Dieťa popri škole

@lesna_vila podla mna zvladnut sa da vsetko, ked sa musi, ale pokial sa nemusi, tak na toto by som sa nedala. babatko/dietatko si chces uzit, aspon ja co najviac a ked napriklad spi, tak som rada, ze dobehnem co to v domacnosti a mam chvilu pre seba, nechcelo by sa mi este ucit sa, pripadne robit na niecom do skoly. ale ako vravim, ked sa musi, tak sa to urcite da 😉

@lesna_vila koncom augusta sa maly narodí, a v septembri nastupujem do 3. Roc.. Tiez som externe.. Ni na Mgr. Stupeň by som uz chcela denne pokračovať.

Priznám sa že si to vôbec neviem predstaviť napríklad ako s kojením keď potrebujem ísť na prednášky, ale vravím si, že prerušiť sa dá vždy. Zle sa to plánuje, prihlášky treba posielať v zime, nastupuje sa v septembri. Možno sa zadarí a budem o pár dní/týždňov tehotná, a možno nie... Bolo by mi ľúto, ak by som nenastúpila.
Každopádne ak príde dieťa, asi by som o chcela skúsiť aj s ním dokončiť

No len to nie. Ja som mala syna ako študentka. Bola som ešte mladá, ale nebyť rodičov tak neviem, neviem. Bola som veľmi nemilo prekvapená, že syn napr, v noci chcel jesť. Každé 2 hod som ho kojila a ráno som išla do školy. Mala som toľko mlieka, že ešte aj pes ho žral. Mame som mlieka odstrekla - s tým problém nebol. Horšie bolo so starostlivosťou o syna. Kúpať, kŕmiť, prechádzky, prebaľovať, bruško, zúbky, hnačky....Mne pomáhala mama.
Maja známa mala dieťa neplánovane na VŠ. A hneď dvojičky - so spolužiakom. Čo on, on chodil do školy, ale ona pred pôrodom niekoľko týždňov ležala v nemocnici. A potom pri deťoch to nebolo o nič lepšie. Neviem či jej niekto pomáhal, ale raz keď vešala na balkóne prádlo, prišlo jej zle a prebrala som v nemocnici..... Samozrejme sa to nezaobišlo bez hospitalizácie....
Obe sme sa zhodli, že sme si zbytočne skomplikovali život.
P:S. A to si ešte necvičila 4 krát za deň po dobu niekoľkých mesiacov vojtovku - tak to je už čistý koniec.

@lesna_vila Samozrejme, dá sa všetko, keď sa chce, ale ja by som sa do toho nepúšťala. Koľko máš rokov?
@liligreg Napíš v septembri, keď bude dieťatko na svete. 😉

Ja som študovala denné, kým som bola na prednáške tak strážila syna babka. Dostávala som slušné štipendium ako slobodná matka. Na externé by som financie nemala. Všetko sa dá zvládnuť, keď sa chce a keď má kto pomôcť.

@lesna_vila my máme 3 deti (2r,7r a 10r) a chystám sa na VŠ popri práci, manžel pracuje mimo SR, každé 2t je doma na 6 dní, ale aj ked som viac menej sama, verím, že to zvládnem - ak ma vezmú 😀
ak by som deti nemala, asi by som najprv VŠ, alebo počkala kým bude mať zhruba 1-2r 🙂

@daniela208 hej ked ma kto pomoct, len ja som napriklad toho nazoru, ze dieta je moje/nase a teda by sme sa mali starat hlavne my rodicia a nie sa stale spoliehat na pomoc druhych a potom po rokoch lutovat, ze ved som vlastne zmeskala tie prve rocky 🙂 ked nie je ina moznost, tak ok, ale dobrovolne by som to nechcela

@zabina27 Súhlasím. Dieťa je moje (naše) a nie mojich rodičov. Ja osobne by som od nich takúto pomoc pri novorodencovi nežiadala. Iné je postrážiť staršie dieťatko.

@koniarova kludne napíšem, lebo viem, ze tento rok ma čaká uz len bakalárska práca, takze budem doma, teda okrem konzultácii. Myslím si, ze skola ako taká, ci sa prednášok tyka, sa da zvládnuť, horšie su tie dva mesiace skúškového. Ale samozrejme, je rozdiel študovať jadrovú fyziku a nejakú sociálnu prácu 😃 mam dve spolužiačky, ktorým sa mimco narodilo počas studia, jednej v 1.rocniku, druhej v druhom. A tiez vraveli, ze chodiť do skoly, nie je take najhorsie. Zle momenty nastávajú vtedy, ak sa nedarí spraviť skusku na prvý sup. Vtedy začínajú stresy.

@liligreg Držím palce. 😉

Dobry den, mne sa narodil syncek v januari a v juni som mala statnice. Chodila som externe, pislala som popri to magistersku pracu, ucila sa na skusky a skvelo sa to dalo sklbit, aj rodinne aj skolske povinnosti. V tomto obdobi vela spal, takze som mala cas na ucenie. Maleho som kojila, mlieko som si odsala, aby mal co pit ked budem v skole. Mlieko sa mi vsak rychlo tvorilo, tak som si musela niekedy odsavat aj v skole. Alebo som prisla s plnymi prsiami domov (co bolo trocha bolestive) a dala vsetko vypit synovi. Inak sme zvladali vsetko v pohode. Drzim palce, nech sa babo zadari a uspesne uz spolu dokoncite skolu.

