..... riadit sa srdcom... materialne veci pockaju...... my mame mesacny prijem od 800- 1000e, uver na krku a zijeme, bohuzial bez dietata :( a dodavam aj bez skoly,lebo v case statnic som bola operovana a teraz uz na jej dokoncenie nemam sil, teraz cakam a modlim sa,aby sa stal zazrak... a poznam veeela zien,ktore cakali do 30 a maju problemov viac nez dost.... a svagrina rodila v 25 a aj to lutuje,ze nerodila skor.... sesterka rodila v 30 a takmer potratila a dalsie jej odporucaju az najskor po 3 rokoch,to uz bude mat 33 a nevie ci to este pojde... a tak by som mohla pokracovat dalej...
a este taka drobnost z mojho pohladu. Moja mamka ma mala ked mala 31 rokov, ocko bol uz vdovec s velkymi detmi a v case mojho narodenia mal 43 rokov. S rodicmi mam dobry vztah, ale v case mojho dospievania som vnimala, ze uz nemaju moc sil behat s nami po vyletoch a podobne. Ked sme aj niekam chceli ist, zachranovala to moja sestra z ockovho prveho manzelstva, ktora nas s priatelom bravala kade tade. Potom ked sa vzali a mali male deti, tak som im zas na oplatku robila babysitting na lyzovackach a vyletoch....
Takze premyslajte aj nad tym ci si viete predstavit neskor drzat tempo s vasimi detmi.
Zas druhy pohlad rodicov, ktori maju deti vo vyssom veku hovori, ze ich prave tie deti nutia drzat sa vo forme....
@anonymmb hlavne sa rozhodni ty sama. Určite sa neriaď tým, čo ti kto napíše 😉
súhlasím s @jaja9891, niekto ma prve materialne veci a niekto rodinu. Sama píšeš, že ste v zahraničí a čo viem ja, tak tam veľmi veľa ludí funguje na podnájmoch, nieje to tam tak ako u nás, že musíš vlastniť dom či byt.
A v neposlednom rade, mne sa tak veľmi páči ak niekto kto už má dieťa-deti bude druhým bezdetným hovoriť, neponáhlaj sa, nemaj dieťa lebo preto ... a keď si pozrieš, sami mali deti buď v rovnakom veku ako ty alebo ešte skôr 😎
@sashabb @anonymmb ano,presne preto,ze niekto radi nieco,pricom si protireci... dieta je dar a dnes je vela zdarvotnych problemov... takze rob tak ako ti hovori tvoje srdce... drzim palce... dnes je tazka doba a ci u nas,alebo v zahranici... zivot plynie rovnako a ci dom,alebo byt ci podnajom... aj my sme zatial v podnajme boli,teraz sme u rodicov,lebo staviame a mame to blizsie... len dufame,ze v tom dome neostaneme samy dvaja.... neviem kde je na svete ta spravodlivost,ze ti,ktori chcu deti,nemaju a ti, ktori nechcu maju....
@anonymmb bola som cca v tvojej situacii pred 3 mi rokmi, mala som 25 manzel o 7 rokov starsi, akurat miminko sme chceli obaja.. tak isto nesuhlasim s tym, ze mas este cas na deti... cim dalej je to tazsie... nam sa podarilo po pol roku snazenia otehotniet ale o miminko sme prisli.. potom prisli zdravotne problemy a dnes po dalsich 3 rokoch musime podstupovat umele oplodnenie... takze radsej skor a bez problemov... a 25 rokov nie je naozaj velmi zavcasu... podla mna idealny cas... ja keby viem co ma caka, tak mam radsej dieta aj v 20 tich... cestovat sa da aj potom...