Teraz mám 26. Ísť do školy- tam ma motivuje hlavne to, že netuším, kde sa po materskej zamestnám. Mám len gymnázium, v podstate nič robiť neviem ☹ Teraz prácu mám, dlhodobo to nevidím ružovo. So strážením bábätka problém nebude, rodičia bývajú kúsok od nás a manžel sa tiež tvári hrdinsky 😀 ja viem, že musím mať zdravé dieťa atď, ale tak príde mi správne zariadiť sa zatiaľ tak, že všetko bude v poriadku. Škrtať sa dá vždy, všetko čo bude treba aby bolo mimčo spokojné.

Urcite sa to da, som zivym prikladom. V 30tke som sa rozhodla, ze si chcem urobit skolu a zaroven sme s manzelom planovali dietatko. Prijali ma a tak som zacala so studiom, uz na prvej skuske zimneho semestra som bola tehotna 🙂 Prve dieta sa mi narodilo koncom letneho semestra, nemala som este dorobene 2 skusky, ktore som absolvovala v auguste. Ako euforia z bakalarskych stanic sa opat postastilo a tak koncom letneho semestra 4. rocnika (jeden den po odovzdani poslednej seminarky) sa mi narodilo druhe dietatko. Skolu som uspesne dorobila pred rokom. Bolo to narocne, ale zaroven krasne obdobie, na ktore rada spominam. Posledny rok, pisanie diplomovky ma stalo vela casu a usilia. Dlhodobo, cca 3-4 mesiace som spavala len 30min az max 2 hodiny. Nemala som moznosti strazenia a tak som cez den bola plnohodnotna mama v noci studentka. Mozno vdaka narocnym podmienkam si o to viac vazim ten diplom a som na seba hrda.
Verim, ze to zvladne kazdy kto si zaumieni. Je to beh na dlhe trate, kde nevidis vysledky za par dni, ale az po rokoch. Chce to silnu motivaciu, trpezlivost, pevne nervy a najma - nevzdavat sa! Aj ked mas pocit, ze uz dalej ist nemozes a nevladzes. Vzdy vedie cesta dalej, treba vstat a ist. Presne tak ako sa nauci male dieta chodit. Kym sa to nauci, velakrat padne, ale nevzda to! A ako hovorieva Maly princ: „Ked nieco chces, cely vesmir sa spoji, aby si to dosiahol.“ Velmi drzim palce!

@koniarova ono je to o človeku celu, napr. Ja čím mam viac na pleciach naložené, tak tym lepsi výkon podám. Študovala som aj denne, lenže ked som dostala ponuku aj na druhu prácu, a pracovala som spolu viac ako 250hod mesačne, musela som prejsť na externe, lebo som nebola schopná absolvovať každú prednášku (mali sme 100% účast na prednáškach, inak smola, bolo potrebné predmet opakovať). Takze si viem trochu to štúdium porovnať a viem, co je v mojich silách. Čiže, čím viac som toho mala, tym vačšiu zodpovednosť som na seba brala. A myslím, ze aj pri bábätku žena chce, aby spravila skúšky na 1x, lebo by sa oberala o tie vzácne chvíle s nim. Aj preto som si napr. Posledný semester dala viac predmetov, aby som další rok mala toho menej. Ale ak by sa táto situácia tykala môjho muža, tak on by pri dieťati/ alebo pri plnom pracovnom úväzku nedokázal urobit školu, lebo on potrebuje kľud a pohodu, ak sa nieco učí. A žiaden stres. Takze naozaj, je to velmi individuálne..

je teraz začínam na Mgr. a bakalára som doštudovala pri jednom drobcovi keď som končila mal 2 roky teraz už máme druhého drobčeka a nemám z toho vôbec obavy bolo to síce náročnejšie ako bez detí ale zas ja som to tak chcela keď niekto chce všetko sa dá

Jasné, že sa to dá. Treba hlavne dobrú organizáciu a chuť chcieť a nepoznať, neviem, nechcem. Kamarátka stihla počas "výšky" 2 deti, k tomu ešte podnikala a vlastne podniká s tuctom zamestnancov pod sebou a manžel v zahraničí, takže keď sa chce, ide všetko 🙂 Držím teda palce 🙂

Ja mám 2 deti, tiež popri škole. Prvá dcéra sa mi narodila krátko pred bc. štátnicami, na štátnice som prišla so 6 týždňovým bábätkom. Potom som bola rok doma na materskej a keď mala rok, dala som sa na mgr. denne. V 2. ročníku som zostala opäť tehotná a druhá dcérka sa narodila tiež krátko pred skončením školy. Na mgr. štátnice som vtedy prišla s 3 týždňovým bábätkom. Staršia mala vtedy 3 rôčky.