Ďakujem za vyjadrenia a podporu 🙂. Potvrdilo sa mi to, že v takej situácii naozaj nie som sama. Na začiatku bolo napísané, že dieťatko nie je na deň ani na týžden. A plne si uvedomujem, že je to záväzok na celý život. Tiež viem, nakoľko som obklopená miminkami tu v zahraničí, lebo každá druhá kolegyňa rodí 🙂 že to jednoduché nie je a že sa minimálne na začiatku pekne potrápim, ale toto je úplne nepodstatné. Pretože keď sa raz rozhodnem, že miminko chcem, tak ho chcem so všetkým a plným vedomím, že si veľa nepospím a že je to v podstate druhé zamestnanie 🙂 . Teda ak nebudem mať výnimočne bábätko ako kamarátka, ktoré prespí celú noc a cez deň o nej ani nevie 🙂. Dosť ma zarazil príspevok od Sissy (resp. jedna časť neho) a to, že ak chcem spoliehať na rodičov atď. K tomu len toľko, že keby mám myslieť na pomoc od rodičov a spoliehať sa na to, nikdy dieťa nemám! Máme to v rodine komplikované ako ja aj priateľ a keď s priateľom dieťa mať budeme, už teraz si plne uvedomujeme, že nám nik nepomôže a budeme na to sami. Takže toto naozaj nie je o spoliehaní sa na rodičov. Nikdy nebudem mať možnosť, že zavolám starým rodičom a dám im dieťa lebo budem chcieť ísť s priateľom sama na večeru alebo do fitka či hocikde inde. Takže už navždy budeme iba MY.
Dlh je jednorázová väčšia splátka. Tento rok by sa to malo splatiť.
Áno, žijeme v podnájme. V trojizbovom domčeku so záhradou a je nám tu super. Len nám je veľký čím ďalej viac a viac 🙂 a vždy keď poobede prídem z práce do pázdneho domu tak myslím, že ako by to bolo keby tu je s nami dieťatko. Neviem mamičky, možno ma neviete pochopiť, možno sa nedá vžiť do mojej situácie. Ale viem to, že takýmito situáciami si prechádza mnoho žien. Ja si nemôžem pomôcť, od malička som milovala deti a deti milovali mňa. A teraz už by som prijala svoje 🙂
Ako tu napísali niektoré...moj vek nie je nič strašné, stále mám čas, ale kladiem si otázku, že na čo čakať. Naozaj na to, že raz pojdem ku doktorovi a zahlási mi, že som si prepásla šancu? Alebo že ju prepásol priateľ?
Finančne sme na tom naozaj dobre. Už teraz mám nasporené na začiatok. Na základnú výbavičku a veci tomu potrebné. Naozaj sa snažím aby bolo všetko dokonalé. Pripravujeme sa a teším sa 🙂 ...myslím si, že mnoho ľudí žije z ruky do úst a využijú. My žijeme ,,lepšie" (nemôžem povedať že super) a nemali by sme vyžiť? Toho sa teda nebojím.
Prečítaj si, čo potrebuješ vedieť o otehotnení.
Naše mamičky spísali skvelé rady, ako otehotnieť.
Dôležité je poznať aj príznaky tehotenstva.
Zisti, kedy má žena plodné dni.
Kedy a ako používať tehotenský test?
Zisti viac o tvojom tehotenstve týždeň po týždni alebo si prečítaj, ako prebiehajú jednotlivé mesiace tehotenstva.
Nepoznáš termín pôrodu? Vypočítaj si ho v tehotenskej kalkulačke.
Modrý koník ti prípadne napovie aj pri neplodnosti.
Ojjj dievčata kde sa ponáhľate,všetko má svoj čas ja by som na tvojom mieste ešte počkala ale je to na Tebe,mať dieťatko nieje na deň ani týždeň ale na celý život tam už potom nieje ja a ty ale My 😉 A to je niekedy fakt ťažké aj je malé choré,idú mú zúbky ty večer padáš únavou,a to ti poviem že romantika ide bokom 😉 No ale všetko je už na Tebe,hlavne aby si mala partnera ktorý ti bude pomáhať a chápať ťa a tak sa dá všetko 😉 Veľa šťastia 🙂