@lesna_vila každá z nás je iná a nie každé bábo pekne spinká, papá, priberá...popri škole je fajn mať dieťa, no záleží od mnohých okolností ako sa to dá zvládnuť...ja, keď som promovala som už čakala druhé a všetko som v pohode stihla, prednášky samozrejme odflákla, ale šlo to....predtým som popri dennom štúdiu vždy pracovala...mne prišla VŠ a to som študovala techniku ako celkom nuda, zaberáky boli len cviká a skúšky a to sa dalo perfektne stihnúť....a teraz už máme vnúča 🙂

Moja teta to zvladla pri troch detoch. Pocas tych piatich rokov mala dvakrat male babatko. A to ma teda riadne aktivne deti. Tak nic neboj. 😃

@lesna_vila Určite sa to dá, ak máš pomoc rodičov a hlavne dobré bábo, lenže to dopredu nemožeš vedieť. Ja som mala prvé bábo dobručké, mohla som vyštudovať aj dve VŠ pri nom, veľa spal a málo plakal. Druhý syn doslovne prereval celé dni prvých 6 mes., takže študovať popri nom si neviem ani predstaviť, ja som nemala kedy ani navariť ani ísť sa osprchovať niekedy. Vstával o 4 ráno každý den a v noci bol niekoľkokrát hore, ja som bola úplne na odpis. Toľko moja skúsenosť.

Ahoj.Chodim externe do skoly. Co sa tyka prednasok, maly chodi so mnou kazdu sobotu, kedze kojim a flasu odmieta. Co sa tyka skuskoveho je to riadna zaberacka. Domacnost stoji, vsetko robi partner-vari, upratuje atd. Ak som mala narocnejsiu skusku bral maleho stale na prechadzky. Poviem ti bez neho by som to nezvladla. Mam od neho velku podporu. Je to naozaj velmi narocne, ale vsetko sa da, ked sa chce. Velmi dolezite je vediet si zorganizovat cas. Ak sa rozhodnes ist na vysku a starat sa o dietatko drzim ti palce a vela trpezivosti.

...a to som zabudla dodat, ze jej manzel pracuje v zahranici a doma je maloco 😉

Podĺa mňa každá maminka čo mala dieťa na VŠ mala tu ešte pripísať čo študovala. pretože nie je škola ako škola.

@bonaqa2013 A ešte aj koľko "pomáhateľov" pri tom mala. 😉

Urcite sa lahsie studuje pocas materskej ako popri zamestnani. Ale pri celkom malom mimcu som mala studium prerusene. Studovala som ucitelstvo ANJ a ked som bola v skole strazila jedna alebo druha babka. Obe pracuju na zmeny a ucila som sa ked deti spali. Velmi ma to bavilo a uzivala som si studium i 2 male deticky.

Ďakujem Vám za podporu, a aj za varovania 🙂 . Blíži sa čas kedy treba platiť školné a trochu som zneistela. Neviem, či to zvládem, ale určite budem viac ľutovať ak nenastúpim a budem mať bezproblémové mimčo alebo nebodaj dlhšie nebudem môcť otehotnieť akoby mi bolo ľúto za peniazmi za školné, ak by som školu musela z vážnych dôvodov nechať. Ale ja verím, že nič také sa nestane a budem mať aj diplom, aj krásne bábo 😀
K tomu, že dieťa je moje a partnerove- záleží na pomeroch doma. Ja si myslím, že u nás sa budú babičky o dieťa biť, tešia sa snáď viac ako ja s manželom 😝 Inak by ma ani nenapadlo im ho "nútiť".

@lesna_vila ja som otehotnela v poslednom ročníku na VŠ - II stupeň. Na rok som prerušila, potom som si dorobila skúšky. Diplomku som písala keď malá spala a po nociach. Štátnice som mala keď som dcérka mala cca 1,5 roka.

Ohľadom pomáhania....keďže som sa s exom rozišla, tak som malú musela dať v 8 mesiacoch do jaslí a ja ísť do roboty. Môj bežný deň vtedy vypadal takto : ráno odviesť dcérku do jaslí, ja som utekala do roboty. O 16.30 som utekala domov, našťastie som pracovala blízko, už o 17.00 som bola doma. Potom rýchlo behať okolo dieťaťa a domácnosti. O 19.00 som ju dala spať a ja som sa do noci učila. A ráno zasa do roboty 🙄

Všetko sa dá zvladnuť, keď sa chce. Ale z vlastnej skúsenosti ti poviem, že som na konci už bola taká vyčerpaná z toho kolotoča, že keby som mala potiahnuť ešte o trošku dlhšie, asi skončím v nemocke na infúzkach. Bolo to dosť o hubu - keď to mám povedať priamo 😀

Ale oplatilo sa, mám VŠ II. stupňa obor medzinárodné vzťahy a európské štúdia a teraz super prácu, ktorá ma dokáže myslím si, že celkom slušne uživiť. Keď porovnávam platy na SVK. A asi mi šiblo, lebo by som chcela ísť ešte na doktorát, keď dcérka ešte trošku podrastie.

Treba zvážiť všetky pro a proti a rozhodnúť sa podľa toho. Držím palce 😉